Panda veľká (iné názvy: panda čiernobiela, bambusiar čiernobiely; čín. 熊貓; pchin-jin: xióng māo), Ailuropoda melanoleuca (v doslovnom preklade „mačkonoha čiernobiela“), je cicavec dnes zaraďovaný do čeľade medveďovité, ktorý pochádza z centrálnej Číny. Panda veľká žije v hornatých oblastiach, ako S’-čchuan a Tibet. Od druhej polovice 20. storočia sa panda stala národným symbolom Číny a je zobrazovaná na čínskych zlatých minciach.
Kým nebola známa táto príbuznosť (panda červená bola objavená v roku 1901), bola panda veľká známa ako medveď čiernobiely. Vďaka nejasnej taxonómii získala v jednotlivých jazykoch celý rad ekvivalentných vedeckých pomenovaní, v latinčine napríklad Ailuropus melanoleucus, v slovenčine ešte panda čiernobiela a medveď bambusový.
Mnoho desaťročí bola presná vedecká klasifikácia pandy predmetom diskusií, pretože ako panda veľká, tak aj panda červená zdieľajú vlastnosti medveďov aj medvedíkov. Nakoniec genetické testy odhalili, že panda veľká je naozaj medveď a patrí do čeľade medveďovité. Jej najbližší príbuzný medveď je medveď okuliarnatý z Južnej Ameriky. Spory sa naďalej vedú o to, či panda červená patrí k medveďovitým alebo k príbuzným medvedíka čistotného (mývala) do čeľade medvedíkovité.
Majú čiernobiele sfarbenie, pomocou ktorého vytvárajú vzory slúžiace ako kamufláž a pre komunikáciu.[2]
Panda veľká žije takmer nepretržite vnútri bambusových húštin. Aj keď sa radí medzi mäsožravce, je jej potrava prevažne rastlinná. Jej tráviaci trakt má síce stavbu zvyčajnú skôr pre mäsožravce, jedinečná baktériálna mikroflóra v črevách jej však umožňuje bez problémov túto ťažkú potravu stráviť. Po odbornej stránke je všežravec, lebo je známe, že sa príležitostne živí vajcami a spolu s bambusom konzumuje aj nejaký hmyz. Sú to pre ňu nevyhnutné zdroje bielkovín. Pri prežúvaní sa jej trasú uši.
Jej laba je veľmi neobvyklá; s „palcom“ a piatimi prstami; "palec" je v skutočnosti modifikovaná kosť zápästia. Stephen Jay Gould o tejto skutočnosti napísal prácu; jej názov The Panda's Thumb (doslova „Palec pandy“) potom použil ako názov svojej knihy.
Panda veľká patrí k ohrozeným druhom, nebezpečenstvo sa zvyšuje s postupujúcím narušovaním ich prirodzených lokalít a veľmi slabou pôrodnosťou či už v zajatí alebo v prírode. Domnieva sa, že v prírode žije ešte 1 600 jedincov. Panda veľká je symbolom Svetového fondu na ochranu prírody (World Wildlife Fund, WWF).[3]
Západ sa po prvýkrát zoznámil s pandou veľkou v roku 1869 vďaka cestovnému denníku francúzskeho misionára Armanda Davida (1826–1900). Verejnosť si pandu veľmi obľúbila, prinajmenšom vďaka tomu, že je na prvý pohľad roztomilá ako dieťa a podobá sa živému plyšovému medvedíkovi. Fakt, že je zvyčajne zobrazovaná ako pokojne prežúva bambus na rozdiel od lovu, tiež prispieva k obrazu nevinnosti.
Darovanie pánd veľkých americkým a japonským ZOO tvorilo dôležitú súčasť diplomacie Čínskej ľudovej republiky v 70. rokoch 20. storočia a vytváralo prvé kultúrne výmeny medzi ňou a Západom.
Od roku 1984 sa pandy prestali používať na diplomatické účely. Namiesto toho začala Čína pandy prenajímať na 10 rokov. Obvyklá taxa je 1 000 000 $ za rok a podmienka, že akékoľvek narodené mláďa patrí Čínskej ľudovej republike.
V roku 1997 súdny proces vedený WWF dal vzniknúť požiadavke amerického ministerstva ochrany prírody (U.S. Fish and Wildlife Service), aby americké ZOO hľadali také cesty k dovozu pánd, ktoré zabezpečia presmerovanie aspoň polovice čiastky požadovanej Čínou do ochrany ich prirodzeného prostredia. Ministerstvo má v úmysle povoľovať iba dovozy pánd, ktoré túto podmienku splnia.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Panda veľká
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Panda veľká
Panda veľká (iné názvy: panda čiernobiela, bambusiar čiernobiely; čín. 熊貓; pchin-jin: xióng māo), Ailuropoda melanoleuca (v doslovnom preklade „mačkonoha čiernobiela“), je cicavec dnes zaraďovaný do čeľade medveďovité, ktorý pochádza z centrálnej Číny. Panda veľká žije v hornatých oblastiach, ako S’-čchuan a Tibet. Od druhej polovice 20. storočia sa panda stala národným symbolom Číny a je zobrazovaná na čínskych zlatých minciach.
Kým nebola známa táto príbuznosť (panda červená bola objavená v roku 1901), bola panda veľká známa ako medveď čiernobiely. Vďaka nejasnej taxonómii získala v jednotlivých jazykoch celý rad ekvivalentných vedeckých pomenovaní, v latinčine napríklad Ailuropus melanoleucus, v slovenčine ešte panda čiernobiela a medveď bambusový.
Mnoho desaťročí bola presná vedecká klasifikácia pandy predmetom diskusií, pretože ako panda veľká, tak aj panda červená zdieľajú vlastnosti medveďov aj medvedíkov. Nakoniec genetické testy odhalili, že panda veľká je naozaj medveď a patrí do čeľade medveďovité. Jej najbližší príbuzný medveď je medveď okuliarnatý z Južnej Ameriky. Spory sa naďalej vedú o to, či panda červená patrí k medveďovitým alebo k príbuzným medvedíka čistotného (mývala) do čeľade medvedíkovité.
Majú čiernobiele sfarbenie, pomocou ktorého vytvárajú vzory slúžiace ako kamufláž a pre komunikáciu.
Panda veľká žije takmer nepretržite vnútri bambusových húštin. Aj keď sa radí medzi mäsožravce, je jej potrava prevažne rastlinná. Jej tráviaci trakt má síce stavbu zvyčajnú skôr pre mäsožravce, jedinečná baktériálna mikroflóra v črevách jej však umožňuje bez problémov túto ťažkú potravu stráviť. Po odbornej stránke je všežravec, lebo je známe, že sa príležitostne živí vajcami a spolu s bambusom konzumuje aj nejaký hmyz. Sú to pre ňu nevyhnutné zdroje bielkovín. Pri prežúvaní sa jej trasú uši.
Jej laba je veľmi neobvyklá; s „palcom“ a piatimi prstami; "palec" je v skutočnosti modifikovaná kosť zápästia. Stephen Jay Gould o tejto skutočnosti napísal prácu; jej názov The Panda's Thumb (doslova „Palec pandy“) potom použil ako názov svojej knihy.
Panda veľká patrí k ohrozeným druhom, nebezpečenstvo sa zvyšuje s postupujúcím narušovaním ich prirodzených lokalít a veľmi slabou pôrodnosťou či už v zajatí alebo v prírode. Domnieva sa, že v prírode žije ešte 1 600 jedincov. Panda veľká je symbolom Svetového fondu na ochranu prírody (World Wildlife Fund, WWF).
Západ sa po prvýkrát zoznámil s pandou veľkou v roku 1869 vďaka cestovnému denníku francúzskeho misionára Armanda Davida (1826–1900). Verejnosť si pandu veľmi obľúbila, prinajmenšom vďaka tomu, že je na prvý pohľad roztomilá ako dieťa a podobá sa živému plyšovému medvedíkovi. Fakt, že je zvyčajne zobrazovaná ako pokojne prežúva bambus na rozdiel od lovu, tiež prispieva k obrazu nevinnosti.
Darovanie pánd veľkých americkým a japonským ZOO tvorilo dôležitú súčasť diplomacie Čínskej ľudovej republiky v 70. rokoch 20. storočia a vytváralo prvé kultúrne výmeny medzi ňou a Západom.
Od roku 1984 sa pandy prestali používať na diplomatické účely. Namiesto toho začala Čína pandy prenajímať na 10 rokov. Obvyklá taxa je 1 000 000 $ za rok a podmienka, že akékoľvek narodené mláďa patrí Čínskej ľudovej republike.
V roku 1997 súdny proces vedený WWF dal vzniknúť požiadavke amerického ministerstva ochrany prírody (U.S. Fish and Wildlife Service), aby americké ZOO hľadali také cesty k dovozu pánd, ktoré zabezpečia presmerovanie aspoň polovice čiastky požadovanej Čínou do ochrany ich prirodzeného prostredia. Ministerstvo má v úmysle povoľovať iba dovozy pánd, ktoré túto podmienku splnia.
