Strakoš obyčajný alebo strakoš červenochrbtý[3] (lat. Lanius collurio) je spevavý vták z čeľade strakošovité. Obýva veľkú časť Eurázie a na zimu sa sťahuje do tropickej Afriky. Podľa okrúžkovaných jedincov zo Slovenska bolo zistené zimovanie v Grécku a v Saudskej Arábii.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov strakoš obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci a bol tak stanovený na základe výrazného poklesu v rokoch 1970 – 1990 v západnej a severovýchodnej časti jeho areálu rozšírenia, hoci výskumy v Európe v rokoch 1980 – 2013 zistili že jeho stavy sú stabilné.[1]
Strakoš obyčajný má silné šedé končatiny, hákovitý zobák so zubovitým výbežkom v hornej čeľusti a pomerne dlhý chvost. Samec má hnedý až červenohnedý chrbát, biele brucho, čiernosivý chvost s bielou spodinou, sivé temeno hlavy a zátylok a čiernu masku. Samica má rovnako zafarbenú hlavu i chrbát a nemá čiernu masku.
Ozýva sa hrubým "ček, čet"[5] a výrazným "väv".[6] Spev strakoša obyčajného je melodické švitorenie, do ktorého vplieta svoje "čet" a napodobňuje spev iných vtákov.[5]
Strakoš obyčajný je rozšírený na celom území Slovenska od nížin až po smrekové mladiny 1 370 m n. m..[4] Na Slovensku sa zdržiava od apríla do septembra[7], kedy odlieta zvyčajne na východ a juh Afriky.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 65 000 – 130 000. Veľkosť populácie mierne klesla o 20 – 50 %. Územie na ktorom sa vyskytuje je stabilné, maximálne zmeny do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D – ustupujúci druh.[4]
Vyskytuje sa najmä v otvorených krajinách s porastom kríkov, na lúkach, poliach a pasienkoch. Tiež na okrajoch lesov, v sadoch a záhradách so živými plotmi.[7] a na lesných mladinách a rúbaniskách.[4]
Hniezdo si stavia raz ročne v tŕňových kríkoch, ktoré ho dobre chránia pred predátormi. Buduje ho z korienkov, vetvičiek a trávy a od mája do júla hniezdi na znáške 3 až 6 vajíčok. Na vajíčkach sedí hlavne samica. Mláďatá sa liahnu po 14. dňoch a hniezdo opúšťajú po 14. – 15. dňoch. Po vylietaní z hniezda ich staré vtáky naďalej kŕmia.[7]
Strakoš obyčajný je hmyzožravec, obľubujúci chrobáky, kobylky, svrčky, koníky a drobné stavovce.[7]
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1380 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[11] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II) a smernici o vtákoch (Príloha I).[12]
Mláďatá v hniezde
Vyletené mláďa
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strakoš obyčajný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Strakoš obyčajný
Strakoš obyčajný alebo strakoš červenochrbtý (lat. Lanius collurio) je spevavý vták z čeľade strakošovité. Obýva veľkú časť Eurázie a na zimu sa sťahuje do tropickej Afriky. Podľa okrúžkovaných jedincov zo Slovenska bolo zistené zimovanie v Grécku a v Saudskej Arábii. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov strakoš obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci a bol tak stanovený na základe výrazného poklesu v rokoch 1970 – 1990 v západnej a severovýchodnej časti jeho areálu rozšírenia, hoci výskumy v Európe v rokoch 1980 – 2013 zistili že jeho stavy sú stabilné.
.jpg)
