Sýkorka uhliarka[3] (Periparus ater [4] , staršie Parus ater) je druh z čeľade sýkorkovité. Žije najmä v ihličnatých, zmiešaných lesoch a menej v čisto listnatých lesoch palearktídy, v južnom okraji svojho rozšírenia preto obýva pohoria.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sýkorka uhliarka patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia má kolísavý charakter, v rokoch 1980 – 2013 bol u európskej populácii zaznamenaný mierny pokles.[1]
Sýkorka uhliarka meria 11[6] - 11 5 cm[7] a váži 7 - 10 g [8]. Na hlave má podobný vzor s čiernou farbou ako sýkorka veľká s bielymi škvrnami na lícach. Na rozdiel od nej má vzadu bielu škrvrnu.[6][8] Chrbát je sivozelený[6] alebo sivomodrastý[8], spodok tela je sivobiely so žltkavými bokmi, na krídlach má dva rady bielych škvŕn v podobe dvoch čiar[6][8] Mladé vtáky majú čiernu farbu s hnedým nádychom.[8]
Sýkorka uhliarka má rôzne vábenia vysokých tónov ako "sisi-sisi"[6][7], "psit" a flautovité "sizü, tüjti"[6] alebo "tii-e"[7]. Varovné hlasy znejú podobne ako u sýkorky belasej "tsi si si si si si".[7]
Spev sýkorky uhliarky má rôzne variácie, niektoré pripomínajú spev sýkorky veľkej no sú mäkšie a jednoduchšie. Typické sú slabiky "wii-ce wii-ce wii-ce..".[7]
Sýkorka uhliarka je najbežnejší druh sýkorky v horských oblastiach Slovenska. Spodná hranica hniezdneho rozšírenia prebieha súbežne s hranicou rozšírenia buka, od 350 m n. m. Hniezdi aj v borovicových lesoch Borskej nížiny na Záhorí a ako jediná zo sýkoriek hniezdi aj v kosodrevine vo Veľkej a Malej Fatre. Je to stály druh, v mimohniezdnom období a v zime zalieta aj do nižších polôh a k ľudským sídlam.[5]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 250 000 - 500 000, zimujúcich jedincov 800 000 - 1 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001 žiadny.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]
Na hniezdenie využíva dutiny v stromoch a tiež aj v zemi, v skalách, v múroch, zruboch i v hniezde orla.[8]. Sýkorka uhliarka hniezdi dva krát do roka. Na 8 - 10 vajíčkach sedí samička 14 - 16 dní a v hniezde ich kŕmia 16 - 17 dní.[8]
Sýkorka uhliarka sa živí hmyzom v rôznych štádiách vývoja, pavúkmi i mäkkýšmi. Na jeseň a v zime aj ihličím a bobulami krov.[8]
Sýkorka uhliarka (Periparus ater , staršie Parus ater) je druh z čeľade sýkorkovité. Žije najmä v ihličnatých, zmiešaných lesoch a menej v čisto listnatých lesoch palearktídy, v južnom okraji svojho rozšírenia preto obýva pohoria. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sýkorka uhliarka patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia má kolísavý charakter, v rokoch 1980 – 2013 bol u európskej populácii zaznamenaný mierny pokles.