Všehoj ázijský (nesprávne: ženšen pravý; neformálne spisovne: ženšen, neformálne nespisovne: žeňšeň, žeň-šeň; po čínsky žen-šen; lat. Panax ginseng, syn. Panax schinseng[1]) je druh rastliny z čeľade aralkovitých (Araliaceae). Koreň tejto rastliny a niekedy aj celá rastlina sa označuje aj ako koreň ginseng alebo ginseng.
Liečivé látky zjednodušene nazývané ázijský ženšen, čínsky ženšen a kórejský ženšen tiež pochádzajú z tejto rastliny. Všehoj ázijský patrí k najznámejším exotickým liečivým bylinám.
Názov ženšen (ginseng) je odvodený foneticky z čínskeho 人 („žen“ = človek) a neľahko preložiteľného 蔘 („šen“). Znak 蔘 a fonéma šen môže znamenať radca, účastník, duch, vzdych, šľachtic, identita, život, telo, boh (v zmysle prírodného ducha) atď. Grafická a fonetická zložka slova žen-šen teda, ako tomu už v čínštine býva, spoločne majú niekoľko doplňujúcich sa výkladov – od skromného „človečí koreň“ až k majestátnemu „sila zeme v podobe človeka“. Označenie „šľachtic“ sa potom používa v tradičnej čínskej medicíne pre ženšen a niektoré iné dôležité rastliny.
Vytrvalé byliny 30 až 60 cm vysoké. Podzemnú časť tvorí mohutná koreňová hlava nepravidelného tvaru a väčšinou 1 až 2 hrubé, niekedy riedko rozvetvené mrkvovité korene, občas tvarom pripomínajúce ľudské telo. Nadzemná časť rastliny každoročne odumiera, nová byľ vyrastá na jar z pupeňov na koreňovej hlave. Dlho stopkaté listy vyrastajú v počte 3 až 7 z vrcholu nevetvenej byle. Sú dlanito zložené, ze 3 až 5 lístkov, bez palistov. Čepeľ lístkov je na báze široko klinovitá, na vrchnej strane lysá, na rube riedko krátko chlpatá, s husto pílovitým okrajom a pretiahnutou špicou. Prostredný lístok je oválny alebo podlhovasto oválny, 8 až 12 cm dlhý a 3 až 5 cm široký, postranné lístky sú vajcovité až kosoštvorcovo vajcovité, 2 až 4 cm dlhé a 1,5 až 3 cm široké. Kvety sú drobné, zelenobiele, päťpočetné a obojpohlavné. Kalich s 5 krátkymi zubmi. Korunných plátkov aj tyčiniek je 5. Kvetenstvom je vrcholový okolík zložený z 30 až 50 kvetov. Stopka kvetenstva je dlhá 15 až 30 cm, stopky jednotlivých kvetov 0,8 až 1,5 cm. Semenník je zrastený z dvoch plodolistov. Čnelky sú 2, volné. Plodom je červená, šťavnatá, sploštene guľovitá, 6 až 7 mm dlhá kôstkovica s 1 až 3 semenami. Semena sú biele, asi 5 mm dlhé, obličkového tvaru a s drsným povrchom.
Všehoj ázijský rastie prirodzene v zmiešaných a širokolistých opadavých lesoch vo východných oblastiach provincií Chej-lung-ťiang, Ťi-lin a Liao-ning na severovýchode Číny, ďalej vo východnom Rusku v oblasti rieky Ussuri a v Prímorskej oblasti a v južnej časti Chabarovského kraja. Izolované miesto výskytu je v horách Severnej Kórei blízko mesta Kesong. Je pestovaný i v ďalších oblastiach, napr. v čínskych provinciách Šan-si a Che-pej.[2]
Ženšen je dnes po celom svete rozšírený ako prostriedok doplnkovej výživy. Ženšen býva odporúčaný ako roborans, na prevenciu stresu, na neurastenické indikácie, pri cukrovke a ako afrodiziakum. Oficiálne v súčasnosti platí názor, že účinnosť ženšenu nebola vedecky preukázaná, a že jeho rozšírené užívanie v populácii volá po rigoróznejšom výskume jeho účinnosti a bezpečnosti.[3] Početnosť nežiaducich účinkov po užití ženšenu bola blízka placebu, pričom najčastejšími nežiaducimi účinkami boli bolesti hlavy, poruchy spánku a zažívacie ťažkosti. Dá sa povedať, že závažnejšie nežiaduce účinky ženšenu možno prakticky vylúčiť.[4] D. Ross uvádza, že ženšen má zrejme isté liečivé účinky, ale tie sú pomerne nepredvídateľné a veľmi premenlivé, navyše je veľmi drahý a boli zaznamenané prípady predávkovania.[5]
Najčastejšie užívanou časťou ženšenu je koreň. Suší sa buď na slnku, čím vzniká tzv. biely ženšen (radix ginseng album), alebo sa parí v cukornom alebo bylinnom náleve a následne vcelku suší umelým teplom, čím vzniká tzv. červený ženšen (radix ginseng rubrum), ktorý je krehký, mierne sklovitý, hnedočervenej farby. Pred použitím sa väčšinou krája alebo práškuje. V lekárniach možno dostať buď koreňovú drogu, alebo ženšenové extrakty, sirupy a tabletky, v ktorých môže byť ženšen kombinovaný s inými výživovými doplnkami, napr. vitamínmi. Kým v kvalite koreňovej drogy sa možno zhruba orientovať pozorovaním veľkosti, textúry a počítaním letokruhov, pri výťažkoch je nutné zloženie stanoviť chromatografiou alebo hmotnostnou spektrometriou.[6] V USA bolo zistené, že pri tekutých a tabletkových preparátoch spravidla nedochádza ku klamaniu spotrebiteľa čo sa týka druhu rastliny a neprípustných prímesí, no obsah účinných látok v nich veľmi kolíše.[7]
Sú mu prisudzované takmer magické vlastnosti. Ženšen sa používa sčasti podobne ako mandragora.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Všehoj ázijský
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Všehoj ázijský
Všehoj ázijský (nesprávne: ženšen pravý; neformálne spisovne: ženšen, neformálne nespisovne: žeňšeň, žeň-šeň; po čínsky žen-šen; lat. Panax ginseng, syn. Panax schinseng) je druh rastliny z čeľade aralkovitých (Araliaceae). Koreň tejto rastliny a niekedy aj celá rastlina sa označuje aj ako koreň ginseng alebo ginseng.
Liečivé látky zjednodušene nazývané ázijský ženšen, čínsky ženšen a kórejský ženšen tiež pochádzajú z tejto rastliny. Všehoj ázijský patrí k najznámejším exotickým liečivým bylinám.
