nomes no trilho de navegação
Hosta és un gènere de plantes herbàcies, perennes i rizomatoses, pertanyent a la família Agavaceae, encara que tradicionalment va ser inclòs dins d'una definició àmplia de Liliaceae. El gènere inclou unes 40 espècies natives del nord-est d'Àsia. Són plantes molt populars en jardineria, particularment pel seu fullatge, en general de color verd groguenc o verd blavós.
El nom del gènere, que també s'empra com a nom comú per designar totes les espècies i conreus híbrids, és dedicat al botànic i metge austríac N.T. Host. En el passat de vegades es coneixien com a "lliri llanté", nom que actualment és en desús. El nom japonès Giboshi s'usa en anglès en cercles reduïts.
Hosta és un gènere de plantes herbàcies, perennes i rizomatoses, pertanyent a la família Agavaceae, encara que tradicionalment va ser inclòs dins d'una definició àmplia de Liliaceae. El gènere inclou unes 40 espècies natives del nord-est d'Àsia. Són plantes molt populars en jardineria, particularment pel seu fullatge, en general de color verd groguenc o verd blavós.
El nom del gènere, que també s'empra com a nom comú per designar totes les espècies i conreus híbrids, és dedicat al botànic i metge austríac N.T. Host. En el passat de vegades es coneixien com a "lliri llanté", nom que actualment és en desús. El nom japonès Giboshi s'usa en anglès en cercles reduïts.
Bohyška (Hosta), někdy nazývaný také funkie[1], je rod jednoděložných rostlin z čeledi chřestovitých (Asparagaceae) podčeledi agávovitých (Agavoideae). Ve starších systémech byla řazena do nyní zrušené čeledě bohyškovité (Hostaceae).
Jedná se o vytrvalé pozemní byliny, převážně s hlízami nebo s oddenky (někdy záleží na interpretaci), některé druhy vytváří i výběžky. Jsou to rostliny jednodomé s oboupohlavnými květy. Listy jsou nahloučeny na bázi, jsou jednoduché, převážně řapíkaté, střídavé, uspořádané spirálně, s listovými pochvami. Čepele listů jsou celokrajné, kopinaté, nebo srdčité či okrouhlé, žilnatina je souběžná nebo zpeřená. Květy jsou oboupohlavné, jsou v květenstvích, většinou v jednoduchých hroznech. Listen ve tvaru toulce pod květenstvím chybí, na bázi stopky květů jsou většinou listeny. Květy jsou pravidelné nebo téměř pravidelné. Okvětí je vyvinuto, zpravidla 6 okvětních lístků ve 2 přeslenech (3+3), okvětní lístky srostlé a vytvářejí okvětní trubku, jsou bílé, modré nebo fialové. Tyčinek je 6, ve 2 přeslenech, zpravidla 3+3, jsou srostlé s korunní trubkou, ale navzájem volné. Gyneceum je složeno ze 3 plodolistů, je synkarpní, čnělka a blizna je 1, někdy je blizna trojlaločná, semeník je svrchní. Plod je suchý, pukavý, převážně tobolka.
Je známo známy asi 40-45 druhů, které jsou rozšířeny převážně v Japonsku, jen málo jinde ve východní Asii, např. Číně. Jinde jsou jen pěstované, popřípadě zplanělé, např. v Evropa a v Severní Americe.
V ČR neroste přirozeně žádný druh z rodu bohyška (Hosta). Často je však v zahradách (ve více kultivarech) pěstována bohyška jitrocelová (Hosta plantaginea) jako okrasná rostlina, původní je v jihovýchodní Číně[2],.[3] Vzácněji se pěstují i další druhy, např. bohyška japonská (Hosta japonica), bohyška Sieboldova (Hosta sieboldiana) a bohyška modrofialová (Hosta coerulea).
Hosta sieboldiana 'Elegans'
'Abiqua Blue Crinkles'
'Abiqua Blue Crinkles'
'Abiqua Blue Crinkles'
'Bressingham Blue'
'Drinking Gourd'
'Francee'
'Golden Boy'
'Halcyon'
'Green Acres'
'August Moon'
'Cadillac'
Květena ČR: 8 nebo 9 díl
Bohyška (Hosta), někdy nazývaný také funkie, je rod jednoděložných rostlin z čeledi chřestovitých (Asparagaceae) podčeledi agávovitých (Agavoideae). Ve starších systémech byla řazena do nyní zrušené čeledě bohyškovité (Hostaceae).
Hosta eller Funkie (Hosta) er en planteslægt med mere end 30 arter, der er udbredt i Østasien med tyngdepunktet i Japan. Det er stauder, som danner kraftige rodstokke eller jordstængler. De grundstillede blade danner tætte rosetter, som består af lancetformede eller ovale blade med buede strenge og hel rand. Blomstringen foregår sidst på sommeren, hvor man ser serlige skud med endestillede toppe af hvide eller violette, klokkeformede blomster. Her omtales kun de arter og hybrider, som bliver dyrket i Danmark.
Beskrevne arter
Die Funkien (Hosta Tratt., Syn.: Funkia Spreng.), auch Herzblattlilien genannt, sind eine Pflanzengattung aus der Unterfamilie der Agavengewächse (Agavoideae) innerhalb der Familie der Spargelartigen (Asparagaceae). Die meisten Arten stammen ursprünglich aus Japan und dem angrenzenden asiatischen Raum, also China, Korea und Russland.
Die Gattung ist nach dem deutschen Botaniker und Apotheker Heinrich Christian Funck (1771–1839) benannt[1] beziehungsweise nach dem österreichischen Botaniker und Leibarzt Nicolaus Thomas Host (1761–1834).
Hosta-Arten wachsen als ausdauernde, krautige Pflanzen. Sie bilden horizontale, große, kurze, oft verzweigte Rhizome; manchmal bilden sie Ausläufer. Sie bringen viele grundständige, spiralig angeordnete Laubblätter mit langen Blattstielen hervor. Es kann vorkommen, dass sich neue Hosta-Sorten bilden, die andere Blattfarben besitzen, sogenannte Sports.
Der Schaft des Blütenstandes ist meist mit einigen sitzenden, hochblattartigen Blättern besetzt. Der endständige, traubige Blütenstand enthält wenige bis viele Blüten und grüne bis weiße Hochblätter. Die zwittrigen, dreizähligen Blüten haben einen kurzen Blütenstiel. Die sechs weißen bis blauen oder violetten Blütenhüllblätter sind röhrig bis glockenförmig verwachsen. Die sechs Staubblätter sind meist frei, selten mit dem Grund der Blütenhüllblätter verwachsen. Es werden Kapselfrüchte mit vielen schwarzen geflügelten Samen gebildet.
Es gibt etwa 22 Hosta-Arten[2]:
Funkien werden insbesondere als Blattschmuckstauden eingesetzt und gelten als wichtige Elemente schattiger bzw. halbschattiger Gartenbereiche auf frischen Böden, lassen sich aber auch in Kübeln pflanzen. Alle Arten und Sorten sind winterharte Stauden, die auch in Mitteleuropa gut gedeihen, sie sind anspruchslos und robust. Dies hat dazu beigetragen, dass die Funkie vom Bund deutscher Staudengärtner zur Staude des Jahres 2009 gewählt wurde[3][4]
Die Blätter sind vielfach gefärbt (gelb, blau, grün) und gemustert (z. B. panaschiert). Die ursprünglich große Bedeutung der Arten ist gegen Ende des 20. Jahrhunderts aufgrund der immer zahlreicher werdenden Sorten gesunken.[4]
Reine Arten werden üblicherweise durch die durchaus frostharten Samen vermehrt, Sorten hingegen eher vegetativ, meist durch Teilung. Professionelle Gärtnereien in den USA, Großbritannien, den Niederlanden und Deutschland gehen allerdings vermehrt zu Gewebekultur über.[4]
Hostas werden gerne von Nacktschnecken angefressen.
Hostas können von verschiedenen Viren infiziert werden. Dabei spielt insbesondere das 1996 entdeckte Hosta Virus X (HVX) eine Rolle.[5]
Blick in eine Blüte mit sechs Blütenhüllblättern, sechs Staubblättern und dem Griffel der Lilien-Funkie (Hosta plantaginea)
Weißbunte Blätter des Cultivars der Schneefeder-Funkie (Hosta undulata 'Variegata')
Hosta sieboldiana 'Picta', Habitus
Hosta sieboldiana 'Picta', Blütenstand
Hosta sieboldiana 'Picta', Blüten
Die Funkien (Hosta Tratt., Syn.: Funkia Spreng.), auch Herzblattlilien genannt, sind eine Pflanzengattung aus der Unterfamilie der Agavengewächse (Agavoideae) innerhalb der Familie der Spargelartigen (Asparagaceae). Die meisten Arten stammen ursprünglich aus Japan und dem angrenzenden asiatischen Raum, also China, Korea und Russland.
Die Gattung ist nach dem deutschen Botaniker und Apotheker Heinrich Christian Funck (1771–1839) benannt beziehungsweise nach dem österreichischen Botaniker und Leibarzt Nicolaus Thomas Host (1761–1834).
Hosta (/ˈhɒstə/,[5] syn. Funkia) is a genus of plants commonly known as hostas, plantain lilies and occasionally by the Japanese name gibōshi. Hostas are widely cultivated as shade-tolerant foliage plants. The genus is currently placed in the family Asparagaceae, subfamily Agavoideae,[6] and is native to northeast Asia (China, Japan, Korea, and the Russian Far East).[2] Like many "lilioid monocots", the genus was once classified in the Liliaceae. The genus was named by Austrian botanist Leopold Trattinnick in 1812,[7] in honor of the Austrian botanist Nicholas Thomas Host.[8] In 1817, the generic name Funkia was used by German botanist Kurt Sprengel in honor of Heinrich Christian Funck, a collector of ferns and alpines;[9] this was later used as a common name and can be found in some older literature.
Hostas are herbaceous perennial plants, growing from rhizomes which are sometimes stoloniferous,[10] with broad lanceolate or ovate leaves varying widely in size by species from 1–18 in (3–45 cm) long and 0.75–12 in (2–30 cm) broad. The smallest varieties are called miniatures. Variation among the numerous cultivars is even greater, with clumps ranging from less than four in (10 cm) across and three in (8 cm) high to more than six ft (200 cm) across and four ft (130 cm) high. Leaf color in wild species is typically green, although some species (e.g., H. sieboldiana) are known for a glaucous waxy leaf coating that gives a blue appearance to the leaf. Some species have a glaucous white coating covering the underside of the leaves. Natural mutations of native species are known with yellow-green ("gold") colored leaves or with leaf variegation (either white/cream or yellowish edges or centers). Variegated plants very often give rise to sports that are the result of the reshuffling of cell layers during bud formation, producing foliage with mixed pigment sections. In seedlings variegation is generally maternally derived by chloroplast transfer and is not a genetically inheritable trait.
The flowers of hosta are produced on upright scapes that are woody and remain on the plant throughout winter, they are generally taller than the leaf mound, and end in terminal racemes.[11] The individual flowers are usually pendulous, 0.75–2 in (2–5 cm) long, with six tepals,[12] white, lavender, or violet in color and usually scentless. The only strongly fragrant species is Hosta plantaginea, which has white flowers up to four in (10 cm) long; it is also unusual in that the flowers open in the evening and close by morning. This species blooms in late summer and is sometimes known as "August Lily".[13]
Taxonomists differ on the number of Hosta species; there may be as many as 45.[14] Accordingly, the list of species given here may be taken loosely. The genus may be broadly divided into three subgenera. Interspecific hybridization occurs since all the species have the same chromosome number (2n = 2x = 60); except H. ventricosa which is a natural tetraploid that sets seed through apomixis. Many cultivated hostas formerly described as species have been reduced to cultivars; these often have their names conserved, and retain Latinized names which resemble species names (e.g., Hosta 'Fortunei').
Accepted species[2] as of July 2021:
Hostas are widely cultivated, being particularly useful in the garden as shade-tolerant plants whose striking foliage provides a focal point. The plants are long-lived perennials that are winter hardy in USDA Zones 3 to 8 and recommended for heat zones 8 to 1.[15] Though Hosta plantaginea originates in China, most of the species that provide the modern plants were introduced from Japan to Europe by Philipp Franz von Siebold in the mid-19th century originating from shady locations with more moisture than they are generally cultivated.[16] Newer species have been discovered on the Korean peninsula as well. Hybridization within and among species and cultivars has produced numerous cultivars, with over 6,100 registered and named varieties, and perhaps as many more that are not yet registered with the American Hosta Society. Cultivars with golden- or white-variegated leaves are especially prized. Popular cultivars include 'Francee' (green leaves with white edges), 'Gold Standard' (yellow leaves with green edges, discovered by Pauline Banyai) 'Undulata' (green leaves with white centers), 'June' (blue-green leaves with creamy centers), and 'Sum and Substance' (a huge plant with chartreuse-yellow leaves). Newer, fragrant cultivars such as 'Guacamole' are also popular.
The American Hosta Society[17] and the British Hosta and Hemerocallis Society[18] support hosta display gardens, often within botanical gardens. Hostas are frequently exhibited at major shows such as the Chelsea Flower Show.
The following is a list of cultivars that have gained the Royal Horticultural Society's Award of Garden Merit.
While usually grown for ornamental purposes, all species of hosta are edible, and are grown as vegetables in some Asian cultures.[56]
However, hostas may be toxic to dogs, cats, and horses if consumed in large quantities because some contain saponins.[57] Symptoms include vomiting and diarrhea.[58]
Hosta leaves and stems are eaten by deer, rabbits, slugs and snails, and the roots and rhizomes are eaten by voles, all of these can cause extensive damage to collections in gardens. Some varieties seem more resistant to slug damage, which is more prevalent later in the growing season, than others. Insect pests include vine weevils and cutworms.[59]
Foliar nematodes, which leave streaks of dead tissue between veins, have become an increasing problem where pesticide use has decreased.
A potexvirus called 'Hosta Virus X' was first identified in Minnesota in 1996. Plants that are infected are destroyed to prevent its spread as the disease can be transmitted from plant to plant by contaminated sap. Symptoms include dark green "ink bleed" marks in the veins of yellow-colored leaves, and/or tissue collapse between veins. It can take years for symptoms to show, so symptomless plants in infected batches should also be considered infected.[60][61]
Other viruses that infect Hosta include: Tomato Ringspot Virus, Impatiens Necrotic Spot Virus, Tobacco Rattle Virus, Cucumber Mosaic Virus and several unidentified viruses.[62]
Fungal diseases that affect Hosta include: crown rot caused by Fusarium hostae.[63][64] It causes stunting and late emergence of the plants, leaf chlorosis, browning and necrosis.
Hosta sieboldiana by Abraham Jacobus Wendel, 1868 Hosta (/ˈhɒstə/, syn. Funkia) is a genus of plants commonly known as hostas, plantain lilies and occasionally by the Japanese name gibōshi. Hostas are widely cultivated as shade-tolerant foliage plants. The genus is currently placed in the family Asparagaceae, subfamily Agavoideae, and is native to northeast Asia (China, Japan, Korea, and the Russian Far East). Like many "lilioid monocots", the genus was once classified in the Liliaceae. The genus was named by Austrian botanist Leopold Trattinnick in 1812, in honor of the Austrian botanist Nicholas Thomas Host. In 1817, the generic name Funkia was used by German botanist Kurt Sprengel in honor of Heinrich Christian Funck, a collector of ferns and alpines; this was later used as a common name and can be found in some older literature.
Hosta es un género de plantas herbáceas, perennes y rizomatosas perteneciente a la familia Agavaceae, si bien tradicionalmente fue incluido dentro de una definición amplia de Liliaceae. El género incluye unas 40 especies nativas del noreste de Asia. Son plantas muy populares en jardinería, particularmente por su follaje, en general de color verde amarillento o verde azulado.
El nombre del género, el cual también se usa como nombre común para designar a todas las especies y cultivares híbridos, está dedicado al botánico y médico austríaco Nicolaus Thomas Host. En el pasado se conocían a veces como "lirio llantén", este nombre está actualmente en desuso. El nombre japonés Giboshi se usa en inglés en círculos reducidos. También es conocida como Planta de Lidia en algunas zonas de Alicante.
Son plantas herbáceas, carnosas, a veces coriáceas, rizomatosas, acaulescentes, de hojas alternas, opuestas o verticiladas, con la lámina lanceolada o aovada, amplias, con un tamaño muy variable de acuerdo a la especie y cultivar considerado (de unos 6–50 cm largo y 4–30 cm ancho. Las flores son hermafroditas, ligeramente cigomorfas. El perigonio es infundibuliforme, compuesto por 6 tépalos soldados entre sí, erguidos o extendidos. El androceo está compuesto por 6 estambres con filamentos filiformes, anteras oblongas, versátiles. El ovario es súpero, con 3 lóculos pluriovulados. El estilo es corto y el estigma es capitado, pequeño. Las flores se disponen en inflorescencias racimosas (paniculo) en la extremidad de un escapo áfilo u hojoso, erecto, de más de 60 cm de alto. las flores individuales son erguidas, horizontales o péndulas, de 2–5 cm largo, verdosas, blancas, violetas o rosas; fuertemente perfumadas en algunas especies, pero en general son inodoras. El fruto es una cápsula trivalva, loculicida.
Si bien muchas Hostas son originarias de China, la mayoría de las especies que se encuentran en los jardines fueron introducidas a Europa desde Japón por Philipp Franz von Siebold a mediados del siglo XIX.
Las Hostas se cultivan como ornamentales en sitios a media sombra, en general bajo la cubierta de árboles o arbustos más altos. Existen cultivares de variados colores de follaje, verde brillante, amarillento, azulados, con manchas amarillas o blancas. Los cultivares con hojas doradas o blancas están especialmente cotizados.
Las sociedades : "The American Hosta Society" y "The British Hosta and Hemerocallis Society" patrocinan exposiciones anuales de estas plantas, frecuentemente dentro de los jardines botánicos.
Las Hostas son sin lugar a dudas el plato favorito de caracoles y babosas, los que generalmente producen daños severos.
El género fue descrito por Leopold Trattinnick y publicado en Bulletin de la Société Botanique de France 81: 819. 1934[1935].[2] La especie tipo es: Hosta japonica Tratt.
Hosta es un género de plantas herbáceas, perennes y rizomatosas perteneciente a la familia Agavaceae, si bien tradicionalmente fue incluido dentro de una definición amplia de Liliaceae. El género incluye unas 40 especies nativas del noreste de Asia. Son plantas muy populares en jardinería, particularmente por su follaje, en general de color verde amarillento o verde azulado.
El nombre del género, el cual también se usa como nombre común para designar a todas las especies y cultivares híbridos, está dedicado al botánico y médico austríaco Nicolaus Thomas Host. En el pasado se conocían a veces como "lirio llantén", este nombre está actualmente en desuso. El nombre japonés Giboshi se usa en inglés en círculos reducidos. También es conocida como Planta de Lidia en algunas zonas de Alicante.
Hosta (Hosta), ka funkia, on taimeperekond liilialiste sugukonnas.
Mullasisesteks organiteks on lühikesed risoomid, millel arenevad lihakad juured. Lehed võivad olla kitsassüstjad kuni laimunajad või peaaegu ümmargused, kaarroodsed, enamasti pikarootsulised. Lehed paiknevad taimel juurmise kodarikuna. Õied on lehterjad, valged või helelillad, asetsevad ühekülgses varre tipus olevas kobaras. Õiekate on lihtne, kuue perigoonilehega. Viljaks on kupar[1]
1960. aastatel kirjeldati umbes 40 hosta liiki, tänapäeval ulatub tuntud liikide arv juba 50-ni. Looduslikult kasvavad Hiinas, Koreas ja Jaapanis[1].
Hostad on külmakindlad ja väga hea kohanemisvõimega. Nad kasvavad hästi nii mõõduka kliimaga piirkondades kui ka lähistroopikas, kuid vajavad talvist puhkeperioodi, kus temperatuur oleks alla +4,5 C° vähemalt 3-4 nädalat aastas. Hostad vajavad toitaineterikast ja vett hästi läbilaskvat mulda[1].
Hostad on pärit Jaapani Honshū saare varjulistest mägimetsadest. Kuna Jaapan oli eurooplastele pikki aastaid suletud, siis esmakordselt nägid nad hostat alles pärast 1600. aastat. Esimest korda mainiti hostat 1712. aastal Hollandis. Sellele taimeperekonnale on nimi antud Austria arsti ja botaaniku N. T. Nosti auks. Taim ise aga jõudis Euroopasse hoopiski aastaid hiljem. Teelehine hosta toodi Pariisi aastatel 1784–1789 ja laiuv hosta 1790. aastal. Tänu suurtele, lumivalgetele, eksootiliselt lõhnavatele õitele sai teelehisest hostast peagi populaarne haljastustaim, mida kasutati eelkõige Prantsusmaa parkides. Sealt edasi levis ta üle kogu Euroopa[1].
Jaapani hostad hakkasid Euroopasse ilmuma mitukümmend aastat hiljem. 1829. aastal saatis Hollandi arst ja botaanikahuviline Ph. von Siebold Euroopasse hostasid ja mitmeid muid Jaapani taimi. Neid kasvatati esmalt Sieboldi puukoolis Gentis, kuid sealt jagati neid ka botaanikaaedadele ja huvilistele. Nii jõudsid mõned liigid ka Ameerikasse[1].
Ameerikasse emigreerunud puukooli pidaja Thomas Hoggi marssalist poeg saatis Jaapanis olles koju isale mitmeid kirjulehelisi hostasid[1].
Algselt arvasid botaanik, et kõik Läände saabunud hostad on looduslikud liigid, ka kirjulehised. Hiljem selgus, et kollektsionäärid ei kogunud päris kõiki taimi loodusest, vaid hoopiski aedadest, peamiselt templiaedadest. Seega suurem osa kirjulehistest hostadest kujutasid endast Jaapani aednike valitud hübriide, keda oli aastasadu kultiveeritud[1].
1905. aastal kinnitati rahvusvahelisel botaanikakongressil Viinis hosta nimi[1].
Hosta on ka Eesti iluaianduses levinud, enamasti lehtdekoratiivse taimena kasvatatav püsilill. Tuntuimad haljastuses kasutatavad liigid on[1]:
Hosta (Hosta), ka funkia, on taimeperekond liilialiste sugukonnas.
Kuunliljat (Hosta, synonyymi Funkia) on alun perin Koillis-Aasiasta kotoisin oleva kasvisuku. Sukuun kuuluu 23–40 lajia. Koristekasveiksi on jalostettu satoja eri lajikkeita. Ensimmäiset kuunliljat tuotiin Eurooppaan 1700-luvun lopulla. Niitä viljellään koristekasveina ensisijaisesti rehevien, näyttävien lehtiensä takia.[1]
Suku katsotaan nykyään kuuluvaksi parsakasvien heimoon,[2] kun aikaisemmin se on luokiteltu agaavekasveihin, liljakasveihin tai omaan heimoonsa Hostaceae.[3]
Kuunliljojen isohkot lehdet ovat lajikkeesta riippuen täysin vihreät, keltaiset, keltavihreät, sinertävät tai vihreänkirjavat. Pitkän kukkavarren päässä olevat kukat ovat joko valkoiset, vaalean siniset tai vaalean sinivioletit. Joillakin lajikkeilla on punaiset varret.
Kuunliljat ovat suosittuja varjoisan paikan perennakasveja, joskin kirjavalehtiset lajikkeet vaativat enemmän valoa.[4] Ne sopivat hyvin esimerkiksi suihkulähteen ympäryskasveiksi.
Kotilot syövät mielellään kuunliljoja ja aiheuttavat joskus tuhoja puutarhoissa ja puistoissa. Jänikset ja oravat eivät juurikaan syö kuunliljoja, mutta hiiret ja myyrät voivat tuhota kuunliljakasvuston talvella, ja kauriit ovat aiheuttaneet ongelmia Amerikassa.[5]
Kuunliljat (Hosta, synonyymi Funkia) on alun perin Koillis-Aasiasta kotoisin oleva kasvisuku. Sukuun kuuluu 23–40 lajia. Koristekasveiksi on jalostettu satoja eri lajikkeita. Ensimmäiset kuunliljat tuotiin Eurooppaan 1700-luvun lopulla. Niitä viljellään koristekasveina ensisijaisesti rehevien, näyttävien lehtiensä takia.
Suku katsotaan nykyään kuuluvaksi parsakasvien heimoon, kun aikaisemmin se on luokiteltu agaavekasveihin, liljakasveihin tai omaan heimoonsa Hostaceae.
Kuunliljojen isohkot lehdet ovat lajikkeesta riippuen täysin vihreät, keltaiset, keltavihreät, sinertävät tai vihreänkirjavat. Pitkän kukkavarren päässä olevat kukat ovat joko valkoiset, vaalean siniset tai vaalean sinivioletit. Joillakin lajikkeilla on punaiset varret.
Kuunliljat ovat suosittuja varjoisan paikan perennakasveja, joskin kirjavalehtiset lajikkeet vaativat enemmän valoa. Ne sopivat hyvin esimerkiksi suihkulähteen ympäryskasveiksi.
Kotilot syövät mielellään kuunliljoja ja aiheuttavat joskus tuhoja puutarhoissa ja puistoissa. Jänikset ja oravat eivät juurikaan syö kuunliljoja, mutta hiiret ja myyrät voivat tuhota kuunliljakasvuston talvella, ja kauriit ovat aiheuttaneet ongelmia Amerikassa.
Hosta[1] est un genre de plantes vivaces monocotylédone de la famille des Asparagaceae.
Il comprend une quarantaine d'espèces originaires d'Asie et plus particulièrement de Chine et du Japon[réf. nécessaire].
En classification classique de Cronquist (1981) il fait partie de la famille des Liliaceae.
En 1988 ce genre était situé dans sa propre famille des Hostaceae.
La classification phylogénétique APG II (2003) l'a placé parmi les Agavaceae ou les Hyacinthaceae.
La classification phylogénétique APG III (2009) le place dans les Asparagaceae.
Les Hostas sont des plantes vivaces herbacées, poussant par rhizomes ou stolons. Ils mesurent de 5 à 80 cm pour une largeur de 20 à 100 cm.
Ces plantes se composent de feuilles ovales plus ou moins panachées selon les espèces et variétés.
Les fleurs sont des grappes de clochettes blanches ou mauves odorantes ressemblant aux fleurs de lys. La floraison peut durer jusqu'à huit semaines. La seule espèce fortement parfumée est Hosta plantaginea dont les fleurs s'ouvrent le soir et se ferment le matin.
Les fruits sont des capsules noires contenant beaucoup de graines.
Le nom Hosta a été donné au genre en 1812 en l'honneur du botaniste autrichien Nicolaus Thomas Host. Le nom japonais Giboshi ou l'autre nom du genre, Funkia (donné en 1817), également utilisé comme nom commun, peuvent être trouvés dans certains textes anciens. Aujourd'hui le nom de Hosta a été officialisé en raison de son antériorité, comme le veut la règle de la nomenclature botanique. Les Anglais appellent l'hosta « lys plantain », en raison de la forme de ses feuilles aux nervures parallèles qui rappellent cette herbe folle.
Bien que Hosta plantaginea soit originaire de Chine, la plupart des espèces répandues dans les jardins occidentaux ont été introduites du Japon en Europe par Philipp Franz von Siebold au milieu du XIXe siècle. De nouvelles espèces ont été depuis découvertes sur la péninsule coréenne.
Bien qu'étant une espèce supportant le soleil, les hostas préfèrent être à l'ombre où les rayons ne brûlent pas leur feuillage. Ils sont très rustiques et aiment un sol riche toujours légèrement humide. Il n'est pas nécessaire de les pailler en hiver. Son beau feuillage peut être utilisé en bouquet.
Pas besoin non plus de diviser les touffes, sauf si elles deviennent encombrantes. Dans ce cas, le meilleur moment de le faire sera en début de printemps ou immédiatement après la floraison. Les jeunes divisions reprennent rapidement. La multiplication est facile par semis, mais les jeunes plantes ressemblent rarement à leurs parents. Les hostas, qui sont devenus une des plantes vivaces les plus populaires, sont proposés par la plupart des pépiniéristes producteurs de plantes vivaces.
Les hostas sont parfaits pour illuminer un coin sombre du jardin.
Comestibles, les hostas sont nommés urui au Japon où ils sont couramment consommés sous différentes formes[2]. Sinon, ce sont généralement des plantes de jardin faciles et à longue durée de vie, relativement exemptes de maladie, exigeant peu de soins autres que l'arrosage et un peu d'engrais pour améliorer la croissance.
Les hostas constituent aussi un mets de choix pour les cerfs, les limaces et les escargots, qui causent fréquemment des dégâts sur les feuilles. On peut éviter ce problème en hébergeant des canards à proximité ou en utilisant un limacide. Un arrosage avec un purin de fenouil ou de persil aurait aussi une action répulsive efficace[3]. La solution souvent proposée consistant à répandre une fine couche de sable autour de l'hosta fonctionne rarement.
L'hybridation à l'intérieur et entre les espèces a produit de nombreux cultivars, avec plus de trois mille variétés référencées dont de nombreux à feuilles panachées crème et vert.
Hosta sieboldiana 'Elegans'.
'Abiqua Blue Crinkles'.
'Abiqua Blue Crinkles'.
'Abiqua Blue Crinkles'.
'Bressingham Blue'.
'Drinking Gourd'.
'Francee'.
'Golden Boy'.
'Halcyon'.
'Green Acres'.
'August Moon'.
'Cadillac'.
Hosta 'Grand Slam'.
Hosta dite June.
Hosta est un genre de plantes vivaces monocotylédone de la famille des Asparagaceae.
Il comprend une quarantaine d'espèces originaires d'Asie et plus particulièrement de Chine et du Japon[réf. nécessaire].
Funkija (hosta, bogiša, lat. Hosta nom. cons.), rod trajnica iz porodice šparogovki, dio je potporodice saburovki. Priznato je 20 vrsta raširenih po Ruskom dalekom istoku, Kini i Japanu[1]
Postoje brojni kultivari, a odlikuje se atraktivni velikim srcolikim listovimna. Ime je dobila u čast austrijskog botaničara Nicholausa Hosta
Funkija (hosta, bogiša, lat. Hosta nom. cons.), rod trajnica iz porodice šparogovki, dio je potporodice saburovki. Priznato je 20 vrsta raširenih po Ruskom dalekom istoku, Kini i Japanu
Postoje brojni kultivari, a odlikuje se atraktivni velikim srcolikim listovimna. Ime je dobila u čast austrijskog botaničara Nicholausa Hosta
Hosta (sin.: Funkia) adalah genus dari sekitar 23–40 spesies tanaman yang mirip dengan lili dan merupakan tanaman asli wilayah Asia Timur Laut. Hosta dulu diklasifikasikan ke dalam keluarga Liliaceae namun sekarang dimasukkan ke dalam keluarga Agavaceae oleh Kelompok Phylogeny Angiosperma. Nama ilmiahnya sama dengan nama umum; dahulu sering disebut Corfu Lily, Day Lily, atau Plantain lily, namun istilah-istilah ini sekarang sudah tidak digunakan lagi. Nama Hosta diberikan untuk menghormati ahli botani Austria Nicholas Thomas Host.[1]Nama Jepangnya adalah Giboshi. Nama umum yang ditolak Funkia, juga adalah nama umum yang dahulu banyak digunakan.
Artikel bertopik biologi ini adalah sebuah rintisan. Anda dapat membantu Wikipedia dengan mengembangkannya. Hosta (sin.: Funkia) adalah genus dari sekitar 23–40 spesies tanaman yang mirip dengan lili dan merupakan tanaman asli wilayah Asia Timur Laut. Hosta dulu diklasifikasikan ke dalam keluarga Liliaceae namun sekarang dimasukkan ke dalam keluarga Agavaceae oleh Kelompok Phylogeny Angiosperma. Nama ilmiahnya sama dengan nama umum; dahulu sering disebut Corfu Lily, Day Lily, atau Plantain lily, namun istilah-istilah ini sekarang sudah tidak digunakan lagi. Nama Hosta diberikan untuk menghormati ahli botani Austria Nicholas Thomas Host.Nama Jepangnya adalah Giboshi. Nama umum yang ditolak Funkia, juga adalah nama umum yang dahulu banyak digunakan.
Hosta Tratt. è un genere di piante della famiglia delle Asparagaceae.[1]
Il genere Hosta comprende una ventina di specie di piante erbacee perenni con foglie lanceolate o ovali, picciolate, di lunghezza variabile dai 3 ai 40 cm, di colore verde chiaro o giallastro, percorse in lunghezza da nervature quasi parallele alla centrale.
I fiori sono a campanella, profumati, di colore variabile dal bianco al violetto, riuniti in infiorescenze a forma di spiga.
Vengono generalmente usate per ornare aiuole, bordure o scarpate.
Il genere comprende le seguenti specie:[1]
'Abiqua Blue Crinkles'
'Abiqua Blue Crinkles'
'Abiqua Blue Crinkles'
'Bressingham Blue'
'Drinking Gourd'
'Francee'
'Golden Boy'
'Halcyon'
'Green Acres'
'August Moon'
'Cadillac'
Hosta Tratt. è un genere di piante della famiglia delle Asparagaceae.
Melsvė (Hosta) – smidrinių (Asparagaceae) šeimos augalų gentis.
Auginama darželiuose, kapinėse.
Lietuvoje auginama:
Hosta of hartlelie is een geslacht van vijfentwintig tot veertig soorten uit de aspergefamilie (Asparagaceae).
Het geslacht is inheems in noordoost Azië. De botanische naam wordt ook in het Nederlands gebruikt. In oudere literatuur komt men wel de botanische naam Funkia tegen; deze naam wordt niet veel meer gebruikt. De Japanse naam is 'Giboshi' (擬宝珠). Taxonomen verschillen van mening over het aantal soorten. Het geslacht kan ruwweg in drie ondergeslachten verdeeld worden. Onderlinge bestuiving tussen de soorten is in het algemeen goed mogelijk. Alle soorten hebben hetzelfde chromosoomgetal (2n = 2x = 60) met uitzondering van Hosta ventricosa, een natuurlijke tetraploïde die zaad vormt door zelfbestuiving. Veel vormen die vroeger als aparte soort werden beschreven, worden nu als cultivar beschouwd, bijvoorbeeld Hosta 'Fortunei'.
Er is een groot aantal hybriden en cultivars. In Nederland is Arboretum Trompenburg de houder van de nationale plantencollectie van hosta's.
De wilde soorten worden weinig aangeboden in de handel. Vanaf 1800 is men de planten gaan exporteren. Onder andere Philipp Franz von Siebold was hiervoor verantwoordelijk. Hij heeft planten ontdekt, maar ook cultivars gekweekt, waarvan Hosta sieboldiana 'Elegans' een van de bekendste is.
Inmiddels zijn door kruisen, veredelen en spontane hybridisatie duizenden vormen ontstaan, waarvan veel hun oorsprong in de Verenigde Staten vinden. In de jaren 80 werden veel vormen op de markt gebracht die nogal op elkaar leken. Inmiddels zijn velen zich toe gaan leggen om echte verbeteringen te realiseren. Dat kan op meerdere gebieden. We noemen er een paar: Geurende hosta's, mooiere kleurschakeringen, beter zontolerant, dikker blad voor betere slakbestendigheid, mooiere en betere mini-hosta's met diverse bloemkleuren.
De hosta is een vaste tuinplant, die van oudsher aangeplant wordt in schaduwtuinen. Dat kan prima, maar tegenwoordig zijn er ook talloze hosta's die het prima doen half in de zon, en er zijn er vrij veel die in de volle zon kunnen. Er worden, o.a. in Nederland, door een aantal kwekers nieuwe cultivars ontwikkeld.
Hosta sieboldiana (toen Funkia Sieboldiana Hook. var. Glauca) door Abraham Jacobus Wendel, 1868
Hosta sieboldiana idem, bewerkt
Hosta of hartlelie is een geslacht van vijfentwintig tot veertig soorten uit de aspergefamilie (Asparagaceae).
Het geslacht is inheems in noordoost Azië. De botanische naam wordt ook in het Nederlands gebruikt. In oudere literatuur komt men wel de botanische naam Funkia tegen; deze naam wordt niet veel meer gebruikt. De Japanse naam is 'Giboshi' (擬宝珠). Taxonomen verschillen van mening over het aantal soorten. Het geslacht kan ruwweg in drie ondergeslachten verdeeld worden. Onderlinge bestuiving tussen de soorten is in het algemeen goed mogelijk. Alle soorten hebben hetzelfde chromosoomgetal (2n = 2x = 60) met uitzondering van Hosta ventricosa, een natuurlijke tetraploïde die zaad vormt door zelfbestuiving. Veel vormen die vroeger als aparte soort werden beschreven, worden nu als cultivar beschouwd, bijvoorbeeld Hosta 'Fortunei'.
Er is een groot aantal hybriden en cultivars. In Nederland is Arboretum Trompenburg de houder van de nationale plantencollectie van hosta's.
De wilde soorten worden weinig aangeboden in de handel. Vanaf 1800 is men de planten gaan exporteren. Onder andere Philipp Franz von Siebold was hiervoor verantwoordelijk. Hij heeft planten ontdekt, maar ook cultivars gekweekt, waarvan Hosta sieboldiana 'Elegans' een van de bekendste is.
Inmiddels zijn door kruisen, veredelen en spontane hybridisatie duizenden vormen ontstaan, waarvan veel hun oorsprong in de Verenigde Staten vinden. In de jaren 80 werden veel vormen op de markt gebracht die nogal op elkaar leken. Inmiddels zijn velen zich toe gaan leggen om echte verbeteringen te realiseren. Dat kan op meerdere gebieden. We noemen er een paar: Geurende hosta's, mooiere kleurschakeringen, beter zontolerant, dikker blad voor betere slakbestendigheid, mooiere en betere mini-hosta's met diverse bloemkleuren.
De hosta is een vaste tuinplant, die van oudsher aangeplant wordt in schaduwtuinen. Dat kan prima, maar tegenwoordig zijn er ook talloze hosta's die het prima doen half in de zon, en er zijn er vrij veel die in de volle zon kunnen. Er worden, o.a. in Nederland, door een aantal kwekers nieuwe cultivars ontwikkeld.
Bladlilje (Hosta) er ei slekt med flerårige urter i aspargesfamilien. De tilhørte tradisjonelt liljefamilien; etter at den ble splittet ble de først flyttet til bladliljefamilien, men nå de tilhører de underfamilien Agavoideae i aspargesfamilien.
Plantene har store, horisontale jordstengler. Bladene er grunnstilte, lansettformede eller ovale. Blomsterstengelen har som regel noen få blad. Blomsterstanden er endestilt klase, og blomsterdekkbladene er hvite, blå eller lavendelfarvede. Det er seks pollenbærere. Frukten er en kapsel med svarte frø.
Slekta omfatter omtrent 24 arter. De fleste vokser i Japan, men det er også noen få arter i Kina, Korea og Russlands fjerne østen. Mange kultivarer dyrkes i hager, i mindre grad for blomstene, men først og fremst for bladene, som ofte er hvit- eller gulflekkede. Mange av kultivarene er tidligere blitt regnet som arter.
Bladlilje (Hosta) er ei slekt med flerårige urter i aspargesfamilien. De tilhørte tradisjonelt liljefamilien; etter at den ble splittet ble de først flyttet til bladliljefamilien, men nå de tilhører de underfamilien Agavoideae i aspargesfamilien.
Plantene har store, horisontale jordstengler. Bladene er grunnstilte, lansettformede eller ovale. Blomsterstengelen har som regel noen få blad. Blomsterstanden er endestilt klase, og blomsterdekkbladene er hvite, blå eller lavendelfarvede. Det er seks pollenbærere. Frukten er en kapsel med svarte frø.
Slekta omfatter omtrent 24 arter. De fleste vokser i Japan, men det er også noen få arter i Kina, Korea og Russlands fjerne østen. Mange kultivarer dyrkes i hager, i mindre grad for blomstene, men først og fremst for bladene, som ofte er hvit- eller gulflekkede. Mange av kultivarene er tidligere blitt regnet som arter.
Funkia (Hosta Tratt.) – rodzaj roślin z rodziny szparagowatych (Asparagaceae), liczący około 40 gatunków roślin zielnych pochodzących z Azji Wschodniej – Japonii i Chin.
Gatunkiem typowym jest Hosta japonica Tratt[2].
Kwiaty przybierają kształt dzwonkowaty, a kolor biały lub fioletowy. Kwiatostan to jednostronne grono na długiej, bezlistnej łodyżce. U funkii występuje zjawisko bezpośredniego podziału jądra komórkowego oraz powstawanie zarodka z pominięciem procesu zapłodnienia (apomiksja).
Funckia Dumort., Funkia K. P. J. Spreng., Hosta N. J. Jacquin (nom. rej.).
Klad okrytonasienne, klad jednoliścienne (monocots), rząd szparagowce (Asparagales), rodzina szparagowate (Asparagaceae), podrodzina Agavoideae[1].
Gromada okrytonasienne (Magnoliophyta Cronquist), podgromada Magnoliophytina Frohne & U. Jensen ex Reveal, klasa jednoliścienne (Liliopsida Brongn.), podklasa liliowe (Liliidae J.H. Schaffn.), nadrząd Lilianae Takht., rząd agawowce (Agavales Hutch.), rodzina funkiowate (Hostaceae B. Mathew), rodzaj funkia (Hosta Tratt.)[3].
Niektóre gatunki są uprawiane jako rośliny ozdobne, głównie w formach pstrolistnych. Sadzone w ogrodach na stanowiskach zacienionych.
Funkia (Hosta Tratt.) – rodzaj roślin z rodziny szparagowatych (Asparagaceae), liczący około 40 gatunków roślin zielnych pochodzących z Azji Wschodniej – Japonii i Chin.
Gatunkiem typowym jest Hosta japonica Tratt.
Hosta é um gênero botânico da família Asparagaceae, nativo do noroeste da Ásia.
Hoseanthus
Composto por 111 espécies:
Hosta albofarinosa
Hosta albomarginata
Hosta albopicta
Hosta alismifolia
Hosta apoiensis
Hosta aequinoctiiantha
Hosta atropurpurea
Hosta aureomarginata
Hosta bella
Hosta calliantha
Hosta campanulata
Hosta capitata
Hosta caput
Hosta caerulea
Hosta cathayana
Hosta chibai
Hosta clausa
Hosta clavata
Hosta coerulea
Hosta crassifolia
Hosta crispula
Hosta cucullata
Hosta decora
Hosta decorata
Hosta densa
Hosta elata
Hosta ensata
Hosta erromena
Hosta fluctuans
Hosta fortunei
Hosta gigantea
Hosta glauca
Hosta gracillima
Hosta grandiflora
Hosta grandifolia
Hosta harunaensis
Hosta helenioides
Hosta helonioides
Hosta hippeastrum
Hosta Hybride
Hosta Hybride-Cv.
Hosta Hybride-Cv. NR
Hosta hypoleuca
Hosta ibukiensis
Hosta intermedia
Hosta japonica
Hosta jonesii
Hosta kikutii
Hosta kikuttii
Hosta kikutii hort.
Hosta kiyosumiensis
Hosta koryama
Hosta lancifolia
Hosta latifolia
Hosta laevigata
Hosta liliiflora
Hosta longifolia
Hosta longipes
Hosta longipes latifolia
Hosta longissima
Hosta microcalycina
Hosta minor
Hosta miquelii
Hosta mira
Hosta montana
Hosta nakaiana
Hosta nameckii
Hosta Neue
Hosta nigrescens
Hosta odorata
Hosta okamii
Hosta okamotoi
Hosta opipara
Hosta pachyscapa
Hosta petrophila
Hosta plantaginea
Hosta polyneuron
Hosta praecox
Hosta pulchella
Hosta pycnophylla
Hosta pyramidata
Hosta rectifolia
Hosta rohdeifolia
Hosta rupifraga
Hosta sachalinensis
Hosta sacra
Hosta setacea
Hosta shikokiana
Hosta sieboldii
Hosta sieboldiana
Hosta sieboldinana
Hosta sparsa
Hosta subcordata
Hosta takahashii
Hosta takiensis
Hosta taquetii
Hosta tardiana
Hosta tardiflora
Hosta Tardiflora-Hybride
Hosta tardiva
Hosta tibae
Hosta tokudama
Hosta tortifrons
Hosta tosana
Hosta tsushimensis
Hosta undulata
Hosta ventricosa
Hosta venusta
Hosta viridis
Hosta yingeri
Hosta Hybriden
O iných významoch výrazu Hosta pozri Hosta (rozlišovacia stránka).Hosta alebo funkia[1] je rod rastlín.
Je často kultivovaná a pestovaná ako okrasná tieňomilná rastlina s veľkými listami. V súčasnosti sa klasifikuje do čeľade Asparagaceae, podčeľaď Agavoideae,[2]. Je to pôvodný rastlina zo severovýchodnej Ázie (Čína, Japonsko, Kórea a ruský ďaleký východ).[3]
V minulosti bola klasifikovaná do čeľade Liliaceae. Rod pomenoval rakúsky botanik Leopold Trattinnick v roku 1812,[4] na počesť rakúskeho botanika Nicholasa Thomasa Hosta.[5] V roku 1817 nemecký botanik Kurt Sprengel použil názov rodu Funkia a to na počesť Heinricha Funka, zberateľa rastlín;[6] tento názov bol neskôr používaný ako bežný názov rodu.
Sú to bylinné a trváce rastliny. Rastú z podzemku alebo zo stolonu[7]. Majú veľké listy, s variabilnou šírkou (3 – 45 cm) a dĺžkou (2 – 30 cm). Kvety sú na drevnatých stvoloch, ktoré na rastline ostávajú aj cez zimu. Stvol je nad listami a je ukončený súkvetným strapcom (racemus).[8]
Akceptované druhy (2014)[3]:
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hosta na anglickej Wikipédii.
O iných významoch výrazu Hosta pozri Hosta (rozlišovacia stránka). Hosta alebo funkia je rod rastlín.
Je často kultivovaná a pestovaná ako okrasná tieňomilná rastlina s veľkými listami. V súčasnosti sa klasifikuje do čeľade Asparagaceae, podčeľaď Agavoideae,. Je to pôvodný rastlina zo severovýchodnej Ázie (Čína, Japonsko, Kórea a ruský ďaleký východ).
V minulosti bola klasifikovaná do čeľade Liliaceae. Rod pomenoval rakúsky botanik Leopold Trattinnick v roku 1812, na počesť rakúskeho botanika Nicholasa Thomasa Hosta. V roku 1817 nemecký botanik Kurt Sprengel použil názov rodu Funkia a to na počesť Heinricha Funka, zberateľa rastlín; tento názov bol neskôr používaný ako bežný názov rodu.
Funkiasläktet (Hosta)[1][2] är ett släkte i familjen sparrisväxter[1] med cirka 45 arter. Släktet beskrevs av den österrikiske botanikern Leopold Trattinnick 1812 och förekommer främst i Japan, men även i östra Ryssland, Korea, och Kina. Släktet hör till de mest populära trädgårdsväxterna och odlas för sina vackra blad. Tusentals sorter har framkommit inom trädgårdsodlingen. Släktet är lite udda och isolerat systematiskt. Det har flyttas mellan flera olika familjer och även fått bilda en egen familj, funkiaväxter (Hostaceae).
Funkiasläktets arter är fleråriga örter med kraftiga jordstammar som ibland bildar utlöpare. Bladen är talrika, basala och spiralställda med långa bladskaft. Blomställningen har några få reducerade blad och varje blomma har ett grönt eller vitt stödblad. Blommorna är tvåkönade och sitter ensamma (sällan 2-3) i klase på korta skaft. Kronan består av sex sammanvuxna hylleblad, den är vit eller violett, rör- till klocklik eller trumpetformad. Frukten är en trerummig kapsel.
Systematiskt är släktet svårt. Många av de tidigast beskrivna arterna har visat sig vara kulturväxter med okänt, ofta komplext ursprung och anses nu vara sorter, snarare än naturliga arter.
And Evolutionary Placement. Hosta Library [1].
Wikimedia Commons har media som rör Funkiasläktet.
Wikispecies har information om Funkiasläktet.
Funkiasläktet (Hosta) är ett släkte i familjen sparrisväxter med cirka 45 arter. Släktet beskrevs av den österrikiske botanikern Leopold Trattinnick 1812 och förekommer främst i Japan, men även i östra Ryssland, Korea, och Kina. Släktet hör till de mest populära trädgårdsväxterna och odlas för sina vackra blad. Tusentals sorter har framkommit inom trädgårdsodlingen. Släktet är lite udda och isolerat systematiskt. Det har flyttas mellan flera olika familjer och även fått bilda en egen familj, funkiaväxter (Hostaceae).
Funkiasläktets arter är fleråriga örter med kraftiga jordstammar som ibland bildar utlöpare. Bladen är talrika, basala och spiralställda med långa bladskaft. Blomställningen har några få reducerade blad och varje blomma har ett grönt eller vitt stödblad. Blommorna är tvåkönade och sitter ensamma (sällan 2-3) i klase på korta skaft. Kronan består av sex sammanvuxna hylleblad, den är vit eller violett, rör- till klocklik eller trumpetformad. Frukten är en trerummig kapsel.
Листки у прикореневій розетці, на черешках, численні, різноманітні за формою (від вузьколанцетовидних до широкояйцевидних), розміром, текстурою та кольором, нерідко зустрічаються ряболисті форми.
Квітконоси високі, до 100 см, слабо облиственні; Суцвіття кистеподібне, часто однобоке; Оцвітина 6-надрізане, лійчасте або дзвонове, бузкового або фіолетового кольору, зрідка білого.
Плід — тригранна шкіряста коробочка. Насіння чорне, плоске, крилате.
Деякі описані види у дикій природі не існують, відомі тільки в культурі.
За інформацією бази даних The Plant List (2013), рід включає 23 видів[4]:
Hosta là một chi thực vật có hoa trong họ Asparagaceae.[1]
Bài viết liên quan phân họ Thùa này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn. Hosta là một chi thực vật có hoa trong họ Asparagaceae.
Многолетние травянистые растения с компактным или коротковетвистым корневищем[4].
Листья в прикорневой розетке, на черешках, многочисленные, разнообразные по форме (от узколанцетовидных до широкояйцевидных), размеру, текстуре и цвету, нередко встречаются пестролистные формы[4].
Цветоносы высокие, до 100 см, слабо олиственные; соцветие кистевидное, часто однобокое; околоцветник 6-надрезный, воронковидный или колокольчатый, сиреневый или фиолетовый, реже белый[4].
Плод — трёхгранная кожистая коробочка; семена чёрные, плоские, крылатые.
Некоторые описанные виды в дикой природе не существуют, известны только в культуре.
По информации базы данных The Plant List (2013), род включает 23 вида[6]:
Довольно большое число видовых названий этого рода в The Plant List (2013) имеют статус unresolved name, то есть относительно них нельзя однозначно сказать, следует ли их использовать — либо их следует свести в синонимику других видов.
Некоторые виды и культурные клоны хост (которые также были описаны в ботанической литературе как виды) издавна выращиваются в культуре в Японии, откуда они были завезены в Европу в XVIII—XIX веках[7].
Широко применяется в декоративном садоводстве при создании клумб, рабаток, бордюров. Некоторые крупные растения — прекрасные солитеры. Теневыносливость хост позволяет с успехом выращивать их в самых тёмных уголках сада.
Зарегистрировано около 600 сортов хост.
У хост иногда встречаются так называемые спорты — побеги, сильно отличающиеся от материнского растения. По своему происхождению многие сорта являются спортами других сортов (например, сорт 'Night Before Christmas' — спорт от сорта 'White Christmas', сорт 'Alex Summers' — спорт от сорта 'Gold Regal').
Но в случае спортовых сортов зачастую бывает обратный процесс возврата к исходному сорту или даже «прабабушке». Характерный пример — поведение известных сортов 'Mango Tango' или 'First Love'. Поведение корневой системы и её состояние также сильно зависит от её происхождения (гибриды от различных ботанических видов). Окраска листьев у цветущих почек (точек роста) и не цветущих во многих случаях также зависит от этого. Окраска у цветущих почек сильнее выражена и более насыщена по цвету, чем у не цветущих. Иногда в питомниках из-за этого возникают курьёзы. Характерный пример такого поведения — 'Guardian Angel'.[источник не указан 1255 дней]
В средней полосе России самые высокие сорта (стабильные показатели за более чем 5 лет) — 'Viking Ship' и 'Tenryu', у последнего самый высокий цветонос — 1,85 м. Самая большая проблема при выращивании хост — это зимнее вымокание и как следствие вымерзание главной точки роста; особенно этому подвержены кусты возраста более шести лет. Метод борьбы с этим — осеннее мульчирование (присыпка сверху) точек роста.[источник не указан 1255 дней]
Сорта классов «мини» и «смайл» требуют для себя создание так называемых «слоёных» грунтов: нижний слой — суглинистые или подзолистые почвы, а верхний слой (10 см) — песчаный грунт или чистый песок. Большинство сортов хост с душистыми цветами требуют зимнего укрытия на открытых участках. В тени и полутени можно выращивать все сорта; на полностью солнечных участках — в основном желтолистные сорта с сильным восковым налётом: 'Golden Goal', 'Cold Heart', 'Flemish Gold', 'Key West'.[источник не указан 1255 дней]
В зависимости от высоты (без цветоносов) хосты делят на несколько групп. Международного стандарта относительно точных параметров каждой группы не существует. Размеры растений, относимых к одной и той же группе, в разных странах и у разных поставщиков могут существенно различаться[8].
American Hosta Society Savory’s Gardens Inc Papou hosta Shady Oaks Fransen Hostas Mickfield Hostas Miniature (миниатюрные), Mini 10—15 см <25 см <10 см <17 см 10—20 см Dwarf (карликовые), D <10 см 10—15 см <15 см Small (маленькие), S 15—25 см 25—38 см 15—25 см 17,7—38 см 20—38 см 15—30 см Medium (средние), М 25—45,7 см 38—45,7 см 25—45,7 см 38—56 см 38—61 см 30—45,7 см Large (большие), L 45,7—71 см 45,7—61 см 45,7—71 см >56 см 61—89 см 45,7—61 см Giant (гигантские), G >71 см >61 см >71 см 89—152 см >61 смМноголетние травянистые растения с компактным или коротковетвистым корневищем.
Листья в прикорневой розетке, на черешках, многочисленные, разнообразные по форме (от узколанцетовидных до широкояйцевидных), размеру, текстуре и цвету, нередко встречаются пестролистные формы.
Цветоносы высокие, до 100 см, слабо олиственные; соцветие кистевидное, часто однобокое; околоцветник 6-надрезный, воронковидный или колокольчатый, сиреневый или фиолетовый, реже белый.
Плод — трёхгранная кожистая коробочка; семена чёрные, плоские, крылатые.
玉簪属（学名：Hosta）是天门冬科下的一个属，为簇生草本植物。该属共有约23-45种，原产于东亚。玉簪作为耐荫观叶植物被广泛种植。
这是一篇與植物相關的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。 
分類（APG III） 界 : 植物界 Plantae 階級なし : 被子植物 angiosperms 階級なし : 単子葉類 monocots 目 : キジカクシ目 Asparagales 科 : キジカクシ科 Asparagaceae 亜科 : リュウゼツラン亜科 Agavoideae 属 : ギボウシ属 Hosta 学名 Hosta Tratt. タイプ種 Hosta plantaginea (Lam.) Asch. 和名 ギボウシ属 英名 plantain lily 亜属 ギボウシ（擬宝珠）は、キジカクシ科リュウゼツラン亜科ギボウシ属（学名: Hosta）の総称である。山間の湿地などに自生する多年草。食用となり、花が美しく、日陰でもよく育つため、栽培される。
新エングラー体系及びクロンキスト体系ではギボウシ属はユリ科 Liliaceae に含められていた。
「ギボウシ」は擬宝珠（ぎぼうしゅ）の転訛であるが[1]、これはこの植物のつぼみ、または包葉に包まれた若い花序が擬宝珠に似ることに由来する。ギンボ（青森県）、タキナ（高知県）などの地方名がある。英語名 plantain lily は「オオバコユリ」という意味であるが、これはギボウシの葉がオオバコに似ているためである。
葉は幅広く根元から出る。
夏に総状花序に青色（白色の品種もある）の細長い花をつけ、マルハナバチなど大型のハナバチの訪花によって受粉される。
東アジア原産。
日本にはオオバギボウシ（Hosta montana または Hosta sieboldiana var. gigantea）など20種ほどが野生し、いずれも東北地方から中部地方の一部で[2]ウルイと呼び、西日本でもギボウシ、タキナなどの名で山菜として若芽、若葉などが利用される。ただし、若葉が毒草のバイケイソウに似ており、誤食事故が多いので注意を要する。スジギボウシ（Hosta undulata）やその他雑種などが栽培される。栽培品の主な産地は山形県で、薄い黄緑色の若芽を出荷し、サラダ、浅漬け、油炒め、味噌和え、酢味噌和え、味噌汁、混ぜご飯、巻き寿司などに利用する[2]。食味に癖はなく、噛むと少しぬめりがある。
江戸時代の日本で変異個体が多数園芸品種として固定され、さらにこれがシーボルトらによってヨーロッパに紹介されてヨーロッパでも多くの品種が育成された。
花言葉は「落ち着き」「沈静」「静かな人」。
40種ほどがあるが、種間雑種ができやすく（特に栽培品種には多い）、分類には諸説ある。
トウギボウシ（オオバギボウシ）
この項目は、植物に関連した書きかけの項目です。この項目を加筆・訂正などしてくださる協力者を求めています（プロジェクト:植物／Portal:植物）。
옥잠화(玉簪花)는 용설란아과 비비추속의 여러해살이풀의 총칭이다.
주로 동아시아에 분포하며 비비추속에 속하는 내한성 여러해살이풀의 총칭으로 약 23~45종이 있다. 큰옥잠화는 넓은 달걀꼴의 희고 아름다운 큰 잎이 있어 무늬잎의 호스타운둘라타와 함께 관상용에 이용된다. 대륜의 흰꽃으로 밤에 피는 비녀옥잠화는 향기가 있으며 매우 아름답다. 이 밖에 야생종으로 비비추·좀비비추 등이 있다. 재배법에 따라 크기가 다른데, 앞길이 1m인 것, 소형종을 작은 분재로 하면 5cm인 것도 있다. 대형 및 중형종의 줄기는 육질로 짧고, 소형종의 줄기는 섬유질로 1-7cm 정도로 가늘게 자라며 해마다 봄에 눈을 1-수개를 내어 번식한다. 대부분의 종류는 긴 잎자루에 거꿀달걀꼴의 끝이 뾰족한 나란히맥이 잎이 달린다. 나란히맥과 그물맥이 둘다 공존한다. 학자들은 외떡잎식물이므로 나란히맥일 확률이 높다고 한다. 잎 모양은 넓은 것 및 좁은 것 등 여러 가지이다. 큰 눈의 중앙으로부터 꽃줄기가 나오며 일찍 피는 종은 5월에, 늦게 피는 종은 10월에 꽃이 핀다. 꽃줄기는 곧추서거나 비스듬하며 길거나 짧고 몇 개의 꽃에서부터 많은 꽃이 달린다. 꽃은 6개의 갈라진 종 모양으로, 연한 자청색이 많다. 매우 튼튼해 몇 년에 한 번 포기나누기하여 옮겨 심는다. 산옥잠화 등의 몇 종을 재회하면 내건성은 강하지만, 습기가 있는 곳에서 생장이 빠르다. 내음성은 종류에 따라 다르다. 원예품종은 매우 많으며 관엽관화의 중요한 식물이다. 뿌리가 매우 잘 자라 경사지의 방토나 암벽의 붕괴 방지에도 도움이 되고, 빽빽이 심으면 지표의 과도한 건조를 막을 수도 있다.
중국에 피리를 잘 부는 사람이 있었다. 정자에서 혼자 피리를 부는데 갑자기 주의는 밝아지고 어느 한 선녀가 왔다. 그 선녀는 달에서 왔고 피리를 배우고자 왔다. 그가 피리를 열심히 부르니 선녀는 서둘러 떠날 준비를 하였다. 선녀는 머리의 비녀를 빼면서 주다가 그만 떨어트렸다. 그 비녀를 찾으려는 그 남자는 찾으러 다녔지만, 찾을 수 없었다. 그 비녀가 있는 곳에는 연보라빛 옥잠화가 피어있었다고 한다. 그래서 옥잠화의 꽃말도 고요이다.
_(5308434406).jpg)
_02.jpg)
_01.jpg)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému 
