Lupina mnoholistá (staršie: lupína mnoholistá, ešte staršie: vlčí bôb mnoholistý; lat. Lupinus polyphyllus) je kvitnúca rastlina z čeľade bôbovité (Fabaceae).
Lupina je nerozkonárená bylina, ktorá dorastá do výšky až 1,6 metra. Zakončená je až 40 cm dlhým klasom kvetov v rôznych odtieňoch modrej, fialovej a ružovej farby, zriedkavejšie bielej. Existujú ale aj pestované žlté, červené, oranžové či dvojfarebné odrody. Kvitne od júna do septembra. Listy majú podobu dlaňovito zloženej čepele z úzkych lístkov. Sú dlhostopkaté. Počet lístkov je 9 až 17, ich dĺžka 8 až 12 cm. Na rubovej strane sú plstnato chlpaté. Plodom je struk.
Na území Slovenska rastie prevažne ako pestovaný druh, ktorý občas splanieva. Pochádza zo Severnej Ameriky, no zdomácnela a splanula na veľkej časti územia Európy. Porastá okraje ciest a lesov, násypy, čistinky, pričom preferuje svetlé stanoviská a nevápnité kyslejšie pôdy. Má schopnosť obohacovať pôdu o dusičnany. Vo svojej domovine rastie najmä na okrajoch vodných tokov a vo vlhkých lesoch.
Celá rastlina je jedovatá. V jej semenách, ale aj v iných častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy, napríklad lupinidín (sparteín). Tieto alkaloidy silne poškodzujú tkanivo pečene, nervového systému, srdca a obličiek. Otrava sa prejavuje slinením, nevoľnosťou, zvracaním, nepokojom, kŕčmi, poruchami srdcového rytmu, ťažkosťami s prehĺtaním. V ťažkých prípadoch dochádza k ochrnutiu dýchacích orgánov a následnej smrti. V menších dávkach spôsobuje nepríjemné halucinácie.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lupina mnoholistá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lupina mnoholistá
Wikislovník ponúka heslo Lupina mnoholistá
List lupiny
Plody lupiny
Lupina mnoholistá (staršie: lupína mnoholistá, ešte staršie: vlčí bôb mnoholistý; lat. Lupinus polyphyllus) je kvitnúca rastlina z čeľade bôbovité (Fabaceae).
Lupina je nerozkonárená bylina, ktorá dorastá do výšky až 1,6 metra. Zakončená je až 40 cm dlhým klasom kvetov v rôznych odtieňoch modrej, fialovej a ružovej farby, zriedkavejšie bielej. Existujú ale aj pestované žlté, červené, oranžové či dvojfarebné odrody. Kvitne od júna do septembra. Listy majú podobu dlaňovito zloženej čepele z úzkych lístkov. Sú dlhostopkaté. Počet lístkov je 9 až 17, ich dĺžka 8 až 12 cm. Na rubovej strane sú plstnato chlpaté. Plodom je struk.
Na území Slovenska rastie prevažne ako pestovaný druh, ktorý občas splanieva. Pochádza zo Severnej Ameriky, no zdomácnela a splanula na veľkej časti územia Európy. Porastá okraje ciest a lesov, násypy, čistinky, pričom preferuje svetlé stanoviská a nevápnité kyslejšie pôdy. Má schopnosť obohacovať pôdu o dusičnany. Vo svojej domovine rastie najmä na okrajoch vodných tokov a vo vlhkých lesoch.
Celá rastlina je jedovatá. V jej semenách, ale aj v iných častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy, napríklad lupinidín (sparteín). Tieto alkaloidy silne poškodzujú tkanivo pečene, nervového systému, srdca a obličiek. Otrava sa prejavuje slinením, nevoľnosťou, zvracaním, nepokojom, kŕčmi, poruchami srdcového rytmu, ťažkosťami s prehĺtaním. V ťažkých prípadoch dochádza k ochrnutiu dýchacích orgánov a následnej smrti. V menších dávkach spôsobuje nepríjemné halucinácie.
