Hmatonožce (staršie: klieštiky, bičiare, bičovce[1], bičonôžky[2]; lat. Pedipalpi, Pedipalpa alebo Uropygi) sú rad pavúkovcov. Sú to nápadné živočíchy, žijúce iba v (sub)trópoch. Podobajú sa na šťúry – majú malé dvojvetvové chelicery a mohutné kliešťovité pedipalpy. Bruško je tiež segmentované a dvojdielne, ale jeho zadná časť vybieha v dlhý článkovaný bičík. Nemajú stilet ani jedovú žľazu – korisť usmrcujú silou. Prvý pár hrudných nôh neslúži na chôdzu, je premenený na dlhé bičíkovité hmatové orgány. Vývin je epiméria.
Hmatonožce sú nepočetná skupina menej známych a skryto žijúcich druhov s nočnou aktivitou. Najväčším druhom radu je Mastigoproctus giganteus z teplých oblastí Ameriky, má asi 6 cm.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hmatonožce
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hmatonožce
Hmatonožce (staršie: klieštiky, bičiare, bičovce, bičonôžky; lat. Pedipalpi, Pedipalpa alebo Uropygi) sú rad pavúkovcov. Sú to nápadné živočíchy, žijúce iba v (sub)trópoch. Podobajú sa na šťúry – majú malé dvojvetvové chelicery a mohutné kliešťovité pedipalpy. Bruško je tiež segmentované a dvojdielne, ale jeho zadná časť vybieha v dlhý článkovaný bičík. Nemajú stilet ani jedovú žľazu – korisť usmrcujú silou. Prvý pár hrudných nôh neslúži na chôdzu, je premenený na dlhé bičíkovité hmatové orgány. Vývin je epiméria.
Hmatonožce sú nepočetná skupina menej známych a skryto žijúcich druhov s nočnou aktivitou. Najväčším druhom radu je Mastigoproctus giganteus z teplých oblastí Ameriky, má asi 6 cm.
