Pečiarka[1][2][3][4] (staršie: šampiňón [v širšom zmysle][5]; ďalšie slovenské názvy sú uvedené v článkoch pečiarka poľná a šampiňón; lat. Agaricus, staršie Psalliota, Pratella) je rod húb z čeľade pečiarkovité (Agaricaceae).
V minulosti bol rod definovaný oveľa širšie než dnes - pozri nižšie.
Rod zahŕňa jedlé a jedovaté huby; na Slovensku je väčšina jedlá, iba pečiarka páchnuca (Agaricus xanthodermus) spôsobuje ľahké otravy žalúdka.[6][7]
Do rodu patria väčšie aj menšie huby, ktoré majú spočiatku pologuľovitý a neskôr rozprestretý klobúk. Klobúk je v mladosti na okraji podvinutý, spravila biely, žltkastý až hnedastý, s hladkým alebo šupinatým povrchom. Hlúbik je ľahko vylomiteľný. Zo závoja zostáva prsteň (v niektorých prípadoch mizne). Lupene sú najprv biele, potom postupne ružovejú až hnednú; sú voľné a tenké. Výtrusný prach je čokoládovo hnedý a výtrusy sú elipsovité a hladké. Pečiarky rastú na zemi, a to najmä na hnojených miestach.[7]
Rod zahŕňa približne 434 druhov (stav v roku 2016), z toho na Slovensku približne 37 druhov (stav v roku 1998).
Vnútorná systematika je sporná. V súčasnosti sa rod delí na viacero sekcií (konkrétne: Xanthodermatei, Bivelares, Chitonioides, Sanguinolenti, Brunneopicti, Agaricus, Spissicaules, Minores, Arvenses), z ktorých každá pozostáva z jednotlivých druhov.
Na Slovensku sa vyskytujú najmä tieto druhy:
V minulosti bol rod Agaricus definovaný oveľa širšie než dnes, zahŕňal aj [8][10][11][12][13]:
Tento článok sa zaoberá iba pečiarkami podľa súčasnej definície.
Pečiarka (staršie: šampiňón [v širšom zmysle]; ďalšie slovenské názvy sú uvedené v článkoch pečiarka poľná a šampiňón; lat. Agaricus, staršie Psalliota, Pratella) je rod húb z čeľade pečiarkovité (Agaricaceae).
V minulosti bol rod definovaný oveľa širšie než dnes - pozri nižšie.
