Perca, is 'n vis genus wat hoort tot die familie Percidae. Die genus is inheems aan die noordelike halfrond. Een spesie van die genus is in Suid-Afrika losgelaat. Die vis word uitgeken aan die twee dorsale vinne op die rug. Die spesie het nie goed ontwikkel in Suid-Afrika nie.
Die volgende spesie word in Suid-Afrika gevind:
Perca, is 'n vis genus wat hoort tot die familie Percidae. Die genus is inheems aan die noordelike halfrond. Een spesie van die genus is in Suid-Afrika losgelaat. Die vis word uitgeken aan die twee dorsale vinne op die rug. Die spesie het nie goed ontwikkel in Suid-Afrika nie.
La perca o perca de ríu (Perca fluviatilis) ye una especie de pexe de la familia Percidae qu'abonda nos ríos y lagos de cuasi toa Europa central y occidental, anque antaño la so presencia llegaba a Siberia. Na Península Ibérica, foi introducida nes cuenques del noreste pa ser utilizada na pesca deportiva.
Normalmente, tien una lonxitú de 50 cm y pue pesar hasta 4,75 kg, con un cuerpu oblongu y cubiertu d'escames dures, un lomu de tonos verdosos con un vientre plateáu y ente cinco ya siete franxes escures nel costáu.
El llombu comercialízase llimpio y de color rosáu. La carne ye suave y ta disponible pel añu enteru, amás d'almitir munches ellaboraciones distintes.
La primera descripción científica de la perca de ríu foi fecha por Peter Artedi nel añu 1730, definiendo la morfoloxía básica tres estudios que fizo en Suecia; solamente fizo una descripción esterna.
Ventiocho años más tarde, en 1758, Carlos Linneo clasificó a la perca de ríu ya dió-y un nome científicu: Perca fluviatilis. Linneo basó la so descripción nes investigaciones d'Artedi.
Yá que les sos apariencies son similares, y que se puen cruzar ente elles, n'ocasiones la perca amariella foi clasificada como subespecie de la perca europea. Nesi casu, la perca amariella sedría Perca fluviatilis flavescens. Con too y con eso, abondes clasificaciones traten dambos pexes como especies distintes.
La perca o perca de ríu (Perca fluviatilis) ye una especie de pexe de la familia Percidae qu'abonda nos ríos y lagos de cuasi toa Europa central y occidental, anque antaño la so presencia llegaba a Siberia. Na Península Ibérica, foi introducida nes cuenques del noreste pa ser utilizada na pesca deportiva.
Normalmente, tien una lonxitú de 50 cm y pue pesar hasta 4,75 kg, con un cuerpu oblongu y cubiertu d'escames dures, un lomu de tonos verdosos con un vientre plateáu y ente cinco ya siete franxes escures nel costáu.
El llombu comercialízase llimpio y de color rosáu. La carne ye suave y ta disponible pel añu enteru, amás d'almitir munches ellaboraciones distintes.
Perca és un gènere de peixos d'aigua dolça. N'hi ha tres espècies.
Les perques pesen al voltant de 2-3 kg: excepcionalment fins a 10 kg. Són peixos d'aspecte robust però de forma allargada, recoberts d'esquames ctenoides (que tenen els marges dentats com una pinta). Tenen un parell d'aletes pectorals i pèlviques. Són peixos depredadors comestibles i objecte de pesca esportiva.
La perca del Nil, Lates niloticus és de l'ordre perciformes però no de la família ni per tant del gènere de les perques.
Perca és un gènere de peixos d'aigua dolça. N'hi ha tres espècies.
Les perques pesen al voltant de 2-3 kg: excepcionalment fins a 10 kg. Són peixos d'aspecte robust però de forma allargada, recoberts d'esquames ctenoides (que tenen els marges dentats com una pinta). Tenen un parell d'aletes pectorals i pèlviques. Són peixos depredadors comestibles i objecte de pesca esportiva.
La perca del Nil, Lates niloticus és de l'ordre perciformes però no de la família ni per tant del gènere de les perques.
Okoun (Perca) je rod dravých ryb z třídy paprskoploutví.
Okoun je hojná dravá ryba. Žije v údolních nádržích, v rybnících, potocích i řekách. Jeho průměrná délka je okolo 20 cm, trofejní ryby mají délku kolem 40 cm, jen velmi zřídka nad 50 cm[zdroj?].
Okoun (Perca) je rod dravých ryb z třídy paprskoploutví.
Okoun je hojná dravá ryba. Žije v údolních nádržích, v rybnících, potocích i řekách. Jeho průměrná délka je okolo 20 cm, trofejní ryby mají délku kolem 40 cm, jen velmi zřídka nad 50 cm[zdroj?].
Ahvenad (latin.: Perca) oma jogikalad. Se om Ahvenaižed-sugukundan heim.
Ahvenad oma lihansöjad kalad. Ned södas penembid kaloid, rakuzid, gavedid.
Ahvenad elädas reskas vedes — jogiš, järviš, ojiš. Järedambad ahvenad ujudas süvembidme sijidme.
Heim mülütab koume erikod:
Ahvenad (latin.: Perca) oma jogikalad. Se om Ahvenaižed-sugukundan heim.
Ahvenet (Perca) ollah ahvenien heimoh da Percinae-alaheimoh kuului kalasugu.
Suguh kuuluu kolme luaduu:
Ahvenet (Perca) ollah ahvenien heimoh da Percinae-alaheimoh kuului kalasugu.
Perko esas perca karnivora fisho longa 20 til 35 cm e 3 kg, qua vivas en lago, rivero e mem lejera sala aquo en estuario, note sektarii kun sat densa aquala vejetantaro.
Lua korpo, plu ovala ke longa, kun verdatra dorso forminta gibo dop di kranio, tre markita che adulto, e flanki plu lejera, generale flava kun oriza reflekti, esas striizita di kin til non marki obskura nuanco. Unesma dorsala floso suportita da 13 til 15 dornoza radii. Uno sola dornoza radio ye debuto di duesma dorsala e 2 ye debuto di anala. Kovrila punti tre akuta. Maxili kun mikra denti.
Lua karno esas gastronoma.
De marto til junio omna femini frayifas til 100.000 ovi per kilo di lua pezo, juntas kun gelatinatra rubando gluinta ad imersita objekti.
Perko esas perca karnivora fisho longa 20 til 35 cm e 3 kg, qua vivas en lago, rivero e mem lejera sala aquo en estuario, note sektarii kun sat densa aquala vejetantaro.
Lua korpo, plu ovala ke longa, kun verdatra dorso forminta gibo dop di kranio, tre markita che adulto, e flanki plu lejera, generale flava kun oriza reflekti, esas striizita di kin til non marki obskura nuanco. Unesma dorsala floso suportita da 13 til 15 dornoza radii. Uno sola dornoza radio ye debuto di duesma dorsala e 2 ye debuto di anala. Kovrila punti tre akuta. Maxili kun mikra denti.
Lua karno esas gastronoma.
Алабуга (лат. Perca) — бәләкәй елга балыгы. Ауразия сулыкларында киң таралган. ТР территориясендә сусаклагыч, күлләр һәм елгаларда очрый.
Озынлыгы 15-30 см, авырлыгы, гадәттә, 150-400г. Сусаклагычларда 50 см га кадәр озынлыктагы, 1 кг га кадәр авырлыктагы төрләре очрый. Гәүдәсе ян-яктан кысынкы. Анда җирән-сары яки яшькелтрәк төстәге 5-9 аркылы сызык аерылып тора. Саңак каплавычлары нык чәнечкеле. Пар йөзгечләре һәм күзе кызыл төстә.
Ата балыкның җенси җитлегү чоры - 2, сирәгрәк - 3, ә ана балыкларныкы 3-6 яшьтә була. Уылдыгын язын берьюлы, куаклар тирәсенә чәчә, уылдык бөртекләре, ябышып, челтәр рәвешен ала. Үрчемлелеге - 10-200 мең уылдык бөртеге.
Яшь алабугалар - планктон, зурлары вак балык (чабак, җилем балык, өсләч) белән туклана.
Алабуга төрки халыкларда тотем балык, шул исәптән башкортларда, татарларда да алачыбар үгез яки сыер. Башкортларның ыру-кабилә этнонимында да очрый.
Алачыбар - Акбүзат белән бергә су төбеннән чыккан мал төсе. Легендаларга караганда, сәүбан артына борылып карагач, кире суга төшеп китүче, һәм анда балыкка әверелүче малларның бер төркеме кире балыкка әверелә.
Алабугалар (лат. Perca, L. 1758) - балыктардын алабугалар тукумунун уруусу. Узундугу 50 смге, салмагы 23 кгга жакын, көпчүлүгү алакөгүш келип, кабырчыктары жок. Анын 3 түрү (кадимки, балхаш жана сары алабугалар) бар. Кадимки алабугалар Евразиянын тузсуз сууларында кеңири таралган. Кыргызстандын Чүй, Талас сууларында, Ысык-Көлдө жана ага куюучу сууларда кездешет. Ысык-Көлдө анын 2 түрчөсү жашайт. Апрель айында көл өсүмдүктөрүнө 10-20 миңдей уругун таштайт. Көлдө өскөн балыр, курт-кумурска, моллюска, үлүл, муунак буттуулар жана алардын личинкалары менен азыктанат. Ага балык уулоо жүргүзүлөт.
Алабугалар (лат. Perca, L. 1758) - балыктардын алабугалар тукумунун уруусу. Узундугу 50 смге, салмагы 23 кгга жакын, көпчүлүгү алакөгүш келип, кабырчыктары жок. Анын 3 түрү (кадимки, балхаш жана сары алабугалар) бар. Кадимки алабугалар Евразиянын тузсуз сууларында кеңири таралган. Кыргызстандын Чүй, Талас сууларында, Ысык-Көлдө жана ага куюучу сууларда кездешет. Ысык-Көлдө анын 2 түрчөсү жашайт. Апрель айында көл өсүмдүктөрүнө 10-20 миңдей уругун таштайт. Көлдө өскөн балыр, курт-кумурска, моллюска, үлүл, муунак буттуулар жана алардын личинкалары менен азыктанат. Ага балык уулоо жүргүзүлөт.
Алыһар (нууч. окунь, лат. Perca) - Саха сиригэр да Арассыыйаҕа да тарҕаммыт туора дьураалаах, хатыылаах, сиэмэх балык. Европаҕа Испанияттан ураты сирдэргэ, Хотугу Америкаҕа уонна Азия хоту өттүгэр барытыгар үөскүүр. Өрүстэргэ да, күөллэргэ да, кыра туустаах күөллэргэ уонна байҕалларга кытта баар буолар.
Алыһар үксүн бытаан сүүрүктээх чычаас уонна элбэх үүнээйилээх сирдэри талан сылдьар. Кыра балыгынан аһылыктанар. Ыамата 8-10 см улаатта да сиэмэх буолбутунан барар[1].
Алыһар (нууч. окунь, лат. Perca) - Саха сиригэр да Арассыыйаҕа да тарҕаммыт туора дьураалаах, хатыылаах, сиэмэх балык. Европаҕа Испанияттан ураты сирдэргэ, Хотугу Америкаҕа уонна Азия хоту өттүгэр барытыгар үөскүүр. Өрүстэргэ да, күөллэргэ да, кыра туустаах күөллэргэ уонна байҕалларга кытта баар буолар.
Алыһар үксүн бытаан сүүрүктээх чычаас уонна элбэх үүнээйилээх сирдэри талан сылдьар. Кыра балыгынан аһылыктанар. Ыамата 8-10 см улаатта да сиэмэх буолбутунан барар.
पर्च (perch) मीठे पानी में रहने वाली एक हड्डीदार मछली है जो विश्व के बहुत स्थानों में मिलती है। इसकी तीन जातियाँ हैं। किरण-फ़िन वाली हड्डीदार मछलियों के एक कुल को इन्ही मछलियों के नाम पर 'पर्सिडाए' (Percidae) कहा जाता है। बहुत सी ऐसी भी मछलियाँ हैं जो दिखने में पर्च जैसी लगती हैं इसलिए कभी-कभी उन्हें भी 'पर्च' कह दिया जाता हैं हालांकि उनका जीववैज्ञानिक कुल अलग होता है। ऐसी मछलियों को 'पर्सिफ़ोर्म' (Perciform) कहा जाता है। इनमें भारतीय उपमहाद्वीप में मिलने वाली 'कवई' मछली भी शामिल है जो पर्सिफ़ोर्म तो है लेकिन जीववैज्ञानिक दृष्टि से पर्च नहीं है।[1][2]
जीववैज्ञानिक नज़रिए से पर्च की तीन जातियाँ मानी जाती हैं:
पर्च (perch) मीठे पानी में रहने वाली एक हड्डीदार मछली है जो विश्व के बहुत स्थानों में मिलती है। इसकी तीन जातियाँ हैं। किरण-फ़िन वाली हड्डीदार मछलियों के एक कुल को इन्ही मछलियों के नाम पर 'पर्सिडाए' (Percidae) कहा जाता है। बहुत सी ऐसी भी मछलियाँ हैं जो दिखने में पर्च जैसी लगती हैं इसलिए कभी-कभी उन्हें भी 'पर्च' कह दिया जाता हैं हालांकि उनका जीववैज्ञानिक कुल अलग होता है। ऐसी मछलियों को 'पर्सिफ़ोर्म' (Perciform) कहा जाता है। इनमें भारतीय उपमहाद्वीप में मिलने वाली 'कवई' मछली भी शामिल है जो पर्सिफ़ोर्म तो है लेकिन जीववैज्ञानिक दृष्टि से पर्च नहीं है।
Perch is a common name for fish of the genus Perca, freshwater gamefish belonging to the family Percidae. The perch, of which three species occur in different geographical areas, lend their name to a large order of vertebrates: the Perciformes, from the Greek: πέρκη (perke), simply meaning perch, and the Latin forma meaning shape. Many species of freshwater gamefish more or less resemble perch, but belong to different genera. In fact, the exclusively saltwater-dwelling red drum is often referred to as a red perch, though by definition perch are freshwater fish. Though many fish are referred to as perch as a common name, to be considered a true perch, the fish must be of the family Percidae.
The type species for this genus is the European perch, P. fluviatilis.
Most authorities recognize three species within the perch genus:
Perch have a long and round body shape which allows for fast swimming in the water. True perch have "rough" or ctenoid scales. Perch have paired pectoral and pelvic fins, and two dorsal fins, the first one spiny and the second soft. These two fins can be separate or joined.[6] The head consists of the skull (formed from loosely connected bones), eyes, mouth, operculum, gills, and a pair of nostrils (which has no connection to the oral cavity). They have small brush-like teeth across their jaws and on the roof of their mouth. The gills are located under the operculum on both sides of the head and are used to extract oxygen molecules from water and expel carbon dioxide; the gills have gill rakers inside the mouth.[7]
External anatomy can be used to determine the sex of perch in multiple ways. Perch have two posterior openings located on their abdomen, the anal and urogenital. In males, the shape of the urogenital opening is round and larger than the anal opening. In females, the urogenital opening is often a V- or U-shape which is a similar size to the anal opening. Also, males usually have a more brown-red colored urogenital opening compared to females.[8]
The esophagus is a flexible tube that goes from the mouth to the stomach. The stomach is connected to the intestine via the pyloric sphincter.[7] The intestines of perch consist of the small intestine and large intestine; the intestines have many pyloric caeca and a spiral value, the small intestine consists of a part called the duodenum. The spleen is located after the stomach and before the spiral value. The spleen is connected to the circulatory system, not part of the digestive tract. The liver is composed of three lobes: one small lobe (includes the gall bladder) and two large lobes. Perch have long and narrow kidneys that contain clusters of nephrons which empty into the mesonephric duct.[9] They have a two-chambered heart consisting of four compartments: the sinus venous, one atrium, one ventricle, and conus.[10] Perch have a swim bladder that helps control buoyancy or floating within the water, the swim bladder is only found in bony fish. In perch, the duct connecting the swim bladder to the pharynx is closed so air is unable to pass through from the mouth, these fish are called physoclists. Specifically in perch, the gas bladder can vary from 12% to 25% of oxygen and 1.4% to 2.9% of carbon dioxide gas.[11] Perch reproductive organs include either a pair of testes (sperm-producing) or a pair of ovaries (egg-producing).[9]
Perch are classified as carnivores, choosing waters where smaller fish, shellfish, and insect larvae are abundant. The perch can be found in the central parts of the United States in freshwater ponds, lakes, streams, or rivers. These fish can be found in freshwater all over the world, and are known to inhabit the Great Lake region, in particular Lake Erie. These fish inhabit bodies of water where vegetation and debris is readily accessible. In the spring when the perch chooses to spawn, they use vegetation to conceal their eggs from predators.[13]
Perch are a popular sport fish species. They are known to put up a fight, and to be good for eating. They can be caught with a variety of methods, including float fishing, lure fishing, and legering. Fly fishing for perch using patterns that imitate small fry or invertebrates can be successful. The record weight for this fish in Britain is 2.81 kg (6 lb 3 oz), the Netherlands 3.05 kg (6 lb 11+1⁄2 oz),[14] and in America 2.83 kg (6 lb 4 oz).
Perch grow to around 50 cm (20 in) and 2.3 kg (5 lb) or more, but the most common size caught are around 30 cm (1 ft) and 450 g (1 lb) or less and anything over 40 cm (16 in) and 900 g (2 lb) is considered a prize catch.
Perch is a common name for fish of the genus Perca, freshwater gamefish belonging to the family Percidae. The perch, of which three species occur in different geographical areas, lend their name to a large order of vertebrates: the Perciformes, from the Greek: πέρκη (perke), simply meaning perch, and the Latin forma meaning shape. Many species of freshwater gamefish more or less resemble perch, but belong to different genera. In fact, the exclusively saltwater-dwelling red drum is often referred to as a red perch, though by definition perch are freshwater fish. Though many fish are referred to as perch as a common name, to be considered a true perch, the fish must be of the family Percidae.
The type species for this genus is the European perch, P. fluviatilis.
La perko estas genro de fiŝoj de la familio Perkedoj, kies tipa specio estas la Eŭropa perko (Perca fluviatilis), kiuj estas dolĉakvaj fiŝoj.
La perko povas kreski ĝis 50 cm longo kaj pezo de 3 kg.
Ĝi povas fariĝi 16 jaraĝa.
Parencoj de ĉi tiu genro estas inter aliaj la sandro kaj la perĉo (fiŝo).
Perca es un género de peces teleósteos de agua dulce de la familia Percidae[1] llamados comúnmente percas. Algunos especímenes llegan a pesar 2,3 kg.
Las percas poseen una línea lateral sensible a las vibraciones del agua. Tienen dos aletas dorsales: la primera de radios duros y la segunda de radios blandos. También su aleta anal es de radios duros.
Se reconocen tres especies del género:[2][3]
Perca es un género de peces teleósteos de agua dulce de la familia Percidae llamados comúnmente percas. Algunos especímenes llegan a pesar 2,3 kg.
Las percas poseen una línea lateral sensible a las vibraciones del agua. Tienen dos aletas dorsales: la primera de radios duros y la segunda de radios blandos. También su aleta anal es de radios duros.
Ahven (Perca) on kalade perekond ahvenlaste sugukonnast.
Ahven (Perca) on kalade perekond ahvenlaste sugukonnast.
Perka (Perca) Percidae familiako ur gezako arrain-genero baten izen arrunta da. Ibaietako arrainak dira, jateko ona.[1]
Hiru espezie ditu:
Badaude izen arrunt hori partekatzen duten beste espezieak (adibidez, amerikar perka) baina ez dira benetako perkak.
Perka (Perca) Percidae familiako ur gezako arrain-genero baten izen arrunta da. Ibaietako arrainak dira, jateko ona.
Hiru espezie ditu:
Perca flavescens edo perka horia Perca fluviatilis edo perka arrunta Perca schrenkiiBadaude izen arrunt hori partekatzen duten beste espezieak (adibidez, amerikar perka) baina ez dira benetako perkak.
Ahvenet (Perca) on ahvenien heimoon (Percidae) ja Percinae-alaheimoon kuuluva kalasuku.
Sukuun kuuluu kolme lajia:[1]
Perca est un genre de poissons d'eau douce couramment appelés perches.
Plusieurs autres espèces de l'ordre des Perciformes sont également appelées perches bien que n'appartenant pas au genre Perca.
Selon FishBase (30 janvier 2016)[1] :
Perca est un genre de poissons d'eau douce couramment appelés perches.
Plusieurs autres espèces de l'ordre des Perciformes sont également appelées perches bien que n'appartenant pas au genre Perca.
Ainm a úsáidtear do chuid mhaith éisc fionnuisce a fhaightear go forleathan i locha is aibhneacha na hEorpa. An cholainn domhain, suas le 50 cm ar fhad, glas is donn le bandaí dorcha ingearacha. An-tóir ag iascairí air, agus déantar iascaireacht thrádalach air in aiteanna.
Perca, rod slatkovodnih riba iz porodice grgeča, kojemu pripadaju grgeči u pravom smislu, to su dva europska srodnika europski (P. fluviatilis) i balkaški grgeč u Rusiji (P. schrenkii), te njihova sestrinska vrsta u Sjevernoj Americi, žuti grgeč (P. flavescens); lokalno nazvan yellow perch).
Sve ove tri vrste grgeča prepoznatljive su po okomitim tamnim prugama kojih ima između pet i devet, vretenastog su tijela a imaju dvije leđne peraje i dvije sa trbušne strane. Najveće narastu ženke koje i dosegnu najdublju starost, a rekord im je 60 centimetara (za europskog grgeča).
Grgeči se smatraju među najljepšim slatkovodnim ribama, i omiljenima ribičima. Za američkog srodnika (P. flavescens) se kaže da je među narodnim masama najomiljeniji za lov (zato što se lako ulovi), a i najomiljeniji od slatkovodnih riba na tanjuru[1].
Mrijeste se uproljeće kad voda ima temperaturu od 14 °C[2]. Kao grabežljivci naoružani su i malenim zubima.
Perca, rod slatkovodnih riba iz porodice grgeča, kojemu pripadaju grgeči u pravom smislu, to su dva europska srodnika europski (P. fluviatilis) i balkaški grgeč u Rusiji (P. schrenkii), te njihova sestrinska vrsta u Sjevernoj Americi, žuti grgeč (P. flavescens); lokalno nazvan yellow perch).
Sve ove tri vrste grgeča prepoznatljive su po okomitim tamnim prugama kojih ima između pet i devet, vretenastog su tijela a imaju dvije leđne peraje i dvije sa trbušne strane. Najveće narastu ženke koje i dosegnu najdublju starost, a rekord im je 60 centimetara (za europskog grgeča).
Grgeči se smatraju među najljepšim slatkovodnim ribama, i omiljenima ribičima. Za američkog srodnika (P. flavescens) se kaže da je među narodnim masama najomiljeniji za lov (zato što se lako ulovi), a i najomiljeniji od slatkovodnih riba na tanjuru.
Mrijeste se uproljeće kad voda ima temperaturu od 14 °C. Kao grabežljivci naoružani su i malenim zubima.
Perca (Linnaeus, 1758) è un genere di pesci ossei dell'ordine dei Perciformi, che (così come la famiglia dei Percidae, cui il genere è ascritto) prende il nome per l'appunto da questo genere.
Le tre specie ascritte al genere, conosciute col nome comune complessivo di persici, sono diffuse in gran parte delle acque dolci temperate del mondo, complice anche l'introduzione volontaria da parte dell'uomo. Il loro areale originario comprendeva il Nord America, l'Europa centrosettentrionale e parte dell'Asia occidentale. In Italia vive la specie Perca fluviatilis nota comunemente come persico reale o pesce persico, originaria delle regioni del nord ed introdotta anche in quelle centromeridionali ed insulari. Questi pesci amano sostare nelle parti profonde dei fiumi e dei canali a corrente debole, delle anse fluviali ma è nei laghi che trovano le perfette condizioni ambientali per il loro sviluppo e la loro moltiplicazione.
L'aspetto generale è quello di pesci robusti ma allo stesso tempo di forma allungata, ricoperti di scaglie ctenoidi. Possiedono due pinne dorsali, un'anteriore più grande e spinosa, mentre la seconda, più piccola è sita a metà strada fra la prima pinna dorsale e la coda. La bocca, tipica del predatore, è larga e protrudibile. Si tratta di pesci di peso generalmente attestato attorno ai 2–3 kg: esemplari di tagli eccezionale crescono fino a 10 kg, ma si tratta di casi rarissimi; nel nostro Paese il persico reale specie raramente supera il chilogrammo e mezzo di peso.
Questi pesci sono tutti predatori.
Questi pesci sono assai popolari fra i pescatori, che giudicano le loro carni assai saporite: per catturarli, vengono utilizzate generalmente le tecniche di spinning (che dà ottimi risultati) e l'esca viva. L'estrazione dell'amo può rivelarsi piuttosto problematica senza l'aiuto di forbici, poiché questi voraci pesci tendono ad inghiottire profondamente l'esca.
Vengono generalmente riconosciute dalla maggior parte degli autori tre specie del genere Perca:
Perca (Linnaeus, 1758) è un genere di pesci ossei dell'ordine dei Perciformi, che (così come la famiglia dei Percidae, cui il genere è ascritto) prende il nome per l'appunto da questo genere.
Perca est genus piscium aquae dulcis ordinis Perciformium. Typus generis est Perca fluviatilis, et Perca est typus sui ordinis.
Perca est omnis divisa in species tres.
Perca fluviatilis est nativa et quasi ubiquitaria in Europa et Asia. Corpus piscis colorem glaucum vel subviridem habet et 5–9 fascias nigras ferunt. Longitudo maxima recordata 51 cm est; pondus maximum notum, 4.75 kg.
Perca flavescens, nativa in America Septentrionali, est Percae fluviatili similis, sed pallidior et paulo minor.
Perca schrenkii est nativa in lacubus Balchaso et Alacolo in Casachia. Alienis speciebus "invasivis" haec perca forsitan periclitatur, sed data absunt.
Perca est genus piscium aquae dulcis ordinis Perciformium. Typus generis est Perca fluviatilis, et Perca est typus sui ordinis.
Gėlavandeniai ešeriai (lot. Perca) – ešerinių (Percidae) šeimos žuvų gentis.
Sudaro kelios gėluosiuose šiaurinių vidutinių platumų bei Australijos vandens telkiniuose paplitusios rūšys:
Asaru ģints (Perca) ir asaru dzimtas (Percidae) saldūdens zivju ģints. Šajā ģintī ir 3 sugas, no kurām viena mājo Eiropā, divas Āzijā un viena Ziemeļamerikā.[1] Asari mājo ezeros, dīķos, upēs un upju grīvās. Tie barojas ar mazākām zivtiņām, vēžveidīgajiem, kukaiņu kāpuriem un kukaiņiem. Latvijā sastopams Eiropas asaris jeb vienkārši asaris, kas Latvijas ūdenstilpēs ir bieži sastopama zivs[2] Visas asaru sugas ir iecienīts makšķernieku loms,[3] kā arī tām tiek veikta rūpnieciskā nozveja.[4]
Asaru ģints zivīm ir slaidi, nedaudz sāniski saplacināti ķermeņi. Tos sedz ktenoidālas zvīņas. Žaunu vāka kauli ar dzeloņiem. Asaru sāna līnijas sistāma jutīgi uztver ūdens vibrācijas. Kā jau plēsīgai zivij, asara mutē ir daudzi, asi zobi. Eiropas asaris un Balhaša asaris ir augumā līdzīgi, to maksimālais garums ir apmēram 50 cm, svars 4,75 kg.[3] Mazākais no visām sugām ir dzeltenais asaris, kura lielākie indivīdi ir apmēram 25 cm gari.[3]
Muguras spura ir pilnībā sadalīta divās daļās, pirmā no tām dzeloņaina, bet otrā mīksta.[5] Vēl ir pāris vēdera spuru, kas novietotas izteikti uz priekšu, un pāris krūšu spuru, anālā spura un astes spura. Kloāka atrodas uzreiz aiz anālās spuras.[3] Visām trim sugām ir asariem raksturīgais zebrveida svītrojums.
Asaru sugas nārsto aprīļa beigās vai maija sākumā. Ikri savienoti vienā virknē un tiek noslēpti pie ūdensaugiem vai ūdenī nogrimušiem zariem, mizām u.c. substrātiem.[3]
Asaru ģints (Perca) ir asaru dzimtas (Percidae) saldūdens zivju ģints. Šajā ģintī ir 3 sugas, no kurām viena mājo Eiropā, divas Āzijā un viena Ziemeļamerikā. Asari mājo ezeros, dīķos, upēs un upju grīvās. Tie barojas ar mazākām zivtiņām, vēžveidīgajiem, kukaiņu kāpuriem un kukaiņiem. Latvijā sastopams Eiropas asaris jeb vienkārši asaris, kas Latvijas ūdenstilpēs ir bieži sastopama zivs Visas asaru sugas ir iecienīts makšķernieku loms, kā arī tām tiek veikta rūpnieciskā nozveja.
Perca is een geslacht van straalvinnige vissen uit de familie van echte baarzen (Percidae).
Perca is een geslacht van straalvinnige vissen uit de familie van echte baarzen (Percidae).
Perca – rodzaj drapieżnych ryb słodkowodnych zaliczany do okoniokształtnych.
Gatunki zaliczane do tego rodzaju [2]:
Perca – rodzaj drapieżnych ryb słodkowodnych zaliczany do okoniokształtnych.
Perca é a denominação de qualquer espécie do gênero-tipo dos percídeos, como, por exemplo, a Perca fluviatilis, que é considerada a verdadeira perca. A perca é um conjunto de diferentes espécies de peixes nativos de água doce do mundo inteiro. A perca do Nilo, Lates niloticus, é um dos maiores peixes de água doce, mas, por viver no Lago Nasser, não é certo que tenha habitado o Nilo antigo. É possível reconhecer alguns peixes que os antigos egípcios pescavam, como a tilápia e o peixe-tigre. Outras espécies são mais difíceis de reconhecer.
Bibanul (lat. Perca fluviatilis), popular: costrăș, bondroș, ghiban este numele dat speciilor din genul Perca, grup de pești gregari răpitori de apă dulce, răspândiți nativ în Europa (exceptând Spania, Italia, Grecia) și Asia. A fost introdus în Australia, Noua Zeelandă și Africa de Sud. Există și o specie nord-americană, Perca flavescens, și una asiatică, Perca schrenkii.
Este un pește argintiu-verzui, iar pe flancuri de obicei se pot observa 5-9 dungi verticale negre, cu o pereche de înotătoare ventrale, una anală și caudală roșii, o pereche de înotătoare pectorale cenușii și cu două înotătoare dorsale, cu țepi, pe prima înotătoare dorsală poate fi observată o pată de culoare neagră. Lungimea maximă cunoscută este peste 51 cm. În medie, bibanii cântăresc 200-500 g, deși valoarea maximă cunoscută este de 5 kg. Corpul este acoperit cu solzi ctenoizi. Durata de viață poate ajunge până la 22 ani.
Trăiește în apele interne dulcicole eutrofe (lacuri, lacuri de acumulare, râuri, bazine artificiale). Concentrația optimă a cantității de oxigen dizolvat în apă la care bibanul viețuiește este cuprinsă în intervalul 4,4-7,0 mgO2/l. Se reproduce începând cu luna martie la o temepratură a apei de 7-8 °C până în lunile mai-iunie. Depunerea icrelor are loc pe substratul vegetal din anul precedent. Durata perioadei embrionare la o temperatură de 16-20 °C durează 5 zile, iar la 11-12 °C până la 18 zile. Numărul icrelor depuse poate fi de 12-300 mii, iar diametrul lor este de 2-2,5 mm. Sacul embrionar al larvelor se resoarbe în 3-4 zile după eclozare. larvele se frănesc cu zooplancton. În unele regiuni acvatice la finele primului an de viață, bibanul începe să se hrănească cu alți pești mici, devenind răpitor. Bibanii maturi în unele bazine acvatice se hrănesc cu zooplancton, larvele chironomidelor și alte nevertebrate. În timpul reproducerii se poate hrăni cu icrele altor specii de pești. Maturizarea sexuală are loc în perioada 3-5 ani.
Unele cercetări în condiții de laborator ale cercetătorilor ruși au obsrvat că bibanul traumează mai mulți pești de alte specii decât consumă. Este foarte apreciat de pescarii sportivi. Carnea este albă, moale, fără oase. Este considerat peștele național al Finlandei.
Bibanul (lat. Perca fluviatilis), popular: costrăș, bondroș, ghiban este numele dat speciilor din genul Perca, grup de pești gregari răpitori de apă dulce, răspândiți nativ în Europa (exceptând Spania, Italia, Grecia) și Asia. A fost introdus în Australia, Noua Zeelandă și Africa de Sud. Există și o specie nord-americană, Perca flavescens, și una asiatică, Perca schrenkii.
Ostriež (lat. Perca) je rod sladkovodných rýb z čeľade ostriežovité. Typickým poznávacím znakom je pevná, ostrá chrbtová plutva.
Ostriež je častá dravá ryba. Žije v rybníkoch, potokoch i riekach. Jeho priemerná dĺžka je okolo 20 cm, trofejné kúsky sa pohybujú okolo 40 cm, len veľmi zriedka nad 50 cm.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Okoun na českej Wikipédii.
Ostriež (lat. Perca) je rod sladkovodných rýb z čeľade ostriežovité. Typickým poznávacím znakom je pevná, ostrá chrbtová plutva.
Ostriež je častá dravá ryba. Žije v rybníkoch, potokoch i riekach. Jeho priemerná dĺžka je okolo 20 cm, trofejné kúsky sa pohybujú okolo 40 cm, len veľmi zriedka nad 50 cm.
Perca är ett släkte bland abborrfiskarna. Typart för släktet är abborre (Perca fluviatilis).
Släktet innehåller tre beskrivna arter:[1]
Perca är ett släkte bland abborrfiskarna. Typart för släktet är abborre (Perca fluviatilis).
Скоріше за все, вас цікавить Окунь звичайний
В роді три види, що розповсюджені в прісних (та подекуди в солонуватих) водах помірного поясу північної півкулі; також інтродуковані в ряді районів південної півкулі (Австралія, Нова Зеландія тощо). Найвідоміший представник роду — окунь звичайний — поширений в прісних і солонуватих водах Євразії, інших — окунь жовтий — в прісних водах Північної Америки. Один вид — окунь балхаський — є ендеміком Казахстану.
Скоріше за все, вас цікавить Окунь звичайний
Окунь жовтий — вид окунів з Північної АмерикиВ роді три види, що розповсюджені в прісних (та подекуди в солонуватих) водах помірного поясу північної півкулі; також інтродуковані в ряді районів південної півкулі (Австралія, Нова Зеландія тощо). Найвідоміший представник роду — окунь звичайний — поширений в прісних і солонуватих водах Євразії, інших — окунь жовтий — в прісних водах Північної Америки. Один вид — окунь балхаський — є ендеміком Казахстану.
Cá rô hay cá Pecca là một tên gọi chung cho các loài cá thuộc chi Cá rô (cá Perca), tên khoa học Perca, gồm các loài cá câu thể thao nước ngọt thuộc họ Percidae. Ở Việt Nam, thuật ngữ cá rô còn được hiểu là cá rô đồng, một loài phổ biến tại quốc gia này, người miền Tây thường phát âm cá rô chệch thành cá gô. Cá rô, trong đó có ba loài trong khu vực địa lý khác nhau, cho nên người ta mượn tên của chúng cho một loạt các loài cá trong bộ Cá vược (Perciformes), từ Hy Lạp perke có nghĩa là phát hiện.
Nhiều loài cá thể thao nước ngọt ít nhiều giống cá rô, nhưng thuộc chi khác nhau. Trong thực tế, sống ở vùng nước mặn có là loài cá thường được gọi là cá rô màu đỏ, mặc dù theo định nghĩa cá rô là loài cá nước ngọt. Mặc dù nhiều cá được gọi là cá rô như một tên chung, được coi là một cá rô thực thụ thì phải thuộc họ Percidae. Các loài điển hình cho chi này là cá rô châu Âu (Perca fluviatilis).
Một số loài được gọi là cá rô gồm:
Cá rô châu Âu (Perca fluviatilis) là một loài cá săn mồi được tìm thấy ở châu Âu và châu Á. Trong một số khu vực được gọi là pecca vây đỏ hoặc cá pecca Anh, và nó thường được gọi đơn giản là cá pecca. Loài này là một mỏ đá phổ biến cho môn câu cá và đã được du nhập rộng rãi vượt ra ngoài khu vực bản địa của nó, vào nước Úc, New Zealand và Nam Phi. Chúng đã gây ra thiệt hại đáng kể cho các quần thể cá bản địa ở Úc. Cá pecca châu Âu cá rô màu xanh lục với, vây và cuối đuôi đỏ. Chúng có 5-9 thanh tối dọc trên các cạnh.
Cá pecca châu Âu có thể khác nhau rất nhiều về kích thước giữa các vùng nước. Tuổi thọ 22 năm, và lớn hơn cá pecca thường có kích thước lớn hơn con trưởng thành có kích thước trung bình rất nhiều, chiều dài tối đa được ghi nhận là 60 cm (24 in). Kỷ lục ở Anh là 2,8 kg (6 lb 2 oz), nhưng chúng phát triển lớn hơn trong lục địa châu Âu hơn so với ở Anh, và nhiều như 9 kg (20 lb) ở Úc. Tại thời điểm tháng 11 năm 2010, kỷ lục chính thức của tất cả các kỷ lục thế giới đứng ở mức 1,5 kg (3 lb 5 oz) mặc dù kỷ lục cá thể từ các khu vực khác nhau ghi lại con cá lớn hơn.
Cá rô vàng (Perca flavescens) là một loài cá rô được tìm thấy ở Hoa Kỳ và Canada, nơi nó thường được gọi bằng tên ngắn là cá pecca. Cá pecca vàng giống cá pecca châu Âu, nhưng nhạt màu và màu vàng hơn, với ít màu đỏ ở vây. Chúng có 6-8 thanh djc màu tối ở hai bên. Pecca vàng có kích thước có thể khác nhau rất nhiều giữa các vùng nước, nhưng con trưởng thành thường dài từ 10-25,5 mm.
Tuổi thọ có thể đến 11 năm, và lớn hơn pecca vàng già hơn thường lớn hơn nhiều hơn mức trung bình, chiều dài tối đa được ghi nhận là 21,0 inch (53,3 cm) và trọng lượng lớn nhất được ghi nhận là 4,3 lb (1,91 kg). Các pecca vàng trưởng thành tính dục ở 1-3 năm tuổi đối với con đực và 2-3 năm tuổi đối với con cái. Thời gian sinh sản vào cuối tháng Tư hoặc đầu tháng Năm, con cái đẻ từ 10.000 đến 40.000 lên cỏ hoặc nhánh cây hoặc cây bụi ngập trong nước. Sau khi thụ tinh, trứng nở trong 11-27 ngày, tùy thuộc vào nhiệt độ và điều kiện thời tiết khác.
Cá rô hay cá Pecca là một tên gọi chung cho các loài cá thuộc chi Cá rô (cá Perca), tên khoa học Perca, gồm các loài cá câu thể thao nước ngọt thuộc họ Percidae. Ở Việt Nam, thuật ngữ cá rô còn được hiểu là cá rô đồng, một loài phổ biến tại quốc gia này, người miền Tây thường phát âm cá rô chệch thành cá gô. Cá rô, trong đó có ba loài trong khu vực địa lý khác nhau, cho nên người ta mượn tên của chúng cho một loạt các loài cá trong bộ Cá vược (Perciformes), từ Hy Lạp perke có nghĩa là phát hiện.
Nhiều loài cá thể thao nước ngọt ít nhiều giống cá rô, nhưng thuộc chi khác nhau. Trong thực tế, sống ở vùng nước mặn có là loài cá thường được gọi là cá rô màu đỏ, mặc dù theo định nghĩa cá rô là loài cá nước ngọt. Mặc dù nhiều cá được gọi là cá rô như một tên chung, được coi là một cá rô thực thụ thì phải thuộc họ Percidae. Các loài điển hình cho chi này là cá rô châu Âu (Perca fluviatilis).
Пресново́дные о́куни[1][2] (лат. Perca) — род рыб семейства окунёвых (Percidae), отряда окунеобразных (Perciformes).
Тело веретеновидное, сжатое с боков, покрытое мелкой, крепкосидящей, ктеноидной чешуёй. На щеках чешуя имеется, голова сверху голая. На челюстях зубы щетинковидные, многорядные; нёбные кости и сошник с зубами, язык без зубов. Жаберные крышки с одним шипом, предкрышечная и предглазничная кости зазубрены. Жаберных лучей 7.
Два спинных плавника: первый с 13 или 14 жёсткими колючими лучами, анальный плавник с двумя передними колючими лучами. Позвонков более 24.
Род насчитывают три вида, которые водятся в пресных и отчасти солоноватых водах умеренного пояса северного полушария.
Окуни держатся преимущественно в местах с тихим течением, мелкие и средние летом — преимущественно на небольшой глубине, в местах сильно заросших водяными растениями, где они устраивают засаду на мелкую рыбу, крупные окуни всегда держатся в более глубоких местах.
В некоторых озёрах, например, Псковском, Чудском, Онежском, Боденском, речной окунь встречается на глубине 80 метров. Окуни держатся обыкновенно небольшими стайками, но перед нерестом и в конце лета собираются в большие стаи. Окуни хищны и крайне прожорливы, поедают самых разнообразных гидробионтов: мелких рыбок, рыбью икру, насекомых, червей, головастиков, ракообразных, особенно бокоплавов, а крупные — и речных раков.
По своей крайней хищности и прожорливости при сильной плодовитости окуни могут приносить значительный вред в прудах и озёрах с более ценными породами рыб (карпами, лещами, судаками, форелями): они истребляют сначала часть икры, а потом мальков и могут сделать разведение данной рыбы невозможным. В этих случаях приходится прибегать к истреблению окуней путём вылавливания их частыми неводами или вылавливания икры. Напротив, в водах с малоценными породами рыбы разведение окуней может доставить выгоды. Окуни истребляются водяными птицами, скопою, крупными хищными рыбами; иногда много их гибнет при замерзании прудов от недостатка воздуха. Несмотря на свою многочисленность, окунь не имеет большого промыслового значения.
Род включает 3 вида:
Пресново́дные о́куни (лат. Perca) — род рыб семейства окунёвых (Percidae), отряда окунеобразных (Perciformes).
ペルカ属 (Perca)は、ペルカ科の淡水性の釣魚である。ペルカ属には地域別に3種が存在する。語源は、ギリシア語で「斑点」という意味のperkeである。淡水性の釣魚の多くは多かれ少なかれペルカ属に似ているが、他の属であるものが多い。
ペルカ属は、荒い櫛鱗を持っている。頭の前方には、上顎と下顎、鼻孔、2つの無蓋の目が付いている。後方にはえらを保護するえら蓋や水の振動を感知する側線系がある。また胸びれ、腹びれを1対ずつ持っている。背びれは2つあり、1つ目はとげが生えていて、2つ目は柔らかい。またやはりとげの生えた尻びれや尾びれもある。総排出腔は、尻びれの直下にある。全てのスズキ目の魚は同じような形態を備えている。
この属の基準種は、ヨーロピアンパーチ(Perca fluviatilis)である。
ペルカ属は食用魚として人気があり、商業的な漁獲も高い需要がある。アメリカ合衆国のレストラン等では、メバル属のタイセイヨウアカウオを"Ocean perch"、小型のバスを"Rock perch"という等、パーチは類似のさまざまな魚も意味する。ニューイングランドで一般的な"White perch"はニシスズキと呼ばれるが、モロネ科モロネ属であり、スズキ科ではない。
ペルカ属は様々な方法で漁獲されるが、浮き釣り (Float fishing) とルアーフィッシングの2つが主要な方法である。世界の多くの場所で、穴釣りの対象にもなっている。餌としては小魚、ミミズ、蛆虫、ザリガニ等、様々なものが使われる。
パンフィッシュ(Panfish、丸ごと油で揚げて食べる淡水産小魚)の1種としても知られている。
ペルカ属は約2.3kg以上まで成長するが、通常釣られる個体のほとんどは0.42kg以下で、0.91kgを超えるものはかなりの大物である。イギリス国内でのこれまでの最大記録は2.7kgである。
ペルカ属の魚は3種が知られている。
ペルカ属 (Perca)は、ペルカ科の淡水性の釣魚である。ペルカ属には地域別に3種が存在する。語源は、ギリシア語で「斑点」という意味のperkeである。淡水性の釣魚の多くは多かれ少なかれペルカ属に似ているが、他の属であるものが多い。
ペルカ属は、荒い櫛鱗を持っている。頭の前方には、上顎と下顎、鼻孔、2つの無蓋の目が付いている。後方にはえらを保護するえら蓋や水の振動を感知する側線系がある。また胸びれ、腹びれを1対ずつ持っている。背びれは2つあり、1つ目はとげが生えていて、2つ目は柔らかい。またやはりとげの生えた尻びれや尾びれもある。総排出腔は、尻びれの直下にある。全てのスズキ目の魚は同じような形態を備えている。
この属の基準種は、ヨーロピアンパーチ(Perca fluviatilis)である。