Pŕhlivce (lat. Cnidaria) sú kmeň mechúrnikov s pŕhlivými bunkami (knidoblastami) na ramenách. Ich vývin je nepriamy cez planulu a majú vyvinuté polypové aj medúzové štádium, ale nie u všetkých druhov súčasne. Majú veľkú regeneračnú schopnosť. Sú prevažne morské druhy, ale malá časť žije aj v sladkých vodách.
Telo je tvorené z 2 vrstiev (diblastica), z ektodermy a endodermy, medzi ktorými sa nachádza rôsolovitá mezoglea. Vnútro tela tvorí tráviaca dutina, mechúrik. Dospelé jedince sú radiálne symetrické. Pŕhlivce sa nachádzajú v 2 štádiách rodozmeny:
Rodozmena (metagenéza) predstavuje striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie.
Obsahuje tráviacu dutinu, mechúrik. Má iba jeden otvor, ktorý je prijímací aj vyvrhovací. Z tohto dôvodu pŕhlivce trávia cyklicky (príjem potravy - spracovanie - vyvrhnutie zvyškov). Trávenie je extracelulárne v mechúriku za pomoci tráviacich enzýmov.
U medúzovcov sa vyskytuje gastrovaskulárna sústava - spojenie tráviacej a obehovej sústavy,
Nemajú vyvinuté nervové centrá a nervové bunky sú úzko prepojené so svalovou sústavou.
Polypovce majú najprimitívnejší typ nervovej sústavy - rozptýlená (difúzna). Nie je rozlíšená na centrálnu a obvodovú nervovú sústavu.
Medúzovce majú kruhovú nervovú sústavu, kedy nervové vlákna vytvárajú okružné dráhy.
Priama difúzia celým povrchom tela k jednotlivým bunkám.
Cievna sústava nie je vyvinutá. Iba u medúzovcov sa nachádza hydrolymfa, ktorá sa zložením podobá vode, v ktorej medúza žije.
Pŕhlivce (lat. Cnidaria) sú kmeň mechúrnikov s pŕhlivými bunkami (knidoblastami) na ramenách. Ich vývin je nepriamy cez planulu a majú vyvinuté polypové aj medúzové štádium, ale nie u všetkých druhov súčasne. Majú veľkú regeneračnú schopnosť. Sú prevažne morské druhy, ale malá časť žije aj v sladkých vodách.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému 