Pulsatilla halleri subsp. slavica (Reuss) Zämelis

Poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica).

Poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica) je rastlina z čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae).

Výskyt

Druh je západokarpatský endemit kvitnúci v jarných mesiacoch. Rastie len na území Slovenska v nadmorských výškach 350 až 1 000 m n. m. na vápencovom a dolomitovom podklade. Najhojnejší výskyt je v Strážovských vrchoch, južnej časti Veľkej Fatry a na Muránskej planine. Zriedkavejšie sa vyskytuje aj v Malých Karpatoch, Javorníkoch, Považskom Inovci, Lúčanskej Malej Fatre, na Poľane, v južnej časti Nízkych Tatier, Slovenskom raji, Slovenskom rudohorí, Strednom Pohornádí, Spišských vrchoch či v Slovenskom krase. Rastie aj v Súľovských skalách.

V čase kvitnutia dosahuje dĺžku 30 cm. Prízemné listy, vyrastajúce až po odkvitnutí sú chlpaté. Tmavofialové kvety sú spočiatku zvončekovité, neskoršie roztvorené. Kvitne od marca do mája. Patrí medzi endemity Západných Karpát. Rastie prevažne na skalách, ale aj na výslnných trávnatých svahoch.

Ohrozenie

Návštevníci ho ničia trhaním a vykopávaním, no ohrozený je aj zarastaním pôvodných areálov. Mnohé príbuzné druhy rastú od Kaukazu cez Balkán, až po Alpy. Na území Slovenska je úplne chránený.

Druh je súčasťou návrhu doplnkov za Slovenskú republiku do Prílohy II a Prílohy IV Smernice 92/43/EEC o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcej fauny a flóry.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poniklec prostredný

Poniklec slovenský

Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) je trváca, celá chlpatá až huňatá bylina z čeľade iskerníkovitej (Ranunculaceae). Nachádza sa hlavne na strednom a východnom Slovensku, najmä vo vyšších polohách. Ide o zákonom chránenú rastlinu, ktorá sa považuje za symbol a posol jari. Tento nenápadný, modrofialový kvet rastie na teplých krovinatých a trávnatých skalnatých stráňach. Jeho spoločenská hodnota je približne 17€ (podľa Zbierky zákonov č. 24 z roku 2003).

Výskyt

• Poniklec slovenský je západokarpatský endemit
• najväčší výskyt byliny je na strednom a východnom Slovensku v nadmorskej výške 350 až 1 000 m n. m., od pahorkatín po subalpínske oblasti
• Poniklec slovenský rastie na teplých krovinatých a trávnatých skalnatých stráňach, najmä v oblastiach: Strážovské vrchy, južná časť Veľkej Fatry, Muránska planina, Malé Karpaty, Javorníky, Považský Inovec, Lúčanská Malá Fatra, Poľana, južná časť Nízkych Tatier, Slovenský raj, Slovenské rudohorie, Spišské vrchy, Slovenský kras a v poľskej časti Tatier^[1]

Kvitnutie

• marec až máj, ojedinele v júni aj v septembri
• počas kvitnutia dosahuje poniklec slovenský dĺžku 10 – 30 cm
• kvety sú modrofialové, chlpaté, zvonovitého alebo miskovitého tvaru, vyrastajú skôr ako listy
• priemer kvetu je 5,5 – 6,5 cm, ktorý sa neskôr roztvára
• prízemné listy sú v čase kvitnutia nevyvinuté, vyrastajú až po odkvitnutí, sú takisto chlpaté
• listové úkrojky sú široké 15 – 20 mm
• plodom je nažka^[2]

Pestovanie a rozmnožovanie

• Poniklec slovenský je obľúbenou skalničkou v domácich záhradách
• darí sa mu na slnečných miestach na skalke medzi vápencovými kameňmi
• zle sa presádza, pretože patrí medzi byliny s dlhým koreňom
• najlepším spôsobom rozmnožovania je výsev semienok hneď po dozretí byliny
• nové byliny po zasiatí vykvitnú až po troch rokoch

Zaujímavosti

• Poniklec slovenský je jedovatá rastlina, najmä jej nadzemná časť obsahuje jedovatú účinnú látku proanemonín. Vonkajší účinok tejto látky pôsobí silne dráždivo, spôsobuje zápal na pokožke. Jej vnútorné požitie pôsobí utlmujúco na nervový centrálny systém.Vyvoláva zvracanie a hnačky. Uvoľnené toxíny spomaľujú srdečný tep a znižujú krvný tlak natoľko, že môže dôjsť až ku kóme.
• v ľudovom liečiteľstve sa využíva na vonkajšie liečenie ekzému a reumatizmu
• požitie čerstvých rastlín môže u dobytka spôsobiť žalúdočné a črevné zápaly, podráždenie obličiek a prítomnosť krvi v moči.^[3]

Referencie

1. ↑ SAŽP. Na túru s naturou. Atlas rastlín: Poniklec slovenský. dostupné online
2. ↑ BOŽOVÁ, D.: Bylinny a drobné kry v lesoparku Baba na jar. In: Prírodná rezervácia Baba. dostupné online
3. ↑ BOŽOVÁ, D. 2008. Jedovatá krása alebo ako sa pri potulkách prírodou vyhnúť zdravotným problémom. In. Mladý vedec. SR. 2008. roč. 1, č. 3, s. 14 – 17.dostupné online