الأسماء في صفحات التنقل
El lori tricolor [1] o cotorra tricolor[2] (Lorius lory) és un ocell de la família dels psitàcids (Psittacidae) que habita la selva humida de Nova Guinea i les illes Raja Ampat.
El lori tricolor o cotorra tricolor (Lorius lory) és un ocell de la família dels psitàcids (Psittacidae) que habita la selva humida de Nova Guinea i les illes Raja Ampat.
Aderyn a rhywogaeth o adar yw Lori benddu (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: lorïaid penddu) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Lorius lory; yr enw Saesneg arno yw Black-capped lory. Mae'n perthyn i deulu'r Lorïaid (Lladin: Loridae) sydd yn urdd y Psittaciformes.[1]
Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn L. lory, sef enw'r rhywogaeth.[2] Mae'r rhywogaeth hon i'w chanfod yn Asia.
Mae'r lori benddu yn perthyn i'r genws Lorius, yn nheulu'r Lorïaid (Lladin: Loridae). Dyma aelodau eraill y genws:
Rhestr Wicidata:
rhywogaeth enw tacson delwedd Lori barablus Lorius garrulus Lori benddu Lorius lory
Aderyn a rhywogaeth o adar yw Lori benddu (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: lorïaid penddu) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Lorius lory; yr enw Saesneg arno yw Black-capped lory. Mae'n perthyn i deulu'r Lorïaid (Lladin: Loridae) sydd yn urdd y Psittaciformes.
Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn L. lory, sef enw'r rhywogaeth. Mae'r rhywogaeth hon i'w chanfod yn Asia.
Lori novoguinejský (někdy též lori novobritský nebo lori tříbarvý, Lorius lory) je druh papouška lori z čeledi papouškovití. V přírodě se vyskytuje od Jávy po Novou Guineu.
Nejčastěji obývá lesy a okraje lesů v nižších nadmořských výškách do 1000 m. n. m. (výjimečně do 1750 m. n. m.) nebo kokosové plantáže. Nejčastěji žije v párech, občas ve skupinách po 10 a více jedincích.
Lori novoguinejský je velký cca 31 cm. Má zelená křídla, které jsou zvýrazněny červenou barvou na těle pod nimi a ve spodní obličejové části. Na hlavě má tento lori „černou čepici“, nozdry jsou šedočerně zbarvené, zobák je červený, nohy jsou šedomodré. Kolem červených opeření a na nohou jsou plochy modře zbarveného peří, spodek křídel a ocasních per jsou žluté.
Samice klade dvě vejce na kterých sedí asi 24 dní[3]. Mláďata se vylíhnou za 4 týdny a vyletují asi po 10–11 týdnech[4].
Lori tříbarevný se živí tak jako většina papoušků lori – pylem, nektarem, ovocem a drobným hmyzem.
U druhu lori tříbarevný rozlišujeme 7 poddruhů[2]:
Poddruh cyanuchen patří se svým počtem méně než 5000 jedinců mezi ohrožené druhy.
V rámci evropských zoo patří k vzácně chovaným druhům, k vidění je jen v 17 evropských zoo.[5] V Česku byl v roce 2018 chován pouze v Zoo Ostrava.[6][5] Prvoodchov v českých zoo se však podařil v roce 2004 v Zoo Praha.[7]
V tomto článku byl použit překlad textu z článku Lori trojfarebný na slovenské Wikipedii.
Obrázky, zvuky či videa k tématu lori novoguinejský ve Wikimedia Commons
Lori novoguinejský (někdy též lori novobritský nebo lori tříbarvý, Lorius lory) je druh papouška lori z čeledi papouškovití. V přírodě se vyskytuje od Jávy po Novou Guineu.
Nejčastěji obývá lesy a okraje lesů v nižších nadmořských výškách do 1000 m. n. m. (výjimečně do 1750 m. n. m.) nebo kokosové plantáže. Nejčastěji žije v párech, občas ve skupinách po 10 a více jedincích.
Der Frauenlori (Lorius lory) ist eine Vogelart aus der Gattung der Breitschwanzloris (Lorius).[1] In ihrer Heimat werden sie auch von den Papua (eine einheimische Völkergruppe) als Haustiere gehalten. Die Grundfarbe des Gefieders ist überwiegend Rot, die vom Kopf bis zum Nacken hin purpurfarben ausläuft. Bauchmitte, Brustmitte, Nackenband, Unterflügel und Schenkel sind tief dunkelblau, außer den Flügeln, die sind grün gefärbt. Die Iris ist rötlichbraun und die Augen mit fast weißem, nacktem Augenring. Der Schnabel hat eine Orangefärbung und die Füße sind schwarzgrau. Sie erreichen eine Körpergröße von ca. 31 cm und ein Gewicht von 200 bis 260 g.
Weibchen sind deutlich kleiner, jedoch ohne Geschlechtsunterschiede durch Gefiederfärbung.
Jungtiere sind matter in den Farben, mit schwarzbraunem Schnabel und gelbschwarzen Flecken an den äußeren Federn.
In seiner Heimat ist der Frauenlori ein sehr häufig anzutreffender, scheuer Papagei, dem man sich fast nie nähern kann. Sein Lebensraum liegt in dichten Regenwäldern bis zu einer Höhe von 1600 m. Frauenloris leben in den oberen Baumregionen in kleinen Gruppen bis zu 15 Tieren (während der Brutzeit auch paarweise). Sie sind überall dort anzutreffen, wo Blüten und Früchte ausreichend vorhanden sind. Es sind tagaktive Tiere, die überwiegend in Baumhöhlen brüten.[2]
Wie bei allen Loris (Papageien) erfolgt die Nahrungsaufnahme durch eine lange, schmale Zunge, deren Spitze dicht mit Papillen besetzt ist. Die Hauptnahrung in der Natur dieser Loriart sind Pollen, Nektar, Insekten, Nüsse, Samen, Früchte und Beeren.[3]
Überwiegend Neuguinea von der südlichen Cenderawasih-Bucht bis zur Onin- und Huon-Halbinsel.[2]
Die Brutsaison ist im Frühjahr und Brutbeginn ist ab April. Das Normalgelege der Frauenloris besteht aus zwei bis drei Eiern und die Brutzeit beträgt 25 bis 26 Tage. Gebrütet wird nur von den Weibchen. Nestlingszeit beträgt 50 bis 55 Tage, danach verlassen die Jungvögel das Nest. Zwei Wochen nach dem Ausfliegen sind sie selbstständig. Nach zwei Jahren erreichen die Vögel ihre volle Geschlechtsreife.[1][2]
Frauenloris sind in Indonesien seit dem Jahr 1990 durch ein Gesetz geschützt. Verkaufen und Erwerben darf man dort seitdem nur Frauenloris aus zertifizierten Zuchtanlagen. Den Schmuggel der Tiere hat das Gesetz nicht beendet.[4]
Die Haltung dieser Loriart ist sehr beliebt, da es sehr schöne und weniger anspruchsvolle Tiere sind. Zu züchten sind die Papageien leicht und in vielen Haushalten anzutreffen. Trotzdem sollte man sie wie andere Papageien nur paarweise halten, auch weil die Hähne oft gegenüber Artgenossen sehr aggressiv werden. Eine artgerechte Haltung ist nur in einer Innen- oder Außenvoliere möglich, da sie viel Platz benötigen. Da es keine großen Nager sind, kann die Voliere aus normalem Drahtgitter bestehen. Es ist notwendig, in dieser einen Schlafkasten anzubringen, da sie in der freien Natur in Baumhöhlen übernachten. Wie andere Loriarten, baden Frauenloris ebenso ausgiebig wie gerne, deshalb sollte regelmäßiges Berieseln mit Wasser selbstverständlich sein.[1][2]
Lorius lory im Jurong Bird Park
Lorius lory im Bali Bird Park
Lorius lory im Bali Bird Park
Lorius lory
Neben der Nominatform sind noch verschiedene Unterarten bekannt. Diese unterscheiden sich vor allem in der Ausdehnung und Färbung der blauen bzw. schwarzen Bereiche im Nacken und auf der Brust und sind meist in voneinander getrennten Vorkommensgebieten zu finden. Neben der Nominatform, dem einfach als Frauenlori bezeichneten Lorius lory lory, sind noch folgende Unterarten beschrieben worden:[5][6][2]
In einigen Quellen finden sich daneben auch noch:
Beide werden mittlerweile als Synonym zur Nominatform angesehen.
Der Frauenlori (Lorius lory) ist eine Vogelart aus der Gattung der Breitschwanzloris (Lorius). In ihrer Heimat werden sie auch von den Papua (eine einheimische Völkergruppe) als Haustiere gehalten. Die Grundfarbe des Gefieders ist überwiegend Rot, die vom Kopf bis zum Nacken hin purpurfarben ausläuft. Bauchmitte, Brustmitte, Nackenband, Unterflügel und Schenkel sind tief dunkelblau, außer den Flügeln, die sind grün gefärbt. Die Iris ist rötlichbraun und die Augen mit fast weißem, nacktem Augenring. Der Schnabel hat eine Orangefärbung und die Füße sind schwarzgrau. Sie erreichen eine Körpergröße von ca. 31 cm und ein Gewicht von 200 bis 260 g.
Weibchen sind deutlich kleiner, jedoch ohne Geschlechtsunterschiede durch Gefiederfärbung.
Jungtiere sind matter in den Farben, mit schwarzbraunem Schnabel und gelbschwarzen Flecken an den äußeren Federn.
The black-capped lory (Lorius lory) also known as western black-capped lory or the tricolored lory, is a parrot found in New Guinea and adjacent smaller islands. It is a colourful and relatively robust lory (31 cm (12 in)). There are seven subspecies, all with green wings, red heads and body around the wing, a black cap, grey-black cere, yellow underwings, and blue legs and belly. Most also have a blue nape and mantle (area between wings on the back). It remains overall widespread and common, but the subspecies cyanuchen is relatively rare, with fewer than 5,000 individuals remaining.
The black-capped lory was formally described by the Swedish naturalist Carl Linnaeus in 1758 in the tenth edition of his Systema Naturae under the binomial name Psittacus lory.[2] Linnaeus based his description of "The first Black Capped Lory" that had been described and illustrated in 1751 by the English naturalist George Edwards in his A Natural History of Uncommon Birds.[3] The name lory is from the Malay word for these brightly coloured parrots.[4] The black-capped lory is now placed in the genus Lorius that was introduced in 1825 by the Irish zoologist Nicholas Aylward Vigors.[5][6]
Seven subspecies are recognised[6] that vary considerably in colour:
Their black-capped lory inhabits the primary forest and forest edges in most lowland areas up to 1,000 m (3,300 ft) (sporadically to 1,750 m (5,740 ft)), but not monsoon forest or coconut plantations. It is usually found in pairs and occasionally in groups of 10 or more. Their diet includes pollen, nectar, flowers, fruit and insects.
Upper body
At Jurong BirdPark, Singapore
Drinking nectar at Jurong BirdPark
At Jurong BirdPark
Wing plumage - at Jurong BirdPark
At Jurong Bird Park
The black-capped lory (Lorius lory) also known as western black-capped lory or the tricolored lory, is a parrot found in New Guinea and adjacent smaller islands. It is a colourful and relatively robust lory (31 cm (12 in)). There are seven subspecies, all with green wings, red heads and body around the wing, a black cap, grey-black cere, yellow underwings, and blue legs and belly. Most also have a blue nape and mantle (area between wings on the back). It remains overall widespread and common, but the subspecies cyanuchen is relatively rare, with fewer than 5,000 individuals remaining.
El lori tricolor[2] o tricogloso tricolor[3] (Lorius lory) es una especie de ave de vivos colores de la familia Psittaculidae que habita en el Sudeste Asiático. Existen varias subespecies, distribuidas desde Java hasta Nueva Guinea.
Existen siete subespecies reconocidas:[4][5]
El lori tricolor o tricogloso tricolor (Lorius lory) es una especie de ave de vivos colores de la familia Psittaculidae que habita en el Sudeste Asiático. Existen varias subespecies, distribuidas desde Java hasta Nueva Guinea.
Lorius lory Lorius generoko animalia da. Hegaztien barruko Psittacidae familian sailkatua dago.
Lorius lory Lorius generoko animalia da. Hegaztien barruko Psittacidae familian sailkatua dago.
Luri (Lorius lory) eli aiemmalta nimeltään aitoluri on lurien sukuun kuuluva kirkasvärinen kaija.
Lurin pituus on noin 31 cm ja paino 200–260 g[2]. Sen höyhenpuvun yleisväri on punainen. Päälaki, otsa ja niska ovat mustat, etuselkä ja pyrstön kärkiosa tummansiniset ja siivet päältä pronssinvihreät, alapuolelta keltaiset. Nokka on kellanoranssi, iiris keltainen tai oranssi ja koivet tummanharmaat. Sukupuolet ovat samanvärisiä. Nuoren linnun nokka on ruskehtava ja iiris ruskea sekä siipien alapinta sinertävä.
Luri elää Uudella-Guinealla ja sen lähisaarilla. Se puuttuu pääsaaren sisäosista. Lajin elinympäristön laajuus on 50 000–100 000 neliökilometriä. Lajista tunnetaan 7 alalajia, joiden väritys vaihtelee jonkin verran. Lajin populaation koko on yli 100 000 yksilöä. Luria pidetään myös vankeudessa häkkilintuna.
Lurit asuvat alavien maiden metsissä ja vuorten alarinteillä, etenkin palmumetsiköissä. Ne esiintyvät yleensä pienissä parvissa tai pareittain. Laji on melko arka.
Pesintä ajoittuu touko-heinäkuulle. Pesintä tunnetaan vain vankeudessa elävien lintujen osalta. Naaras munii kaksi munaa. Muna on kooltaan 27*22 mm. Haudonta kestää noin 24 päivää ja vain naaras hautoo. Koiras voi yöpyä samassa pesässä. Poikaset jättävät pesän noin kahden kuukauden ikäisinä.
Lurit syövät siitepölyä, mettä, kukkia, hyönteisiä ja muita pieniä niveljalkaisia, hedelmiä ja mahdollisesti siemeniä.
Luri (Lorius lory) eli aiemmalta nimeltään aitoluri on lurien sukuun kuuluva kirkasvärinen kaija.
Lorius lory
Le Lori tricolore ou Lori à calotte noire (Lorius lory) est une espèce d'oiseau appartenant à la sous-famille des Loriinae.
Comme la plupart des Loriinae, le Lori tricolore présente un plumage très coloré. Chez cette espèce, le rouge vif domine. Le front, la calotte, la nuque, le dos, la poitrine et le ventre sont noir brillant avec des reflets bleuâtres. Les ailes sont vertes avec une barre alaire jaune sur le dessous, donc surtout visible lorsque l'oiseau est en vol. Le bec et les iris sont orange vif, les pattes gris anthracite.
Cet oiseau mesure environ 31 cm.
Sept sous-espèces sont reconnues chez le Lori tricolore :
Le Lori tricolore est assez commun en Nouvelle-Guinée et dans certaines îles de la baie de Geelvink.
Le Lori tricolore peuple les forêts de plaine, les palmeraies régulièrement inondées (par les fleuves aux abords de leurs embouchures) mais occasionnellement aussi les forêts de montagne jusqu'à 1000, exceptionnellement 1750 mètres.
Le Lori tricolore vit en petits groupes familiaux qui se réunissent parfois en bandes plus nombreuses sur des arbres fleuris. Assez discret, cet oiseau effectue des déplacements quotidiens entre ses dortoirs forestiers et ses zones alimentaires.
Cette espèce se nourrit de fleurs (y compris de pollen), de bourgeons, de baies, de graines immatures, de larves et d'insectes. Il apprécie particulièrement les fleurs de plantes grimpantes comme celles du genre Frecynetia (Pandanaceae).
La période de reproduction débute en mai. Les mâles effectuent des parades pour attirer les femelles en effectuant des révérences, ailes déployées, et en émettant de doux gazouillis. La femelle pond deux œufs dans un nid aménagé dans un arbre creux. L'incubation dure 23 à 26 jours. Les jeunes s'envolent vers l'âge de 9 semaines.
C'est un oiseau de compagnie se reproduisant assez facilement en captivité.
Lorius lory
Le Lori tricolore ou Lori à calotte noire (Lorius lory) est une espèce d'oiseau appartenant à la sous-famille des Loriinae.
Kasturi kepala-hitam (Lorius lory) adalah burung Indonesia yang tersebar juga di Guinea Baru. Di Indonesia dan Papua Nugini sungguhlah populasi burung ini stabil. Selain itu, spesies ini juga dilindungi di Indonesia.
Kasturi kepala hitam memiliki panjang tubuh 31 cm (12,1 inci) dan berat 200-240 g (7-9,1 oz).[2][3] Dikenal dengan burung yang memiliki banyak warna pada bulu. Kasturi kepala-hitam dikenal mempunyai ekor yang lebar. Dada bagian atas dan kepala berwarna merah. Bagian mahkota warnanya hitam. Sedangkan, kepala bagian bawah dan mantel warnanya ungu tua yang berlanjut sampai dada dan berbentuk kalung. Paha dan bagian bawah ekor berwarna biru turkis. Sayap bagian atas warnanya hijau dan bawahnya berwarna merah. Sayap panjangnya 6,4 inci, ekor 4,1 inci, dan tungkainya (tarsus) 8 inci. Ada ciri pembeda antara burung dewasa, remaja, maupun yang masih kecil. Warna biru pada bulu burung remaja tidak tersambung ke arah leher. Namun, pada burung yang masih kecil, tidak ada garis merah pada tengkuk. Ada kerah biru pada sekitaran leher, bagian atas dada berwarna merah, penutup sayap berwarna agak kuning dengan ujung hitam. Bagian tengah ekor berwarna kehijauan. Hanya kasturi kepala-hitam yang keseluruhan warna bulu ekor adalah merah.[2][4][5][6] Ciri pembeda spesies ini dengan kasturi perut-ungu (Lorius hypoinochrous) adalah cere yang berwarna putih. Kasturi perut-ungu memiliki tengkuk yang berwarna merah-ungu.[7]
Adapun, perbedaan antara jantan maupun betina tidak terlalu jelas. Pada kasturi kepala-hitam yang jantan, bulu dada berwarna biru tua mengilap dengan perilaku sering mengembangkan sayap serta menaik-turunkan kepala dan tubuhnya. Namun, pada burung betina bulu dadanya berwarna biru tua agak pucat dan kusam serta berperilaku kurang gesit.[8] Iris mata berwarna oranye pada burung jantan, dan kuning/oranye muda pada burung betina. Kasturi kepala-hitam sendiri baru dewasa kelamin pada usia antara 3-3,5 tahun.[8] Tengkorak juga menjadi pembeda, yakni tengkorak kasturi jantan lebih lebar ketimbang betina. Paruh biasanya lebih lebar, dan semakin besar bila bertambah usia.[9]
Kasturi kepala-hitam memiliki suara merdu yang bervariasi, ia memiliki suara pekikan/jeritan yang pendek dan kicauan yang jelas.[10] Suaranya menyerupai mino emas daripada suara nuri. Kadang mengeluarkan rangkaian nada identik yang monoton menyerupai suara elang alap.[11]
Kasturi kepala-hitam terbagi atas 7 anak jenis, yakni L. l. lory, L. l. erythrothorax, L. l. somu, L. l. salvadorii, L. l. viridicrissalis, L. l. jobiensis, dan L. l. cyanauchen.[2][3] Beberapa subspesies kasturi kepala-hitam memiliki warna yang agak ungu pada leher dan perut.[10]
Berikut akan dijelaskan ciri-ciri subspesies:[3][2][4]
Kasturi kepala-hitam tersebar meliputi dari daerah kepala burung Papua dan sekitarnya, seperti Pulau Batanta, Kepulauan Misool, dan Salawati juga wilayah dataran rendah di sekitarnya.[2] Kasturi ini juga terdapat di beberapa pulau di Teluk Cendrawasih: Yapen, Meos Num, dan Biak. Terdapat pula di Papua Nugini. Spesies ini ditemukan hingga ketinggian 1200 mdpl (jarang-jarang bisa ditemukan hingga 1750 mdpl).[11][7] Spesies ini menghuni hutan hujan primer, tepian hutan, wilayah berawa, dan hutan kering. Sering didapati di tepi pantai. Spesies ini bisa juga ditemukan pada ketinggian 1000 mdpl, dan jarang hingga 1650 mdpl.[10]
Di Indonesia, kasturi kepala-hitam ini berkembang-biak di Irian Jaya, terutama di Papua Barat, dan pulau-pulau di Teluk Geelvink. Di luar Indonesia, spesies ini berbiak di Papua Nugini.[12]
Kasturi kepala-hitam biasanya berpasangan atau dalam kelompok kecil, 10 atau lebih. Individu mencari makan di lapisan tajuk bagian tengah pohon yang berbunga. Burung yang pendiam dan tidak mencolok ketika bertengger. Spesies ini memakan nektar, bunga, buah, dan serangga.[11] Berbeda dengan perilaku betet/kakatua, kasturi/nuri memiliki permukaan lidah seperti sikat yang digunakan untuk menjilat pakannya. Oleh sebab itulah, dapat dimaklumi bahwasanya jenis ini memakan pakan yang lunak dan berair.[13] Kasturi kepala-hitam termasuk burung yang menetap/sedenter dan berpasangan. Spesies ini terbang di bawah kanopi, ke dan dari sarangnya.[10]
Jumlah telur kasturi kepala-hitam adalah 2 butir. Telurnya dierami selama 26-27 hari. Masa awal terbang (fledging) kasturi kepala-hitam adalah 8-9 minggu.[14] Rentang hidup kasturi kepala-hitam adalah 20-25 tahun,[15] dan sebuah referensi menyebut rentang hidupnya mencapai 30,83 tahun.[16]
Di Indonesia timur, kasturi kepala-hitam dijadikan burung peliharaan.[10] Adapun, salah satu hal yang menjadi daya tarik bagi kasturi ini adalah kemampuan berbicaranya yang baik[15] dan berwarna indah sehingga banyak dicari orang.[2] Spesies ini diperdagangkan sebagai hewan peliharaan.[7] Bahkan selama survei 4 tahun dari 1997-2001 di Medan, diketahui sebanyak 378 ekor burung telah terjual di pasar.[17] Setelah diadakan investigasi tentang burung yang paling diperdagangkan, jenis burung paruh bengkok yang paling diperdagangkan di Jawa adalah kasturi kepala-hitam.[18]
Kasturi kepala-hitam termasuk spesies dengan jumlah populasi yang stabil.[19] Populasinya diperkirakan lebih dari 100.000 ekor,[2] dan memilki persebaran sekitar 20.000 km2; itulah alasan yang menyebabkan kasturi kepala-hitam diyakini digolongkan dalam Risiko Rendah/LC oleh IUCN.[11] Diduga, sebab lain populasi kasturi kepala-hitam yang stabil adalah tidak adanya bukti untuk setiap penurunan atau ancaman substansial.[19] Di Indonesia, kasturi kepala-hitam dilindungi sejak tahun 1970 melalui Keputusan Menteri Pertanian No.421/Kpts/Um/8/1970.[2] Untuk menegaskan perlindungan spesies ini, dia dilindungi pula dalam PP No.7/1999. Namun, dalam Peraturan Pemerintah No.7 Tahun 1999 ini, kasturi kepala-hitam sendiri masih dianggap sebagai spesies yang dilindungi di Indonesia padahal jenis ini sudah tidak tercantum dalam daftar spesies yang tidak dilindungi.[20] Dalam CITES (Conference International for Endangered Species of Flora and Fauna [arti:Konvensi Internasional untuk Perdagangan Satwa dan Tanaman Liar]) yang dikeluarkan IUCN menggolongkan kasturi kepala-hitam dalam Apendiks II.[20]
. 
Artikel bertopik burung ini adalah sebuah rintisan. Anda dapat membantu Wikipedia dengan mengembangkannya. Kasturi kepala-hitam (Lorius lory) adalah burung Indonesia yang tersebar juga di Guinea Baru. Di Indonesia dan Papua Nugini sungguhlah populasi burung ini stabil. Selain itu, spesies ini juga dilindungi di Indonesia.
Il lori capinero (Lorius lory) è un uccello della famiglia degli Psittaculidi, endemico della Nuova Guinea.[2]
Il lori capinero (Lorius lory) è un uccello della famiglia degli Psittaculidi, endemico della Nuova Guinea.
De zwartkaplori of zwartkoplori (Lorius lory) is een papegaaiachtige uit de familie van de papegaaien van de Oude Wereld (Psittaculidae). De wetenschappelijke naam van de soort werd als Psittacus lory in 1758 gepubliceerd door Carl Linnaeus.[2] De soort komt voor in Nieuw-Guinea en omliggende eilanden.
De zwartkaplori is ongeveer 31cm lang. De geslachten zijn identiek. De jongen missen de rode band om de hals. Zij hebben een groene mantel, het bovenste deel van de borst is rood en het onderste deel is groenachtig en vermengd met blauwe en rode veertjes. Zij hebben speciale borstelachtige tongen met vlezige, buisvormige uiteinden, waarmee zij vloeibaar voedsel, zowel nectar en sap van tropische vruchten, als zacht vruchtvlees en kleine insecten, kunnen opzuigen.
In gevangenschap vervangt men het natuurlijk voedsel door honing, gesuikerde melk, stroop, gezoet moes en sap van vruchten, vla, geweekte cake, pudding van rijst- of maismeel. Bovendien hebben zij zacht fruit nodig zoals: bananen, sinaasappels en aardbeien.
De zwartkoplori heeft een groot verspreidingsgebied over geheel Nieuw-Guinea. Het leefgebied is hoogopgaand bos en bosranden op zeeniveau tot een hoogte van 1200 m daarboven. De vogel verblijft voornamelijk in de boomkronen waar ze in kleine groepjes foerageren op bloesems, vruchten en kleine insecten.
De zwartkaplori of zwartkoplori (Lorius lory) is een papegaaiachtige uit de familie van de papegaaien van de Oude Wereld (Psittaculidae). De wetenschappelijke naam van de soort werd als Psittacus lory in 1758 gepubliceerd door Carl Linnaeus. De soort komt voor in Nieuw-Guinea en omliggende eilanden.
Multimedia w Wikimedia Commons Dama niebieskobrzucha (Lorius lory) – gatunek ptaka z rodziny papug wschodnich (Psittaculidae), znany także pod nazwą lorysa czarnogłowa. Występuje na Nowej Gwinei i kilku sąsiednich wyspach.
Wygląd zewnętrzny: Czerwony grzbiet i piersi, niebieski brzuch i górna część głowy, zielone skrzydła. Brak dymorfizmu płciowego.
Wymiary:
Dama niebieskobrzucha żywi się owocami, nektarem i pyłkiem kwiatów. Jej szczoteczkowaty język jest przystosowany do pobierania takiego rodzaju pokarmu. Czubek języka porośnięty jest szczecinkami, które unoszą się, kiedy ptak przyjmuje pożywienie. Lorysa zjada też różne owady i ich larwy. Przy przyjmowaniu pożywienia używa swoich nóg przytrzymując nimi pożywienie i podając kawałki pokarmu do dzioba.
O rozmnażaniu lorys na wolności wiadomo niewiele. Zaobserwowano, że gniazduje najczęściej w dziuplach lub w opuszczonych kopcach termitów. Większość informacji o tej papudze pochodzi z obserwacji ptaków w niewoli, a na tej podstawie nie można wyciągać wniosków o trybie jej życia na wolności. Pora lęgowa w niewoli trwa od kwietnia do września. Podczas zalotów partnerzy okazują sobie coraz większą czułość. Samiec stara się zainteresować samicę, prostuje się przed nią z rozciągniętymi skrzydłami i skłania głowę na boki. Potem zaczyna energicznie poruszać całym ciałem w górę i w dół, źrenice rozszerzają mu się i wydaje sykliwe nawoływania. Więź między partnerami bywa bardzo silna i w porze lęgowej samce stają się agresywne wobec innych ptaków. Samica składa zwykle 2 jaja i wysiaduje je przez około 24 dni. Po wykluciu się pisklęta zostają w gnieździe 8–10 tygodni. Dojrzałość płciową osiągają w 2–3 roku życia.
Dama niebieskobrzucha (Lorius lory) – gatunek ptaka z rodziny papug wschodnich (Psittaculidae), znany także pod nazwą lorysa czarnogłowa. Występuje na Nowej Gwinei i kilku sąsiednich wyspach.
Lori trojfarebný alebo lori päťfarebný (lat. Lorius lory) je druh z rodu Lorius z podčeľade loriorodých. V prírode sa vyskytuje od Jávy po Novú Guineu.
Tento lori najčastejšie obýva lesy a okraje lesov v nižších nadmorských výškach do 1 000 metrov, výnimočne do 1 750 metrov, no nie monzúnové lesy, alebo kokosovníkové plantáže. Najčastejšie žije v pároch, občas v skupinkách po 10, alebo viecej jedincov.
Lori trojfarebný sa živí tak ako väčšina loriorodých papagájov peľom, nektárom, ovocím a drobným hmyzom.
Tento pestrý loriovitý papagáj je relatívne robustný (31 cm) a má sedem poddruhov. Všetky z nich majú zelené krídla, ktoré sú zvýraznené červenou farbou na tele pod nimi a v spodnej tvárovej časti. Na hlave má tento lori „čiernu čiapku“, nozdry sú sivočierno sfarbené, zobák je červený, nohy sivomodré. Okolo červených partií operenia a na nohách sú plochy modro sfarbeného peria, spodok krídel a chvostových pier sú žlté.
Samica kladie dve vajcia na ktorých sedí asi 24 dní.[1]
Poddruh cyanuchen patrí so svojim počtom menej ako 5 000 jedincov medzi ohrozené druhy.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lori trojfarebný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lori trojfarebný
Lori trojfarebný alebo lori päťfarebný (lat. Lorius lory) je druh z rodu Lorius z podčeľade loriorodých. V prírode sa vyskytuje od Jávy po Novú Guineu.
Tento lori najčastejšie obýva lesy a okraje lesov v nižších nadmorských výškach do 1 000 metrov, výnimočne do 1 750 metrov, no nie monzúnové lesy, alebo kokosovníkové plantáže. Najčastejšie žije v pároch, občas v skupinkách po 10, alebo viecej jedincov.
Lori trojfarebný sa živí tak ako väčšina loriorodých papagájov peľom, nektárom, ovocím a drobným hmyzom.
Tento pestrý loriovitý papagáj je relatívne robustný (31 cm) a má sedem poddruhov. Všetky z nich majú zelené krídla, ktoré sú zvýraznené červenou farbou na tele pod nimi a v spodnej tvárovej časti. Na hlave má tento lori „čiernu čiapku“, nozdry sú sivočierno sfarbené, zobák je červený, nohy sivomodré. Okolo červených partií operenia a na nohách sú plochy modro sfarbeného peria, spodok krídel a chvostových pier sú žlté.
Samica kladie dve vajcia na ktorých sedí asi 24 dní.
Svarthättad lori[2] (Lorius lory) är en fågel i familjen östpapegojor inom ordningen papegojfåglar.[3]
Svarthättad lori delas in i sju underarter med följande utbredning:[3]
IUCN kategoriserar arten som livskraftig.[1]
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Wikimedia Commons har media som rör svarthättad lori.
Wikispecies har information om Lorius lory.
Svarthättad lori (Lorius lory) är en fågel i familjen östpapegojor inom ordningen papegojfåglar.
Karabaş lori (Lorius lory), papağangiller familyasından bir papağan türüdür.
Cava Adası'ndan Yeni Gine'ye uzanan bir yaşam alanına sahiptir.
Kara kafalı lori'nin renkleri önemli ölçüde farklılıklar gösteren alt türleri vardır:
Papağan ile ilgili bu madde bir taslaktır. Madde içeriğini geliştirerek Vikipedi'ye katkıda bulunabilirsiniz. Karabaş lori (Lorius lory), papağangiller familyasından bir papağan türüdür.
Cava Adası'ndan Yeni Gine'ye uzanan bir yaşam alanına sahiptir.
Lorius lory là một loài chim trong họ Psittacidae.[2]
Upper body
At Jurong BirdPark, Singapore
Drinking nectar at Jurong BirdPark
Wing plummage - at Jurong BirdPark
Lorius lory là một loài chim trong họ Psittacidae.
Дамский широкохвостый лори[1] (лат. Lorius lory) — птица семейства попугаевых.
Длина тела около 31 см; вес 150—200 г. Окраска оперения состоит из красных, голубых и зелёных цветов. Голова в верхней части сине-чёрная. Верхняя часть спины, грудь, брюшко и нижние кроющие перья хвоста синие. Перевязь на затылке, щёки, горло, бока, нижняя часть спины и нижние кроющие перья крыла ярко-красные. Крылья зелёные с пятнами оливково-жёлтого цвета. Внешне самец от самки не отличается.
Обитают на Новой Гвинее и прилегающих островах.
Населяют равнинные леса, пальмовые рощи, иногда горные леса до высоты 1000 (максимально 1750) м над ур. моря. Живут небольшими семейными группами. Питаются цветами, почками, незрелыми семенами, личинками и насекомыми. Особенно любят цветы вьющихся растений из рода Freycinetia (Pandanaceae).
Самка откладывает 2 яйца и сама их высиживает. Самец её кормит. Птенцы вылупляются на 25—26 день. Через 8—10 недель покидают гнездо, но родители некоторое время их ещё подкармливают.
В Европу впервые были завезены в 1874 году. Среди этого вида встречаются довольно сообразительные попугаи, способные научиться говорить много слов, однако они крикливы, голос их резкий и громкий. В неволе могут жить довольно долго.
Вид включает в себя 8 подвидов:
Дамский широкохвостый лори (лат. Lorius lory) — птица семейства попугаевых.
_-upper_body.jpg)
