dcsimg
اسم غير محسوم

مرعة صغيرة

Porzana parva

Status in Egypt ( الإنجليزية )

المقدمة من Bibliotheca Alexandrina LifeDesk

Casual breeder?, regular passage visitor and winter visitor.

ترخيص
cc-by-nc-sa-3.0
حقوق النشر
Bibliotheca Alexandrina
مؤلف
BA Cultnat
مقدم المحتوى
Bibliotheca Alexandrina
موقع الشريك
Bibliotheca Alexandrina LifeDesk

Porzana parva ( الأستورية )

المقدمة من wikipedia AST
 src=
Porzana parva

Porzana parva[2] ye una especie d'ave gruiforme de la familia Rallidae mesma d'Eurasia y África. Habita en güelgues que tengan carrizales, especialmente nos que s'entemecen con eneas y tengan canales. Ye bien malo de ver, y ye más fácil escuchar los sos reclamos.[3] Nun se reconocen subespecies.[4]

Descripción

 src=
Machu adultu.

La pituca bastarda mide de 18 a 20 cm de llargor.[5] Ye llixeramente menor que la pituca pintoja, de la que s'estrema por escarecer de les llistes escures nos lladrales y los llixos en partir inferiores. La pituca bastarda tien el picu curtiu y rectu, de color mariellu y con un llurdiu coloráu na base. A diferencia d'otres especies del so xéneru la pituca bastarda presenta un notable dimorfismu sexual. El machu tien les partes cimeres veteadas en distintos tonos de pardos, con delles vetes blanques, y coles partes inferiores y la cara de color gris azuláu. Paecer a los machos de la pituca chica (P. pusilla), que son daqué menores y tienen los lladrales llistaos, y amás los sos plumes primaries son más llargues y pollo sobresalen más con al respective del so cuerpu que na moza. Sicasí la fema tien les partes inferiores anteadas y solo tienen abuxáu la cara.[3] Les femes paécense más a les pituques pálides (P. flaviventer) de los trópicos americanos. El neñones de pituca bastarda paecer a les femes pero tienen la cara y el pechu blancos. Los pitucos tán recubiertos por plumón negru, como ye típicu nes rállidas.

Taxonomía y etimoloxía

La pituca bastarda clasificar nel xéneru Porzana, que pertenez a la familia Rallidae, una familia d'aves acuátiques y semiacuátiques de tamañu mediu, anque pequeñes en comparanza col restu de Gruiformes. Les rállidas suelen tener la cola curtia, robustes pates con deos llargos, plumaxes discretos y el pescuezu muncho menos llargu que les grullas. Los miembros de Porzana caracterizar por nun presentar conspicuos escudos fronteros como'l restu de rállidas y ser más pequeños.

La pituca bastarda describióse científicamente pol naturalista tirolés Giovanni Antonio Scopoli en 1769,[6] col nome científicu, Rallus parvus.[7] Darréu foi treslladada al xéneru Porzana, creáu pol zoólogu francés Louis Jean Pierre Vieillot en 1816.[6] Nun se reconocen subespecies de Porzana parva:[8]

Porzana ye la llatinización del términu vénetu sporzana usáu pa nomar a les pituques, ente que parva en llatín significa «pequeña».[9] N'español denominar bastarda» por tener carauterístiques comunes tantu a les pituques chiques como a les pintojas.

Distribución

La pituca bastarda ye una ave migratoria que cría nes güelgues con estensos carrizales y vexetación de ribera alta d'Europa (especialmente nel este) y l'oeste d'Asia, y muévese África y el sureste d'Asia pa pasar l'iviernu. Los cuarteles ivernizos africanos son principalmente los llagos tremaos pol Sahel y la cuenca del Nilu. N'España ye rara y reparar especialmente mientres los sos pasos migratorios.

Comportamientu

Les pituques bastardes busquen alimentu sondiando col picu na folla o les agües someres, y tamién picotiando lo que ve ente la vexetación. Aliméntense principalmente d'inseutos y pequeños animales acuáticos. Son aves bien tornes mientres la dómina de cría y ye más probable poder oyeles que reparales, y ye más fácil veles mientres la migración, entós son más ruidoses y emiten llamaes de tipu kua. Añera en sitios secos ente los carrizales y suel poner ente 4–7 güevos.

Referencies

  1. BirdLife International (2012). «Porzana parva» (inglés). Llista Roxa d'especies amenazaes de la UICN 2014.3. Consultáu'l 17 de mayu de 2015.
  2. Bernis, F; De Juana, E; Del Hoyo, J; Fernández-Cruz, M; Ferrer, X; Sáez-Royuela, R; Sargatal, J (1996). «Nomes en castellanu de les aves del mundu recomendaos pola Sociedá Española d'Ornitoloxía (Tercera parte: Opisthocomiformes, Gruiformes y Charadriiformes)». Ardeola. Handbook of the Birds of the World (Madrid: SEO/BirdLife) 43 (2): pp. 231-238. ISSN 0570-7358. http://www.seo.org/wp-content/uploads/tmp/docs/vol_43_3_tercero.pdf.
  3. 3,0 3,1 Mullarney,K.; Svensson, L.; Zetterström, D; y Grant, P.J. (2003). Guía de Campu de les Aves d'España y d'Europa. Editorial Omega. ISBN 84-282-1218-X.
  4. Clements, J. F., T. S. Schulenberg, M. J. Iliff, B.L. Sullivan, and C. L. Wood. 2010. The Clements checklist of birds of the world: Version 6.5. Cornell University Press. Downloadable from Cornell Lab of Ornithology
  5. Barry Taylor (2010), Rails: A Guide to Rails, Crakes, Gallinules and Coots of the World. Bloomsbury Publishing, p. 374 ISBN 1408135388
  6. 6,0 6,1 Zoonomen. «Taxonomía de Gruiformes.» (inglés). Consultáu'l 6 de mayu de 2015.
  7. Ioannis Antonii Scopoli. Annus I-IV Historico naturalis p. 108.
  8. Frank Gill y David Donsker. Rails, gallinules & cranes. IOC World Bird List versión 5.1.
  9. James A. Jobling. Helm Dictionary of Scientific Bird Names. Bloomsbury Publishing p. 293 y 315 ISBN 1408125013

Enllaces esternos

Protonotaria-citrea-002 edit.jpg Esta páxina forma parte del wikiproyeutu Aves, un esfuerciu collaborativu col fin d'ameyorar y organizar tolos conteníos rellacionaos con esti tema. Visita la páxina d'alderique del proyeutu pa collaborar y facer entrugues o suxerencies.
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia AST

Porzana parva: Brief Summary ( الأستورية )

المقدمة من wikipedia AST
Porzana parva  src= Porzana parva

Porzana parva ye una especie d'ave gruiforme de la familia Rallidae mesma d'Eurasia y África. Habita en güelgues que tengan carrizales, especialmente nos que s'entemecen con eneas y tengan canales. Ye bien malo de ver, y ye más fácil escuchar los sos reclamos. Nun se reconocen subespecies.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia AST

Kiçik təqibçi ( الأذرية )

المقدمة من wikipedia AZ

Kiçik təqibçi (lat. Porzana parva) — Sufərələri fəsiləsinə aid quş növü.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Vikipediya müəllifləri və redaktorları
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia AZ

Rakig bihan ( البريتانية )

المقدمة من wikipedia BR
 src=
Porzana parva

Ar rakig bihan a zo un evn, Porzana parva an anv skiantel anezhañ.

Doareoù pennañ

Boued

Annez

Bevañ a ar al labous el lec'hioù gleb.

Rummatadur

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia BR

Rakig bihan: Brief Summary ( البريتانية )

المقدمة من wikipedia BR
 src= Porzana parva

Ar rakig bihan a zo un evn, Porzana parva an anv skiantel anezhañ.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia BR

Rascletó ( الكتالونية )

المقدمة من wikipedia CA

El rascletó[1] o picardó[2] (Zapornia parva) és un ocell de la família dels ràl·lids (Rallidae) que habita aiguamolls i riberes amb vegetació flotant d'Euràsia, localment a molts indrets d'Europa, i a través del centre i sud de Rússia fins a Kazakhstan, i Transcaucàsia fins a Tadjikistan. Passa l'hivern des de la zona mediterrània, cap a l'est fins al nord de l'Índia. Als Països Catalans pot ser observat durant la migració, essent menys notable la seua presència en altres èpoques.[3]

Referències

 src= A Wikimedia Commons hi ha contingut multimèdia relatiu a: Rascletó Modifica l'enllaç a Wikidata


ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Autors i editors de Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia CA

Rascletó: Brief Summary ( الكتالونية )

المقدمة من wikipedia CA

El rascletó o picardó (Zapornia parva) és un ocell de la família dels ràl·lids (Rallidae) que habita aiguamolls i riberes amb vegetació flotant d'Euràsia, localment a molts indrets d'Europa, i a través del centre i sud de Rússia fins a Kazakhstan, i Transcaucàsia fins a Tadjikistan. Passa l'hivern des de la zona mediterrània, cap a l'est fins al nord de l'Índia. Als Països Catalans pot ser observat durant la migració, essent menys notable la seua presència en altres èpoques.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Autors i editors de Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia CA

Rhegen fach ( الويلزية )

المقدمة من wikipedia CY

Aderyn a rhywogaeth o adar yw Rhegen fach (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: rhegennod bach) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Porzana parva; yr enw Saesneg arno yw Little crake. Mae'n perthyn i deulu'r Rhegennod (Lladin: Rallidae) sydd yn urdd y Gruiformes.[1] Dyma aderyn sydd i'w gael yng ngwledydd Prydain ac mae i'w ganfod yng Nghymru.

Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn P. parva, sef enw'r rhywogaeth.[2] Mae'r rhywogaeth hon i'w chanfod yn Asia, Ewrop ac Affrica.

Teulu

Mae'r rhegen fach yn perthyn i deulu'r Rhegennod (Lladin: Rallidae). Dyma rai o aelodau eraill y teulu:

Rhestr Wicidata:

rhywogaeth enw tacson delwedd Corsiar Porphyrio porphyrio Iâr ddŵr Allen Porphyrio alleni
Porphyrio alleni Martien Brand.jpg
Rhegen adeinresog Nesoclopeus poecilopterus
Nesoclopeus.poecilopterus.ofgh.jpg
Rhegen Andaman Rallina canningi
Euryzona canningi.jpg
Rhegen dywyll Pardirallus nigricans
Pardirallus nigricans-Blackish Rail.jpg
Rhegen goeslwyd Rallina eurizonoides
Slaty-legged Crake ( Rallina eurizonoides).jpg
Rhegen Ynys Inaccessible Atlantisia rogersi
Atlantisia rogersi scematic.jpg
Tacahe Porphyrio mantelli
North Island Takahē.jpg
Diwedd y rhestr a gynhyrchwyd yn otomatig o Wicidata.
 src=
Porzana parva

Gweler hefyd

Cyfeiriadau

  1. Gwefan Cymdeithas Edward Llwyd; adalwyd 30 Medi 2016.
  2. Gwefan Avibase; adalwyd 3 Hydref 2016.
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Awduron a golygyddion Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia CY

Rhegen fach: Brief Summary ( الويلزية )

المقدمة من wikipedia CY

Aderyn a rhywogaeth o adar yw Rhegen fach (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: rhegennod bach) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Porzana parva; yr enw Saesneg arno yw Little crake. Mae'n perthyn i deulu'r Rhegennod (Lladin: Rallidae) sydd yn urdd y Gruiformes. Dyma aderyn sydd i'w gael yng ngwledydd Prydain ac mae i'w ganfod yng Nghymru.

Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn P. parva, sef enw'r rhywogaeth. Mae'r rhywogaeth hon i'w chanfod yn Asia, Ewrop ac Affrica.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Awduron a golygyddion Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia CY

Chřástal malý ( التشيكية )

المقدمة من wikipedia CZ
 src=
Chřástal malý (mladý pták)

Chřástal malý (Porzana parva) je malý druh chřástala z řádu krátkokřídlých.

Taxonomie

Monotypický druh.[1]

Popis

Velikosti špačka (délka těla 17–19 cm). Samec je zespodu modrošedý, shora hnědý s černohnědými proužky, podocasní krovky jsou černobíle proužkované. Samice a mladí ptáci jsou zespodu béžoví. Od podobného chřástala nejmenšího se liší následujícími znaky: velkým přesahem ručních letek, delším zobákem, červeným zbarvením u kořene zobáku, téměř žádnou bílou kresbu na svrchní části těla a proužkováním omezeným jen na zadní část boků.[2]

Rozšíření

Má palearktický typ rozšíření, vyskytuje se především ve východní Evropě.[3] Tažný, hlavní zimoviště leží v Africe, ale v menší míře zimuje i ve Středomoří.[1] Hnízdí v rákosí na hlubší vodě.[3]

Výskyt v Česku

V České republice hnízdí odhadem 15–30 párů, především v jižních Čechách a středním Polabí.[4]

Hnízdění

Hnízdí jednotlivě a teritoriálně. Hnízdo ze suchých listů staví zřejmě oba ptáci dobře skryté nízko v hustém porostu nedaleko volné vodní hladiny. Snůška čítá obvykle 6–8 žlutavých nebo našedlých, hustě hnědě skvrnitých vajec o rozměrech 31,6 x 22,0 mm, jejichž inkubace trvá 20–21 dnů. Sedí oba ptáci. Mláďata mohou hnízdo při vyrušení opustit již první den, jinak na hnízdě zůstávají a jsou zde i krmena. Vzletnosti dosahují mezi 40. až 50. dnem věku a pohlavně dospívají koncem 1. roku života.[1]

Potrava

Potrava je převážně živočišná, tvořená hlavně hmyzem a jeho larvami, dále pavoukovci a malými měkkýši.[1]

Reference

  1. a b c d HUDEC, K. a kol. Fauna ČR. Ptáci 2. Praha: Academia, 2005. ISBN 80-200-1113-7.
  2. SVENSSON, L. a kol. Ptáci Evropy, severní Afriky a Blízkého východu. 2.. vyd. Praha: Ševčík, 2012. ISBN 978-80-7291-224-7.
  3. a b SVENSON, L. a kol. Ptáci Evropy, severní Afriky a Blízkého východu. Praha: Svojtka&Co, 2004. ISBN 80-7237-658-6.
  4. ŠŤASTNÝ, Karel; BEJČEK, Vladimír; HUDEC, Karel. Atlas hnízdního rozšíření ptáků v České republice 2001-2003. Praha: Aventinum, 2006. ISBN 80-86858-19-7.

Související články

Externí odkazy

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia autoři a editory
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia CZ

Chřástal malý: Brief Summary ( التشيكية )

المقدمة من wikipedia CZ
 src= Chřástal malý (mladý pták)

Chřástal malý (Porzana parva) je malý druh chřástala z řádu krátkokřídlých.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia autoři a editory
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia CZ

Kùropatinka ( كاشوبيان )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src=
Kùropatinka
 src=
Porzana parva

Kùropatinka (Zapornia parva) — to je môłi wanożny, wòdny ptôch z rodzëznë Rallidae. Òna mòże bëc na Kaszëbach.


ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

Lítil tjarnarsmetta ( الفاروية )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src=
Porzana parva

Lítil tjarnarsmetta (frøðiheiti - Porzana parva)

Sí eisini

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

Lítil tjarnarsmetta: Brief Summary ( الفاروية )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src= Porzana parva

Lítil tjarnarsmetta (frøðiheiti - Porzana parva)

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

Pikkuhuitti ( ليففي )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src=
Porzana parva

Pikkuhuitti (Zapornia parva) on lindu.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

Μικροπουλάδα ( اليونانية الحديثة (1453-) )

المقدمة من wikipedia emerging languages

Η μικροπουλάδα (Porzana parva) είναι πολύ μικρό γερανόμορφο παρυδάτιο πτηνό της οικογένειας ραλλίδες. Το επιστημονικό όνομα Porzana του γένους του προέρχεται από τη βενετσιάνικη λέξη για τα μικρά πτηνά της οικογένειας, ενώ το parva σημαίνει «μικρό» στη λατινική γλώσσα.[1]

Φωλιάζει και αναπαράγεται σε λίμνες με βούρλα και καλάμια στην Ευρώπη, κυρίως την ανατολική, και στη δυτική Ασία. Είναι όμως αποδημητικό είδος και ξεχειμωνιάζει στην Αφρική.

Με μήκος 17 μέχρι 19 εκατοστόμετρα, οι μικροπουλάδες είναι ελαφρώς μικρότερες από τη στικτοπουλάδα, από την οποία ξεχωρίζουν εύκολα εξαιτίας της απουσίας λευκών κηλίδων στα πλάγια. Η μικροπουλάδα έχει κοντό και ευθύ ράμφος, κίτρινο με πορτοκαλοκόκκινη βάση. Τα πόδια τους είναι πράσινα με μακριά δάκτυλα, ενώ η ουρά είναι κοντή, με μαύρες γραμμές και λευκή από κάτω. Σε αντίθεση με άλλα είδη του ίδιου γένους, η μικροπουλάδα εμφανίζει ισχυρό φυλετικό διμορφισμό: Τα ενήλικα αρσενικά έχουν καφετί το άνω μέρος του σώματος και γκρίζο πρόσωπο και κάτω μέρος του σώματος. Μοιάζουν με την ίδιας γεωγραφικής κατανομής νανοπουλάδα (P. pusilla), η οποία φέρει έντονες ραβδώσεις στα πλευρά και είναι λίγο μικρότερη. Αντιθέτως, οι θηλυκές μικροπουλάδες έχουν μπεζ κάτω μέρος του σώματος και γκρίζο μόνο το πρόσωπο, μοιάζοντας περισσότερο στην κιτρινόστηθη πουλάδα (P. flaviventer) της Κεντρικής Αμερικής. Οι νεαρές μικροπουλάδες μοιάζουν στο θηλυκό, αλλά έχουν λευκό πρόσωπο και στήθος. Οι χνουδωτοί νεοσσοί είναι μαύροι, όπως σε όλα τα είδη της οικογένειας.

Οι μικροπουλάδες αναζητούν τροφή χώνοντας το ράμφος τους στη λάσπη ή στα ρηχά νερά, ενώ μπορούν να βρουν τροφή και με την όρασή τους. Τρώνε κυρίως έντομα και υδρόβιους οργανισμούς. Τα μικρά κρύβονται πολύ τους λίγους πρώτους μήνες της ζωής τους και περισσότερο ακούγονται, παρά φαίνονται. Γενικώς οι μικροπουλάδες μπορούν να παρατηρηθούν ευκολότερα κατά την αποδημία τους. Τότε γίνονται θορυβώδεις. Γεννούν 4 έως 7 αυγά σε κάθε ωοτοκία και την επώασή τους, καθώς και τη φροντίδα των νεοσσών, επωμίζονται αμφότεροι οι γονείς.

Η μικροπουλάδα είναι ένα από τα τρία είδη (σε σύνολο 14) του γένους Porzana που συναντώνται και στην Ελλάδα (τα άλλα δύο είναι η στικτοπουλάδα και η νανοπουλάδα), στους υγρότοπους με την πυκνότερη βλάστηση. Η μικροπουλάδα είναι σπάνια στην Ελλάδα, συναντώμενη κυρίως το καλοκαίρι, αφού ξεχειμωνιάζει στην Αφρική.

Παραπομπές

  1. Jobling, James A. (2010). The Helm Dictionary of Scientific Bird Names. Λονδίνο: Christopher Helm. σελίδες 293, 315. ISBN 978-1-4081-2501-4.
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Συγγραφείς και συντάκτες της Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

Μικροπουλάδα: Brief Summary ( اليونانية الحديثة (1453-) )

المقدمة من wikipedia emerging languages

Η μικροπουλάδα (Porzana parva) είναι πολύ μικρό γερανόμορφο παρυδάτιο πτηνό της οικογένειας ραλλίδες. Το επιστημονικό όνομα Porzana του γένους του προέρχεται από τη βενετσιάνικη λέξη για τα μικρά πτηνά της οικογένειας, ενώ το parva σημαίνει «μικρό» στη λατινική γλώσσα.

Φωλιάζει και αναπαράγεται σε λίμνες με βούρλα και καλάμια στην Ευρώπη, κυρίως την ανατολική, και στη δυτική Ασία. Είναι όμως αποδημητικό είδος και ξεχειμωνιάζει στην Αφρική.

Με μήκος 17 μέχρι 19 εκατοστόμετρα, οι μικροπουλάδες είναι ελαφρώς μικρότερες από τη στικτοπουλάδα, από την οποία ξεχωρίζουν εύκολα εξαιτίας της απουσίας λευκών κηλίδων στα πλάγια. Η μικροπουλάδα έχει κοντό και ευθύ ράμφος, κίτρινο με πορτοκαλοκόκκινη βάση. Τα πόδια τους είναι πράσινα με μακριά δάκτυλα, ενώ η ουρά είναι κοντή, με μαύρες γραμμές και λευκή από κάτω. Σε αντίθεση με άλλα είδη του ίδιου γένους, η μικροπουλάδα εμφανίζει ισχυρό φυλετικό διμορφισμό: Τα ενήλικα αρσενικά έχουν καφετί το άνω μέρος του σώματος και γκρίζο πρόσωπο και κάτω μέρος του σώματος. Μοιάζουν με την ίδιας γεωγραφικής κατανομής νανοπουλάδα (P. pusilla), η οποία φέρει έντονες ραβδώσεις στα πλευρά και είναι λίγο μικρότερη. Αντιθέτως, οι θηλυκές μικροπουλάδες έχουν μπεζ κάτω μέρος του σώματος και γκρίζο μόνο το πρόσωπο, μοιάζοντας περισσότερο στην κιτρινόστηθη πουλάδα (P. flaviventer) της Κεντρικής Αμερικής. Οι νεαρές μικροπουλάδες μοιάζουν στο θηλυκό, αλλά έχουν λευκό πρόσωπο και στήθος. Οι χνουδωτοί νεοσσοί είναι μαύροι, όπως σε όλα τα είδη της οικογένειας.

Οι μικροπουλάδες αναζητούν τροφή χώνοντας το ράμφος τους στη λάσπη ή στα ρηχά νερά, ενώ μπορούν να βρουν τροφή και με την όρασή τους. Τρώνε κυρίως έντομα και υδρόβιους οργανισμούς. Τα μικρά κρύβονται πολύ τους λίγους πρώτους μήνες της ζωής τους και περισσότερο ακούγονται, παρά φαίνονται. Γενικώς οι μικροπουλάδες μπορούν να παρατηρηθούν ευκολότερα κατά την αποδημία τους. Τότε γίνονται θορυβώδεις. Γεννούν 4 έως 7 αυγά σε κάθε ωοτοκία και την επώασή τους, καθώς και τη φροντίδα των νεοσσών, επωμίζονται αμφότεροι οι γονείς.

Η μικροπουλάδα είναι ένα από τα τρία είδη (σε σύνολο 14) του γένους Porzana που συναντώνται και στην Ελλάδα (τα άλλα δύο είναι η στικτοπουλάδα και η νανοπουλάδα), στους υγρότοπους με την πυκνότερη βλάστηση. Η μικροπουλάδα είναι σπάνια στην Ελλάδα, συναντώμενη κυρίως το καλοκαίρι, αφού ξεχειμωνιάζει στην Αφρική.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Συγγραφείς και συντάκτες της Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

Мала барска кокошка ( المقدونية )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src=
Porzana parva

Малата барска кокошка (науч. Porzana parva) е многу мала крајбрежна птица од фамилијата на блатните кокошки. Ја има во Македонија во периодот на презимување.

Распространетост

Малата барска кокошка е распространета низ источниот дел на Европа до западен Сибир, и делумно во централна Европа и западна Азија. Живее во мочурливи области обраснати со трска, а бидејќи плива добро, се населува поблизу до водата. Таа е птица преселница, која презимува во југозападна Европа, на Медитеранот, и источна и северна Африка. Лета во октомври и се враќа во март.

Опис

Малата барска кокошка е долга 17-19 см, со распон на крилјата 34-39 см. Малку е помала од дамчестата барска кокошка. Мажјаците тежат 30-72 грама, е женките 36-65. Животниот век им е речиси 6 години. Возрасните мажјаци се главно светлокафени одозгора со синосиво лице и долни делови од телото. Имаат зелени нозе со долги прсти и куса опашка која е обрабена со црно и бело одоздола. Женките се светло кремави одоздола, а сиви само во лицето. Малденчињата се слични на женките, но со бело лице и гради. Пувкастите пилињата се црни, како кај сите блатни кокошки. Клунот им е краток и прав, жолт, со црвена основа.

Малата барска кокошка е активна дење, особено наутро и приквечер. Мажјаците се огласуваат претежно во раните утрински часови со квек-квек, а женките испуштаат пек-пек-пел или кик звук.

Размножување

За време на сезоната за парење, овие птици се многу таинствени и повеќе можат да се слушнат отколку да се видат. Тогаш се доста бучни. Гнездото претставува широка чинија од груби гранки и трски, послано со помек материјал, сместено на посува место меѓу трските. Обично имаат едно легло годишно. Несат 4-7 јајца, жолтеникави со кафеави дамки, со пречник од 29 мм. Јајцата ги квачат двата родитела во период од 21 до 23 дена. По испилувањето, малечките остануваат уште 8 дена во гнездото. Се осамостојуваат по 50 дена.

Исхрана

Овие птици колваат со нивниот клун во калта или плитката вода или ја здогледуваат храната на површината. Главно јадат инсекти и ситни водни животни.

Стаус

На малата барска кокошка се однесува Договорот за заштита на африканско-евроазиските миграторни водни птици.

Наводи

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Автори и уредници на Википедија
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

Мала барска кокошка: Brief Summary ( المقدونية )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src= Porzana parva

Малата барска кокошка (науч. Porzana parva) е многу мала крајбрежна птица од фамилијата на блатните кокошки. Ја има во Македонија во периодот на презимување.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Автори и уредници на Википедија
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

Һыу бүҙәнәһе ( الباشكيرية )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src=
Porzana parva

Һыу бүҙәнәһе, һыу себеше (лат. Малыш погоныш, лат. Porzana parva)— сыйырсыҡтан бәләкәйерәк.

Ҡылыҡһырлама

һирәк оса торған һаҡ ҡош, күберәк ерҙән, йүгереп йөрөй. Яҡшы йөҙә. Аяҡтары һәм суҡышы оҙон ғына. һырты ҡара һәм аҡ таптар менән сыбарланған ҡара-көрән. Муйыны һәм түше күкһел һоро. Ҡорһағы, ҡойроҡ аҫты көрәнһыу. Арҡыры һыҙыҡлы аҡ. Аяҡтары йәшел, суҡышының осо йәшкелт һары, төбө ҡыҙыл. Башҡа һыу тауыҡтарынан бәләкәй булыуы менән айырыла.

Тауышы

Тауышы киҫкен: «бот-бот-ботт» һәм «выйт-ҡорр».

Йәшәү рәүеше

Яр буйындағы шырлыҡтарҙа йәшәй. Ваҡ бөжәктәр һәм үлән орлоҡтары менән туҡлана. Күсмә ҡош. Киң генә таралған. Ояһы һыуҙағы ҡамыштарҙа йәки түңгәктәрҙә.

Ҡыҙғылт һары таплы 6—9 бөртөк һарғылт төҫтәге йомортҡаһы була. Ите өсөн аулайҙар.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

Һыу бүҙәнәһе: Brief Summary ( الباشكيرية )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src= Porzana parva

Һыу бүҙәнәһе, һыу себеше (лат. Малыш погоныш, лат. Porzana parva)— сыйырсыҡтан бәләкәйерәк.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

छोटी फटाकडी ( المهاراتية )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src=
चिमण फटाकडी
 src=
Porzana parva

छोटी फटाकडी किंवा चिमण फटाकडी (इंग्लिश:little crake) हा लावा या पक्ष्यासारखा दिसणारा पक्षी आहे.

ओळखण

हा पक्षी दलदलीत सापडतो. डोकेडोळे यातील मधला भाग, डोक्याची बाजू आणि मानेवरील रंग गर्द राखी-करडा असतो. डोळे आणि मानेचा मध्यभाग तांबूस झाक असलेला गर्द तपकिरी व इतर भाग तपकिरी असतो. त्यावर अस्पष्ट अशा अरुंद पांढऱ्या रेषा असतात. पाठीवरच्या भागावर काळ्या रेषा, हनुवटीचा खालील भाग, गळा आणि इतर भाग गर्द राखी करडा असतो. पोटाखाली पांढऱ्या पट्ट्या असतात. मादीचे डोके आणि डोळा यांतील मधला भाग आणि तोंड फिकट उदी असते. एवढा अपवाद सोडला तर नर आणि मादी सारखेच असतात.

निवासस्थाने

बोरुची बेटे असणाऱ्या ठिकाणी निवास करतात. 

संदर्भ

  • पक्षीकोश - मारुती चितमपल्ली
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
विकिपीडियाचे लेखक आणि संपादक
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

छोटी फटाकडी: Brief Summary ( المهاراتية )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src= चिमण फटाकडी  src= Porzana parva

छोटी फटाकडी किंवा चिमण फटाकडी (इंग्लिश:little crake) हा लावा या पक्ष्यासारखा दिसणारा पक्षी आहे.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
विकिपीडियाचे लेखक आणि संपादक
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

पोर्जाना पर्वा ( لغات بيهاري )

المقدمة من wikipedia emerging languages

 src=
Porzana parva

पोर्जाना पर्वा (अंगरेजी: Little crake, बै॰:Porzana parva) चिरइन के एगो प्रजाति बाटे।

संदर्भ

  1. BirdLife International (2012). "Zapornia parva". IUCN Red List of Threatened Species. Version 2014.3. International Union for Conservation of Nature. पहुँचतिथी 29 मई 2016.CS1 maint: Uses authors parameter (link)

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

पोर्जाना पर्वा: Brief Summary ( لغات بيهاري )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src= Porzana parva

पोर्जाना पर्वा (अंगरेजी: Little crake, बै॰:Porzana parva) चिरइन के एगो प्रजाति बाटे।

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

சின்னக் காணான் கோழி ( التاميلية )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src=
Porzana parva

சின்னக் காணான் கோழி (Little Crake) இது நீர் நிலைகளில் வாழும் சிறிய காணான்கோழி குடும்பத்தைச் சார்ந்த பறவை இனம் ஆகும். இப்பறவைக்கான அறிவியல் பெயர் வெனிசு நாட்டினரால் கொடுக்கப்பட்டதாகும். இதில் சின்ன என்ற சொல் இலத்தீன் மொழியிலிருந்து எடுக்கப்பட்டதாகும். [2]

இனப்பெருக்கத்தை இப்பறவை ஐரோப்பா நாட்டின் புல் படுக்கைகளில் வைத்துக்கொள்கிறது. மேலும் இவை அதிக அளவில் கிழக்கு ஆசியாவின் பல பகுதிகளில் காணப்படுகிறது. குளிர்காலங்களில் இவை ஆப்பிரிக்காவின் பகுதிகளுக்கு தனது இருப்பிடத்தை நகர்த்திக் கொள்கிறது.

புள்ளி காணான் கோழியை விட கொஞ்சம் சிறியதாக 17- 19 செ.மீற்றர்கள் கொண்டு காணப்படுகிறது. இவற்றில் ஆணுக்கும் பெண்ணுக்கும் பெரிய அளவில் வேற்றுமை காணப்படுகிறது.

மேற்கோள்கள்

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
விக்கிபீடியா ஆசிரியர்கள் மற்றும் ஆசிரியர்கள்
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

சின்னக் காணான் கோழி: Brief Summary ( التاميلية )

المقدمة من wikipedia emerging languages
 src= Porzana parva

சின்னக் காணான் கோழி (Little Crake) இது நீர் நிலைகளில் வாழும் சிறிய காணான்கோழி குடும்பத்தைச் சார்ந்த பறவை இனம் ஆகும். இப்பறவைக்கான அறிவியல் பெயர் வெனிசு நாட்டினரால் கொடுக்கப்பட்டதாகும். இதில் சின்ன என்ற சொல் இலத்தீன் மொழியிலிருந்து எடுக்கப்பட்டதாகும்.

இனப்பெருக்கத்தை இப்பறவை ஐரோப்பா நாட்டின் புல் படுக்கைகளில் வைத்துக்கொள்கிறது. மேலும் இவை அதிக அளவில் கிழக்கு ஆசியாவின் பல பகுதிகளில் காணப்படுகிறது. குளிர்காலங்களில் இவை ஆப்பிரிக்காவின் பகுதிகளுக்கு தனது இருப்பிடத்தை நகர்த்திக் கொள்கிறது.

புள்ளி காணான் கோழியை விட கொஞ்சம் சிறியதாக 17- 19 செ.மீற்றர்கள் கொண்டு காணப்படுகிறது. இவற்றில் ஆணுக்கும் பெண்ணுக்கும் பெரிய அளவில் வேற்றுமை காணப்படுகிறது.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
விக்கிபீடியா ஆசிரியர்கள் மற்றும் ஆசிரியர்கள்
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia emerging languages

Malgranda porzano ( إسبرانتو )

المقدمة من wikipedia EO

La Malgranda porzano (Porzana parva) estas tre eta akvobirdo de la familio de Raledoj kaj ordo de Gruoformaj.

Ties breda medio estas junkejoj de Eŭropo en izolitaj lokoj de Hispanio, Francio, Nederlando, Germanio, kaj ĉefe pli oriente, en Aŭstrio, Hungario, el Pollando ĝis Balkanio kaj Rusio kaj tra okcidenta Azio. Ili ne bezonas multe da akvo. La eŭropa loĝantaro malpliigis pro sekigo de ties medio. Tiu specio estas migranta kaj vintras en Afriko. Entuta loĝantaro povas ĉirkaŭi la 20.000 bredoparojn, sed pro ties sekretemo kaj malfacileco pristudi, ĝi povus atingi la milionon da ekzempleroj.

Aspekto

Ili estas 17-20 cm longaj, kaj la masklo estas simila al la iomete pli malgranda Pigmea porzano kaj iomete pli malgranda ol la Makula porzano, sed tiu ĉi ne havas postajn flankojn striitajn blankonigre. Ĝi havas mallongan rektan bekon, verdan kun ruĝa bazo. Plenkreskuloj masklaj havas ĉefe olivbrunajn suprajn partojn kun malmultaj blankaj markoj kaj grizbluajn vizaĝon kaj subajn partojn. Inoj siaflanke havas okrajn subajn partojn, blankan gorĝon kaj iome da grizbluo ĉevizaĝe. Ambaŭ havas verdajn krurojn kun longaj fingroj kaj mallongan voston kiu estas blankonigre striita sube.

Junaj ekzempleroj de Malgranda porzano estas similaj al inoj, sed ili havas blankajn vizaĝon kaj bruston kaj striojn ventre. Idoj estas nigraj, kiel tiuj de aliaj raledoj.

Kutimoj

Tiuj birdoj manĝoplukas per beko en koto aŭ sombra akvo, sed ankaŭ per rigardo. Ili manĝas ĉefe insektojn kaj akvajn bestetojn.

Malgranda porzano estas tre sekretema -la plej inter porzanoj- dum bredsezono kiam ĝi estas pli aŭdata ol vidata. Tamen ili estas bruemaj birdoj per laŭta alvoko -sed ne tiom laŭta kiel tiuj de aliaj porzanoj- kiel iu “kva”. Ili estas pli facile vidataj dum migradovintrado.

Ili konstruas etan kaj tre kaŝitan neston en seka lokiĝo de malseka junkaro, tie la ino demetas 4-8 ovojn okrajn kun malhelbrunaj makuletoj. Ambaŭ gepatroj kovas dum tri semajnoj. La idoj ekflugas post unu monato kaj duono.

Referencoj

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Vikipedio aŭtoroj kaj redaktantoj
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia EO

Malgranda porzano: Brief Summary ( إسبرانتو )

المقدمة من wikipedia EO

La Malgranda porzano (Porzana parva) estas tre eta akvobirdo de la familio de Raledoj kaj ordo de Gruoformaj.

Ties breda medio estas junkejoj de Eŭropo en izolitaj lokoj de Hispanio, Francio, Nederlando, Germanio, kaj ĉefe pli oriente, en Aŭstrio, Hungario, el Pollando ĝis Balkanio kaj Rusio kaj tra okcidenta Azio. Ili ne bezonas multe da akvo. La eŭropa loĝantaro malpliigis pro sekigo de ties medio. Tiu specio estas migranta kaj vintras en Afriko. Entuta loĝantaro povas ĉirkaŭi la 20.000 bredoparojn, sed pro ties sekretemo kaj malfacileco pristudi, ĝi povus atingi la milionon da ekzempleroj.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Vikipedio aŭtoroj kaj redaktantoj
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia EO

Porzana parva ( الإسبانية، القشتالية )

المقدمة من wikipedia ES

La polluela bastarda (Porzana parva)[2]​ es una especie de ave gruiforme de la familia Rallidae propia de Eurasia y África. Habita en humedales que tengan carrizales, especialmente en los que se mezclan con eneas y tengan canales. Es muy difícil de ver, y es más fácil escuchar sus reclamos.[3]​ No se reconocen subespecies.[4]

Descripción

 src=
Macho adulto.

La polluela bastarda mide de 18 a 20 cm de longitud.[5]​ Es ligeramente menor que la polluela pintoja, de la que se diferencia por carecer de las listas oscuras en los flancos y las motas en las partes inferiores. La polluela bastarda tiene el pico corto y recto, de color amarillo y con una mancha roja en la base. A diferencia de otras especies de su género la polluela bastarda presenta un notable dimorfismo sexual. El macho tiene las partes superiores veteadas en distintos tonos de pardos, con algunas vetas blancas, y con las partes inferiores y el rostro de color gris azulado. Se parecen a los machos de la polluela chica (P. pusilla), que son algo menores y tienen los flancos listados, y además sus plumas primarias son más largas y por ello sobresalen más con respecto a su cuerpo que en la chica. En cambio la hembra tiene las partes inferiores anteadas y solo tienen grisáceo el rostro.[3]​ Las hembras se parecen más a las polluelas pálidas (P. flaviventer) de los trópicos americanos. Los inmaduros de polluela bastarda se parecen a las hembras pero tienen el rostro y la pecho blancos. Los polluelos están recubiertos por plumón negro, como es típico en las rállidas.

Taxonomía y etimología

La polluela bastarda se clasifica en el género Porzana, que pertenece a la familia Rallidae, una familia de aves acuáticas y semiacuáticas de tamaño medio, aunque pequeñas en comparación con el resto de Gruiformes. Las rállidas suelen tener la cola corta, robustas patas con dedos largos, plumajes discretos y el cuello mucho menos largo que las grullas. Los miembros de Porzana se caracterizan por no presentar conspicuos escudos frontales como el resto de rállidas y ser más pequeños.

La polluela bastarda fue descrita científicamente por el naturalista tirolés Giovanni Antonio Scopoli en 1769,[6]​ con el nombre científico, Rallus parvus.[7]​ Posteriormente fue trasladada al género Porzana, creado por el zoólogo francés Louis Jean Pierre Vieillot en 1816.[6]​ No se reconocen subespecies de Porzana parva:[8]

Porzana es la latinización del término véneto sporzana usado para nombrar a las polluelas, mientras que parva en latín significa «pequeña».[9]​ En español se denomina «bastarda» por tener características comunes tanto a las polluelas chicas como a las pintojas.

Distribución

La polluela bastarda es un ave migratoria que cría en los humedales con extensos carrizales y vegetación de ribera alta de Europa (especialmente en el este) y el oeste de Asia, y se desplaza África y el sureste de Asia para pasar el invierno. Los cuarteles invernales africanos son principalmente los lagos diseminados por el Sahel y la cuenca del Nilo. En España es rara y se observa especialmente durante sus pasos migratorios.

Comportamiento

 src=
Porzana parva - MHNT

Las polluelas bastardas buscan alimento sondeando con el pico en el barro o las aguas someras y también picoteando lo que ve entre la vegetación. Se alimentan principalmente de insectos y pequeños animales acuáticos. Son aves muy esquivas durante la época de cría y es más probable poder oírlas que observarlas, es más fácil verlas durante la migración entonces son más ruidosas y emiten llamadas de tipo kua. Anida en sitios secos entre los carrizales y suele poner entre cuatro y siete huevos.

Referencias

  1. BirdLife International (2012). «Zapornia parva». Lista Roja de especies amenazadas de la UICN 2014.3 (en inglés). ISSN 2307-8235. Consultado el 17 de mayo de 2015.
  2. Bernis, F; De Juana, E; Del Hoyo, J; Fernández-Cruz, M; Ferrer, X; Sáez-Royuela, R; Sargatal, J (1996). «Nombres en castellano de las aves del mundo recomendados por la Sociedad Española de Ornitología (Tercera parte: Opisthocomiformes, Gruiformes y Charadriiformes)». Ardeola. Handbook of the Birds of the World (Madrid: SEO/BirdLife) 43 (2): 231-238. ISSN 0570-7358. Consultado el 17 de mayo de 2015.
  3. a b Mullarney,K.; Svensson, L.; Zetterström, D; y Grant, P.J. (2003). Guía de Campo de las Aves de España y de Europa. Editorial Omega. ISBN 84-282-1218-X.
  4. Clements, J. F., T. S. Schulenberg, M. J. Iliff, B.L. Sullivan, and C. L. Wood. 2010. The Clements checklist of birds of the world: Version 6.5. Cornell University Press. Downloadable from Cornell Lab of Ornithology
  5. Barry Taylor (2010), Rails: A Guide to Rails, Crakes, Gallinules and Coots of the World. Bloomsbury Publishing, p. 374 ISBN 1408135388
  6. a b Zoonomen. «Taxonomía de Gruiformes.» (en inglés). Consultado el 6 de mayo de 2015.
  7. Ioannis Antonii Scopoli. Annus I-IV Historico naturalis p. 108.
  8. Frank Gill y David Donsker. Rails, gallinules & cranes. IOC World Bird List versión 5.1.
  9. James A. Jobling. Helm Dictionary of Scientific Bird Names. Bloomsbury Publishing p. 293 y 315 ISBN 1408125013

 title=
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Autores y editores de Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia ES

Porzana parva: Brief Summary ( الإسبانية، القشتالية )

المقدمة من wikipedia ES

La polluela bastarda (Porzana parva)​ es una especie de ave gruiforme de la familia Rallidae propia de Eurasia y África. Habita en humedales que tengan carrizales, especialmente en los que se mezclan con eneas y tengan canales. Es muy difícil de ver, y es más fácil escuchar sus reclamos.​ No se reconocen subespecies.​

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Autores y editores de Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia ES

Väikehuik ( الإستونية )

المقدمة من wikipedia ET
 src=
Väikehuik
 src=
Porzana parva

Väikehuik (Porzana parva) on ruiklaste sugukonda kuuluv lind. Ta on Eestis arvatud II kaitsekategooriasse (2012).

Eestis on ta haruldane haudelind Matsalu lahel, Pihkva järve, Lämmijärve ja mõne väikejärve ääres[1].

Viited

  1. L. Jonsson, 2000. Euroopa linnud. Eesti Entsüklopeediakirjastus, lk 184

Välislingid


ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Vikipeedia autorid ja toimetajad
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia ET

Väikehuik: Brief Summary ( الإستونية )

المقدمة من wikipedia ET
 src= Väikehuik  src= Porzana parva

Väikehuik (Porzana parva) on ruiklaste sugukonda kuuluv lind. Ta on Eestis arvatud II kaitsekategooriasse (2012).

Eestis on ta haruldane haudelind Matsalu lahel, Pihkva järve, Lämmijärve ja mõne väikejärve ääres.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Vikipeedia autorid ja toimetajad
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia ET

Uroilanda hankaberde ( الباسكية )

المقدمة من wikipedia EU

Uroilanda hankaberdea (Porzana parva) rallidae familiako hegaztia da[1], Europa eta mendebaldeko Asiako eskualde hezeetan bizi dena.

Erreferentziak

  1. BirdLife International (2004). Porzana parva. 2006. IUCN Red List of Threatened Species. IUCN 2006


Biologia Artikulu hau biologiari buruzko zirriborroa da. Wikipedia lagun dezakezu edukia osatuz.
(RLQ=window.RLQ||[]).push(function(){mw.log.warn("Gadget "ErrefAurrebista" was not loaded. Please migrate it to use ResourceLoader. See u003Chttps://eu.wikipedia.org/wiki/Berezi:Gadgetaku003E.");});
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipediako egileak eta editoreak
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia EU

Uroilanda hankaberde: Brief Summary ( الباسكية )

المقدمة من wikipedia EU

Uroilanda hankaberdea (Porzana parva) rallidae familiako hegaztia da, Europa eta mendebaldeko Asiako eskualde hezeetan bizi dena.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipediako egileak eta editoreak
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia EU

Pikkuhuitti ( الفنلندية )

المقدمة من wikipedia FI

Pikkuhuitti (Zapornia parva)[2] on pienikokoinen rantakanalaji.

Koko ja ulkonäkö

Linnun pituus on 18-20 cm ja paino 30-70 g. Vanha koiras on alapuolelta kyyhkynharmaa, päältä ruskea ja valkopilkkuinen ja jalkojen välistä valkoraitainen. Vanha naaras on alapuolelta vaalean ruskehtava ja selästä tummemman ruskea. Nuorella pikkuhuitilla on valkopilkullinen ruskea selkä, poikittaisjuovainen vatsa ja vaalea rinta. Koivet ovat vaalean vihertävät. Nokan tyvellä on pieni punainen laikku. Ääntelevät pääasiassa öisin.

Levinneisyys

Laji tuli Pohjoismaihin 1980-luvulla. Suomessa niitä pesi säännöllisesti vain Parikkalan Siikalahdella, jossa havainnot vähentyivät ja muuttuivat epäsäännöllisiksi 1990-luvulla. Suomessa kevät- ja kesävieras hyvillä lintujärvillä. Laji talvehtii Afrikassa. Pikkuhuitteja pesii Suomessa nykyään todennäköisesti noin 5-10 paria. Yhtäkään pesintää ei kuitenkaan ole täysin varmistettu.[3]

Itä-Euroopasta Luoteis-Kiinaan. Länsi-Euroopassa hajaesiintymiä. Euroopassa pesii noin 20 000 paria.

Elinympäristö

Kosteikot, erityisesti järviruo'ikot.

Lisääntyminen

Pesä mättäällä tai ruokopedillä. Munia on 7-9, ja molemmat puolisot hautovat yhteensä 21-23 päivää. Untuvikot ovat mustia, kuten kaikkien rantakanojen.

Ravinto

Vesihyönteiset ja hämähäkit sekä vesikasvit.

Lähteet

  1. BirdLife International: Zapornia parva IUCN Red List of Threatened Species. Version 2013.2. 2012. International Union for Conservation of Nature, IUCN, Iucnredlist.org. Viitattu 12.4.2014. (englanniksi)
  2. Högmander, H., Björklund, H., Hintikka, J., Lokki, J., Södersved, J. & Velmala, W.: Maailman lintulajien suomenkieliset nimet 2018. BirdLife Suomi. Viitattu 21.2.2018.
  3. http://atlas3.lintuatlas.fi/tulokset/laji/pikkuhuitti

Aiheesta muualla

  • Zetterström, Dan 1979: Mindre sumphöna Porzana parva 1) i Oulanka nationalpark, Kuusamo. - Ornis Fennica 56:173.
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedian tekijät ja toimittajat
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia FI

Pikkuhuitti: Brief Summary ( الفنلندية )

المقدمة من wikipedia FI

Pikkuhuitti (Zapornia parva) on pienikokoinen rantakanalaji.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedian tekijät ja toimittajat
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia FI

Marouette poussin ( الفرنسية )

المقدمة من wikipedia FR

Porzana parva

Porzana parva
 src=
Porzana parva - MHNT

La Marouette poussin (Porzana parva) est une des trois espèces de marouettes vivant en France (les deux autres étant la Marouette de Baillon et la Marouette ponctuée).

Caractéristiques

Avec une longueur de 17-19 cm (6,7-7,5 in), elle est légèrement plus petite que la marouette ponctuée, dont elle se distingue facilement par l'absence de barre sombre et de taches blanches sur les flancs. La marouette poussin a un bec court et droit, jaune avec une base rouge. Ses pattes sont vertes avec de longs doigts, et sa queue courte est barrée de noir et de blanc en dessous. Contrairement aux autres Marouettes, cette espèce présente un fort dimorphisme sexuel : Les mâles adultes ont principalement des parties supérieures brunes et une face et des parties inférieures bleu-gris. Ils ressemblent à la marouette de Baillon qui a des flancs fortement barrés et est un peu plus petite. Les femelles ont des parties inférieures chamoisées et ne sont grises que sur la face ; elles ressemblent davantage au râle à poitrine jaune des tropiques américains. Les petits marouettes immatures ressemblent à la femelle mais ont la face et la poitrine blanches. Les poussins duveteux sont noirs, comme chez tous les râles.

Habitat

ZaporniaParvaIUCNver2019 2.png

Son habitat de reproduction est constitué de roselières en Europe, principalement à l'est, et juste en Asie occidentale. Cette espèce est migratrice et hiverne en Afrique. La marouette poussin niche dans les marais d’eau douce, dans des zones plantées de joncs et de laîches, de végétation arbustive[1]. Les individus en migration peuvent se trouver dans n’importe quel type d’habitat marécageux[1].

Comportement traits de caractère

La marouette poussin est généralement discrète et reste rarement observée, elle peut se montrer peu méfiante[1]. C'est un oiseau migrateur, la migration se fait principalement de nuit. Elle sort le soir et rarement à découvert. Elle nage facilement et apprécie les lits de roseaux dans une eau relativement profonde[2].

Systématique

Cette espèce monotypique est parfois incluse dans le nouveau genre Zapornia.

Voir aussi

Références taxonomiques

Notes et références
  1. a b et c MERLIN, « Marouette poussin »
  2. Didier Collin, « Marouette poussin »

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Auteurs et éditeurs de Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia FR

Marouette poussin: Brief Summary ( الفرنسية )

المقدمة من wikipedia FR

Porzana parva

Porzana parva  src= Porzana parva - MHNT

La Marouette poussin (Porzana parva) est une des trois espèces de marouettes vivant en France (les deux autres étant la Marouette de Baillon et la Marouette ponctuée).

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Auteurs et éditeurs de Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia FR

Galiñola pequena ( الجاليكية )

المقدمة من wikipedia gl Galician

A galiñola pequena[2] ou poliña bastarda[3] (Porzana parva) é unha especie de ave gruiforme da familia dos rálidos propia de Eurasia e África. Non se debe confundir con Porzana pusilla. Habita en zonas húmidas que teñan xunqueiras, especialmente nos que os xuncos se mesturan con Typha latifolia e teñan canles. É moi difícil de ver, e é máis fácil escoitar as súas chamadas.[4] Non se recoñecen subespecies.[5]

Descrición

 src=
Macho adulto.

A galiñola pequena mide de 18 a 20 cm de lonxitude.[6] É lixeiramente menor que a galiñola pinta, da que se diferencia por carecer do barrado escuro dos flancos e as pintas das partes inferiores. A galiñola pequena ten o bico curto e recto, de cor amarelo e cunha mancha vermella na base. A diferenza doutras especies do seu xénero, a galiñola pequena presenta un notable dimorfismo sexual. O macho ten as partes superiores veteadas en distintos tons de pardos, con algunhas vetas brancas, e coas partes inferiores e a face de cor gris azulada. Parécense aos machos de galiñola anana (P. pusilla), que son algo menores e teñen os flancos barrados e ademais as súas plumas primarias son máis longas e sobresaen máis do seu corpo que na galiñola anana. Ao contrario, a femia ten as partes inferiores beixes e só teñen cor cincenta na face.[4] As femias parécense máis ás P. flaviventer dos trópicos americanos. Os inmaturos de galiñola pequena parécense ás femias mais teñen a face e o peito brancos. Os polos están cubertos por penuxe negra, como é típico nos rálidos.

Taxonomía e etimoloxía

A galiñola pequena ou poliña bastarda clasifícase no xénero Porzana, que pertence á familia Rallidae, unha familia de aves acuáticas e semiacuáticas de tamaño medio, aínda que pequenas en comparación co resto de Gruiformes. Os rálidos adoitan ter a cola curta, patas fortes con dedas longas, plumaxes discretas e o pescozo moito menos longo que o das grúas. Os membros de Porzana caracterízanse por non presentar conspicuos escudos frontais como o resto dos rálidos e ser máis pequenos.

Foi descrita cientificamente polo naturalista tirolés Giovanni Antonio Scopoli en 1769,[7] co nome científico, Rallus parvus.[8] Posteriormente foi trasladada ao xénero Porzana, creado polo zoólogo francés Louis Jean Pierre Vieillot en 1816.[7] Non se recoñecen subespecies de Porzana parva:[9]

Porzana é a latinización do termo veneciano sporzana usado para nomear este tipo de aves, mentres que parva en latín significa 'pequena'.[10] É algo máis grande que a galiñola anana, e o adxectivo "bastarda" débese a que ten características intermedias entre as da galiñola anana (Porzana pusilla) e as da galiñola pinta (Porzana porzana).

Distribución

É unha ave migratoria que cría nas zonas húmidas con estensas xunqueiras e vexetación de ribeira alta de Europa (especialmente no leste) e no oeste de Asia, e desprázase a África e o sueste de Asia para pasar o inverno. Os seus cuarteis invernais africanos son principalmente os lagos espallados polo Sahel e a cunca do Nilo. Na península Ibérica é rara e obsérvase especialmente durante os seus pasos migratorios. En Galicia é unha ave de paso moi escasa.[2]

Comportamento

 src=
Ovo de Porzana parva no MHNT

Buscan alimento sondando co bico na lama ou en augas pouco profundas e tamén peteirando o que ven entre a vexetación. Comen principalmente insectos e pequenos animais acuáticos. Son aves moi esquivas durante a época de cría e é máis probable poder oílas que observalas, e son máis fáciles de ver durante a migración, xa que entón son máis ruidosas e emiten chamadas de tipo kua. Aniña en sitios secos entre os xuncos e adoita poñer entre 4 e 7 ovos.

Notas

  1. BirdLife International (2012). "Zapornia parva". Lista Vermella de especies ameazadas. Versión 2014.3 (en inglés). Unión Internacional para a Conservación da Natureza. Consultado o 17 de maio de 2015.
  2. 2,0 2,1 Penas Patiño, Xosé M.; Pedreira López, Carlos (setembro de 2004). Guía das aves de Galicia. Ilustrado por Calros Silvar (2ª ed.). A Coruña: Baía Edicións. ISBN 84-96128-69-5.
  3. Conde Teira, M. A. (1999). "Nomes galegos para as aves ibéricas: lista completa e comentada" (PDF). Chioglossa (A Coruña) 1: 121–138. Arquivado dende o orixinal (PDF) o 15 de marzo de 2016. Consultado o 28 de setembro de 2016.
  4. 4,0 4,1 Mullarney,K.; Svensson, L.; Zetterström, D; y Grant, P.J. (2003). Guía de Campo de las Aves de España y de Europa. Editorial Omega. ISBN 84-282-1218-X.
  5. Clements, J. F., T. S. Schulenberg, M. J. Iliff, B.L. Sullivan, and C. L. Wood. 2010. The Clements checklist of birds of the world: Version 6.5. Cornell University Press. Downloadable from Cornell Lab of Ornithology
  6. Barry Taylor (2010), Rails: A Guide to Rails, Crakes, Gallinules and Coots of the World. Bloomsbury Publishing, p. 374 ISBN 1408135388
  7. 7,0 7,1 Zoonomen. "Taxonomía de Gruiformes." (en inglés). Consultado o 6 de maio de 2015.
  8. Ioannis Antonii Scopoli. Annus I-IV Historico naturalis p. 108.
  9. Frank Gill e David Donsker. Rails, gallinules & cranes. IOC World Bird List versión 5.1.
  10. James A. Jobling. Helm Dictionary of Scientific Bird Names. Bloomsbury Publishing p. 293 y 315 ISBN 1408125013

Véxase tamén

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Autores e editores de Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia gl Galician

Galiñola pequena: Brief Summary ( الجاليكية )

المقدمة من wikipedia gl Galician

A galiñola pequena ou poliña bastarda (Porzana parva) é unha especie de ave gruiforme da familia dos rálidos propia de Eurasia e África. Non se debe confundir con Porzana pusilla. Habita en zonas húmidas que teñan xunqueiras, especialmente nos que os xuncos se mesturan con Typha latifolia e teñan canles. É moi difícil de ver, e é máis fácil escoitar as súas chamadas. Non se recoñecen subespecies.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Autores e editores de Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia gl Galician

Zapornia parva ( الإيطالية )

المقدمة من wikipedia IT
Porzana parva

La schiribilla comune (Zapornia parva (Scopoli, 1769)) è un uccello della famiglia dei Rallidi originario dell'Europa e dell'Asia centrale[2].

Descrizione

La schiribilla comune misura 18–20 cm di lunghezza, ha un'apertura alare di 34–39 cm e pesa 35-60 g. Il maschio presenta le regioni superiori di colore bruno-olivastro, con delle striature biancastre e delle macchie più scure. Le regioni inferiori sono grigio-ardesia, così come i lati del collo e la faccia. I fianchi sono grigi. Il becco è verde con la base rossa. Le zampe e i piedi sono verdi.

La femmina ha la gola bianca, e il petto e l'addome giallastri. I fianchi sono marroncini, striati di grigio e bianco. Il becco e le zampe sono verdi.

Richiamo

La voce della schiribilla comune non è molto forte, e si ode da una certa distanza solo di notte, quando l'uccello canta più di frequente, sebbene talvolta canti anche di giorno. Il grido di allarme del maschio è una sorta di gracidio sonoro e basso, che accelera e si dissolve alternativamente.

Altri tipi di richiamo possono essere uditi durante le parate.

Distribuzione e habitat

La schiribilla comune vive prevalentemente nelle regioni comprese tra l'Europa orientale e la Siberia occidentale, mentre in Europa centrale è comune solo nelle regioni orientali e sud-orientali. Il suo areale comprende le paludi delle pianure del Paleartico occidentale, dal livello del mare a 430 m di quota. Le regioni dove essa è più numerosa sono le steppe dell'Europa orientale. A nord il confine dell'areale è costituito dalla regione di transizione tra foresta e steppa, mentre a sud dalla fascia dei semideserti. In Europa centrale, si incontra soprattutto nelle pianure della Polonia e della Germania orientale, e nella cosiddetta «pianura pannonica». Piccole popolazioni isolate sono presenti anche nell'Europa occidentale e sud-occidentale. Sverna nell'Europa sud-orientale, nella regione mediterranea, nell'Europa orientale e nel Nordafrica. Abbandona i territori di nidificazione in ottobre e vi ritorna in marzo.

Occupa le paludi, le aree dominate da canne e carici, e la vegetazione arbustiva sui bordi degli specchi d'acqua.

È più incline a vivere tra la vegetazione che circonda gli stagni e le paludi meno estese, in particolare sulle rive dei canali stretti con poca acqua e una vegetazione ripariale.

Biologia

La schiribilla comune è migratrice. Gli spostamenti avvengono di notte. Esce raramente allo scoperto, soprattutto la sera. Nuota con più facilità di altre schiribille e predilige i canneti immersi in acque poco profonde.

Alimentazione

La schiribilla comune si nutre principalmente di insetti, piccoli molluschi, vermi, semi di piante acquatiche, boccioli e foglie.

Riproduzione

 src=
Zapornia parva

Il nido della schiribilla comune viene generalmente installato tra la vegetazione palustre, appoggiato a essa o fissato ai suoi steli, a una certa altezza sull'acqua. Si tratta di una piattaforma costruita dalla femmina, con canne e foglie di piante acquatiche. È una sorta di sfera con una apertura sulla parte superiore.

La femmina depone 6-8 uova color ocra, con macchie più scure. L'incubazione, effettuata da entrambi i partner, dura circa 21 giorni. I pulcini si spostano rapidamente tra la vegetazione, dove sono nutriti dai genitori. Si involano dopo circa 50 giorni.

Note

  1. ^ (EN) BirdLife International 2012, Zapornia parva, su IUCN Red List of Threatened Species, Versione 2020.2, IUCN, 2020.
  2. ^ (EN) Gill F. and Donsker D. (eds), Family Rallidae, in IOC World Bird Names (ver 9.2), International Ornithologists’ Union, 2019. URL consultato il 12 maggio 2014.

 title=
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Autori e redattori di Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia IT

Zapornia parva: Brief Summary ( الإيطالية )

المقدمة من wikipedia IT
Porzana parva

La schiribilla comune (Zapornia parva (Scopoli, 1769)) è un uccello della famiglia dei Rallidi originario dell'Europa e dell'Asia centrale.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Autori e redattori di Wikipedia
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia IT

Plovinė vištelė ( اللتوانية )

المقدمة من wikipedia LT
Binomas Porzana parva

Plovinė vištelė (lot. Porzana parva, angl. Little Crake, vok. Kleine Ralle) – vištelinių (Rallidae) šeimos paukštis. Maždaug varnėno dydžio. Patino viršutinė kūno pusė rusva, išmarginta ilgomis tamsiomis dėmėmis. Nugara tamsesnė su baltais taškeliais. Kakta, galvos šonai, kaklo priekinė dalis ir šonai, krūtinė tamsiai pilkos spalvos. Kūno šonuose juodos ir baltos neryškios juostos. Pauodegys skersai dryžuotas. Snapas žalias, pamatas rausvas. Kojos žalsvos. Patelės kūno apačia rusva, o jauniklių – šviesesnė, beveik balta.

Lietuvoje labai reta, įrašyta į Lietuvos raudonąją knygą. Aptinkama balandžiorugsėjo mėn. Mėgsta užpelkėjusius ir su gausia augalija vandens telkinius. Gerai plaukioja ir nardo, puikiai bėgioja po plūduriuojačius augalus. Balsas „ke ke keee“, arba „vot vot vorrr“. Lizdą suka ant žemės, vandens augalų tankynėse. Birželioliepos mėn. deda 6-8 rudai gelsvus kiaušinius, kurie gausiai išmarginti rudomis dėmėmis. Peri 20-21 dieną. Vikiteka

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Vikipedijos autoriai ir redaktoriai
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia LT

Plovinė vištelė: Brief Summary ( اللتوانية )

المقدمة من wikipedia LT

Plovinė vištelė (lot. Porzana parva, angl. Little Crake, vok. Kleine Ralle) – vištelinių (Rallidae) šeimos paukštis. Maždaug varnėno dydžio. Patino viršutinė kūno pusė rusva, išmarginta ilgomis tamsiomis dėmėmis. Nugara tamsesnė su baltais taškeliais. Kakta, galvos šonai, kaklo priekinė dalis ir šonai, krūtinė tamsiai pilkos spalvos. Kūno šonuose juodos ir baltos neryškios juostos. Pauodegys skersai dryžuotas. Snapas žalias, pamatas rausvas. Kojos žalsvos. Patelės kūno apačia rusva, o jauniklių – šviesesnė, beveik balta.

Lietuvoje labai reta, įrašyta į Lietuvos raudonąją knygą. Aptinkama balandžiorugsėjo mėn. Mėgsta užpelkėjusius ir su gausia augalija vandens telkinius. Gerai plaukioja ir nardo, puikiai bėgioja po plūduriuojačius augalus. Balsas „ke ke keee“, arba „vot vot vorrr“. Lizdą suka ant žemės, vandens augalų tankynėse. Birželioliepos mėn. deda 6-8 rudai gelsvus kiaušinius, kurie gausiai išmarginti rudomis dėmėmis. Peri 20-21 dieną. Vikiteka

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Vikipedijos autoriai ir redaktoriai
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia LT

Klein waterhoen ( البلجيكية الهولندية )

المقدمة من wikipedia NL

Vogels

Het klein waterhoen (Porzana parva) is een vogel uit de familie van rallen (Rallidae). Het is een vrij kleine, verborgen levende moerasvogel.

Herkenning

De vogel is 17 tot 19 cm lang. Het mannetje is van onder blauwgrijs en van boven dofbruin met wat strepen. Het vrouwtje is ook van boven bruin, maar beige op de borst en buik, lichter op de bovenborst en een brede grijsblauwe wenkbrauwstreep. Beide geslachten hebben groene poten en een groene snavel met een rode snavelbasis. De vogel is lastig te onderscheiden van het kleinst waterhoen die nauwelijks kleiner is. Het geluid verschilt sterk en er is bij het kleinst waterhoen nauwelijks onderscheid tussen het mannetje en het vrouwtje.[2]

Verspreiding en leefgebied

Deze soort komt voor van zuidelijk en Midden- en Oost-Europa tot noordwestelijk China. Het is een trekvogel, vogels in het westen van het verspreidingsgebied overwinteren in Afrika, vogels meer oostelijk trekken naar Pakistan en India. Het leefgebied bestaat uit moerassen met natuurlijke vegetaties van riet en biezen afgewisseld met vrij diep water.[2]

Voorkomen in Nederland

Het klein waterhoen is een dwaalgast in Nederland. Vanaf de 19de eeuw tot 2000 zijn er 40 bevestigde waarnemingen waaronder één broedgeval (in 1951). Sinds 2000 zijn er 11 goedgekeurde waarnemingen en een veelvoud aan mogelijk observaties.[3]

Status

De vogel heeft een groot verspreidingsgebied en daardoor is de kans op de status kwetsbaar (voor uitsterven) niet zo groot. De grootte van de populatie is niet gekwantificeerd. Het klein waterhoen gaat in aantal achteruit door aantasting van het leefgebied, omdat moerassen worden drooggelegd voor agrarisch gebruik en waterlopen worden gereguleerd en hun natuurlijke oeverbegroeiing verliezen. Echter, het tempo van achteruitgang ligt onder de 30% in tien jaar (minder dan 3,5% per jaar). Om deze redenen staat het klein waterhoen als niet bedreigd op de Rode Lijst van de IUCN.[1]

Bronnen, noten en/of referenties
  1. a b (en) Klein waterhoen op de IUCN Red List of Threatened Species.
  2. a b Svensson, L. et al., 2012. ANWB Vogelgids van Europa, Tirion, Baarn. ISBN 978 90 18 03080 3
  3. Dutch Avifauna. Dutch Birding. Geraadpleegd op 6 juli 2014.
Externe link
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia-auteurs en -editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia NL

Klein waterhoen: Brief Summary ( البلجيكية الهولندية )

المقدمة من wikipedia NL

Het klein waterhoen (Porzana parva) is een vogel uit de familie van rallen (Rallidae). Het is een vrij kleine, verborgen levende moerasvogel.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia-auteurs en -editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia NL

Sumprikse ( النرويجية )

المقدمة من wikipedia NO

Sumprikse (vitenskapelig navn Porzana parva) er en liten vannfugl i riksefamilien.

Ynglevanene dens er å benytte sivkratt i Europa, for det meste i øst og inn i vestasia. De setter opp redet på en tørr plass i krattvegetasjonen og legger 4-7 egg. Dette er en vandreart som overvintrer i Afrika.

Eksterne lenker

ornitologistubbDenne ornitologirelaterte artikkelen er foreløpig kort eller mangelfull, og du kan hjelpe Wikipedia ved å utvide den.
Det finnes mer utfyllende artikkel/artikler på .
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia forfattere og redaktører
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia NO

Sumprikse: Brief Summary ( النرويجية )

المقدمة من wikipedia NO

Sumprikse (vitenskapelig navn Porzana parva) er en liten vannfugl i riksefamilien.

Ynglevanene dens er å benytte sivkratt i Europa, for det meste i øst og inn i vestasia. De setter opp redet på en tørr plass i krattvegetasjonen og legger 4-7 egg. Dette er en vandreart som overvintrer i Afrika.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia forfattere og redaktører
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia NO

Porzana parva ( Pms )

المقدمة من wikipedia PMS
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia authors and editors
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia PMS

Zielonka (ptak) ( البولندية )

المقدمة من wikipedia POL
Commons Multimedia w Wikimedia Commons

Zielonka, kureczka zielonka (Zapornia parva) – gatunek małego, wędrownego ptaka wodnego z rodziny chruścieli (Rallidae). Zamieszkuje wyspowo Europę Środkową i Wschodnią, Kaukaz, południowo-wschodnie brzegi Morza Kaspijskiego oraz zachodni Tadżykistan, Kazachstan i północno-zachodnie Chiny. Przeloty w kwietniu–maju i sierpniu–październiku. Zimuje w Europie Południowej nad Morzem Śródziemnym, w północnej i wschodniej Afryce oraz na Bliskim Wschodzie.

W Polsce bardzo nieliczny lub nieliczny ptak lęgowy. Gniazduje na całym niżu, ale wyspowo na rozproszonych stanowiskach. Stosunkowo najliczniejszy jest na północnym wschodzie kraju. Całkowitą liczebność szacuje się na ok. 1200–2000 par[3].

Charakterystyka

Wygląd zewnętrzny
Wielkością dorównuje szpakowi. Samiec ma wierzch ciała, w tym ciemię i potylicę oraz kark oliwkowobrązowe z ciemnym i jasnym podłużnym kreskowaniem. Reszta głowy, szyja i spód ciała szare. Pokrywy podogonowe w biało-czarne poprzeczne prążki. Samica ubarwiona podobnie, lecz bledsza, a kolor szary na spodzie zastępuje barwa kremowożółta. Jej podgardle jest białawe. Młode podobne do samicy. Dorosłe ptaki obu płci oraz osobniki młodociane mają zielone nogi oraz długi i spiczasty ogon. Osobniki dorosłe mają czerwone dzioby u nasady, a młode – brązowe, choć pozostała część jest zielona. Zielonka jest wprawdzie słabo przystosowana do chodzenia po pionowych źdźbłach, ale po poziomych i skośnych powierzchniach biega doskonale.
Identyfikacja
Podobna karliczka (Porzana pusilla) ma na brzuchu prążki na przemian białe i ciemne. Jej nogi są natomiast matowoczerwone, a dziób bez plamy u nasady, jak u zielonki. Dokładniejszą różnicę wyznacza się po obserwacji lotek. U karliczki promienie zewnętrzne pierwszej lotki dłoniowej są białe, a najdłuższą z nich dzieli od końca ogona ok. 15 mm. Zielonka ma szarą pierwszą lotkę, a odstęp od końca piór ogonowych wynosi 20 mm.
Od kropiatki jest mniejsza i smuklejsza. Barwą upierzenia zielonka przypomina wodnika, ale na wierzchu ciała ma małe białe plamki i czarno-białe prążkowanie pokryw podogonowych.
Rozmiary
dł. ciała ok. 17–20 cm, rozpiętość skrzydeł do 34–40 cm
Masa
30–70 g
Głos i zachowanie
Obecność zielonki można głównie usłyszeć. W czasie toków poznać ją można po obniżającej się serii "kwe kwe kwe" samców w nocy. Sygnał ostrzegawczy to "kirruk".

Środowisko

Zbiorniki z gęstym pasem trzcin, sitowia i inną roślinnością bagienną na brzegach wód stojących. Preferuje styk niewielkich obszarów wolnego lustra wody z pasem roślin lub zwałowiska trzciny. Najliczniejsza w pasie stepów.

Pożywienie

Głównie owady oraz inne drobne zwierzęta uzupełniane nasionami Żerują szukając pokarmu wśród wodnych zarośli, jak również nurkując lub pływając w wodzie.

Rozród

Okres godowy

Toki
Na tereny lęgowe przylatuje w kwietniu, przy czym samce i samice wracają jednocześnie. Każda para zajmuje określone miejsce i broni go intensywnie.
Gniazdo
Gniazdo zawieszone między łodygami trzciny, często nawet na wysokości 100–150 cm nad wodą, dobrze schowane w gąszczu roślin. Jest budowane przez oboje partnerów z traw, suchych liści oraz świeżych roślin z okolicy. Kiedy wykończone jest pierwsze gniazdo, samiec buduje drugie w pobliżu, gdzie często siaduje.

Okres lęgowy

Jaja
W ciągu roku wyprowadza jeden, bardzo rzadko dwa lęgi. W zniesieniu 4 do 9 żółtawych lub szarawych jaj w brunatne lub rude cętki.
Wysiadywanie
Jaja wysiadywane są przez okres 15 do 21 dni przez obydwoje rodziców na przemian.
Pisklęta
Pisklęta opuszczają gniazdo zazwyczaj po 8 dniach, choć w przypadku zagrożenia mogą to uczynić tuż po wykluciu. Po opuszczeniu gniazda wracają na noc do niego, lub do drugiego, zapasowego gniazda, które buduje samiec. Pisklęta mają czarny puch i biały dziób. Do 10. dnia życia młode nie są jeszcze w stanie wyszukiwać pożywienia, więc to rodzice przynoszą im pokarm: owady, pająki, mięczaki i robaki zbierane wśród odrośli zeszłorocznej roślinności. Zdolność latania osiągają w 7. lub 8. tygodniu życia. Wtedy rodzice zajmują się ewentualnym drugim lęgiem. Na południe odlatują pod koniec sierpnia i we wrześniu, gdy trzcinowiska obumierają, opadające źdźbła gniją, a nowe rosną coraz gorzej.

Ochrona

W Polsce objęty ścisłą ochroną gatunkową[4].

Zobacz też

Przypisy

  1. Porzana parva, w: Integrated Taxonomic Information System (ang.) [dostęp 2014-02-21]
  2. Porzana parva [w:] The IUCN Red List of Threatened Species [online] [dostęp 2014-02-21] (ang.).
  3. Ludwik Tomiałojć, Tadeusz Stawarczyk: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Wrocław: PTPP "pro Natura", 2003, s. 287–289. ISBN 83-919626-1-X. Według skali przyjętej przez autorów, dla okresu lęgowego bardzo nieliczny oznacza zagęszczenie 0,1–1 par na 100 km2, a nieliczny – 1–10 par na 100 km2.
  4. Rozporządzenie Ministra Środowiska z dnia 28 września 2004 r. w sprawie gatunków dziko występujących zwierząt objętych ochroną Dz.U. z 2004 r. nr 220, poz. 2237

Bibliografia

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Autorzy i redaktorzy Wikipedii
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia POL

Zielonka (ptak): Brief Summary ( البولندية )

المقدمة من wikipedia POL

Zielonka, kureczka zielonka (Zapornia parva) – gatunek małego, wędrownego ptaka wodnego z rodziny chruścieli (Rallidae). Zamieszkuje wyspowo Europę Środkową i Wschodnią, Kaukaz, południowo-wschodnie brzegi Morza Kaspijskiego oraz zachodni Tadżykistan, Kazachstan i północno-zachodnie Chiny. Przeloty w kwietniu–maju i sierpniu–październiku. Zimuje w Europie Południowej nad Morzem Śródziemnym, w północnej i wschodniej Afryce oraz na Bliskim Wschodzie.

W Polsce bardzo nieliczny lub nieliczny ptak lęgowy. Gniazduje na całym niżu, ale wyspowo na rozproszonych stanowiskach. Stosunkowo najliczniejszy jest na północnym wschodzie kraju. Całkowitą liczebność szacuje się na ok. 1200–2000 par.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Autorzy i redaktorzy Wikipedii
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia POL

Chriašť malý ( السلوفاكية )

المقدمة من wikipedia SK

Chriašť malý alebo chriašteľ malý[3] (lat. Zapornia parva synonymum Porzana parva[4]) je druh z čeľade chriašteľovité. Obýva západnú a centrálnu palearktídu.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov chriašť malý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.[1]

Výskyt a stav na Slovensku

Chriašť malý je na Slovensku hniezdič a migrant. Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 6,00 % mapovacích kvadrátoch. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 70 - 150. Veľkosť populáciemierny pokles od 20 - 50%. Veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilná, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 LR:lc, LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón.[5] V roku 2001 LR - menej ohrozený.[6] V roku 2014 VU* D - zraniteľný.[2][7][8] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]

Galéria

Referencie

  1. a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 19. júla 2019
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. IOC World Bird List v 9.2 by Frank Gill & David Donsker (Eds). Flufftails, finfoots, rails, trumpeters, cranes, limpkin [online]. worldbirdnames.org © 2019 IOC World Bird List, Creative Commons Attribution 3.0 Unported License, rev. 2019-06-22, [cit. 2019-03-10]. Dostupné online.
  5. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Róbert Trnka. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Chriašť malý/Chriašteľ malý, s. 235 - 237.
  6. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  7. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  8. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Autori a editori Wikipédie
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia SK

Chriašť malý: Brief Summary ( السلوفاكية )

المقدمة من wikipedia SK

Chriašť malý alebo chriašteľ malý (lat. Zapornia parva synonymum Porzana parva) je druh z čeľade chriašteľovité. Obýva západnú a centrálnu palearktídu. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov chriašť malý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Autori a editori Wikipédie
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia SK

Mindre sumphöna ( السويدية )

المقدمة من wikipedia SV

Mindre sumphöna (Zapornia parva) är en fågel som tillhör familjen rallar.[2]

Utseende, läte och fältkännetecken

Utseende

Mindre sumphönan är 17–19 centimeter lång, något mindre än småfläckig sumphöna (Porzana porzana). Den skiljer sig från den senare även genom att den saknar mörka band och vita fläckar på sidorna.

Mindre sumphöna har en kort rak näbb som är gul med röd bas. Den adulta hanen har mestadels brun ovansida och blågrått ansikte och undersida. Den har grå ben med långa tår och en kort stjärt med svarta och vita band undertill.

Honan har ljusbrun undersida och är grå endast i ansiktet. Juvenilerna liknar honan men har vitt ansikte och bröst. Dunungarna är svarta, som hos alla rallar.

Läte

Under häckningsperioden är den högljud, främst om natten då sången kan höras 1–2 km.[3] Hanen har ett utdraget nasalt skällande kva eller koa-läte som upprepas, först långsamt för att accelerera och sedan övergå i ett stammande.[3] Honan har ett kortare likartat läte.

Utbredning och systematik

Mindre sumphönan förekommer i Europa, mestadels i öst, och i Centralasien, så långt österut som Kina.[4] Den förekommer på höjder upp till 2000 meter.[4] Den är en flyttfågel och övervintrar i Portugal och Spanien, i Israel, Irak, Oman och Pakistan, och i norra Afrika i Marocko, Egypten, Senegal, Mauritanien och Nigeria.[4] I Sverige är den en sällsynt gäst.[3]

Släktestillhörighet

Tidigare placerades arten i släktet Porzana, men DNA-studier visar att dvärgsumphönan endast är avlägset släkt med typarten för Porzana småfläckig sumphöna och förs numera tillsammans med flera andra arter till ett annat släkte, Zapornia.[5] Sveriges ornitologiska förening behåller den dock ännu i Porzana.

Ekologi

Mindre sumphönan är skygg under häckningstiden men kan vara lättare att få syn på under flyttningen.

Häckning och biotop

Mindre sumphöna lever monogamt och blir könsmogen efter ett år.[4] Den häckar vid sjöar och lägger sitt skålformade bo på en flytande vassbale på lite djupare vatten.[3][4] Den lägger i genomsnitt sju till nio ägg, men kullar på fyra till elva har observerats.[4] Äggen ruvas av båda föräldrar i 15–17 dagar och ungarna blir sedan flygga efter ytterligare 45–50 dagar då de tas om hand av båda föräldrar.[4] Ibland förekommer två kullar.

Föda

Fåglarna söker föda med näbben i lera och grunt vatten, samt tar föda där de ser den. De äter mest insekter och vattendjur, men även växtdelar.

Status och hot

Arten har ett stort utbredningsområde och en stor population med stabil utveckling.[1] Utifrån dessa kriterier kategoriserar IUCN arten som livskraftig (LC).[1] I Europa beräknas beståndet bestå av 55.000-82.900 spelande hanar, vilket motsvarar 110.000-166.000 vuxna individer.[1]

Referenser

Delar av artikeln är översatt från engelskspråkiga wikipedias artikel Little Crake, läst 17 september 2005

Noter

  1. ^ [a b c d] BirdLife International 2012 Zapornia parva Från: IUCN 2015. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2015.4 www.iucnredlist.org. Läst 7 januari 2016.
  2. ^ Clements, J. F., T. S. Schulenberg, M. J. Iliff, D. Roberson, T. A. Fredericks, B. L. Sullivan, and C. L. Wood (2016) The eBird/Clements checklist of birds of the world: Version 2016 http://www.birds.cornell.edu/clementschecklist/download, läst 2016-08-11
  3. ^ [a b c d] Mullarney, K. Svensson, L. Zetterström, D. (1999). Fågelguiden, Europas och medelhavsområdets fåglar i fält. (första upplagan). Stockholm: Albert Bonniers förlag. sid. 114-115. ISBN 91-34-51038-9
  4. ^ [a b c d e f g] Lars Larsson (2001) Birds of the World, CD-rom
  5. ^ García-R, J.C., G.C. Gibb, and S.A. Trewick (2014), Deep global evolutionary radiation in birds: Diversification and trait evolution in the cosmopolitan bird family Rallidae, Mol. Phylogenet. Evol. 81, 96-108.

Källor

  • Roland Staav & Thord Fransson (1991) Nordens fåglar, andra upplagan, Stockholm, ISBN 91-1-913142-9

Externa länkar

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia författare och redaktörer
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia SV

Mindre sumphöna: Brief Summary ( السويدية )

المقدمة من wikipedia SV

Mindre sumphöna (Zapornia parva) är en fågel som tillhör familjen rallar.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia författare och redaktörer
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia SV

Bataklık sutavuğu ( التركية )

المقدمة من wikipedia TR

Bataklık sutavuğu (Porzana parva), yelvegiller (Rallidae) familyasından bir kuş türü.

Saz bitki yaşamında kuru bir yerde yuva yaparlar, 4-7 yumurta koyarlar. Bu türün kuşları göçmendir, Afrika'da kışı geçirirler. 17-19 santimetre uzunluğunda olup benekli sutavuklarından ufakça daha küçüktürler. Küçük sutavuğu daha çok benzerler. Kısa, düz, kırmızı dipli sarı bir gagası vardır. Erişkin erkeklerin, çoğunlukla kahverengi üst parçaları ve mavi-gri yüzü ve alt parçaları vardır.

Stub icon Turnamsılar ile ilgili bu madde bir taslaktır. Madde içeriğini geliştirerek Vikipedi'ye katkıda bulunabilirsiniz.
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia yazarları ve editörleri
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia TR

Погонич малий ( الأوكرانية )

المقدمة من wikipedia UK

Опис

Морфологічні ознаки

 src=
Доросла самка

Маса тіла 40-60 г, довжина тіла 18-20 см, розмах крил 34-39 см. Дорослий самець зверху бурий, з темними плямами і білими рисками; щоки, смуги над очима, горло, шия з боків і спереду, низ тулуба синювато-сірі; черево ззаду з білими смугами; підхвістя чорно-буре, з білими смугами; махові і стернові пера темно-бурі; дзьоб зеленкуватий, на основі нижньої щелепи червона пляма; ноги зеленкуваті; райдужна оболонка ока червона. У дорослої самки щоки, горло, шия з боків і спереду, верхня частина вола білуваті; низ вола, груди, боки тулуба і черево вохристі. Молодий птах подібний до дорослої самки, але низ з білими смугами; райдужна оболонка ока коричнева.

Від погонича-крихітки відрізняється червоною плямою на дзьобі та довшою частиною першорядних махових пер, яку видно з-під третьорядних, а також відсутністю білих смуг на боках тулуба; крім того, відрізняється голосом.[3]

Звуки

Шлюбний крик самця — голосне «квек — квек…», у самки — з закінченням «…квар — рр — р — р»; поклик — тихе «квек», «дуг — дуг…» або «тап — тап…», крик тривоги — різке «тьюк».

Поширення

Гніздовий ареал простягається від Східної Європи до Західного Сибіру. Поширений від Нідерландів, Франції, північної Італії на схід до долини верхньої Обі в районах Новосибірська і Барнаула, до долини Тарима й оз. Лобнор. На північ в Прибалтиці до 59-ї паралелі, до Псковської, Калінінської, Володимирської, Рязанської областей, басейна Сури, району Казані, далі на схід, ймовірно, до 55-ї паралелі. На південь до північної Італії, Болгарії, Малої Азії, Закавказзя, далі на схід південна межа ареалу, ймовірно, простягається в північному Ірані, північному Афганістані, в області долини Тарима.[4]

В Україні гніздиться на всій території, крім гір; в періоди міграцій може траплятися скрізь.

Зимує в південно-західній Європі, в басейні Середземного моря і Північній Африці.

Місця існування

На відміну від погонича звичайного віддає перевагу біотопам з більшою кількістю води. У період гніздування оселяється на рівнинних водойми різного типу і площі — від крихітних ставків до великих озер і плавнів великих південних річок, як мілководних, так і глибоких з внутрішньоозерними сплавинами і заломами. Уникає річок зі швидкою течією, але оселяється біля повільних проток і рівчаків. Основна умова — присутність достатньо великої площі, покритої високою густою надводною рослинністю з мулистими мілководдями і обмілинами. Однаково охоче займає очеретяні, рогозові, осокові зарості, рідше мешкає в заплавних вільхових лісах, вербових хащах і на лісових водоймах.

Під час міграції іноді зупиняється на днювання в нетипових, сухих місцях далеко від водойм, у кущах і траві або, навпаки, серед широких відкритих просторів води, ховаючись у кущах.

Чисельність

Чисельність в Європі оцінена в 61—140 тис. пар, в Україні — 26—43 тис. пар. Популяція в Європі скорочується.[5].

Гніздування

 src=
Яйця в оологічній колекції

Малі погоничі прилітають на Україну у квітні. Мігрують поодинці або парами тільки вночі; на день зупиняються для живлення на болотах. Гніздяться окремими парами. Гнізда влаштовують в прихованому місці серед густої рослинності — на торішньому зламаному очереті, на плаву або в кущі осоки частіше над водою, ніж на березі. Гніздо укріплене на прим'ятому листі осоки і рогозу на висоті близько 20 см над водою і звите з листків рогозу, очерету і осоки. Самка відкладає 7-8 яєць. Шкаралупа гладка, зі слабким блиском. Основне забарвлення її може бути різноманітним — від світло-буруватого до світло-зелено-сірого. Воно рясно вкрито поверхневими дрібними світло-коричневими, буруватими або рудувато-бурими дрібними плямами, які часто розташовуються настільки щільно, що яйця виглядають однотонними (бурими). Менш помітними є глибокі плями — сіро-фіолетові або світло-сірі. Середній розмір яєць малого погонича в Європі — 30,62×21,54 мм. Насиджують кладку обидва батьки протягом 20—21 дня. Яйцекладка відбувається протягом травня.[6] Пухові пташенята з'являються зазвичай у червні, а від повторних кладок пуховички часто зустрічаються ще і в першій половині серпня. У зв'язку з тим, що птахи починають насиджувати ще до закінчення відкладання яєць, пташенята вилуплюються не одночасно. Після вилуплення перших пташенят, їх водить один з батьків, а другий продовжує насиджувати решту яєць. У липні, коли пташенята ще не літають, у старих птахів починається повне линяння, під час якого вони на деякий час втрачають здатність літати; закінчується воно у вересні. Молодь восени линяє, одягаючи зимове вбрання дорослих птахів. Осінній відліт малих погоничів починається у вересні. На півдні України пролітні малі погоничі зустрічаються протягом жовтня, а останні затримуються до середини листопада.

Живлення

Основу раціону малого погонича складає тваринна їжа: комахи та їхні личинки, черв'яки, молюски, а також насіння і ніжні пагони водних рослин; за гастроліти птахам слугують дрібний пісок і дрібні камінчики. Малі погоничі розшукують їжу в густих прибережних заростях або на поверхні води, там де є зарості латаття та інших водних рослин. Активні цілодобово, але максимум трофічної активності припадає на сутінки та темний час доби.

Охорона

Погоничу малому загрожує ряд чинників, таких як знищення водно-болотних угідь під час меліорації, знищення заплав та вологих луків, осінні пали очеретів, раптовий спуск води з водосховищ, відстріл птахів мисливцями. Для збереження виду необхідне раціональне ведення сільського господарства на вологих луках, збереження та відновлення водно-болотних угідь (боліт, малих річок, тощо), заборона полювання та випалів очерету. Погонич малий охороняється Бернською (Додаток ІІ) та Боннською (Додаток ІІ) конвенціями, Директивою ЄС про охорону диких птахів (Додаток І).

Посилання

  1. а б BirdLife International 2016. Zapornia parva. The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T22692663A86162074. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2016-3.RLTS.T22692663A86162074.en. Процитовано 1 листопада 2018.
  2. а б Porzana parva (Scopoli, 1769). Fauna Europaea http://www.faunaeur.org/. Процитовано 3.08.2015.
  3. Фесенко Г. В., Бокотей А. А. Птахи фауни України (польовий визначник). — К., 2002. — 416 с. — ISBN 966-7710-22-X.
  4. Степанян Л. С. Конспект орнитологической фауны СССР. — М. : Наука, 1990. — 727 с. — ISBN 5-02-005300-7.
  5. BirdLife International. Birds in Europe: population estimates, trends and conservation status. — Cambridge, UK: BirdLife International, 2004. — 374 pp. (BirdLife Conservation Series No. 12).
  6. Птицы Белоруссии: Справочник-определитель гнезд и яиц / М.Е. Никифоров, Б.В. Яминский, Л.П. Шкляров. — Минск : Выш. шк, 1989. — 479 с. — ISBN 5-339-00209-8.

Література

  • Фауна Украины. Т. 4. Птахи. Загальна характеристика птахів. Курині. Голуби. Рябки. Пастушки. Журавлі. Дрофи. Кулики. Мартини / О. Б. Кістяківський. — К : Вид-во АН УРСР, 1957. — 432 с.

Джерела

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Автори та редактори Вікіпедії
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia UK

Porzana parva ( الفيتنامية )

المقدمة من wikipedia VI

Porzana parva là một loài chim trong họ Rallidae.[2]

Chú thích

  1. ^ BirdLife International (2012). Zapornia parva. Sách Đỏ IUCN các loài bị đe dọa. Phiên bản 2014.3. Liên minh Bảo tồn Thiên nhiên Quốc tế. Truy cập ngày 2 tháng 12 năm 2014.
  2. ^ Clements, J. F., T. S. Schulenberg, M. J. Iliff, B.L. Sullivan, C. L. Wood, and D. Roberson (2012). “The eBird/Clements checklist of birds of the world: Version 6.7.”. Truy cập ngày 19 tháng 12 năm 2012.

Tham khảo

 src= Wikimedia Commons có thư viện hình ảnh và phương tiện truyền tải về Porzana parva


Hình tượng sơ khai Bài viết sơ khai Bộ Sếu này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn.
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia tác giả và biên tập viên
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia VI

Porzana parva: Brief Summary ( الفيتنامية )

المقدمة من wikipedia VI

Porzana parva là một loài chim trong họ Rallidae.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Wikipedia tác giả và biên tập viên
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia VI

Малый погоныш ( الروسية )

المقدمة من wikipedia русскую Википедию
Царство: Животные
Подцарство: Эуметазои
Без ранга: Вторичноротые
Подтип: Позвоночные
Инфратип: Челюстноротые
Надкласс: Четвероногие
Класс: Птицы
Подкласс: Настоящие птицы
Инфракласс: Новонёбные
Семейство: Пастушковые
Подсемейство: Gallinulinae
Вид: Малый погоныш
Международное научное название

Porzana parva (Scopoli, 1769)

Охранный статус Wikispecies-logo.svg
Систематика
на Викивидах
Commons-logo.svg
Изображения
на Викискладе
ITIS 176249NCBI 1294531EOL 913277

Ма́лый пого́ныш[1], или малая курочка[1] (лат. Porzana parva) — птица семейства Пастушковые.

Описание

Малый погоныш длиной 18-20 см, размах крыльев 34-39 см. Самец весит 30-72 г, вес самки 36-65 г. Продолжительность жизни малого погоныша почти 6 лет. Коричневое оперение верха имеет черноватый и белый рисунок. Низ у самца голубовато-серый со слабыми полосами по бокам, у самки коричневатый. От погоныша-крошки отличается зеленоватыми лапами, оливково-зелёным клювом с красным пятном у основания и недостающими чёрными продольными полосами по бокам.

Распространение

Малый погоныш распространён от Восточной Европы до Западной Сибири, в Центральной Европе встречается только на востоке и юго-востоке. Обитает в болотистой местности, в камышовых, рогозовых и тростниковых зарослях. Так как птица умеет также плавать, она селится в тростниковых зарослях дальше от берега чем другие погоныши. Это перелётная птица, зимует в юго-западной Европе, в бассейне Средиземного моря, в Восточной и Северной Африке. Улетает в октябре и возвращается в марте.

Питание

Малый погоныш питается беспозвоночными животными и их личинками, нежными побегами растений и семенами водных растений.

Размножение

Гнездо представляет собой массивную плотную чашу, свитую из камышей, осоки и т. д., которая выложена внутри более тонким растительным материалом. Гнездо хорошо скрыто стянутыми сверху стеблями. Один или два раза в год, с мая по июнь и с июня по июль, самка откладывает от 4 до 8 желтоватых с коричневыми пятнышками яиц величиной 29 мм, которые высиживают 21-23 дня оба родителя. После вылупления цыплята остаются ещё до 8 дней в гнезде, на 50-ый день они учатся летать.

Поведение

Малый погоныш активен днём, показываясь прежде всего утром и вечером. Чаще, чем другие погоныши, попадается на глаза, обычно — когда плавает у кромки тростниковых зарослей. Самец поёт преимущественно на рассвете. Призывный крик звучит как «квек-квек». У самки без пары есть собственный призывный крик, звучащий как «пёк-пёк-пёлл» или «кик».

Угрозы

Малый погоныш в списке находящихся под угрозой гнездящихся птиц классифицирован как вид, которому грозит вымирание.

Примечания

  1. 1 2 Бёме Р. Л., Флинт В. Е. Пятиязычный словарь названий животных. Птицы. Латинский, русский, английский, немецкий, французский / Под общ. ред. акад. В. Е. Соколова. — М.: Рус. яз., «РУССО», 1994. — С. 74. — 2030 экз.ISBN 5-200-00643-0.
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Авторы и редакторы Википедии
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia русскую Википедию

Малый погоныш: Brief Summary ( الروسية )

المقدمة من wikipedia русскую Википедию

Ма́лый пого́ныш, или малая курочка (лат. Porzana parva) — птица семейства Пастушковые.

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
Авторы и редакторы Википедии
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia русскую Википедию

姬田鸡 ( الصينية )

المقدمة من wikipedia 中文维基百科
二名法 Porzana parva
(Scopoli 1769)[2]

姬田鸡学名Porzana parva)为秧鸡科田鸡属鸟类。在中国大陆,分布于新疆等地。该物种的模式产地在Carinthal。[2]

保护

参考文献

  1. ^ Porzana parva. IUCN Red List of Threatened Species 2010. International Union for Conservation of Nature. 2009.
  2. ^ 2.0 2.1 中国科学院动物研究所. 姬田鸡. 《中国动物物种编目数据库》. 中国科学院微生物研究所. [2009-04-04]. (原始内容存档于2016-03-05).
小作品圖示这是一篇與鳥類相關的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。
 title=
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
维基百科作者和编辑
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia 中文维基百科

姬田鸡: Brief Summary ( الصينية )

المقدمة من wikipedia 中文维基百科

姬田鸡(学名:Porzana parva)为秧鸡科田鸡属鸟类。在中国大陆,分布于新疆等地。该物种的模式产地在Carinthal。

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
维基百科作者和编辑
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia 中文维基百科

コクイナ ( اليابانية )

المقدمة من wikipedia 日本語
コクイナ コクイナ 保全状況評価 LEAST CONCERN
(IUCN Red List Ver.3.1 (2001))
Status iucn3.1 LC.svg 分類 : 動物界 Animalia : 脊索動物門 Chordata 亜門 : 脊椎動物亜門 Vertebrata : 鳥綱 Aves : クイナ科 Rallidae : ヒメクイナ属 Porzana : コクイナ P.parva 学名 Porzana parva
(Scopoli, 1769) 和名 コクイナ 英名 Little Crake

コクイナ (小水鶏、学名:Porzana parva) は、ツル目クイナ科に分類される鳥類の一種である。

分布[編集]

ヨーロッパ東部と南部、アジア南西部で繁殖し、冬季は地中海沿岸や中近東、南アジアに渡りをおこない越冬する。

形態[編集]

体長約20cm。

生態[編集]

湿地に生息する。通常は1羽か番いで生活するが、渡りの時は群を作る。

昆虫類や小型の爬虫類、水生植物、植物の種子などを食べる。

水辺の茂みに営巣し、1腹4-11個の卵を産む。抱卵期間は21-23日である。雌雄協同で、造巣、抱卵、育雛を行う。

参考文献[編集]

  • 黒田長久、森岡弘之監修 『世界の動物 分類と飼育10-II (ツル目)』、東京動物園協会、1989年、74、165頁。
執筆の途中です この項目は、鳥類に関連した書きかけの項目です。この項目を加筆・訂正などしてくださる協力者を求めていますポータル鳥類 - PJ鳥類)。
 title=
ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
ウィキペディアの著者と編集者
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia 日本語

コクイナ: Brief Summary ( اليابانية )

المقدمة من wikipedia 日本語

コクイナ (小水鶏、学名:Porzana parva) は、ツル目クイナ科に分類される鳥類の一種である。

ترخيص
cc-by-sa-3.0
حقوق النشر
ウィキペディアの著者と編集者
النص الأصلي
زيارة المصدر
موقع الشريك
wikipedia 日本語