الأسماء في صفحات التنقل
Ar garrelied[1][2][3] eo ar spesad evned palvezek a ya d'ober ar genad Branta, krouet e 1769 gant an naturour aostrian Giovanni Antonio Scopoli (1723-1788).
C'hwec'h spesad a ya d'ober ar genad :
Pevarzek (14) isspesad dezhe en holl.
a vo kavet e Wikimedia Commons.
Ar garrelied eo ar spesad evned palvezek a ya d'ober ar genad Branta, krouet e 1769 gant an naturour aostrian Giovanni Antonio Scopoli (1723-1788).
Branta és un gènere d'ocells de la tribu Anserini, dins la subfamília dels anserins (Anserinae) i la família dels anàtids (Anatidae), que cria a les zones septentrionals de l'Hemisferi Nord, migrant cap al sud en hivern, a excepció d'una de les espècies, l'oca de Hawaii, que és sedentària.
Segons la classificació del Congrés Ornitològic Internacional (versió 2.5, 2010) aquest gènere conté 6 espècies:
B. hutchinsii és sovint considerada una subespècie de B. canadensis.
Branta és un gènere d'ocells de la tribu Anserini, dins la subfamília dels anserins (Anserinae) i la família dels anàtids (Anatidae), que cria a les zones septentrionals de l'Hemisferi Nord, migrant cap al sud en hivern, a excepció d'una de les espècies, l'oca de Hawaii, que és sedentària.
Berneška (Branta) je rod ptáků z čeledi kachnovitých. Jsou velmi podobní husám (Anser), od nichž se liší tmavším zbarvením a černýma nohama. V současné době je rozlišováno šest druhů bernešek, v Česku byly zjištěny čtyři druhy.
Tradičně bylo rozlišováno pět druhů bernešek, podrobnější průzkumy však odhalily, že severoamerické populace tvoří dva samostatné druhy (viz Fylogeneze). Někdy bývá jako samostatný druh odlišován také aljašský poddruh bernešky tmavé (Branta bernicla nigricans), toto rozdělení však není zatím uznáváno. V rodu je tak v současné době rozlišováno těchto šest druhů:
Rod Branta je velmi podobný rodu husa (Anser), od něhož se oddělil ve svrchním miocénu (před asi 5,5 milióny let). Oba rody se od sebe odlišují především pneumatizací furkuly, obecně jsou ale rozdíly na fosilních pozůstatcích minimální.[1]
Analýza mitochondriální DNA pomohla odhalit historii jednotlivých druhů v rámci rodu. V nearktické oblasti (Severní Amerika) se vyvinuly dvě linie, které si obě uchovaly primitivní vzhled šatu - menší berneška aljašská (B. hutchinsii) a větší berneška velká (B. canadensis). Bernešky pocházející z mateřské populace bernešky aljašské se rozšířily dále na východ do oblasti Palearktidy (Grónsko, Špicberky, ostrovy severního Ruska), kde se z nich po izolaci vyvinula berneška bělolící (B. leucopsis) s výrazně odlišnou kresbou hlavy. Naopak bernešky pocházející z mateřské populace bernešky velké se před asi 890 tisíci let rozšířily na Havaj, kde se z nich po izolaci a ztrátě tažného chování vyvinuly nejméně tři samostatné druhy, z nichž dodnes přežívá jen berneška havajská (B. sandvicensis).[2]
† obří havajská berneška
† B. hylobadistes
B. sandvicensis, berneška havajská
B. canadensis, berneška velká
B. hutchinsii, berneška aljašská
B. leucopsis, berneška bělolící
B. bernicla, berneška tmavá
B. ruficollis, berneška rudokrká
Anser, husa
Na Havajských ostrovech se při radiaci bernešek vyvinuly minimálně dva dnes již vymřelé druhy. Prvním byl nelétavý, vědecky dosud nepopsaný druh z ostrova Havaj, nazývaný "obří havajská berneška", který dosahoval až čtyřnásobné velikosti oproti příbuzné, dodnes žijící bernešce havajské (B. sandvicensis). Tento druh byl od zbytku havajské populace izolován asi před 500 000 let. Druhým fosilním druhem je Branta hylobadistes (havajsky nazývaný nene-nui), špatně létající velký druh z ostrova Maui, který byl vyhuben při kolonizaci ostrovů lidmi před zhruba 1 600 lety. Další nepopsané fosilní bernešky byly nalezeny na ostrovech Kauai a Oahu.[2]
Obrázky, zvuky či videa k tématu berneška ve Wikimedia Commons
Galerie berneška ve Wikimedia Commons
Berneška (Branta) je rod ptáků z čeledi kachnovitých. Jsou velmi podobní husám (Anser), od nichž se liší tmavším zbarvením a černýma nohama. V současné době je rozlišováno šest druhů bernešek, v Česku byly zjištěny čtyři druhy.
Rajgæs (Branta) er en slægt af gæs, der overvejende har sort fjerdragt. De kaldes derfor også sorte gæs.
Foretrækker områder med lavt græs eller lignende.
Slægt: Rajgæs eller Sorte gæs (Branta).
Rajgæs (Branta) er en slægt af gæs, der overvejende har sort fjerdragt. De kaldes derfor også sorte gæs.
Foretrækker områder med lavt græs eller lignende.
Die Meergänse (Branta) sind eine Gattung Echter Gänse (Anserini), die zur Familie der Entenvögel (Anatidae) innerhalb der Ordnung der Gänsevögel (Anseriformes) gehören. Sie haben ein wesentlich dunkleres Gefieder als die Feldgänse, einen schwarzen Schnabel und schwarze Füße. Der wissenschaftliche Gattungsname Branta kommt vom englischen Brent goose („schwarze Gans“), was dort nur die Ringelgans bezeichnet.[1]
Meergänse sind in ihrer Größe und ihrem Gewicht von Art zu Art – und sogar innerhalb dieser – sehr verschieden. So werden die verschiedenen Unterarten der Kanadagans von Süden nach Norden hin kleiner.[2] Die kleinste Art der Gattung ist mit 55 Zentimetern[3] Länge und 1,5 Kilogramm[4] Gewicht die Zwergkanadagans. Mit 109 Zentimetern[5] und bis zu 8 Kilogramm[6] ist Branta canadensis maxima, eine Unterart der Kanadagans, die größte. Von den nahe verwandten Feldgänsen unterscheiden sie sich durch den feinen, schwarzen Schnabel, an dessen oberer Hälfte keine Hornlamellen zu sehen sind,[7] die dunkelgrauen bis schwarzen Beine und die deutliche Zweifarbigkeit: Während Hals, Kopf und bei einigen Arten auch Brust schwarz gefärbt sind, ist der Rumpf mit den Flügeln heller gräulich oder bräunlich. Immer ist eine besondere Kopf- und/oder Halszeichnung ausgeprägt, entweder in Form von Wangenflecken, Kapuzen, Halsringen oder -flecken und -streifen. Wie bei allen Echten Gänsen existiert kein sichtbarer Geschlechtsdimorphismus.
Die Hawaiigans unterscheidet sich deutlich von den anderen Arten. Selektionsdruck durch einen unpassenden Lebensraum (Lavafelder, Strauchwerk) verursachten die Entwicklung zu einer fast ausschließlich an Land lebenden Art mit langen Beinen, robusten Zehen und zurückgebildeten Schwimmhäuten.[8]
Meergänse legen 3 bis 6 weiße bis rahmgelbe, höchstens schwach glänzende und fein gekörnte Eier in eine Bodenmulde, die mit Nistmaterial ausgekleidet sein kann. Stets wird der Nistplatz mit Daunenfedern ausgepolstert.[9]
Bis auf die Hawaiigans sind die Meergänse mehr oder weniger weit ziehende Zugvögel. Zu nennen wären hier die Zugleistungen der Dunkelbäuchigen Ringelgans. Sie zieht jedes Jahr aus Sibirien an die britischen und französischen Küsten, im Frühjahr sammeln sie sich zum Wegzug im niederländischen Wattenmeer. Der gesamte Weltbestand der Rothalsgans sucht im Winterhalbjahr die Küsten des Schwarzen Meers und des Kaspisees auf.[10]
Zur Gattung der Meergänse gehören folgende sechs rezente Arten:
Die Zwergkanadagans ist erst seit 2004 als eigenständige Art anerkannt. Bis dahin wurde sie als eine der zahlreichen Unterarten der Kanadagans geführt.[12]
Gelegentlich werden die drei Unterarten der Ringelgans, Br. b. bernicla, Br. b. hrota und Br. b. nigricans als Arten behandelt.[13]
Auf den Hawaii-Inseln sind durch Radiation der Kanadagans gleich drei Arten entstanden: die rezente Hawaiigans oder Nene (Branta sandvicensis) sowie die ausgestorbene Riesen-Hawaiigans (Geochen rhuax) und die Nene-Nui (Branta hylobadistes). Die beiden letzteren wurden bereits durch die polynesische Bevölkerung ausgerottet. Alle drei Arten liegen genetisch betrachtet innerhalb der innerartlichen Variabilität der Kanadagans (Branta canadensis), die auch heute noch gelegentlich auf Hawaii auftaucht. Der wissenschaftliche Name der Riesen-Hawaiigans ist wohl ungültig (nomen nudum), entsprechend den DNA-Analysen gehört sie ebenfalls zur Gattung Branta.[17]
Alle drei Arten sind entweder schlechte Flieger oder flugunfähig. Selbst die flugfähige heute noch lebende Hawaiigans unterscheidet sich äußerlich so sehr von der Kanadagans, dass einige Forscher ihr eine eigene Gattung (Nesochen) zubilligten. Sie hat, da sie rein landlebend ist, keine Schwimmhäute an den Füßen. Die eng mit ihr verwandten flugunfähigen Arten haben diese Entwicklung fortgesetzt und sind noch schwerer gebaut mit kleineren Flügeln und kleinerem Brustbein als Ansatzpunkt für die Flugmuskulatur. Sie sind deshalb flugunfähig. Mit diesen Merkmalen sind alle drei Arten stärker an das Leben auf dem Boden angepasst. Anders als ihre Vorfahren leben sie nicht in Gewässernähe. Sie ernähren sich von Gras, Kräutern und Laub.
Auf den von Meergänsen und Moa-Nalos besiedelten Inseln haben einige Pflanzen der Gattung Cyanea (Glockenblumengewächse) dornenähnliche Strukturen und Blätter entwickelt, bei denen die Blätter junger Pflanzen sich von denen erwachsener unterscheiden. Beides diente wahrscheinlich zur Verteidigung gegen Meergänse und Moa-Nalos. Die Unterschiede in der Blattform machen es den Vögeln schwerer, gut schmeckende Pflanzen am Aussehen zu erkennen.
Die Meergänse (Branta) sind eine Gattung Echter Gänse (Anserini), die zur Familie der Entenvögel (Anatidae) innerhalb der Ordnung der Gänsevögel (Anseriformes) gehören. Sie haben ein wesentlich dunkleres Gefieder als die Feldgänse, einen schwarzen Schnabel und schwarze Füße. Der wissenschaftliche Gattungsname Branta kommt vom englischen Brent goose („schwarze Gans“), was dort nur die Ringelgans bezeichnet.
The black geese o the genus Branta are watterfoul alangin tae the true geese an swans subfaimily Anserinae.
Kazarka (Branta) — gʻozsimonlar turkumiga mansub qush urugʻi, 5 ta turi bor. Tashqi koʻrinishi gʻozga oʻxshaydi, ammo ancha kichik. Rangi har xil, asosan, qoramtir, panjalari qora, jinsiy dimorfizmi rivojlanmagan. Yevropa, Osiyo, Shim. Amerikadatarqalgan. Oʻzbekistonda qizil tomoq K.ni baʼzan migratsiya davrida uchratish mumkin. K.lar muhim ov qushi hisoblanadi. Gavay K. (V. sandvicensis) Xalqaro tabiatni muhofaza qilish ittifoqi Qizil kitobiga kiritilgan.[1]
Kazarka (Branta) — gʻozsimonlar turkumiga mansub qush urugʻi, 5 ta turi bor. Tashqi koʻrinishi gʻozga oʻxshaydi, ammo ancha kichik. Rangi har xil, asosan, qoramtir, panjalari qora, jinsiy dimorfizmi rivojlanmagan. Yevropa, Osiyo, Shim. Amerikadatarqalgan. Oʻzbekistonda qizil tomoq K.ni baʼzan migratsiya davrida uchratish mumkin. K.lar muhim ov qushi hisoblanadi. Gavay K. (V. sandvicensis) Xalqaro tabiatni muhofaza qilish ittifoqi Qizil kitobiga kiritilgan.
De Seeguozzen binne in skaai fan de Einfûgels.
Seegöse oder Seegosen (Branta) sünd en Geslecht ut de Familie vun de Aantenvagels (Anatidae). Dor höört söss Aarden to: [1]
Seegöse oder Seegosen (Branta) sünd en Geslecht ut de Familie vun de Aantenvagels (Anatidae). Dor höört söss Aarden to:
Дудук каздар (лат. Branta) - канаттуулардын өрдөк сымалдар тукумундагы уруусу. Башы кичине, кыска тумшугу жана таманы кара. Анын 4 түрүнүн экөө КМШ өлкөлөрүндө кездешет. Кара дудук каздардын салмагы 2 кгга жакын. Алар Сибирде (Ямалдан Чукоткага чейин), Түндүк Америкада (Аляскадан Гренландияга чейин) уялайт. Ак жаак дудук каздар Жаңы Жердин түштүк аралдарын, Шпицбергенди, Гренландиянын чыгыш бөлүгүн мекендейт. Канада дудук каздарынын салмагы 1,5-8 кг, Түндүк-Батыш Америкада жашайт. Кызыл төш дудук каздары Обь дарыясынан Хатангага чейин таралган. Көбүнчө суу өсүмдүктөрү менен азыктанат. Алардын 1 түрү жана 1 түрчөсү ТКЭСтин кызыл китебине катталган.
Дудук каздар (лат. Branta) - канаттуулардын өрдөк сымалдар тукумундагы уруусу. Башы кичине, кыска тумшугу жана таманы кара. Анын 4 түрүнүн экөө КМШ өлкөлөрүндө кездешет. Кара дудук каздардын салмагы 2 кгга жакын. Алар Сибирде (Ямалдан Чукоткага чейин), Түндүк Америкада (Аляскадан Гренландияга чейин) уялайт. Ак жаак дудук каздар Жаңы Жердин түштүк аралдарын, Шпицбергенди, Гренландиянын чыгыш бөлүгүн мекендейт. Канада дудук каздарынын салмагы 1,5-8 кг, Түндүк-Батыш Америкада жашайт. Кызыл төш дудук каздары Обь дарыясынан Хатангага чейин таралган. Көбүнчө суу өсүмдүктөрү менен азыктанат. Алардын 1 түрү жана 1 түрчөсү ТКЭСтин кызыл китебине катталган.
Казаркалар (лат. Branta) — казсыманнар отрядыннан үрдәк кошлар семьялыгының суда йөзүче кошлар ыругы.
Кечкенә башлы, кыска томшыклы, томшыгы һәм тәпиләре кара төстәге кошлар. Казлардан кечерәк. Озынлыгы 60 см га кадәр, авырлыгы 8 кг га кадәр. Төстә кара һәм ак төсләре кушылмасы. Казаркалар яшәү рәвеше буенча казларга ошыйлар, әмма каңгылдап кычкырмыйлар.
Ыругка алты төре керә:
Русия һәм Татарстанда өч төре оялый: кара казарка, ак яңаклы казарка һәм кызыл түшле казарка .
Казаркалар (лат. Branta) — казсыманнар отрядыннан үрдәк кошлар семьялыгының суда йөзүче кошлар ыругы.
Кечкенә башлы, кыска томшыклы, томшыгы һәм тәпиләре кара төстәге кошлар. Казлардан кечерәк. Озынлыгы 60 см га кадәр, авырлыгы 8 кг га кадәр. Төстә кара һәм ак төсләре кушылмасы. Казаркалар яшәү рәвеше буенча казларга ошыйлар, әмма каңгылдап кычкырмыйлар.
The black geese of the genus Branta are waterfowl belonging to the true geese and swans subfamily Anserinae. They occur in the northern coastal regions of the Palearctic and all over North America, migrating to more southernly coasts in winter, and as resident birds in the Hawaiian Islands. Alone in the Southern Hemisphere, a self-sustaining feral population derived from introduced Canada geese is also found in New Zealand.
The black geese derive their vernacular name for the prominent areas of black coloration found in all species. They can be distinguished from all other true geese by their legs and feet, which are black or very dark grey. Furthermore, they have black bills and large areas of black on the head and neck, with white (ochre in one species) markings that can be used to tell apart most species.[note 1] As with most geese, their undertail and uppertail coverts are white. They are also on average smaller than other geese, though some very large taxa are known, which rival the swan goose and the black-necked swan in size.
The Eurasian species of black geese have a more coastal distribution compared to the grey geese (genus Anser) which share the same general area of occurrence, not being found far inland even in winter (except for occasional stray birds or individuals escaped from captivity). This does not hold true for the American and Pacific species, in whose ranges grey geese are, for the most part, absent.
The genus Branta was introduced by the Austrian naturalist Giovanni Antonio Scopoli in 1769.[1] The name is a Latinised form of Old Norse Brandgás meaning burnt as in "burnt (black) goose".[2] The type species is the brant goose (Branta bernicla).[3]
Ottenburghs and colleagues published a study in 2016 that established the phylogenetic relationships between the species.[4]
BrantaBrant (Branta bernicla)
Red-breasted goose (Branta ruficollis)
Nene (Branta sandvicensis)
Canada goose (Branta canadensis)
Barnacle goose (Branta leucopsis)
Cackling goose (Branta hutchinsii)
The genus contains six living species.[5]
Two species have been described from subfossil remains found in the Hawaiian Islands, where they became extinct in prehistoric times:
The relationships of the enigmatic Geochen rhuax, formerly known only from parts of a single bird's skeleton damaged due to apparently dying in a lava flow, were long unresolved. After reexamination of the subfossil material and comparisons with other subfossil bones from the island of Hawaiʻi assigned to the genus Branta, it was redescribed as Branta rhuax in 2013.[6] While a presumed relation between B. rhuax and the shelducks, proposed by Lester Short in 1970,[7] has thus been refuted, bones of a shelduck-like bird have been found more recently on Kaua‘i. Whether this latter anatid was indeed a shelduck is presently undetermined.
Similarly, two bones found on Oʻahu indicate the erstwhile present of a gigantic waterfowl on this island. Its relationships relative to this genus and the moa-nalos, enormous goose-like dabbling ducks, are completely undeterminable at present.
Several fossil species of Branta have been described. Since the true geese are hardly distinguishable by anatomical features, the allocation of these to this genus is somewhat uncertain. A number of supposed prehistoric grey geese have been described from North America, partially from the same sites as species assigned to Branta. Whether these are correctly assigned – meaning that the genus Anser was once much more widespread than today and that it coexisted with Branta in freshwater habitat which it today does only most rarely – is not clear. Especially in the case of B. dickeyi and B. howardae, doubts have been expressed about its correct generic assignment.
The former "Branta" minuscula is now placed with the prehistoric American shelducks, Anabernicula.[10] On the other hand, a goose fossil from the Early-Middle Pleistocene of El Salvador is highly similar to Anser and given its age and biogeography it is likely to belong to that genus or Branta.[14]
The black geese of the genus Branta are waterfowl belonging to the true geese and swans subfamily Anserinae. They occur in the northern coastal regions of the Palearctic and all over North America, migrating to more southernly coasts in winter, and as resident birds in the Hawaiian Islands. Alone in the Southern Hemisphere, a self-sustaining feral population derived from introduced Canada geese is also found in New Zealand.
The black geese derive their vernacular name for the prominent areas of black coloration found in all species. They can be distinguished from all other true geese by their legs and feet, which are black or very dark grey. Furthermore, they have black bills and large areas of black on the head and neck, with white (ochre in one species) markings that can be used to tell apart most species. As with most geese, their undertail and uppertail coverts are white. They are also on average smaller than other geese, though some very large taxa are known, which rival the swan goose and the black-necked swan in size.
The Eurasian species of black geese have a more coastal distribution compared to the grey geese (genus Anser) which share the same general area of occurrence, not being found far inland even in winter (except for occasional stray birds or individuals escaped from captivity). This does not hold true for the American and Pacific species, in whose ranges grey geese are, for the most part, absent.
La Brantoj aŭ Nigraj anseroj (Branta) estas ansera genro en la familio de Anasedoj kaj subfamilio de Anserenoj kiu enhavas la grupojn de anseroj kaj cignoj. Ili loĝas en la nordaj marbordaj regionoj de Palearkto kaj en la tuta Nordameriko, migrante al pli sudaj marbordoj vintre, kaj kiel loĝantaj birdoj en Havajo. En la Suda Hemisfero, memeltenebla naturiĝinta populacio devena el enmetitaj birdoj de unu specio troviĝas ankaŭ en Novzelando.
La komuna nomo de la Nigraj anseroj devenas el la elstaraj areoj de nigra koloraro troviĝantaj ĉe ĉiuj specioj. Ili povas esti distingataj el ĉiuj aliaj veraj anseroj pro siaj kruroj kaj piedoj, kiuj estas nigraj aŭ tre malhelgrizaj. Krome ili havas nigrajn bekojn kaj grandajn areojn de nigra en kapo kaj kolo, kun blankaj (okro en unu specio) markoj kiuj povas esti uzataj por apartigi plej speciojn. [1] Kiel ĉe plej anseroj, ties subvosto kaj supraj vostokovriloj estas blankaj. Ili estas ankaŭ averaĝe pli malgrandaj ol aliaj anseroj, kvankam oni konas tre grandajn taksonojn, kiuj rivalas kun la Cigna ansero kaj kun la Nigrakola cigno laŭ grando.
La specioj de Eŭrazio de nigraj anseroj havas pli marbordan distribuadon kompare kun la grizaj anseroj kiuj kunhavas saman ĝeneralan areon de loĝado, ne troviĝant tre interne eĉ vintre (escepte ĉe eventualaj perditaj birdoj aŭ individuoj fuĝintaj el kaptiveco). Tio ne pravas ĉe la amerikaj kaj pacifikaj specioj, ĉe kies teritorioj la grizaj anseroj ĉefe forestas.
Oni konas 6–8 vivantajn speciojn de Nigraj anseroj. Aldone, oni priskribis specion el restaĵoj de subfosilioj troviĝintaj ene Havajo, kie ĝi ixgis formortinta en prahistoriaj tempoj. Alia nepriskribita prahistoria specio el Havajinsulo de Havajo estis ege granda kaj nefluga; ĝi estas provizore atribuita al tiu genro ĉar estas tre pekuliara. Ĝi estas preskaŭ certe ke almenaŭ alia specio de tiu genro atendas malkovron en la Havajinsulo, konsiderinte la fakton ke oni tovis almenaŭ unu specion de la genro Branta en ĉiu granda Havaja insulo, kaj ke oni ne serĉis restaĵojn de tiaj birdoj intence en la Havajinsulo (sed vidu sube).
La Brantoj aŭ Nigraj anseroj (Branta) estas ansera genro en la familio de Anasedoj kaj subfamilio de Anserenoj kiu enhavas la grupojn de anseroj kaj cignoj. Ili loĝas en la nordaj marbordaj regionoj de Palearkto kaj en la tuta Nordameriko, migrante al pli sudaj marbordoj vintre, kaj kiel loĝantaj birdoj en Havajo. En la Suda Hemisfero, memeltenebla naturiĝinta populacio devena el enmetitaj birdoj de unu specio troviĝas ankaŭ en Novzelando.
La komuna nomo de la Nigraj anseroj devenas el la elstaraj areoj de nigra koloraro troviĝantaj ĉe ĉiuj specioj. Ili povas esti distingataj el ĉiuj aliaj veraj anseroj pro siaj kruroj kaj piedoj, kiuj estas nigraj aŭ tre malhelgrizaj. Krome ili havas nigrajn bekojn kaj grandajn areojn de nigra en kapo kaj kolo, kun blankaj (okro en unu specio) markoj kiuj povas esti uzataj por apartigi plej speciojn. Kiel ĉe plej anseroj, ties subvosto kaj supraj vostokovriloj estas blankaj. Ili estas ankaŭ averaĝe pli malgrandaj ol aliaj anseroj, kvankam oni konas tre grandajn taksonojn, kiuj rivalas kun la Cigna ansero kaj kun la Nigrakola cigno laŭ grando.
La specioj de Eŭrazio de nigraj anseroj havas pli marbordan distribuadon kompare kun la grizaj anseroj kiuj kunhavas saman ĝeneralan areon de loĝado, ne troviĝant tre interne eĉ vintre (escepte ĉe eventualaj perditaj birdoj aŭ individuoj fuĝintaj el kaptiveco). Tio ne pravas ĉe la amerikaj kaj pacifikaj specioj, ĉe kies teritorioj la grizaj anseroj ĉefe forestas.
Branta es un género de aves anseriformes de la familia Anatidae, conocidos vulgarmente como barnaclas (del inglés barnacle, palabra que en ese idioma corresponde al crustáceo llamado en español percebe).
El hábitat propio de estas aves corresponde principalmente a las costas marítimas del Hemisferio Norte en latitudes polares y subpolares, siendo en Europa sus límites más meridionales las costas de Bélgica e Inglaterra. La barnacla canadiense también anida en las orillas de los grandes lagos.
De una morfología que les hace en parte semejantes a los patos y en parte semejantes a los gansos, las barnaclas también son nidífugas; esto es, los pichones apenas nacen, salen del nido, teniendo los neonatos de la barnacla cariblanca el récord animal en salto de altura desde el nido: una barnacla cariblanca casi recién nacida, cuyo nido suele estar en una grieta de un cantil al reparo del viento, se arroja casi verticalmente unos 25 m hacia una playa de duros guijarros en busca de comida.[cita requerida]
El género Branta incluye seis especies y varias subespecies:[1]
Branta es un género de aves anseriformes de la familia Anatidae, conocidos vulgarmente como barnaclas (del inglés barnacle, palabra que en ese idioma corresponde al crustáceo llamado en español percebe).
El hábitat propio de estas aves corresponde principalmente a las costas marítimas del Hemisferio Norte en latitudes polares y subpolares, siendo en Europa sus límites más meridionales las costas de Bélgica e Inglaterra. La barnacla canadiense también anida en las orillas de los grandes lagos.
De una morfología que les hace en parte semejantes a los patos y en parte semejantes a los gansos, las barnaclas también son nidífugas; esto es, los pichones apenas nacen, salen del nido, teniendo los neonatos de la barnacla cariblanca el récord animal en salto de altura desde el nido: una barnacla cariblanca casi recién nacida, cuyo nido suele estar en una grieta de un cantil al reparo del viento, se arroja casi verticalmente unos 25 m hacia una playa de duros guijarros en busca de comida.[cita requerida]
See artikkel räägib linnuperekonnast, naisenime kohta vaata artiklit Lagle (eesnimi). Lagle (Branta) on partlaste sugukonda kuuluv perekond veelinde.
Nende levila hõlmab Palearktise riikkonna põhjapoolsemad rannikualad ja suure osa Põhja-Ameerikast. Talvel rändavad nad lõunapoolsematele rannaaladele, paikselt elavad ka Hawaii saartel. Edukalt on neid introdutseeritud ka Uus-Meremaale.
Lagle (Branta) on partlaste sugukonda kuuluv perekond veelinde.
Nende levila hõlmab Palearktise riikkonna põhjapoolsemad rannikualad ja suure osa Põhja-Ameerikast. Talvel rändavad nad lõunapoolsematele rannaaladele, paikselt elavad ka Hawaii saartel. Edukalt on neid introdutseeritud ka Uus-Meremaale.
Kirjohanhet (Branta) on hanhien alaheimoon kuuluva lintusuku.
Kirjohanhet (Branta) on hanhien alaheimoon kuuluva lintusuku.
Le genre Branta (les bernaches) comprend six espèces.
Ce groupe est apparenté aux oies. Comme elles, elles sont grégaires et migratrices, sauf pour la bernache néné, confinée aux îles Hawaï.
D'après la classification de référence (version 2.2, 2009) du Congrès ornithologique international (ordre phylogénique) :
Ottenburghs et ses collègues ont publié une étude en 2016 qui a établi les relations phylogénétiques entre les espèces[1].
BrantaBernache cravant (Branta bernicla)
Bernache à cou roux (Branta ruficollis)
Bernache néné (Branta sandvicensis)
Bernache du Canada (Branta canadensis)
Bernache nonnette (Branta leucopsis)
Bernache de Hutchins (Branta hutchinsii)
L'ouette de Magellan est parfois appelée également "bernache de Magellan".
Branta é un xénero de aves anseriformes da familia dos anátidos e subfamilia dos anserinos.
O hábitat propio destas aves corresponde principalmente ás costas marítimas do Hemisferio Norte, en latitudes polares e subpolares, sendo en Europa os seus límites máis meridionais as costas de Bélxica e Inglaterra, aínda que nalgúns invernos crus algunhas especies poden chegar como divagantes até a península Ibérica (incluíndo Galicia).[Cómpre referencia]
Branta canadensis tamén aniña nas beiras dos grandes lagos.
A súa morfoloxía é semellante á dos patos e, en particular, á dos gansos, cos que comparten subfamilia. Así mesmo, son especies nidífugas; isto é, os pitos apenas nacen saen do niño, tendo os neonatos de Branta leucopsis, a dicir de moitos, o récord animal en salto de altura desde o niño.[Cómpre referencia]
Un destes gansos case acabado de nacer, cuxo niño adoita estar nunha fenda dun cantil ao abeiro do vento, lánzase case verticalmente uns 25 m cara á unha praia de duros croios en busca de comida.[Cómpre referencia]
O xénero foi descrito por primeira vez en 1769 polo médico, entomólogo e naturalista de cultura italiana nacido nunha rexión do Tirol de fala italiana, baixo o dominio daquela do Imperio Austríaco, Giovanni Antonio Scopoli (1723-1788).
O xénero Branta inclúe seis especies:[1]
Até ben entrada a Idade Moderna estes gansos (e outras aves de corpo semellante, como os patos) eran de consumo permitido durante a coresma, xa que se os consideraba "crustáceos desenvolvidos" e mesno "peixes". O argumento para tan curiosa taxonomía obedecía a que certos moluscos (así se consideraban daquela), en especial os percebes, teñen uns órganos semellantes a plumas, e a tradición popular supoñía que estas aves eran individuos adultos de percebes.[Cómpre referencia]
Branta é un xénero de aves anseriformes da familia dos anátidos e subfamilia dos anserinos.
O hábitat propio destas aves corresponde principalmente ás costas marítimas do Hemisferio Norte, en latitudes polares e subpolares, sendo en Europa os seus límites máis meridionais as costas de Bélxica e Inglaterra, aínda que nalgúns invernos crus algunhas especies poden chegar como divagantes até a península Ibérica (incluíndo Galicia).[Cómpre referencia]
Branta canadensis tamén aniña nas beiras dos grandes lagos.
A súa morfoloxía é semellante á dos patos e, en particular, á dos gansos, cos que comparten subfamilia. Así mesmo, son especies nidífugas; isto é, os pitos apenas nacen saen do niño, tendo os neonatos de Branta leucopsis, a dicir de moitos, o récord animal en salto de altura desde o niño.[Cómpre referencia]
Un destes gansos case acabado de nacer, cuxo niño adoita estar nunha fenda dun cantil ao abeiro do vento, lánzase case verticalmente uns 25 m cara á unha praia de duros croios en busca de comida.[Cómpre referencia]
O xénero foi descrito por primeira vez en 1769 polo médico, entomólogo e naturalista de cultura italiana nacido nunha rexión do Tirol de fala italiana, baixo o dominio daquela do Imperio Austríaco, Giovanni Antonio Scopoli (1723-1788).
Branta Scopoli, 1769 è un genere di uccelli della famiglia Anatidae.[1] Comprende sei specie di oche, grandi anatidi dell'emisfero nord, dal carattere sociale; sono uccelli migratori, ad eccezione dell'oca delle Hawaii (Branta sandvicensis) che resta stanziale alle Hawaii.
Le oche del genere Branta sono accomunate da una colorazione grigio-nera, in particolare la testa che è prevalentemente nera, questo le distingue a prima vista dalle altre oche del genere Anser che hanno colorazioni bianche e brune.
Comprende le seguenti specie:[1]
Branta Scopoli, 1769 è un genere di uccelli della famiglia Anatidae. Comprende sei specie di oche, grandi anatidi dell'emisfero nord, dal carattere sociale; sono uccelli migratori, ad eccezione dell'oca delle Hawaii (Branta sandvicensis) che resta stanziale alle Hawaii.
Berniklės (lot. Branta) – antinių (Anatidae) šeimos paukščiai.
Lietuvoje aptinkamos šios rūšys:
Berniklės (lot. Branta) – antinių (Anatidae) šeimos paukščiai.
Lietuvoje aptinkamos šios rūšys:
Paprastoji berniklė (Branta bernicla) Kanadinė berniklė (Branta canadensis) Baltaskruostė berniklė (Branta leucopsis) Rudakaklė berniklė (Branta ruficollis)Melnās zosis, melno zosu ģints (Branta) ir zosu ģints, kas pieder pīļu dzimtai (Anatidae). Šajā ģintī ir 6 mūsdienās dzīvojošas sugas un viena izmirusi suga.[1] Melnās zosis sastopamas Holarktikas ekozonā: Eirāzijā un Ziemeļamerikā. Tās ligzdo ziemeļos, bet ziemot dodas uz siltākiem reģioniem areāla dienvidos. Tā kā Kanādas zoss ir introducēta Jaunzēlandē, tā sastopama arī Dienvidu puslodē. Atšķirībā no Ziemeļamerikas sugām Eirāzijā dzīvojošās melno zosu sugas izplatītas gar kontinenta krasta līniju. Toties pelēkās zosis, kuru izplatības areāls pārklājas ar melnajām zosīm, sastopamas arī iekšzemē. Pat ziemas periodā melnās zosis neklejo uz iekšzemi.
Latvijā ir novērojamas 5 melno zosu sugas: Kanādas zoss (Branta canadensis), Bafina zoss (Branta hutchinsii), baltvaigu zoss (Branta leucopsis), melngalvas zoss (Branta bernicla) un sarkankakla zoss (Branta ruficollis).[2][3] Latvijā ir konstatēts Kanādas zoss nesekmīgs ligzdošanas gadījums.
Lai arī lielākajai daļai sugu apspalvojums ir pelēks vai pelēkbrūns, visām melno zosu sugām apspalvojumā ir kāds melnu spalvu laukums, citām lielāks, citām mazāks. No pelēkajām zosīm tās atšķiras arī ar kāju krāsu. Tās ir melnas vai tumši pelēkas, arī šo zosu knābji ir melni. Līdzīgi kā lielākajai daļai zosu, to zemaste ir balta. Augumā melnās zosis ir nedaudz mazākas nekā pelēkās zosis, lai gan, piemēram, Kanādas zoss ir ļoti liela un sasniedz melnkakla gulbja augumu. Tās lielāko īpatņu ķermeņa garums ir 110 cm, bet svars 10,9 kg.[4] Liela ir arī Bafina zoss (Branta hutchinsii), kuru var salīdzināt ar vienu no lielākajām pelēko zosu sugām — lielknābja zosi. Tās lielāko īpatņu ķermeņa garums ir 76 cm, svars 3 kg.[5] Mazākā no zosīm ir sarkankakla zoss,[6] kuras mazāko īpatņu ķermeņa garums ir 53 cm, svars 1 kg.[7][8]
Melnās zosis, melno zosu ģints (Branta) ir zosu ģints, kas pieder pīļu dzimtai (Anatidae). Šajā ģintī ir 6 mūsdienās dzīvojošas sugas un viena izmirusi suga. Melnās zosis sastopamas Holarktikas ekozonā: Eirāzijā un Ziemeļamerikā. Tās ligzdo ziemeļos, bet ziemot dodas uz siltākiem reģioniem areāla dienvidos. Tā kā Kanādas zoss ir introducēta Jaunzēlandē, tā sastopama arī Dienvidu puslodē. Atšķirībā no Ziemeļamerikas sugām Eirāzijā dzīvojošās melno zosu sugas izplatītas gar kontinenta krasta līniju. Toties pelēkās zosis, kuru izplatības areāls pārklājas ar melnajām zosīm, sastopamas arī iekšzemē. Pat ziemas periodā melnās zosis neklejo uz iekšzemi.
De Branta of zwarte ganzen zijn een geslacht van vogels uit de familie Anatidae (eenden, ganzen en zwanen). De Branta zijn herkenbaar aan hun zwarte of donkergrijze poten en hun zwarte snavel. Grote delen van de kop, hals en vaak ook de borst zijn opvallend zwart. Door deze zwarte kenmerken onderscheiden de zwarte ganzen zich van de grijze ganzen. Het geslacht Branta telt 6 soorten.[1]
De naam Branta is afgeleid van het Oudnoordse Brandgás[2] (brandgans), waarbij brand zwart verbrand betekent. In het Nederlands is brandgans de naam van één van de zes soorten zwarte ganzen. In het Engels wordt de rotgans, een andere soort van het geslacht zwarte ganzen, brant of brent goose genoemd.
Zwarte ganzen leven net als alle andere ganzen op het Noordelijk Halfrond en het zijn, op de hawaiigans na, trekvogels die lange afstanden overbruggen. In Eurazië leven ze aan of vlak bij de kust. Verder van de kust vind je de gemiddeld gesproken grotere grijze ganzen, zoals de grauwe gans en de kolgans. In Noord-Amerika komen vrijwel geen grijze ganzen voor en vind je zwarte ganzen ook in het binnenland.
Rotgans
Grote Canadese gans
Kleine Canadese gans
Brandgans
Roodhalsgans
Hawaiigans
De Branta of zwarte ganzen zijn een geslacht van vogels uit de familie Anatidae (eenden, ganzen en zwanen). De Branta zijn herkenbaar aan hun zwarte of donkergrijze poten en hun zwarte snavel. Grote delen van de kop, hals en vaak ook de borst zijn opvallend zwart. Door deze zwarte kenmerken onderscheiden de zwarte ganzen zich van de grijze ganzen. Het geslacht Branta telt 6 soorten.
De naam Branta is afgeleid van het Oudnoordse Brandgás (brandgans), waarbij brand zwart verbrand betekent. In het Nederlands is brandgans de naam van één van de zes soorten zwarte ganzen. In het Engels wordt de rotgans, een andere soort van het geslacht zwarte ganzen, brant of brent goose genoemd.
_RWD1.jpg)
Branta er ei biologisk slekt av seks artar «svarte gjæser», vassfuglar i andefamilien Anatidae. Dei lever i dei nordlege kystregionene av den palearktiske regionen og over heile Nord-Amerika og Grønland. Om vinteren migrerer dei til meir sørlege kystar. Hawaiigås er standfugl på Hawaii. Det finst òg forvilla fuglar av innførte kanadagjæser på New Zealand.
Artar innanfor slekta Branta kan skiljast frå alle andre gjæser på dei svarte mørk gråfarga bein. I tillegg svart nebb og store svarte område på hovud og nakke, med kvite, eller i éit tilfelle, oker, detaljar som kan brukast til å skilje dei ulike artene frå kvarandre. Hawaiigås, som på mange måtar skil seg frå dei andre, har ingen kvite detaljar på hovudet og svært lite svart, men som hos dei fleste gjæser er øvre og nedre stjertdekkarane kvite. Mange Branta-artar er mindre i storleik enn gjæser i andre slekter.
Dei eurasiske artane av Branta har ein meir kystnær utbreiing enn dei «grå gjæsene» i Anser. Jamvel om vinteren held dei seg nær havet.
Branta i rekkjefølgje etter Clementslista versjon 6.10 frå august 2015 [1] med norske namn etter Norske navn på verdens fugler. [2]
Namn Vitskapleg namn Engelsk namn Status Autor Utbreiing etter Handbook of the Birds of the World Alive. Ringgås B. bernicla Brant LC Linné, 1758 B. b. bernicla den arktiske kysten av det sentrale og vestlege Sibir og overvintrar i Vest-Europa: sørlege England, Nord-Tyskland og nordlege Frankrike.Ringgås og kvitkinngås hekkar på Svalbard og trekker langs norskekysten, polargås og raudhalsgås er svært sjeldne gjester under trekk eller streif.[9]
Branta er ei biologisk slekt av seks artar «svarte gjæser», vassfuglar i andefamilien Anatidae. Dei lever i dei nordlege kystregionene av den palearktiske regionen og over heile Nord-Amerika og Grønland. Om vinteren migrerer dei til meir sørlege kystar. Hawaiigås er standfugl på Hawaii. Det finst òg forvilla fuglar av innførte kanadagjæser på New Zealand.
Artar innanfor slekta Branta kan skiljast frå alle andre gjæser på dei svarte mørk gråfarga bein. I tillegg svart nebb og store svarte område på hovud og nakke, med kvite, eller i éit tilfelle, oker, detaljar som kan brukast til å skilje dei ulike artene frå kvarandre. Hawaiigås, som på mange måtar skil seg frå dei andre, har ingen kvite detaljar på hovudet og svært lite svart, men som hos dei fleste gjæser er øvre og nedre stjertdekkarane kvite. Mange Branta-artar er mindre i storleik enn gjæser i andre slekter.
Dei eurasiske artane av Branta har ein meir kystnær utbreiing enn dei «grå gjæsene» i Anser. Jamvel om vinteren held dei seg nær havet.
Branta (også kalt «svarte gjess» eller «svartgjess») er ei slekt i underfamilien svaner og gjess (Anserinae). Navnet Branta betyr brent, og fellestrekkene til alle gjessene i slekten er at de alle har en mørk fjærdrakt, gjerne svart, noe som skiller dem fra slekten Anser som har en grålig fjærdrakt.
Inndelingen følger HBW Alive og er i henhold til Carboneras (2018).[1] Norske navn på arter følger Norsk navnekomité for fugl og er i henhold til Syvertsen et al. (2008, 2017).[2][3] Eventuelle benevnelser i parentes er kun midlertidige beskrivelser, i påvente av et offisielt navn på arten.
Denne ornitologirelaterte artikkelen er foreløpig kort eller mangelfull, og du kan hjelpe Wikipedia ved å utvide den. Branta (også kalt «svarte gjess» eller «svartgjess») er ei slekt i underfamilien svaner og gjess (Anserinae). Navnet Branta betyr brent, og fellestrekkene til alle gjessene i slekten er at de alle har en mørk fjærdrakt, gjerne svart, noe som skiller dem fra slekten Anser som har en grålig fjærdrakt.
Multimedia w Wikimedia Commons Branta – rodzaj ptaka z podrodziny gęsi (Anserinae) w rodzinie kaczkowatych (Anatidae).
Rodzaj obejmuje gatunki występujące w Ameryce Północnej i Środkowej oraz Eurazji[13].
Długość ciała 55–110 cm, rozpiętość skrzydeł 110-183 cm; masa ciała 850-6523 g (samce są większe i cięższe od samic)[14].
Do rodzaju należą następujące gatunki[24]:
Branta – rodzaj ptaka z podrodziny gęsi (Anserinae) w rodzinie kaczkowatych (Anatidae).
Branta é um gênero de aves.
Branta é um gênero de aves.
Branta är ett släkte med stora sjöfåglar i gruppen gäss som tillsammans med svanarna utgör underfamiljen Anserinae. De häckar i de norra kustområdena i Palearktis och över hela Nordamerika. Den absoluta merparten flyttar om vintern till kustomrden längre söderut förutom populationen på Hawaii som är stannfåglar.
Arterna inom släktet Branta kan skiljas från alla andra gäss på sina svarta eller mörkgrå ben. Utöver detta har de svarta näbbar och stora svarta partier på huvud och hals, med vita, eller i ett fall ockrafärgade, detaljer som kan nyttjas för att skilja de olika arterna från varandra. Hawaiigåsen, som på många sätt skiljer sig ifrån de övriga, har inga vita detaljer på huvudet och mycket lite svart. Som hos flertalet gäss är övre och undre stjärtäckarna vita. De är oftast mindre i storleken än övriga gäss, men några få taxon är lika stor som svart svan.
De Eurasiska arterna har en mer kustnära utbredning i jämförelse med arterna av släktet Anser, vilka förekommer över ungefär samma utbredningsområde och Brant-arterna uppträder inte på inlandlokaler, ens vintertid, förutom enstaka individer eller förrymda exemplar. Detta gäller inte för populationerna i Amerika och Stilla havet, där Anser-gäss inte alls förekommer i samma utsträckning.
6-8 idag förekommande arter av Branta-gäss är kända. Utöver dessa så finns det en art beskriven utifrån subfossila lämningar ifrån Hawaii, där den dog ut under förhistorisk tid. Ytterligare en obeskriven förhistorisk art från Hawaii, som var mycket stor och flygoförmögen, placeras förslagsvis i släktet Branta.
Idag förekommande arter:
Förhistorisk art:
Flera fossila arter av Branta har beskrivits, men eftersom gäss i det närmaste är omöjliga att åtskilja enbart genom anatomiska studier, så är dessa föreslagna arter osäkra.
Wikimedia Commons har media som rör Branta.
Branta är ett släkte med stora sjöfåglar i gruppen gäss som tillsammans med svanarna utgör underfamiljen Anserinae. De häckar i de norra kustområdena i Palearktis och över hela Nordamerika. Den absoluta merparten flyttar om vintern till kustomrden längre söderut förutom populationen på Hawaii som är stannfåglar.
Arterna inom släktet Branta kan skiljas från alla andra gäss på sina svarta eller mörkgrå ben. Utöver detta har de svarta näbbar och stora svarta partier på huvud och hals, med vita, eller i ett fall ockrafärgade, detaljer som kan nyttjas för att skilja de olika arterna från varandra. Hawaiigåsen, som på många sätt skiljer sig ifrån de övriga, har inga vita detaljer på huvudet och mycket lite svart. Som hos flertalet gäss är övre och undre stjärtäckarna vita. De är oftast mindre i storleken än övriga gäss, men några få taxon är lika stor som svart svan.
De Eurasiska arterna har en mer kustnära utbredning i jämförelse med arterna av släktet Anser, vilka förekommer över ungefär samma utbredningsområde och Brant-arterna uppträder inte på inlandlokaler, ens vintertid, förutom enstaka individer eller förrymda exemplar. Detta gäller inte för populationerna i Amerika och Stilla havet, där Anser-gäss inte alls förekommer i samma utsträckning.
Branta, ördekgiller (Anatidae) familyasından bir kuş cinsi.
Kazsılar ile ilgili bu madde bir taslaktır. Madde içeriğini geliştirerek Vikipedi'ye katkıda bulunabilirsiniz. Branta, ördekgiller (Anatidae) familyasından bir kuş cinsi.
Це незавершена стаття з орнітології.Chi Ngỗng đen, tên khoa học Branta là một chi chim trong Phân họ Ngỗng, thuộc họ Vịt.[1]
_(7).JPG)
_RWD2.jpg)
|isbn= (trợ giúp).
Chi Ngỗng đen, tên khoa học Branta là một chi chim trong Phân họ Ngỗng, thuộc họ Vịt.
Это заготовка статьи по орнитологии. Вы можете помочь проекту, дополнив её. 黑雁屬 （學名：Branta）是雁鴨科的一個屬，其下的種廣泛分佈于北半球。其學名來自古诺尔斯语“Brandgás”，意思就是“黑色的雁”[1]。它們和其他同科生物的最大區別就在於其黑色的頭部、頸部、足和腿部。
該屬的種系發生如下：[2]
(Branta)B. bernicla (Linnaeus 1758)
(Leucopareia)B. ruficollis (Pallas 1769)
(Leucoblepharon)B. sandvicensis (Vigors 1834)
B. canadensis (Linnaeus 1758)
B. leucopsis (Bechstein 1803)
B. hutchinsii (Richardson 1832)
該屬的種包括
圖片 學名 中文名 分佈
Branta bernicla 黑雁 北歐。北美 
Branta leucopsis 白颊黑雁 北極圈 
Branta canadensis 加拿大雁 北美 _sloco,_ca_(8708309130).jpg)
Branta hutchinsii，原B. canadensis 小加拿大雁 北美 
Branta ruficollis 红胸黑雁 歐洲、西伯利亞 
Branta sandvicensis 夏威夷雁 夏威夷群島 黑雁屬 （學名：Branta）是雁鴨科的一個屬，其下的種廣泛分佈于北半球。其學名來自古诺尔斯语“Brandgás”，意思就是“黑色的雁”。它們和其他同科生物的最大區別就在於其黑色的頭部、頸部、足和腿部。
コクガン属（コクガンぞく、Branta）は、鳥綱カモ目カモ科に属する属。
ユーラシア大陸、アメリカ合衆国（ハワイ諸島、プエルトリコを含む）、イギリス（ケイマン諸島、タークス・カイコス諸島）、カナダ、キューバ、デンマーク（グリーンランド）、日本、ハイチ、フランス（サンピエール・ミクロン）、メキシコ
全長60-70cm。コクガンやアオガンのように背面が黒褐色の羽毛に覆われる種もいるが、胴体の羽毛は灰褐色で頭部や頸部の羽毛のみ黒い種もいる。
冷えた溶岩で覆われた環境に生息するハワイガンの後肢の水掻きは退化し、皮膚が厚くなっている。
食性は植物食傾向の強い雑食もしくは植物食で、植物の葉、果実、海藻、種子、昆虫類、貝類などを食べる。地上を徘徊したり、水面で逆立ちになり水中や底質にある獲物を探す。
繁殖形態は卵生。
開発による生息地の破壊、乱獲、人間により人為的に移入された動物による捕食などにより生息数は減少している種もいる。ハワイガンは一時期絶滅寸前まで生息数が減少したが、人工孵化させた個体を再導入し生息数は増加傾向にある。
カナダガン
B. canadensis
シジュウカラガン
B. hutchinsii
カオジロガン
B. leucopsis
アオガン
B. ruficollis
ハワイガン
B. sandvicensis
この項目は、鳥類に関連した書きかけの項目です。この項目を加筆・訂正などしてくださる協力者を求めています（ポータル鳥類 - PJ鳥類）。 
_-side.jpg)
