الأسماء في صفحات التنقل
Agile wallabies are extremely flexible and opportunistic feeders. Their eating habits change depending on environmental conditions. During wet season, the wallabies eat a variety of native grasses, shrubs and bushes. Also, they may feed on some varieties of leaves and fruits (Stirrat, 2001). These wallabies have adapted well to extended periods of time without water. During these dry times, their feeding range usually extends and includes digging into soil for moisture-rich roots (Nowak, 1991).
Primary Diet: herbivore (Folivore , Frugivore , Granivore )
Due in part to the wide variety of environmental conditions used by this species, agile wallabies have become one of the most common macropods in coastal tropical Austrailia (Nowak, 2001).
Perception Channels: tactile ; chemical
In many areas, agile wallabies occur in large numbers and may even reach pest-like population levels. However, human habitat modification, extended periods of drought and over-hunting can combine for dramatic local population drops (Nowak, 1991).
US Migratory Bird Act: no special status
US Federal List: no special status
CITES: no special status
IUCN Red List of Threatened Species: least concern
Directly after birth, the young wallaby travels to the mother's pouch. The "joey" stays within the pouch for an average of seven to eight months (Lone Pine Koala Sanctuary, 2001). The joey does not usually emerge permanently and reach total independance for several more weeks. Weaning occurs until the young wallaby is one year old. (Nowak, 1991)
In some regions, agile wallabies occur in numbers large enough to negatively influence both natural and agricultural areas. Their extended feeding groups can create large amounts of soil erosion in wild areas, and they are often considered by farmers as pests due to their crop destruction (Environment Australia, 2001).
Negative Impacts: crop pest
In modern times, this species does not have any significant positive economic benefits. Previously, their meat was sometimes consumed and their fur was collected (Environment Australia, 2001).
Ecosystem Impact: disperses seeds
The agile wallaby's range includes the coastal and tropical areas of Australia (Environment Australia, 2001), including northeast Western Australia, the northern portion of the Northern Territory, and the north and east areas of Queensland (Nowak, 1991). Also, there are limited populations in southern New Guinea (Columbus Zoo web site, 2001).
Biogeographic Regions: australian (Native )
Agile wallablies occur in a wide variety of habitats often depending on local environmental conditions. These habitats include open forests and their adjacent grasslands, regions near rivers and streams, and also floodplains (Lone Pine Koala Sanctuary, 2001).
Habitat Regions: tropical
Terrestrial Biomes: desert or dune ; forest ; rainforest ; scrub forest
Expected lifespan in wild ranges between 11-14 years (Nowak, 1991).
Typical lifespan
Status: wild: 11 to 14 years.
Average lifespan
Status: wild: 11-14 years.
Average lifespan
Status: captivity: 10.2 years.
Agile wallabies are yellowish-brown and have a white cheek stripe. Also, there is usually a fairly distinct white stripe near the hip. Average head and body length ranges between 600 and 1,050 mm; average mass for males is 20 kg. and 12 kg for females. (Nowak, 1991)
Average mass: 16 kg.
Range length: 600 to 1050 mm.
Other Physical Features: endothermic ; bilateral symmetry
Average mass: 16000 g.
Births may occur at any time of the year, but usually peak between May and August. A single young is born per breeding season. (ThinkQuest Library, 2001) The adult sex ratio of populations is often female biased, due to higher male youth mortality rates (Stirrat, 2000).
Average number of offspring: 1.
Average gestation period: 30 days.
Average weaning age: 10-12 months.
Range age at sexual or reproductive maturity (female): 12 to 14 months.
Range age at sexual or reproductive maturity (male): 12 to 14 months.
Key Reproductive Features: seasonal breeding ; gonochoric/gonochoristic/dioecious (sexes separate); sexual ; delayed implantation
Average birth mass: 0.634 g.
Average gestation period: 29 days.
Average number of offspring: 1.
El ualabi àgil (Macropus agilis) és una espècie de ualabi que viu al nord d'Austràlia i Nova Guinea.[1] És el ualabi més comú al nord d'Austràlia.[2] És d'un color sorrenc que és més pàl·lid a la part inferior. És un animal sociable que s'alimenta d'herbes i altres plantes.[2]
El ualabi àgil (Macropus agilis) és una espècie de ualabi que viu al nord d'Austràlia i Nova Guinea. És el ualabi més comú al nord d'Austràlia. És d'un color sorrenc que és més pàl·lid a la part inferior. És un animal sociable que s'alimenta d'herbes i altres plantes.
Klokan hbitý Macropus agilis je středně velký, dosti štíhlý klokan, který se dá poznat podle červenohnědé horní části těla, zřetelně kontrastující se světlou spodní částí.
V tropické severní Austrálii, od severního Queenslendu až po sever Západní Austrálie. Nezachází však příliš daleko do suchých oblastí vnitrozemí, je typickým obyvatelem tropických stromových savan a travnatých biomů se stromovým porostem. Setkáme se s ním i v jižní části Nové Guineje.
Délka klokana hbitého je 60 až 85 cm. Jeho hmotnost je 9 až 27 kg.
Klokan hbitý patří k nejhojnějším větším klokanům, žijícím ve vlhkých tropických oblastech Austrálie. Rád se zdržuje v blízkosti řek. Jako u všech klokanů se malinké, slepé a holé mládě, vlastně embryo, rodí již měsíc po oplodnění. Potom vlastními silami vleze do matčina vaku, míří při tom nahoru a poté co najde struky, ústa kolem bradavky srostou. Zůstává sedm až osm měsíců ve vaku a využívá ho posléze ještě několik měsíců jako útočiště. Protože je připraveno ještě několik náhradních oplodněných vajíček, začne se, v případě, že mládě zemře, velmi brzy vyvíjet jedno z nich.
Obrázky, zvuky či videa k tématu klokan hbitý ve Wikimedia Commons
Galerie klokan hbitý ve Wikimedia Commons
Klokan hbitý Macropus agilis je středně velký, dosti štíhlý klokan, který se dá poznat podle červenohnědé horní části těla, zřetelně kontrastující se světlou spodní částí.
Das Flinkwallaby (Notamacropus agilis) ist eine Känguruart aus der Gattung der Wallabys (Notamacropus). Es ist das größte Wallaby und das einzige, das neben Australien auch auf Neuguinea vorkommt.
Das Fell der Flinkwallabys ist an der Oberseite gelbbraun gefärbt, die Unterseite ist heller. Darüber hinaus sind weiße Streifen an der Wange und an der Hüfte vorhanden. Wie bei den meisten Kängurus sind die Hinterbeine deutlich länger und kräftiger als die Vorderbeine, der Schwanz lang und muskulös und der Schädel langgestreckt. Diese Tiere erreichen eine Kopfrumpflänge von 60 bis 105 Zentimetern, der Schwanz kann bis zu 75 Zentimeter lang werden. Mit rund 20 Kilogramm werden Männchen deutlich schwerer als Weibchen, die rund 12 Kilogramm erreichen.
Flinkwallabys sind im nördlichen Australien sowie auf Neuguinea verbreitet. In Australien erstreckt sich ihr Verbreitungsgebiet vom nordöstlichen Western Australia über das nördliche Northern Territory bis zum nördlichen und östlichen Queensland. In Neuguinea bewohnen sie die südlichen Landesteile sowie einige vorgelagerte Inseln. Als Habitat bevorzugen sie offene Wälder und Grasländer, sind aber nicht sehr anspruchsvoll in Bezug auf ihren Lebensraum.
Diese Kängurus sind oft in kleinen Gruppen von bis zu zehn Tieren zu sehen, die aber keine Sozialstrukturen aufweisen und auch nicht dauerhaft sind, es gibt aber auch einzelgängerisch lebende Tiere. Sie zeigen wie die meisten Kängurus kein Territorialverhalten und sind vorwiegend nachtaktiv.
Flinkwallabys sind Pflanzenfresser, die je nach Lebensraum und Jahreszeit unterschiedliche Pflanzen zu sich nehmen. In feuchteren Gebieten fressen sie Gräser, Blätter und Früchte, in trockenen Regionen verzehren sie auch Wurzeln und andere Pflanzenteile.
Flinkwallabys können sich das ganze Jahr über fortpflanzen, die meisten Geburten fallen jedoch in die Monate Mai bis August. Nach einer rund 29-tägigen Tragzeit bringt das Weibchen ein einzelnes Jungtier zur Welt. Dieses verbringt die ersten sechs bis sieben Monate durchgehend im Beutel der Mutter, nach sieben bis acht Monaten verlassen sie diesen endgültig und werden mit einem Jahr entwöhnt. Die Lebenserwartung in freier Natur beträgt bis zu zehn Jahren.
Im Gegensatz zu vielen kleineren Wallaby-Arten sind die Bestände der Flinkwallabys seit der Besiedlung Australiens durch die Europäer nur wenig zurückgegangen. Die IUCN listet sie als nicht gefährdet. In manchen Regionen haben sie sich dermaßen vermehrt, dass sie als Plage betrachtet werden.
Gegenwärtige Halter in Europa sind u. a. der Zoo Duisburg und der Tierpark Hellabrunn.[1]
Das Flinkwallaby (Notamacropus agilis) ist eine Känguruart aus der Gattung der Wallabys (Notamacropus). Es ist das größte Wallaby und das einzige, das neben Australien auch auf Neuguinea vorkommt.
The agile wallaby (Macropus agilis) kent as the sandy wallaby an aw, is a species o wallaby foond in northren Australie an New Guinea. It is the maist common wallaby in Australie's north. The agile wallaby is a sandy colour becomin paler belaw. It is sometimes solitar an at ither times sociable an grazes on grasses an ither plants.
The agile wallaby (Macropus agilis) kent as the sandy wallaby an aw, is a species o wallaby foond in northren Australie an New Guinea. It is the maist common wallaby in Australie's north. The agile wallaby is a sandy colour becomin paler belaw. It is sometimes solitar an at ither times sociable an grazes on grasses an ither plants.
The agile wallaby (Notamacropus agilis), also known as the sandy wallaby, is a species of wallaby found in northern Australia and southern New Guinea. It is the most common wallaby in north Australia. The agile wallaby is a sandy colour, becoming paler below. It is sometimes solitary and at other times sociable and grazes on grasses and other plants. The agile wallaby is not considered threatened.
The four subspecies of the agile wallaby are:
Male agile wallabies are considerably larger than females, having a head and body length of up to 85 cm (33 in) and weighing 16 to 27 kg (35 to 60 lb) while the females grow to 72 cm (28 in) in length and weigh 9 to 15 kg (20 to 33 lb). The tails of both sexes are long and flexible, giving a total length of double the head and body length. They have relatively large ears, which are edged with black, and the tip of the tail is also black. Their backs are sandy brown while their underparts are whitish. They have a dark stripe between the ears, a pale cheek stripe on each side of the face and another pale streak across the thighs.[4][5]
The agile wallaby is found in northern Australia, Papua New Guinea and the Indonesian province of Papua. It is the most common wallaby over much of the north of Australia.[6] In northern Australia and down the eastern coast of Queensland it is quite common, and there are isolated populations in southeastern Queensland around Coomera, Jacobs Well and Hope Island. It is also present, though not common, on Stradbroke Island and on Woogoompah Island in the Southern Moreton Bay Islands, and it may still be present on Peel Island. In Australia its typical habitats are dry open woodland, heaths, dunes and grassland.[7] It is often present in the vicinity of rivers and billabongs. When grass is in short supply, it sometimes browses on shrubs or moves onto agricultural land, including sugar cane plantations.[4]
In general, the agile wallaby is a solitary animal, but it sometimes forms into groups when feeding on open pastures, a behaviour that may help with predator awareness. The agile wallaby feeds mainly at night on grasses, legumes, and other herbaceous plants, but may also forage by day, especially in the wet season. In the dry season, the animal's range grows larger as the quality of the grazing deteriorates, and the diet expands to include flowers, fruit, twigs, fallen leaves, roots, and bark.[5] In the dry season in Boodjamulla National Park in Queensland, when food is in short supply, it has been observed pulling up seedling Livistona palms with its teeth, eating the roots and stems, and discarding the leaves. When they are available, it eats the fruits of these palms, but in the dry season it also crushes and eats the hard seeds. It also consumes other seeds that have passed through the guts of fruit-eating birds.[4] It sometimes digs holes in dry creeks and billabongs to search for water, and this is thought to help it avoid being killed by the saltwater crocodile (Crocodylus porosus) that can be found beside rivers.[4]
Breeding takes place at any time of the year, with the female becoming receptive soon after giving birth. Male behaviour includes "play-fighting", leaping into the air, and sinuously lashing the tail. After a brief courtship, mating takes place after which an embryonic diapause occurs, in which the embryo remains in a state of dormancy before implanting. The gestation period is about 30 days, after which the young wallaby is born and makes its way to its mother's pouch. It remains there for 7–8 months and is weaned at about 11 months.[4][5]
The agile wallaby has a wide range and is common over much of that range. It faces no major threats; however, in New Guinea it is shot for bushmeat and in Australia it is sometimes killed by farmers as a pest. It is present in a number of protected areas in Australia, but this is not the case in New Guinea. Overall, the population is thought to be declining, but the total population is large and the rate of decline is slow, so the IUCN considers this species to be of least concern.[2]
In Western Province, Papua New Guinea, agile wallabies are hunted by local indigenous peoples using fire drives.[8]
In the Bininj Kunwok language the male agile wallaby is known as warradjangkal,[9] and the female as merlbbe.[10][11] According to Kunwinjku elder Peterson Nganjmirra, the "small one" (joey) is known as njip.[12]
The agile wallaby (Notamacropus agilis), also known as the sandy wallaby, is a species of wallaby found in northern Australia and southern New Guinea. It is the most common wallaby in north Australia. The agile wallaby is a sandy colour, becoming paler below. It is sometimes solitary and at other times sociable and grazes on grasses and other plants. The agile wallaby is not considered threatened.
El ualabí ágil (Macropus agilis) es una especie de mamífero diprotodonto de la familia Macropodidae.[2] Se encuentra en Australia (noreste de Australia Occidental, Territorio del Norte y Queensland), en el sur de Nueva Guinea y en las islas d'Entrecasteaux y Trobriand.[2]
Se reconocen las siguientes subespecies:[2]
El ualabí ágil (Macropus agilis) es una especie de mamífero diprotodonto de la familia Macropodidae. Se encuentra en Australia (noreste de Australia Occidental, Territorio del Norte y Queensland), en el sur de Nueva Guinea y en las islas d'Entrecasteaux y Trobriand.
Macropus agilis Macropus generoko animalia da. Martsupialen barruko Diprotodontia ordeneko animalia da. Macropodinae azpifamilia eta Macropodidae familian sailkatuta dago.
Macropus agilis Macropus generoko animalia da. Martsupialen barruko Diprotodontia ordeneko animalia da. Macropodinae azpifamilia eta Macropodidae familian sailkatuta dago.
Hietakenguru[3] (Macropus agilis) on jättikenguruiden (Macropus) sukuun kuuluva kengurulaji, joka elää Pohjois-Australiassa ja Uudessa-Guineassa.[1] Se on yleisin Pohjois-Australiassa vallabeiksi kutsuttavista kenguruista. Sen turkki on hiekan värinen ja muuttuu tummemmaksi alavartalolla. Hietakenguru on sosiaalinen eläin, ja sen ravintona ovat ruohokasvit.
Nisäkäsnimistötoimikunta on ehdottanut lajille uutta suomenkielistä nimeä nopsakenguru[4].
Hietakenguru (Macropus agilis) on jättikenguruiden (Macropus) sukuun kuuluva kengurulaji, joka elää Pohjois-Australiassa ja Uudessa-Guineassa. Se on yleisin Pohjois-Australiassa vallabeiksi kutsuttavista kenguruista. Sen turkki on hiekan värinen ja muuttuu tummemmaksi alavartalolla. Hietakenguru on sosiaalinen eläin, ja sen ravintona ovat ruohokasvit.
Nisäkäsnimistötoimikunta on ehdottanut lajille uutta suomenkielistä nimeä nopsakenguru.
Le wallaby agile (Macropus agilis; en anglais : The Agile Wallaby ou the Sandy Wallaby) est une espèce de wallaby trouvée dans le Nord de l'Australie et en Nouvelle-Guinée. C'est le plus courant des wallabies du Nord de l'Australie
C'est un animal sociable au pelage clair que l'on trouve broûtant dans les prairies.
Ce mammifère est représenté par quatre sous-espèces :
Le wallaby agile (Macropus agilis; en anglais : The Agile Wallaby ou the Sandy Wallaby) est une espèce de wallaby trouvée dans le Nord de l'Australie et en Nouvelle-Guinée. C'est le plus courant des wallabies du Nord de l'Australie
C'est un animal sociable au pelage clair que l'on trouve broûtant dans les prairies.
Il wallaby delle sabbie (Notamacropus agilis (Gould, 1842)) è una specie di wallaby diffusa in Australia settentrionale e Nuova Guinea. È la specie di wallaby più comune del nord dell'Australia[3].
Il wallaby delle sabbie è di un color sabbia che si fa più pallido sul ventre. È un animale molto socievole e si nutre di erba e altri vegetali[3].
Esistono quattro sottospecie di wallaby delle sabbie:
Il wallaby delle sabbie non è da ritenersi minacciato[2].
Il wallaby delle sabbie (Notamacropus agilis (Gould, 1842)) è una specie di wallaby diffusa in Australia settentrionale e Nuova Guinea. È la specie di wallaby più comune del nord dell'Australia.
Il wallaby delle sabbie è di un color sabbia che si fa più pallido sul ventre. È un animale molto socievole e si nutre di erba e altri vegetali.
Esistono quattro sottospecie di wallaby delle sabbie:
M. a. agilis - la sottospecie nominale, diffusa nel Territorio del Nord; M. a. jardinii - diffusa lungo le coste settentrionali e orientali del Queensland; M. a. nigrescens - diffusa nelle regioni del Kimberley e della Terra di Arnhem, in Australia Occidentale; M. a. papuanus - diffusa nella Papua Nuova Guinea meridionale e sud-orientale e in alcune isole vicine.Il wallaby delle sabbie non è da ritenersi minacciato.
Macropus agilis (binomen a Gould inventum anno 1842), (Anglice: agile wallaby; sandy wallaby) est animal Marsupiale herbivorum Australianum et Guinea novum.
Macropus agilis
ab Ioanne Gould pictus
Macropus agilis sedens
Macropus agilis qui herbam edit
Vide "Macropus agilis" apud Vicispecies. 
Haec stipula ad biologiam spectat. Amplifica, si potes! Macropus agilis (binomen a Gould inventum anno 1842), (Anglice: agile wallaby; sandy wallaby) est animal Marsupiale herbivorum Australianum et Guinea novum.
De zandwallaby (Macropus agilis) is een wallaby uit het geslacht Macropus. Deze soort leeft in het noorden van Australië en in Nieuw-Guinea.
De zandwallaby heeft een lichaamslengte van 60 tot 105 cm en een staart van 74 tot 77 cm lang. Het gewicht bedraagt 11 tot 20 kg. Mannelijke dieren zijn over het algemeen groter dan vrouwelijke zandwallaby's. De vacht is geelbruin van kleur, de witgekleurde buik uitgezonderd. Lichtgekleurde strepen lopen over de dijen en de kaken, terwijl over het voorhoofd een donkere streep loopt. De lichaamsbouw van de zandwallaby is vergelijkbaar met de meeste andere kangoeroes.
De zandwallaby is een planteneter die in groepen van ongeveer tien soortgenoten leeft. Er komen echter ook solitair levende zandwallaby's voor. Deze soort is overwegend actief tijdens de schemering en de nacht. In vochtige gebieden eet de zandwallaby voornamelijk grassen, bladeren en vruchten en in drogere streken worden ook wortels gegeten.
De zandwallaby leeft in de tropische boomsavannes van de Australische noordkust en zuidelijk Nieuw-Guinea. In Australië komt de soort voor van het noorden van West-Australië via de Top End van het Noordelijk Territorium en het Kaap York-schiereiland tot het zuidoosten van Queensland. Er worden vier ondersoorten onderscheiden. M. a. nigrescens leeft in de Kimberley van West-Australië, M. a. agilis komt voor in het Noordelijk Territorium, M. a. jardinii is de ondersoort uit Queensland en M. a. papuanus is te vinden in Nieuw-Guinea en de naburige eilanden Fergusson, Goodenough, Kiriwina en mogelijk Nieuw-Ierland en Normanby. Mogelijk is deze ondersoort minstens in een deel van zijn verspreiding (bijvoorbeeld Nieuw-Ierland) geïntroduceerd. Een vijfde ondersoort, M. a. siva, is alleen van fossielen uit oostelijk Australië bekend.
Bronnen, noten en/of referentiesDe zandwallaby (Macropus agilis) is een wallaby uit het geslacht Macropus. Deze soort leeft in het noorden van Australië en in Nieuw-Guinea.
Multimedia w Wikimedia Commons Kangur smukły[2], walabia smukła[5] (Macropus agilis) – gatunek torbacza z rodziny kangurowatych (Macropodidae), dość szeroko rozprzestrzeniony, liczny. Poluje się na niego dla mięsa (które wykorzystuje się do produkcji konserw dla psów i kotów) oraz futra[5].
Jego długość ciała waha się w zakresie 71,5–85 cm (zazwyczaj 80 cm) u samców i 59,3–72,2 cm (zazwyczaj 65 cm) u samic. Ogon mierzy 69,2–85 cm (zazwyczaj 77 cm) u samców i 58,7–70 cm (zazwyczaj 64 cm) u samic. Masa samców wynosi 16–27 kg (zazwyczaj 19 kg), zaś samic 9–15 kg (zazwyczaj 11 kg). Samce mają znacznie mocniejsze kończyny przednie niż samice. U obu płci ubarwienie większości ciała jest piaskowobrązowe z białym brzuchem oraz widocznym pasem na udach, ciemnobrązowym paskiem między oczami i uszami oraz płowożółtym paskiem na policzkach[4].
Na co dzień żyje w grupach dochodzących do 10 osobników, choć na czas żerowania może skupiać się w większe stada. Jest czujnym i (jak na kangurowate) dość nerwowym zwierzęciem, co demonstruje, gdy jest zaniepokojony, poprzez silne tupanie stopami o ziemię z wysoko podniesioną głową[4].
Kangura smukłego od pazurogona jedwabistego (Onychogalea unguifera) można odróżnić po braku czarnego paska na grzbiecie oraz po pionowej postawie ciała podczas biegu; od kangura rdzawoszyjego (Macropus rufogriseus) po bledszym umaszczeniu, a także po sposobie poruszania się; od kangura nadobnego (Macropus parryi) po krótszym ogonie oraz postawie ciała podczas biegu; natomiast od kangura pasmowego (Macropus dorsalis) po bledszym umaszczeniu oraz braku paska na grzbiecie[4].
Jest najczęściej spotykanym przedstawicielem kangurowatych w tropikalnych, przybrzeżnych rejonach północnej Australii oraz na południowych i wschodnich nizinach Papui-Nowej Gwinei[4]. Stanowi charakterystyczny element krajobrazu typowego dla tamtejszych regionów[5]. Choć jego preferowanym habitatem są brzegi rzek i strumieni w otwartych lasach i sąsiadujących z nimi obszarach trawiastych, w Terytorium Północnym, występuje także na obszarach od piaszczystych wydm na wybrzeżach aż do podnóży śródlądowych wzgórz[4]. Pomimo iż żyje na otwartych terenach, pasie się na nich wyłącznie rano i wieczorem. W ciągu dnia zazwyczaj szuka schronienia w cieniach drzew i krzewów[5].
Liczebność tego gatunku, a także szkody, jakie wyrządza on w uprawach oraz na pastwiskach sprawiły, że w niektórych częściach Australii prowadzone są akcje, mające na celu zmniejszenie jego populacji[4][5]. W Australii Zachodniej oraz w Terytorium Północnym przeprowadzono nawet kampanie zatruwania tych kangurów. W Queensland natomiast, na obszarach, na których uprawia się trzcinę cukrową do dziś funkcjonuje system polowań na te kangury[4].
Kangur smukły żywi się większością traw rosnących w jego zasięgu występowania. Potrafi także wykopywać, rosnące ponad 30 cm pod ziemią, korzenie niektórych gatunków. Robi to głównie na obszarach Terytorium Północnego, odradzających się po pożarach. W czasie powodzi natomiast przenosi się na wyżej położone, lecz uboższe w pożywienie tereny. Gdy woda nieco opadnie, wraca na żyzne tereny, gdzie żywi się niskimi trawami oraz turzycami. Do swojej diety włącza również liście kuliby (Eucalyptus microtheca), a także owoce Nauclea orientalis oraz figi[4].
W niewoli samice osiągają dojrzałość płciową po 12 miesiącach, samce natomiast po 14. Przypuszcza się, że na wolności okres ten trwa odpowiednio kilka miesięcy dłużej. Po trwającej 30 dni ciąży na świat przychodzi zawsze jedno młode, które pozostaje w torbie przez 7–8 miesięcy. Matka karmi je mlekiem do 10–12 miesiąca życia. Często samice parzą się i ponownie zachodzą w ciążę krótko po narodzinach młodego, ale powstała wówczas blastocysta pozostaje uśpiona dopóki torba lęgowa jest zajęta. Badania prowadzone nad kangurami smukłymi zamieszkującymi Terytorium Północne wykazały, iż śmiertelność młodych dorastających w torbie jest wysoka, jednakże w przypadku śmierci młodego, samica w ciągu miesiąca może wydać na świat kolejne, pochodzące właśnie z tej uśpionej blastocysty[4].
Kangur smukły, walabia smukła (Macropus agilis) – gatunek torbacza z rodziny kangurowatych (Macropodidae), dość szeroko rozprzestrzeniony, liczny. Poluje się na niego dla mięsa (które wykorzystuje się do produkcji konserw dla psów i kotów) oraz futra.
Macropus agilis é uma espécie de marsupial da família Macropodidae.
Pode ser encontrada na Austrália e Nova Guiné.
Macropus agilis é uma espécie de marsupial da família Macropodidae.
Pode ser encontrada na Austrália e Nova Guiné.
Macropus agilis (po slovensky kengura svižná) je stredne veľká, dosť štíhla kengura, ktorá sa dá spoznať podľa červenohnedej hornej časti tela, zreteľne kontrastujúcej so svetlou spodnou časťou.Na slovensku ju môžete nájsť v národnej Zoo v Bojniciach.
Vyskytuje sa v tropickej severnej Austrálii, od severného Queenslandu až po sever Západnej Austrálie. Nezachádza však príliš ďaleko do suchých oblastí vnútrozemia, je typickým obyvateľom tropických stromových saván a trávnatých biómov so stromovým porastom. Stretneme sa s ňou aj v južnej časti Novej Guiney.
- samce: 20 kg
- samice: 12 kg
Patrí k najpočetnejším väčším kengurám, žijúcim vo vlhkých tropických oblastiach Austrálie. Rada sa zdržiava v blízkosti riek. Ako pri všetkých kengurách sa maličké, slepé a holé mláďa, vlastne embryo, rodí už mesiac po oplodnení. Potom vlastnými silami vlezie do matkinho vaku, mieri pri tom hore a keď nájde prsia, ústa okolo bradavky zrastú. Zostáva sedem až osem mesiacov vo vaku a využíva ho potom ešte niekoľko mesiacov ako útočisko. Pretože je pripravených ešte niekoľko náhradných oplodnených vajíčok, začne sa v prípade, že mláďa zomrie, veľmi skoro vyvíjať jedno z nich.
Macropus agilis (po slovensky kengura svižná) je stredne veľká, dosť štíhla kengura, ktorá sa dá spoznať podľa červenohnedej hornej časti tela, zreteľne kontrastujúcej so svetlou spodnou časťou.Na slovensku ju môžete nájsť v národnej Zoo v Bojniciach.
Macropus agilis[2][3][4][5] är en pungdjursart som först beskrevs av John Gould 1841. Macropus agilis ingår i släktet Macropus och familjen kängurudjur.[6][7] IUCN kategoriserar arten globalt som livskraftig.[1]
Pungdjuret förekommer i norra Australien inklusive Kap Yorkhalvön. Arten lever även på södra och sydöstra Nya Guinea samt på flera mindre öar i samma region. Habitatet utgörs av savanner i låglandet samt av öppna skogar och mera torra områden. I det senare fallet hittas djuret nära vattenansamlingar. Individerna bildar vanligen flockar med upp till tio medlemmar. Ibland sammanslutas flera flockar till större grupper.[1]
Arten delas in i följande underarter:[6]
Wikimedia Commons har media som rör Macropus agilis.
Wikispecies har information om Macropus agilis.
Macropus agilis är en pungdjursart som först beskrevs av John Gould 1841. Macropus agilis ingår i släktet Macropus och familjen kängurudjur. IUCN kategoriserar arten globalt som livskraftig.
Pungdjuret förekommer i norra Australien inklusive Kap Yorkhalvön. Arten lever även på södra och sydöstra Nya Guinea samt på flera mindre öar i samma region. Habitatet utgörs av savanner i låglandet samt av öppna skogar och mera torra områden. I det senare fallet hittas djuret nära vattenansamlingar. Individerna bildar vanligen flockar med upp till tio medlemmar. Ibland sammanslutas flera flockar till större grupper.
Wikimedia Commons'ta Macropus agilis ile ilgili çoklu ortam belgeleri bulunur. 
Wikispecies'te Macropus agilis ile ilgili detaylı taksonomi bilgileri bulunur. Macropus agilis Kangurugiller familyasından, Avustralya'nın kuzeyi ve Yeni Gine'de bulunan bir wallaby türüdür.[1]
Bu türün dört alt türü tanınmaktadır[2]
Macropus agilis Kangurugiller familyasından, Avustralya'nın kuzeyi ve Yeni Gine'de bulunan bir wallaby türüdür.
Bu türün dört alt türü tanınmaktadır
M. a. agilis - Kuzey Topraklarında yaşar; M. a. jardinii - Queensland'ın doğu ve kuzey kıyılarında yaşar; M. a. nigrescens - Batı Avustralya'nın Kimberley ve Arnhem Land bölgelerinde yaşar; M. a. papuanus - found in southern and southeastern Papua Yeni Gine'nin güney ve güneydoğusu ile bazı komşu adalarda yaşar.Зустрічається в низинах південної та крайньої південно-східної Нової Гвінеї, на островах Гуденаф, Фергюсон, Кірівіна, а також на більшій частині північної Австралії. У Новій Гвінеї живе на низонних луках та саванах, в Австралії вздовж рік та струмків у відкритих рідколіссях та степах, але також може траплятись в районах прибережних піщаних дюн і внутрішніх горбистих районах. Знаходить укриття в густій рослинності. Це товариські тварини, які живуть групами до десяти особин, які можуть утворювати більші скупчення з іншими групами. Розмноження може відбуватись протягом року, народжується єдине немовля.
Опис. Основне забарвлення жовтувато-коричневе з білуватими смугами на щоках і дуже примітним білуватим забарвленням на стегнах. Статева зрілість настає за 14 місяців у самців і 12 місяців у самиць. Тривалість життя у неволі може сягати понад 10 років.
Серйозних загроз для виду нема. У Новій Гвінеї виду локально загрожує надмірне полювання на м'ясо в південно-східній частині його ареалу. Вид присутній на багатьох природоохоронних територіях у Австралії, але невідомий в охоронних територіях у Новій Гвінеї.
вид Macropus agilis
Macropus agilis là một loài động vật có vú trong họ Macropodidae, bộ Hai răng cửa. Loài này được Gould mô tả năm 1841.[2] Con đực lớn hơn khá nhiều so với con cái, con đực có chiều dài đầu và thân lên đến 85 cm và cân nặng 16–27 kg còn con cái dài 72 cm và cân nặng 9–15 cm. Đuôi của cả con đực và con cái đều dài và uyển chuyển, đuôi dài bằng thân và đầu. Chúng có tai khá lớn có rìa màu đen và mũi tai cũng màu đen. Lưng có màu nâu cát còn phía trên màu hơn trắng. Chúng có dải sẫm màu giữa hai tai, một màu nhạt hai bên má và một dải nhạt nữa dọc đùi.
Có 4 phân loài:
.png){kind=small}
Bài viết liên quan đến động vật có vú này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn. Macropus agilis là một loài động vật có vú trong họ Macropodidae, bộ Hai răng cửa. Loài này được Gould mô tả năm 1841. Con đực lớn hơn khá nhiều so với con cái, con đực có chiều dài đầu và thân lên đến 85 cm và cân nặng 16–27 kg còn con cái dài 72 cm và cân nặng 9–15 cm. Đuôi của cả con đực và con cái đều dài và uyển chuyển, đuôi dài bằng thân và đầu. Chúng có tai khá lớn có rìa màu đen và mũi tai cũng màu đen. Lưng có màu nâu cát còn phía trên màu hơn trắng. Chúng có dải sẫm màu giữa hai tai, một màu nhạt hai bên má và một dải nhạt nữa dọc đùi.
Có 4 phân loài:
M. a. agilis - loài chỉ định được tìm thấy ở Lãnh thổ Bắc Úc; M. a. jardinii - phân loài này được tìm thấy trên các bờ biển phía bắc và phía đông của Queensland; M. a. nigrescens - được tìm thấy ở các khu vực Kimberley và Arnhem Land ở Tây Úc; M. a. papuanus - được tìm thấy ở Nam và Đông Nam Papua New Guinea và một số đảo láng giềng.Macropus agilis (Gould, 1841)
Подвиды
Прыткий валлаби[1][2], или проворный кенгуру[1] (лат. Macropus agilis) — небольшое млекопитающее семейства кенгуровых.
Длина тела составляет от 60 до 105 см, хвост длиной до 75 см. Самцы весят 20 кг, самки 12 кг. Окрас шерсти верхней части тела желтовато-коричневый с беловатыми полосами на щеках и на бёдрах. Брюхо светлее. Половая зрелость наступает за 14 месяцев у самцов и 12 месяцев у самок. Продолжительность жизни в природе составляет до 10 лет.
Вид распространён на большей части северной Австралии и в Новой Гвинее. в Новой Гвинее он живёт на низинных лугах и в саваннах, а в Австралии вдоль рек и ручьёв в открытых редколесьях и степях, а также в районах прибрежных песчаных дюн.
Это общительные животные, которые живут группами до десяти особей. Ведут преимущественно ночной образ жизни. Питаются разнообразной растительной пищей: травой, листьями и плодами. В засушливых регионах поедают также корни и другие части растений.
Размножение может происходить в течение года, но чаще рождения приходятся на период с мая по август. После 29-дневного периода беременности самка рожает единственного детёныша. Первые 6—7 месяцев он проводит в сумке матери, затем он покидает её, а в год отлучается от матери.
Прыткий валлаби, или проворный кенгуру (лат. Macropus agilis) — небольшое млекопитающее семейства кенгуровых.
날쌘왈라비 또는 샌디왈라비(Macropus agilis)는 캥거루과에 속하는 캥거루속 유대류의 일종이다. 오스트레일리아 북부와 뉴기니섬에서 서식한다. 오스트레일리아 북부 지역에서 가장 흔하게 발견된다. 날쌘왈라비는 엷은 갈색의 모래빛을 띠며, 아랫쪽으로 갈수록 희미해진다. 홀로 생활할 때도 있으며, 풀이나 다른 식물들을 뜯을 때는 군집 생활을 하기도 한다. 날쌘왈라비는 멸종위기종으로 간주되지는 않는다.
4종의 아종이 알려져 있다.
수컷 날쌘왈라비는 암컷보다 상당히 크고 몸길이가 최대 85cm에 이르며 몸무게는 16~27kg인 반면에 암컷은 몸길이 72cm이고 몸무게는 9~15kg이다. 암수 모두 꼬리가 길고 신축성이 있으며, 길이는 몸길이의 두배 정도이다. 귀가 비교적 크고 귀 가장자리는 검은 색을 띠고, 꼬리 끝 또한 검다.
등쪽은 모랫빛 갈색을 띠는 반면에 하체 쪽은 희끄무레하다. 두 귀 사이에 검은 줄무늬가 있고, 얼굴의 뺨 양쪽에 희미한 줄무늬가 나 있으며 또다른 흰 줄무늬가 넓적다리를 가로질러 희미하게 이어진다.[4][5]
날쌘왈라비는 오스트레일리아 북부, 파푸아뉴기니 그리고 인도네시아 파푸아 주에서 발견된다. 오스트레일리아 북부 지역에서 가장 흔하게 발견되는 왈라비이다.[6] 오스트레일리아 북부와 퀸즐랜드 동부 해안 아래로 꽤 흔하며, 쿠메라와 제이콥스 웹 그리고 호프 아일랜드 주변의 퀸즐랜즈 남동부 지역에 고립된 개체군이 존재한다. 남 모어톤 만 제도의 스트라드브로크섬과 우굼파섬에도 존재하지만 흔하지 않으며, 필섬에서도 아직 서식하는 것으로 추정하고 있다. 오스트레일리아에서의 전형적인 서식지는 건조한 개활지 삼림 지대와 히스 평야, 해변의 모래 언덕, 그리고 초원 지대이다.[7] 강 부근과 석호(潟湖)에서도 발견된다. 풀이 부족한 계절에는 관목 지대에서 나무 잎을 먹거나 [사탕수수]] 농장을 포함한 농경지로 이동하기도 한다.[4]
