Želva mapová (Graptemys pseudogeographica kohnii), též želva mississippská nebo želva kýlnatá patří mezi zástupce rodu Graptemys, který má celkem 12 druhů, z nichž některé se dělí na poddruhy, jako je tomu u druhu Graptemys pseudogeographica, který má poddruh Graptemys pseudogeographica kohnii.
Jedná se o sladkovodní želvu. Jejím typickým znakem je žlutá kresba na hlavě za očima ve tvaru písmene V, dále znak ve tvaru srpku měsíce, který je za okem a vede až pod jeho úroveň.[1] Na hlavě a na nohou má žluté proužky. Na krunýři má hřbetní kýl, který přechází do zubovitých výběžků. Na krunýři má kresbu, která připomíná mapu, odtud vznikl i název želva mapová.[2] Samice jsou velké až 20–25 cm a jsou mnohem větší než samci, kteří mají jen 12–15 cm. Žije 20-30 let. Aktivní je ve dne. Je neagresivní, díky tomu je možné chovat i více jedinců najednou.[3] Je velmi dobrý plavec.
Mezinárodně chráněna není to neplatí pro USA, kde naopak chráněná je. Stupeň ochrany se liší podle jednotlivých států.[4]
I když je býložravec menším množstvím masité stravy nepohrdne. Vyžaduje rozmanitou potravu, ve které jsou zastoupeny ryby, hmyz, menší část rostlinné potravy například listy smetánky lékařské, sušené byliny[4], ovoce nebo zelenina. Zvláště rostoucí mláďata potřebují dostatek všech esenciálních látek.
Hnízdí spíše v pozdních jarních měsících, v květnu až červnu.[5] Samice snáší více snůšek v jedné sezóně, obvykle až 4 vajíčka, která jsou podlouhlá a mají tvrdou skořápku. Vajíčka pak zahrabává do jamek na břehu. Při chovu v zajetí je líhnutí vajíček poměrně snadné. Je třeba vhodný inkubátor a substrát pro inkubaci vajec. Snesená vajíčka se v inkubátoru ze 2/3 zahrabou do substrátu.[4]
Vhodným biotopem jsou pro ni jezera, říční systémy, tůně i zaplavená pole. Přirozeným prostředím jsou pro ni malá klidná, teplá a zarostlá povodí, bohatá na hmyz a ryby. Obývá jihovýchod Spojených států, především povodí řeky Mississippi. Žije ve státech Kentucky, Tennessee, Mississippi, Alabama, Georgia a dalších státech USA.[4] Její výskyt je potvrzen i v České republice. [6]
Chová se v paludáriu, kde je větší plocha vody a menší souš.[7] Potrava se podává do vody, nikoli na souš. Je možné podávat kompletní granulované směsi a sušená krmiva pro vodní želvy. Ke krmné dávce se ale musí pravidelně přidávat vitamíny a minerály. Zejména u mláďat je nutné dbát na přísun vitamínů A, D3 a minerálních látek, při nedostatku jsou náchylné ke vzniku rachitidy.[5] Do vody se mohou umístit celé sépiové kosti. Mláďata je třeba krmit každý den, nejlépe několikrát. Dospělé želvy by měly mít 2-3 dny v týdnu půst.[8] Při nevhodném nebo příliš jednotvárném krmení želvy onemocní a nebudou se správně vyvíjet.
Teplota lokálního výhřevného místa na souši by měla být 35-40 °C a teplota vody 26-28 °C. Teplota vody i vzduchu je u vodních želv velmi důležitá. Pokud by se želvy chovaly v chladné vodě, je možné, že se nebudou správně vyvíjet a hrozí zakrnění a také velká náchylnost k onemocněním. Jako substrát je vhodný jemný štěrk nebo písek, kterým se vyplní 1/3 akvaterária, aby vznikla souš, která slouží jako kladiště pro snůšky vajec.[4] Také je nutné pravidelně čistit vodu, aby nedošlo k zaplísnění.
Želva mapová (Graptemys pseudogeographica kohnii), též želva mississippská nebo želva kýlnatá patří mezi zástupce rodu Graptemys, který má celkem 12 druhů, z nichž některé se dělí na poddruhy, jako je tomu u druhu Graptemys pseudogeographica, který má poddruh Graptemys pseudogeographica kohnii.
The Mississippi map turtle (Graptemys pseudogeographica kohni) is a subspecies of land and water turtle belonging to the family Emydidae. G. p. kohni is endemic to the central United States.
The Mississippi map turtle derives its common name not from the state of Mississippi, but rather from the Mississippi River.
The specific name, kohni, is in honor of amateur naturalist Joseph Gustave Kohn (1837–1906) of New Orleans, Louisiana, who collected the type specimen.[3][4]
Graptemys pseudogeographica kohni is found along the Mississippi River and its tributaries, from Illinois and Missouri southward.
Their grey shells are covered in yellow lines resembling contour lines.
The Mississippi map turtle is a popular pet for aquarists and is very enjoyable to watch.
The Mississippi map turtle (Graptemys pseudogeographica kohni) is a subspecies of land and water turtle belonging to the family Emydidae. G. p. kohni is endemic to the central United States.
La falsa testuggine geografica (Graptemys pseudogeographica (Gray, 1831)) è una testuggine della famiglia degli emididi[2] endemica degli Stati Uniti d'America.
Sono riconosciute due sottospecie:
Nelle zone dove gli areali si sovrappongono, sono assai frequenti i casi di ibridazione intraspecifica tra le due sottospecie e spesso è difficile, se non impossibile, distinguere con sicurezza gli esemplari.
Il nome specifico pseudogeographica, dal Greco antico ψευδο‑ (pseydo‑, «falso»), fa riferimento all'ingannevole somiglianza con la testuggine geografica (Graptemys geographica).
Il nome della sottospecie kohni è un omaggio al naturalista amatoriale Joseph Gustave Kohn (1837-1906) di New Orleans, Louisiana, che fornì a Georg Baur il tipo nomenclaturale.[3]
Il carapace è di colore marrone-olivastro e presenta una carenatura seghettata sulla linea dorsale, particolarmente accentuata negli esemplari più giovani.
Il colore del piastrone varia dal color crema al giallo pallido e presenta dei motivi concentrici attorno alle suture degli scuti, che tendono a sbiadire negli esemplari adulti.
Il colore della pelle va dal grigio-bruno al nerastro con delle striature gialle o bianche.
Il dimorfismo sessuale è fortemente accentuato: i maschi presentano una coda spessa e particolarmente lunga, con l'apertura della cloaca posta verso l'estremità, raggiungono i 10-14 cm (circa la metà rispetto alle femmine) e, solitamente, presentano un cranio più snello.
Le femmine hanno una coda di dimensioni ridotte, con la cloaca più vicina alla base e raggiungono dimensioni notevolmente maggiori dei maschi (fino a 28 cm).
La testuggine geografica del Missouri presenta una caratteristica macchia postorbitale sottile e a forma di uncino, con un lato che forma una sorta di sopracciglio e punta verso i lati della testa, e l'altro lato che corre lungo il collo.
Ha anche una macchiolina suboculare e una mandibolare dello stesso colore.
L'iride può essere di colore marrone o verde, con due piccoli puntini neri ai lati della pupilla.
Nella testuggine geografica del Mississippi, il "sopracciglio" della macchia postorbitale si prolunga, abbracciando il profilo dell'occhio fino a unirsi con la macchiolina suboculare.
Anche questa sottospecie presenta una macchiolina mandibolare dello stesso colore.
L'iride di questa sottospecie è tipicamente più chiara, di colore giallo pallido o bianco. Inoltre, la testuggine geografica del Mississippi non presenta i due puntini neri ai lati pupilla, tipici della G. p. pseudogeographica.
La falsa testuggine geografica vive nei bacini idrografici dei fiumi Missouri e Mississippi. La si trova in Illinois, in Missouri, nell'Indiana meridionale, nel Kansas orientale e nel Kentucky occidentale.
La sottospecie nominale G. p. pseudogeographica è presente lungo tutto il corso del fiume Missouri a sud della città di Bismarck, ma la si incontra anche nell'alto corso del fiume Mississippi. È l'unica sottospecie diffusa in Wisconsin, Minnesota, Dakota del Nord e Dakota del Sud, Iowa e Nebraska.[4]
La sottospecie G. p. kohni è diffusa lungo tutto il basso corso del fiume Mississippi a sud dell'affluenza col fiume Des Moines, ma la si trova anche nel basso corso del fiume Missouri. È l'unica sottospecie presente in Arkansas, in Louisiana, nella parte occidentale di Tennessee e Mississippi e nella parte orientale di Kansas, Oklahoma e Texas.[5]
Resistente nel nuoto, la falsa testuggine geografica predilige fiumi e grossi torrenti con correnti moderatamente forti, contenenti vegetazione acquatica e tronchi morti su cui emergere. Si trova a proprio agio anche in acque profonde e rapide. È presente anche nelle lanche, mentre non la si trova in laghi e paludi, né nei torrenti più piccoli.
La falsa testuggine geografica (Graptemys pseudogeographica (Gray, 1831)) è una testuggine della famiglia degli emididi endemica degli Stati Uniti d'America.
Graptemys pseudogeographica kohni juga dikenali sebagai Kura-kura Peta Mississippi ialah subspesies kura-kura dari keluarga Emydidae. G. p. kohni berasal dari tengah Amerika Syarikat. Haiwan ini mendiami Lembah Mississippi dari Illinois dan Nebraska, hingga ke kawasan teluk dari Mississippi ke Texas. Habitatnya merangkumi sungai, tasik dan sungai dan mereka cenderung memilih habitat yang dipenuhi oleh tumbuh-tumbuhan.
Nama kura-kura diambil daripada nama Sungai Mississippi.
Nama spesies, kohni, diambil sempena nama naturalis amatur, Joseph Gustave Kohn (1837-1906) dari New Orleans, Louisiana, pengumpul tip spesimen.[3][4]
Haiwan ini banyak ditemui di Sungai Mississippi dan sekitarnya, merangkumi Illinois dan selatan Missouri. Ada laporan menyatakan kewujudannya di Lyon Selatan, MI[5]
Kura-kura betina lebih besar berbanding jantan, di mana janan dewasa boleh mencecah 3.5 ke 5 inci panjang (kira-kira 9 ke 13 cm), manakala kura-kura betina boleh mencecah dari 6 ke 10 inci panjang (kira-kira 15 ke 25 cm). Kura-kura jantan lebih kecil dan leper berbanding betina nampak lebih besar dan tinggi.
Graptemys pseudogeographica kohni juga dikenali sebagai Kura-kura Peta Mississippi ialah subspesies kura-kura dari keluarga Emydidae. G. p. kohni berasal dari tengah Amerika Syarikat. Haiwan ini mendiami Lembah Mississippi dari Illinois dan Nebraska, hingga ke kawasan teluk dari Mississippi ke Texas. Habitatnya merangkumi sungai, tasik dan sungai dan mereka cenderung memilih habitat yang dipenuhi oleh tumbuh-tumbuhan.
Graptemys pseudogeographica kohnii je sladkovodná korytnačka, ktorá patrí medzi zástupcov rodu Graptemys. Ten má celkovo 12 druhov, z ktorých niektoré sa delia na poddruhy. Tak je tomu aj pri druhu Graptemys pseudogeographica, ktorého poddruhom je tento zástupca.
Ide o sladkovodnú korytnačku, ktorej typickým znakom je žltá kresba na hlave za očami v tvare písmena V; ďalej znak v tvare kosáčika mesiaca, ktorý je za okom a vedie až pod jeho úroveň.[1] Na hlave a na nohách má žlté prúžky. Na pancieri má chrbtový kýl, ktorý prechádza do zubovitých výbežkov. Na pancieri má kresbu, ktorá pripomína mapu.[2] Samice sú veľké až 20-25 cm a sú oveľa väčšie ako samce, ktoré majú len 12-15 cm. Žije 20-30 rokov. Aktívna je cez deň. Je neagresívna, vďaka tomu možno chovať aj viac jedincov naraz.[3] Je veľmi dobrý plavec.
Medzinárodne chránená nie je, s výnimkou USA, kde sa stupeň ochrany líši podľa jednotlivých štátov.[4]
Hoci je bylinožravec, menším množstvom mäsitej stravy nepohrdne. Vyžaduje rozmanitú potravu, v ktorej sú zastúpené ryby, hmyz, menšia časť rastlinnej potravy napríklad listy púpavy lekárskej, sušené byliny,[4] ovocie alebo zelenina. Najmä rastúce mláďatá potrebujú dostatok všetkých esenciálnych látok.
Hniezdi skôr v neskorých jarných mesiacoch, v máji až júni.[5] Samica znáša viac znášok v jednej sezóne, zvyčajne až 4 vajíčka, ktoré sú podlhovasté a majú tvrdú škrupinu. Vajíčka potom zarýva do jamiek na brehu. Pri chove v zajatí je liahnutie vajíčok pomerne jednoduché. Treba vhodný inkubátor a substrát pre inkubáciu vajec. Znesené vajíčka sa v inkubátore z 2/3 zahrabú do substrátu.[4]
Vhodným biotopom sú pre ňu jazerá, riečne systémy, tône aj zaplavené polia. Jej prirodzeným prostredím sú malé pokojné, teplé a zarastené povodia, bohaté na hmyz a ryby. Obýva juhovýchod Spojených štátov, predovšetkým povodie rieky Mississippi. Žije v štátoch Kentucky, Tennessee, Mississippi, Alabama, Georgia a ďalších štátoch USA.[4]
Chová sa v paludáriu, kde je väčšia vodná plocha a menšia súš.[6] Potrava sa podáva do vody, nie na súš. Je možné podávať kompletné granulované zmesi a sušené krmivo pre vodné korytnačky. Ku kŕmnej dávke sa ale musia pravidelne pridávať vitamíny a minerály. Najmä u mláďat je nutné dbať na prísun vitamínov A, D3 a minerálnych látok; pri ich nedostatku sú náchylné k vzniku rachitídy.[5] Do vody sa môžu umiestniť celé sépiové kosti. Mláďatá je potrebné kŕmiť každý deň, najlepšie niekoľkokrát. Dospelé korytnačky by mali mať 2-3 dni v týždni pôst.[7] Pri nevhodnom alebo príliš jednotvárnom kŕmení sa korytnačky nebudú správne vyvíjať.
Teplota lokálneho výhrevného miesta na súši by mala byť 35-40 °C, teplota vody 26-28 °C. Teplota vody aj vzduchu je u vodných korytnačiek veľmi dôležitá. Ak by sa chovali v chladnej vode, hrozí zakrpatenie a veľká náchylnosť k chorobám. Ako substrát je vhodný jemný štrk alebo piesok, ktorým sa vyplní 1/3 akvaterária, aby vznikla súš, slúžiaca ako kladisko na znášky vajec.[4] Tiež je nutné pravidelne čistiť vodu, aby nedošlo k zaplesneniu.
Graptemys pseudogeographica kohnii je sladkovodná korytnačka, ktorá patrí medzi zástupcov rodu Graptemys. Ten má celkovo 12 druhov, z ktorých niektoré sa delia na poddruhy. Tak je tomu aj pri druhu Graptemys pseudogeographica, ktorého poddruhom je tento zástupca.
ミシシッピチズガメ(Graptemys pseudogeographica kohnii)は、爬虫綱カメ目ヌマガメ科チズガメ属に分類されるカメ。要注意外来生物。別名ミシシッピニセチズガメ。
アメリカ合衆国(ミシシッピ川下流域)
最大甲長25cm。オスよりもメスの方が大型になる。縁甲板の後部は鋸状に尖る。 幼体の椎甲板には棘状の突起があり腹甲には等高線のような筋模様が入るが、成長するにつれて突起は滑らかになり腹甲の模様は消失する。腹甲の筋模様はニセチズガメに比べ明瞭。
頭部には白やクリーム色の細かい筋模様が入り、眼の後部から下部にかけて斑紋がある。虹彩は白か灰色で、チズガメ属では本種のみ虹彩に黒い帯模様が入らない。成体のオスは前足の爪が長く伸びる。
ニセチズガメは本種に近縁とされ、本種をニセチズガメの亜種とする説もある。
主に大型の河川に生息するが、河川の近くにある湖沼にも生息する。河川などの流水を好むチズガメには珍しく止水でも生活する。水棲傾向が強いが、倒木や岩に登り日光浴を行うことも好む。日光浴中に驚くと水中に滑るようにして飛びこんで逃げる。
食性は動物食傾向の強い雑食で、魚類、昆虫類、甲殻類、貝類、チズガメとしては珍しく水草等の植物質もよく食べる。貝類を主食する同属他種がいない環境では貝類を食べる割合が大きくなる。(特に成体のメス)
繁殖形態は卵生で、水辺の地面に穴を掘って年に2、3回に分けて卵を産む。
開発による生息地の破壊や、ペット用の採集により野生個体の生息数は減少している。
2006年にチズガメ属がワシントン条約附属書IIIに記載されアメリカ合衆国からの輸出は制限されているが、人工飼育下での繁殖個体が安価に流通している。