Mihule[1] (iné názvy: mihuľovce[2], staršie: minohy[3]; lat. Petromyzontida, Petromyzon(t)es, Petromyzontomorphi) sú taxón (nadtrieda, trieda, podtrieda) kruhoústnic. Zahŕňajú jediný rad mihuľotvaré (Petromyzontiformes).
Majú hadovité telo bez párových končatín a ozubené lievikovité ústa, ktorými sa niektoré druhy zavŕtavajú do tela iných rýb a sajú ich krv. Zuby sú aj na jazyku. Dýchajú žiabrami uloženými vo vakovitých dutinách po boku hlavy. Žiabre ústia von siedmimi pármi malých okrúhlych otvorov za očami. Nos je na temene hlavy. Majú chordu, nemajú však stavce. Sliny mihúľ zabraňujú zrážaniu krvi, spôsobujú rozpad červených krviniek a tkanív.
Rozmnožujú sa v riekach alebo potokoch s rýchlym tokom a štrkovitým dnom. Na dne si vyhrabávajú hniezda v tvare jám.
Ich larvy sa nazývajú minohy a kedysi sa omylom považovali za samostatný rod Ammocoetes, lebo sú od dospelých jedincov značne odlišné. Oči majú prekryté kožou, ústa trojuholníkovité a bezzubé, žiabrové otvory majú v brázde, žijú v bahne. Po niekoľkých rokoch sa menia na dospelé mihule.
V minulosti sa názov „minohy“ používal namiesto „mihule“ a „minohovité“ namiesto „mihuľovité“.
Poznáme asi 25 žijúcich druhov (čeľaď mihuľovité), z toho v Európe 10. Najznámejšie sú:
Mihule:
Mihule (iné názvy: mihuľovce, staršie: minohy; lat. Petromyzontida, Petromyzon(t)es, Petromyzontomorphi) sú taxón (nadtrieda, trieda, podtrieda) kruhoústnic. Zahŕňajú jediný rad mihuľotvaré (Petromyzontiformes).
Majú hadovité telo bez párových končatín a ozubené lievikovité ústa, ktorými sa niektoré druhy zavŕtavajú do tela iných rýb a sajú ich krv. Zuby sú aj na jazyku. Dýchajú žiabrami uloženými vo vakovitých dutinách po boku hlavy. Žiabre ústia von siedmimi pármi malých okrúhlych otvorov za očami. Nos je na temene hlavy. Majú chordu, nemajú však stavce. Sliny mihúľ zabraňujú zrážaniu krvi, spôsobujú rozpad červených krviniek a tkanív.
Rozmnožujú sa v riekach alebo potokoch s rýchlym tokom a štrkovitým dnom. Na dne si vyhrabávajú hniezda v tvare jám.