Dážďovník obyčajný alebo dážďovník tmavý[3] (Apus apus) je malý sťahovavý vták z radu dážďovníkotvaré (Apodiformes), patriaci k najlepším letcom vôbec. Bol zistený ako hniezdič alebo predpokladaný hniezdič na väčšine územia Slovenska v mestách na budovách alebo na skalách či v stromových dutinách.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov dážďovník obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, európska populácia bol v rokoch 1980 – 2013 takisto stabilná.[1]
Dorastá do dĺžky 16 – 17 cm, váhy 36 – 52 g[5] a v rozpätí krídel meria 42 – 48 cm, je štíhly, celý čiernohnedo sfarbený so svetlým hrdlom, dlhými kosákovitými krídlami, vidlicovitým chvostom (ktorý pomáha pri zmene smeru vo vysokých rýchlostiach) a zakrpatenými končatinami. Jeho zobák je nápadne krátky ale ústa sú široké a slúžia na zhromažďovanie hmyzu. Obe pohlavia sa sfarbením nelíšia. [6][7]
Jeho oko, pri prelete hmyzím rojom, vpredu chráni tuhé perie („mihalnice“). Dožíva sa 21 rokov.[8]
V Južnej a Západnej Európe žije veľmi podobný dážďovník plavý (A. pallidus) a dážďovník skalný (Tachymarptis Melba), ktorý vzácne zaletuje aj na územie Česka a Slovenska a ktorý sa od dážďovníka obyčajného líši bielym sfarbením brucha.[7]
Známe prenikavé "sríí". [7]
Hniezdia takmer v celej Európe, v Severnej Afrike a na rozsiahlom území Ázie. Je sťahovavý, so zimoviskom na južnej polovici Afriky. Sem sa sťahuje v kŕdľoch v septembri a do Strednej Európy sa začína vracať v marci. Preletí okruh dlhý cca 2 000 km.[5] Žije prevažne v mestách a na dedinách, zriedkavo aj lesných alebo skalnatých oblastiach.[6][7]
V Česku je zvlášť chránený ako ohrozený druh, v rokoch 2001 – 2003 na tomto území hniezdil v počte 60 000 – 120 000 párov.[6] V celej Európe hniezdi 7 až 17 miliónov párov a populácia trpí menším poklesom.[9]
Na Slovensku hniezdi roztrúsene po celom území 30 až 60 tisíc párov, pričom populácia i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[10] V roku 2014 NT* A2ac - takmer ohrozený.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4][9] .
Dážďovník obyčajný sa s výnimkou hniezdenia takmer neustále zdržiava vo vzduchu, kde dokonca aj spí, pije a pári sa, strieda pritom svižný let s plachtením, počas ktorého naberá výšku okolo jedného až dvoch kilometrov, aby následne počas spánku mohol klesať. Bolo zistené, že niektoré jedince sú vo vzduchu aj 10 mesiacov, čo je rekord.[13] Počas klesavého letu upadá do mikrospánku, kedy vypína jednu polovicu mozgu, pričom druhá kontroluje let.[14] Dážďovníky nocujú počas letu v kŕdľoch.[14] Vo vzduchu lieta priemernou rýchlosťou 35 km/h, hoci môže dosiahnuť aj rýchlosť presahujúcu 200 km/h (pravdepodobne rýchlosť voľným pádom).[15] Je to najrýchlejší vták na svete v rýchlosti, ktorú vyvinie iba vlastnou silou a pomocou vlastných krídel (teda nie voľným pádom). Takto mu bola nameraná rýchlosť 111,6 km/h smerom horizontálne.[16][17] Minimálny pohyb po pevnom povrchu dokazujú aj jeho zakrpatené končatiny, vďaka ktorým druh získal aj binomické meno (Apus Apus z gréckeho a pous= bez nôh). Jeho končatiny však majú silné pazúry, ktorými sa zachytáva na vertikálnych povrchoch.[5][18]
Pôvodne hniezdil na skalách a v dutinách stromov, v súčasnosti však na tento účel využíva prevažne otvory a štrbiny v ľudských stavbách. Hniezdia v rozmedzí od mája do septembra raz ročne, v jednej znáške potom bývajú 2 – 3 čisto biele vajcia, na ktorej 18 – 22 dňovej[19] inkubácii sa striedavo podieľa samec aj samica. V prípade nepriaznivého počasia dokážu mláďatá znížiť teplotu tela a spomaliť tak svoj rast (upadnúť do letargie[19]), vďaka čomu dokážu prežiť aj jedno až dvojtýždňový nedostatok potravy.[7]
Živí sa lietajúcim hmyzom a pavúkmi, ktoré loví z ich sietí.
Dospelé vtáky majú vzhľadom na svoje výborné manévrovacie schopnosti v lete len malé množstvo predátorov, medzi ktoré patrí najmä sokol lastovičiar (Falco subbuteo) a sokol sťahovavý (Falco peregrinus). Mladé vtáky v ťažko prístupných hniezdach sú dobre chránené pred predátormi, uloviť ich dokáže napr. sokol myšiar.[20]
Na tomto druhu často parazituje voš Crataerina pallida, ktorá pije jeho krv. Na tele sa môže nachádzať až 20 jedincov, ktoré sú veľké cca 7 mm.[8]
Dážďovník obyčajný bol Slovenskou ornitologickou spoločnosťou vybraný za vtáka roku 2008.[21] Česká společnost ornitologická ho vybrala za vtáka roku 2004.[22]
Typické tvary krídel za letu
Hniezdia v škárach stien, skál a v búdkach
Mláďatá vo vletovom otvore búdky
Mladý dážďovník
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dážďovník obyčajný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Dážďovník obyčajný
Dážďovník obyčajný alebo dážďovník tmavý (Apus apus) je malý sťahovavý vták z radu dážďovníkotvaré (Apodiformes), patriaci k najlepším letcom vôbec. Bol zistený ako hniezdič alebo predpokladaný hniezdič na väčšine územia Slovenska v mestách na budovách alebo na skalách či v stromových dutinách. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov dážďovník obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, európska populácia bol v rokoch 1980 – 2013 takisto stabilná.
