Klepietkavce (Chelicerata) je podkmeň bezhryzadlových článkonožcov. Sú to suchozemské článkonožce, len 2 starobylé skupiny sú morské. Nemajú nikdy tykadlá a takmer nikdy zložené oči (výnimkou sú 4 druhy z triedy Merostomata). Hlava vždy zrastá s hruďou na hlavohruď (cephalothorax). V hlavovej časti sú len dva páry modifikovaných končatín – chelicery a pedipalpy, ktoré bývajú často mohutne vyvinuté. Hrudná časť má 4 páry primárne kráčavých nôh, len veľmi zriedka (u málo početnej starobylej podivnej morskej triedy Pantopoda) ich môže byť viac párov. Pôvodnými dýchacími orgánmi sú pľúcne dutinky, u odvodených skupín sú aj vzdušnice; žiabre majú iba Merostomata. Vylučovacími orgánmi sú koxálne nefrídie, ktoré sú u vyšších klepietkavcov nahradené Malphigiho trubicami. Vývin je väčšinou epiméria, u primitívnych a odvodených typov má rysy anamérie.
podkmeň: klepietkavce (Chelicerata)
Vo viacerých systémoch sa nohatky nezaraďujú pod klepietkavce.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klepietkavce
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Klepietkavce
Klepietkavce (Chelicerata) je podkmeň bezhryzadlových článkonožcov. Sú to suchozemské článkonožce, len 2 starobylé skupiny sú morské. Nemajú nikdy tykadlá a takmer nikdy zložené oči (výnimkou sú 4 druhy z triedy Merostomata). Hlava vždy zrastá s hruďou na hlavohruď (cephalothorax). V hlavovej časti sú len dva páry modifikovaných končatín – chelicery a pedipalpy, ktoré bývajú často mohutne vyvinuté. Hrudná časť má 4 páry primárne kráčavých nôh, len veľmi zriedka (u málo početnej starobylej podivnej morskej triedy Pantopoda) ich môže byť viac párov. Pôvodnými dýchacími orgánmi sú pľúcne dutinky, u odvodených skupín sú aj vzdušnice; žiabre majú iba Merostomata. Vylučovacími orgánmi sú koxálne nefrídie, ktoré sú u vyšších klepietkavcov nahradené Malphigiho trubicami. Vývin je väčšinou epiméria, u primitívnych a odvodených typov má rysy anamérie.
