Naturalized populations of this species were reported at four sites in Nevada (J. W. Cornett 1987) and in Death Valley National Monument, California (J. W. Cornett 1988). L. R. McClenaghan and A. C. Beauchamp (1986) found low genetic variation among populations of Washingtonia filifera. V. J. Miller (1983) discussed the history and setting of W. filifera in Arizona.
Native to the southwestern U.S and Baja California, the California fan palm is 1 of the 11 native palms in North America. It has a large, gray unbranched trunk, with horizontal lines. The trunk is 2-3 feet in diameter, and grows 20 to 60 feet long, with hooked spines along the edges. It grows naturally near desert oases, or moist soils near alkaline streams, and mountain canyons. The fan shaped leaves spread from around the top while many old leaves hang on the trunk. This provides a protective habitat for many animals, including birds, insects, and small rodents.
It should not be confused with the date palm, but it does produce “date like” fruit surrounded by a seed. The fruit contains a sweet pulp which the Native Americans ate fresh or dried. They also grounded the nuts to a fine powder and used it for flour.
Təbii şəraitdə ABŞ və Meksika nın cənub ştatlarında tropik ərazilərdə bitir.
Hündürlüyü 20 m-ə çatan, tezböyüyən düz gövdəli bitkidir. Yelpik formalı, iri yarpaqcıqlardan ibarət çətirə malikdir. Yarpaqların uzunluğu 14-45 sm, yaşıl rəngli,cod saplaqlı, ag liflidir. Saplaqları iynələrlə örtülmüşdür. Kanarları tikanlıdır. Yarpaq saplağının uzunluğu 1,5-2,5 m-ə çatır. Ləkvari, çətirşəkilli, çoxsaylı hissələri yarpaq ayasının bünövrəsindən çıxır yarpağın ucunda hissələrə bölünür. İlk yarpaqlar əvvəlcə açıq yaşıl rəngdə, sonradan tünd-yaşıl rəngdə olur. Bənövşəyı rəngli çiçəyi iri və ətirlidir. Çiçəkləri ikicinsli, qoltuq çiçək qruplarına yığılmışdır, çiçəklədikdən sonar onların yerində uzunluğu 15 mm-ə qədər, yeməli qara giləmeyvələr əmələ gəlir. Çiçəkləmə fazasına may-iyun aylarında başıayır. Meyvəsi avqust-sentyabr aylarında yetişir. Meyvəsinin diametric 1-1,5 sm-dir, sarı rəngdədir. Toxumu xırda və dairəvi formadadır. Toxumla çoxaldılır.
İşıqsevəndir, ancaq düz günəş şüalarından qorunmalıdır. Yarpaq çürüntülü, çimli,torflu, qumlu torpaqlarda yaxşı bitir.
Abşeron da, cənub rayonlarda mədəni şəraitdə becərilir.
Yaşıllıqlarda tək və ya qrup əkinlərində istifadə edilir.
Washingtonia filifera és, juntament amb Phoenix canariensis i Phoenix dactylifera, una de les principals espècies de palmera que s'utilitzen en la jardineria de climes mediterranis.
És originària de les àrees subdesèrtiques de Califòrnia i del nord-oest de Mèxic.
Li calen estius calorosos, però a l'hivern té una relativa resistència al fred, ja que pot suportar glaçades de curta durada fins a 10 graus per sota zero.
A la península Ibèrica prospera en totes les façanes litorals i les altituds mitjanes de l'interior. A l'altiplà nord, amb estius relativament curts, s'observen exemplars aïllats que creixen molt lentament en exposicions protegides a altituds de fins a 800 metres sobre el nivell del mar, com per exemple a l'Hort de Calixto i Melibea de Salamanca.
Es conrea fora del seu hàbitat natural, especialment en països de clima temperat.
Les principals característiques diferenciadores respecte al gènere Phoenix és la presència de fulles palmades en lloc de pectinades (o sigui, els folíols surten radialment del mateix punt a l'extrem del pecíol, en comptes de disposar-se a banda i banda al llarg de l'eix com les barbes d'una ploma) i el tronc molt més prim i alt (més de 15 metres). El tronc té petites marques de fissures rugoses o és parcialment cobert per restes foliars, amb la base eixamplada. Conté un fruit el·líptic o ovoide, negrós, de 0,6 cm de diàmetre i no comestible.[1]
En condicions bones per al seu creixement, arriben fins las 23 metres d'alçada (algunes fins i tot a 30 m).
Washingtonia filifera va ser descrita per (Lindl.) H. Wendl. i publicada en Botanische Zeitung (Berlín) 37(5): 68. 1879.3[2]
Washingtonia filifera és, juntament amb Phoenix canariensis i Phoenix dactylifera, una de les principals espècies de palmera que s'utilitzen en la jardineria de climes mediterranis.
Washingtonie vláknitá (Washingtonia filifera) je palma z čeledi arekovitých (Arecaceae). Jejím původním prostředím jsou jihozápadní Spojené státy americké a mexická Baja California. Dorůstá výšky 15–20 m, šířka koruny je 3–6 metrů. Jedná se o stálezelený strom s robustním sloupovitým kmenem a vějířovitými listy pokrytými voskovou vrstvou.
Indiáni konzumovali plody této palmy, ať už syrové, či vařené. Také z nich mleli mouku, kterou používali při pečení. Některé kalifornské indiánské kmeny (např. Cahuilla) si z listů vyráběli obuv, pokrývali jimi střechy a pletli z nich košíky. Z kmenů těchto palem se vyrábělo kuchyňské náčiní.
Washingtonie vláknitá se často pěstuje jako okrasná dřevina. Jedná se o poměrně odolnou palmu, která bez většího poškození snáší krátkodobý pokles teploty až na - 10 °C. Tomuto druhu se nejlépe daří ve středozemním klimatu, ale jsou k vidění i v oblastech s vlhkým subtropickým podnebím, např. ve východní Austrálii a jihovýchodních USA.
Obrázky, zvuky či videa k tématu washingtonie vláknitá ve Wikimedia Commons
Washingtonie vláknitá (Washingtonia filifera) je palma z čeledi arekovitých (Arecaceae). Jejím původním prostředím jsou jihozápadní Spojené státy americké a mexická Baja California. Dorůstá výšky 15–20 m, šířka koruny je 3–6 metrů. Jedná se o stálezelený strom s robustním sloupovitým kmenem a vějířovitými listy pokrytými voskovou vrstvou.
Die Kalifornische Washingtonpalme[1] (Washingtonia filifera), auch Fädige Washingtonie[2] ist eine in Nordamerika heimische Palmenart. Sie ist in subtropischen Gebieten eine häufig angepflanzte Fächerpalme.
Der Stamm wird bis 18 m hoch und erreicht einen Durchmesser von 90 bis 120 cm. Die Basis ist geschwollen. Der Stamm ist grau und im älteren Bereich schmal rissig, ansonsten braun bis rotbraun. Der Stamm ist unterhalb der Krone von einem Kleid aus toten Blättern umgeben, das manchmal die ganze Stammlänge bedeckt, was wie ein (Priester-)Rock aussieht. Von daher stammt die Bezeichnung „Petticoat-Palme“ bzw. Priesterpalme. Bei Zierpflanzen werden diese Blätter häufig entfernt.[3]
Die Blätter sind 1,8 bis 2,4 m breit, fächerförmig und von gelblich-grüner bis silberner oder grau-grünlicher Farbe. Der Blattstiel ist 1,8 m lang und am Rand mit scharfen Zähnen bewehrt. Die Spreite ist meist bis über die Hälfte in Segmente geteilt. Die Segmente sind hängend an der Spitze. Zwischen den Segmenten stehen weißliche Fäden. Von diesen Fäden rührt das Art-Epitheton filifera her, das „die Fädentragende“ bedeutet.[3]
Die Blütenstände stehen zwischen den Blättern und überragen diese deutlich. Die Blüten sind zwittrig und weißlich. Die Früchte sind dunkelbraun bis schwarz. Die Fruchtstände hängen deutlich unterhalb der Krone.[3]
Die Art ist in Kalifornien, im Westen von Arizona und im Nordosten von Baja California heimisch. Sie wächst hier entlang von Bächen und arroyos, sowie bei Quellen.[3]
Die Art ist eine beliebte Zierpflanze. Sie ist in trockenen Gebieten kältehart in den USDA-Klimazonen 7 bis 11. Sie ist für mediterranes Klima besser geeignet als für feuchte tropische Bedingungen.[3]
In Kultur sind Hybriden mit Washingtonia robusta häufig, die die Kälteresistenz von Washingtonia filifera mit der Eleganz von Washingtonia robusta verbinden.[3] Sie werden als Washingtonia filibusta bezeichnet.
Die Kalifornische Washingtonpalme (Washingtonia filifera), auch Fädige Washingtonie ist eine in Nordamerika heimische Palmenart. Sie ist in subtropischen Gebieten eine häufig angepflanzte Fächerpalme.
Washingtonia filifera, the desert fan palm,[4] California fan palm, or California palm,[5][6][7] is a flowering plant in the palm family Arecaceae, native to the far southwestern United States and Baja California, Mexico. Growing to 15–20 m (49–66 ft) tall by 3–6 m (10–20 ft) broad, it is an evergreen monocot with a tree-like growth habit. It has a sturdy, columnar trunk and waxy, fan-shaped (palmate) leaves.
The Latin specific epithet filifera means "thread-bearing".[8]
Washingtonia filifera grows to 18 m (59 ft) in height, and occasionally to as much as 25 m (82 ft) in ideal conditions. The California fan palm is also known as the desert fan palm, American cotton palm, and Arizona fan palm.
The fronds are up to 4 m (13 ft) long, made up of a thorned petiole up to 2 m (6.6 ft) long, bearing a fan of leaflets 1.5–2.0 m (4.9–6.6 ft) long. They have long, thread-like, white fibers, and the petioles are pure green with yellow edges and filifera-filaments, between the segments. The trunk is gray and tan, and the leaves are gray green. When the fronds die, they remain attached and drop down to cloak the trunk in a wide skirt. The shelter that the skirt creates provides a microhabitat for many small birds and invertebrates.
Washingtonia filifera typically lives from 80 to 250 years or more.
Washingtonia filifera is the only palm native to the Western United States and one of the country's largest native palms,[9][10] exceeded in height only by the Cuban or Florida royal palm.[7]
Primary populations are found in desert riparian habitats at spring-fed and stream-fed oases in the Colorado Desert[11] and at a few scattered locations in the Mojave Desert.[12] It is also found near watercourses in the Sonoran Desert along the Gila River in Yuma,[13] along the Hassayampa River and near New River in Maricopa County, and in portions of Pima County, Pinal County, Mohave County (along the Colorado River), and several other isolated locations in Clark County, Nevada. In Mexico, it is native only to the state of Baja California, where occurs in isolated canyons and oases as far south as Bahía de los Angeles.[14] It is a naturalized species in the warm springs near Death Valley and in the extreme northwest of Sonora (Mexico). It is also reportedly naturalized in the South and Southeast Texas, Florida, Hawaii and extreme southwest Utah, the U.S. Virgin Islands, and Australia.[15][16]
Desert fan palms provide habitat for the giant palm-boring beetle, western yellow bat, hooded oriole, and many other bird species. Hooded orioles rely on the trees for food and places to build nests. Numerous insect species visit the hanging inflorescences that appear in late spring.[17]
Historically, natural oases are mainly restricted to areas downstream from the source of hot springs, though water is not always visible at the surface.
Today's oasis environment may have been protected from colder climatic changes over the course of its evolution. Thus, this palm is restricted by both water and climate to widely separated relict groves.[18] The trees in these groves show little if any genetic differentiation, (through electrophoretic examination), suggesting that the genus is genetically very stable.
Fan palm oases have historically been subject to both natural and manmade fires. Fires are rarely fatal for the fan palm, but it is also not completely immune to them.
The fan palm's trunk is heavily resistant to burning. In most cases, the trunk is only at risk of losing some of its outer vascular layers during a fire. After those layers are ignited and burnt off, the remaining surface is left heavily charred, which fortifies the trunk against future flames. Subsequent burnings serve to char the trunk more, further increasing its fire resistance.
The palm's fronds are the most flammable portion of the tree. The unchecked buildup of dead fronds as a 'skirt' around the trunk can be especially dangerous in a crown fire. A severe accumulation of them could constitute enough kindling to completely burn through the trunk, killing the tree. However, if a palm can survive the burning of its fronds, they will take time to regrow, leaving it less susceptible to fire in the meantime.
Barring extreme, fatal conditions, fires are even conducive to the health and propagation of fan palms. The palms' reproduction process benefits from burnings, as fires help release saplings and clear away overgrowth from surrounding vegetation. Fires can also help palms conserve water by burning away their crowns and parts of their trunks, leading to a reduction in surface area and therefore decreased rates of evaporation and transpiration.[19]
Grazing animals can kill young plants through trampling, or by eating the terminus at the apical meristem, the growing portion of the plant. This may have kept palms restricted to a lesser range than indicated by the availability of water.
The palm boring beetle Dinapate wrightii (Bostrichidae) can chew through the trunks of this and other palms. Eventually, a continued infestation of beetles can kill various genera and species of palms. W. filifera appears to be resistant to the red palm weevil (Rhynchophorus ferrugineus) by a mechanism of antibiosis – production of compounds lethal to the larvae.[20][21][22]
Currently, the desert fan palm is experiencing a population and range expansion, perhaps due to global warming[23][24] or mustang control.
The sweet fruit pulp of the fan palm is edible.[25] The fruit was eaten raw, cooked, or ground into flour for cakes by Native Americans.[26] The Cahuilla and related tribes used the leaves to make sandals, roof thatch, and baskets. The woody petioles were used to make cooking utensils. The Moapa band of Paiutes and other Southern Paiute people have written memories of using this palm's seed, fruit, or leaves for various purposes, including as famine food.[27][28] The bud (known as heart of palm) has also been eaten.[29]
Joshua Tree National Park in the Mojave Desert preserves and protects healthy riparian palm habitat examples in the Little San Bernardino Mountains, and westward where water rises through the San Andreas Fault on the east valley side. In the central Coachella Valley, the Indio Hills Palms State Reserve and nearby Coachella Valley Preserve, other large oases are protected and accessible. The Santa Rosa and San Jacinto Mountains National Monument, and Anza-Borrego Desert State Park both have large and diverse W. filifera canyon oasis habitats.
Washingtonia filifera is widely cultivated as an ornamental tree. It is one of the hardiest coryphoid palms, rated as hardy to USDA hardiness zone 8. It can survive brief temperatures of −10 °C (14 °F) with minor damage, and established plants have survived, with severe leaf damage, brief periods as low as −17 °C (1 °F). The plants grow best in arid or Mediterranean climates, but can be found in humid subtropical climates such as eastern Australia and the southeastern USA. It has gained the Royal Horticultural Society's Award of Garden Merit.[30][31]
W. filifera in Palm Canyon, Santa Rosa and San Jacinto Mountains National Monument
W. filifera frond with fibrous threads on leaf segments
W. filifera trees and fronds in Anza-Borrego Desert State Park
W. filifera, inflorescence and the fruiting season
{{cite journal}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link) 
Drawing by Axel Aucouturier Architect Washingtonia filifera, the desert fan palm, California fan palm, or California palm, is a flowering plant in the palm family Arecaceae, native to the far southwestern United States and Baja California, Mexico. Growing to 15–20 m (49–66 ft) tall by 3–6 m (10–20 ft) broad, it is an evergreen monocot with a tree-like growth habit. It has a sturdy, columnar trunk and waxy, fan-shaped (palmate) leaves.
Washingtonia filifera, la Washingtonia de California,[2] es una especie arbórea de la familia de las Arecáceas. Es, junto con Phoenix canariensis, Phoenix dactylifera y Chamaerops humilis, una de las principales especies de palmera que se utilizan para la jardinería en climas mediterráneos y templados suaves.
Sus principales características diferenciadoras respecto al género Phoenix es que tienen hojas palmadas (o sea, los folíolos salen radialmente del mismo punto en el extremo del pecíolo, en lugar de disponerse a lo largo del raquis como las barbas de una pluma) y el tronco es mucho más delgado y alto (más de 15 metros). El tronco posee pequeñas marcas de fisuras rugosas o esta parcialmente cubierto por restos foliares, su base es ensanchada. Posee un fruto elíptico u ovoide, negruzco de 0,6 cm de diámetro.
Las condiciones ideales son los veranos calurosos, pero en invierno tiene una relativa resistencia al frío, ya que puede soportar heladas de corta duración de hasta 10 grados bajo cero.
En la Península ibérica prospera en todas la fachadas litorales y las altitudes medias del interior. En la meseta norte, con veranos relativamente cortos, se observan ejemplares aislados que crecen muy lentamente en exposiciones protegidas a altitudes de hasta 800 metros sobre el nivel del mar, como por ejemplo en el Huerto de Calixto y Melibea de Salamanca.
Su origen viene de las áreas subdesérticas de California y norte de Baja California. En condiciones buenas para su crecimiento, alcanzan hasta 23 metros de altura (algunas incluso 30 m). Su nombre hace honor a George Washington, el primer presidente de los Estados Unidos.
Washingtonia filifera fue descrita por (Lindl.) H.Wendl. y publicado en Botanische Zeitung (Berlin) 37(5): 68. 1879.[3]
Washingtonia: nombre genérico que lleva el nombre de George Washington.
filifera: epíteto latino que significa "con hilos".[4]
Washingtonia filifera, la Washingtonia de California, es una especie arbórea de la familia de las Arecáceas. Es, junto con Phoenix canariensis, Phoenix dactylifera y Chamaerops humilis, una de las principales especies de palmera que se utilizan para la jardinería en climas mediterráneos y templados suaves.
Kiuline vašingtooniapalm (Washingtonia filiferas) on igihaljas puittaim palmiliste sugukonnast.
Elab 80–250 aasta vanuseks.
Kasvab looduslikult Arizona, Nevada, Lõuna-California ja Loode-Mehhiko kõrbeoaasides.
Kiuline vašingtooniapalm kasvab heades kasvutingimustes kuni 23 m, harva 30 m kõrguseks. Lehed on 1,5–2 m pikad. Võrast allapoole moodustavad surnud lehed kleidi sarnase kogumiku, mis võib mõnikord tüve katta täielikult.
Kiuline vašingtooniapalm (Washingtonia filiferas) on igihaljas puittaim palmiliste sugukonnast.
Elab 80–250 aasta vanuseks.
Kasvab looduslikult Arizona, Nevada, Lõuna-California ja Loode-Mehhiko kõrbeoaasides.
Kiuline vašingtooniapalm kasvab heades kasvutingimustes kuni 23 m, harva 30 m kõrguseks. Lehed on 1,5–2 m pikad. Võrast allapoole moodustavad surnud lehed kleidi sarnase kogumiku, mis võib mõnikord tüve katta täielikult.
Kaliforniako palmondoa (Washingtonia filifera) Aracaceae familiako zuhaitz espezie bat da. Kanariar palmondo, Datil-palmondo eta Palmondo nano-arekin batera, klima mediterraneoa duten guneetan lorezaintzarako erabiltzen diren palmondo espezie nagusietako bat da.
Bere jatorria Kaliforniako eta Kalifornia Beherea iparraldeko basamortu eremuak dira. Hazteko baldintza aproposetan 23 metroko altuerara iristen dira (batzuetan 30 m ere). Izen zientifikoa George Washington, Ameriketako Estatu Batuetako lehen presidentearen omenez emana da.
Phoenix generoarekiko ezberdintasun nagusiak honako hauek dira: Hostoak palmatuak ditu, hots, folioloak pezioloaren amaierako puntu beretik irtetzen da. Enborra askoz argalago eta altuagoa da (15 m baino gehiago) eta pitzadura zakar txikien marka dauka. Fruitua 0,6 cm-ko diametroa du eta eliptikoa edo obaloa itxurakoa du.
Washingtonia filifera deskribatu zuen ( Lindl. ) H.Wendl. eta Botanische Zeitung-en (Berlin) 37 (5) aldizkarian argitaratu da: 68. 1879. [1]
Washingtonia : George Washington izenarekin izen orokorra.
filifera : latin epiteteak "hariak" esaten ditu. [2]
Kaliforniako palmondoa (Washingtonia filifera) Aracaceae familiako zuhaitz espezie bat da. Kanariar palmondo, Datil-palmondo eta Palmondo nano-arekin batera, klima mediterraneoa duten guneetan lorezaintzarako erabiltzen diren palmondo espezie nagusietako bat da.
Presidentinpalmu (Washingtonia filifera) on sukuun Washingtonia kuuluva palmulaji. Se elää 80–250-vuotiaaksi.
Sitä tavataan luontaisena aavikkokeitailla Arizonassa, Nevadassa, eteläisessä Kaliforniassa ja Luoteis-Meksikossa.
Presidentinpalmu kasvaa enintään 23 (poikkeuksellisesti 30) metriä korkeaksi hyvällä paikalla. Lehdet ovat 1,5–2 m pitkiä. Kun lehdet kuolevat, ne alkavat roikkua ja jäävät eräänlaiseksi ”hameeksi” rungon yläosan ympärille.
Kaupunkien laajenemisen myötä lajille sopivat keitaat ovat vähentyneet, ja palmut siinä samassa. IUCN on luokitellut sen silmälläpidettäväksi lajiksi.
Presidentinpalmu (Washingtonia filifera) on sukuun Washingtonia kuuluva palmulaji. Se elää 80–250-vuotiaaksi.
Sitä tavataan luontaisena aavikkokeitailla Arizonassa, Nevadassa, eteläisessä Kaliforniassa ja Luoteis-Meksikossa.
Presidentinpalmu kasvaa enintään 23 (poikkeuksellisesti 30) metriä korkeaksi hyvällä paikalla. Lehdet ovat 1,5–2 m pitkiä. Kun lehdet kuolevat, ne alkavat roikkua ja jäävät eräänlaiseksi ”hameeksi” rungon yläosan ympärille.
Kaupunkien laajenemisen myötä lajille sopivat keitaat ovat vähentyneet, ja palmut siinä samassa. IUCN on luokitellut sen silmälläpidettäväksi lajiksi.
Washingtonia filifera, le palmier à jupon, palmier de Californie ou même palmier jupon de Californie, est une espèce de palmiers (famille des Arecaceae) appartenant au genre Washingtonia (les palmiers jupons).
Il est originaire du Sud-Ouest des États-Unis (Californie, du sud-ouest de l'Arizona) et du nord-ouest du Mexique, où il se développe en colonies, dans les gorges et les canyons humides des régions arides.
L'espèce est très cultivée en dehors de son habitat naturel, notamment dans les pays tempérés, pour sa bonne résistance au froid qui avoisine les - 10°/−12 °C. Elle est réputée plus résistante aux basses températures que Washingtonia robusta. Elle a de plus une croissance très rapide et est souvent plantée dans les villes et dans les jardins pour sa valeur ornementale.
Elle est considérée comme envahissante à Hawaï et en Australie dans la région de Perth[1].
Le palmier jupon mesure jusqu'à 23 m de hauteur, le stipe peut atteindre plus de vingt mètres de hauteur. Comparé à son cousin Washingtonia robusta, Washingtonia filifera pousse moins haut mais est plus robuste et imposant (à l'inverse de ce que semble indiquer les noms scientifiques), avec un stipe plus épais et souvent bien droit, portant une couronne de feuilles plus large.
Les feuilles sont larges et palmées, avec un pétiole de près de 2 m de long, prolongé par une palme arrondie composée de nombreuses folioles de presque 2 m de long, qui s'effilochent en de nombreux fils fibreux, à l'origine de l'épithète spécifique filifera, « qui porte des fils ».
L'inflorescence très dense mesure environ 5 m de long, elle est composée de fleurs bisexuées blanches. Les fruits sont des drupes ovales. Parvenus à maturité, ils prennent une couleur marron-noir. Ils mesurent de 6 à 10 mm de diamètre. Ils sont composés d'une graine unique recouverte d'une fine couche de chair.
Washingtonia filifera dans le parc national de Joshua Tree, Californie.
Un groupe de palmier poussant où il y a de l'eau, parc national de Joshua Tree.
Certains spécimens ont le stipe entièrement couvert par les anciennes feuilles.
Palmeraie naturelle de Palm Canyon, Californie.
Allée de vieux Washingtonia filifera entretenus au Jardin national d'Athènes, Grèce.
Les Amérindiens utilisaient leurs feuilles comme chaume et faisaient de la farine avec les fruits du Washingtonia filifera, qui sont comestibles et présentent de bonnes qualités nutritives. Des fouilles archéologiques ont permis de découvrir des instruments qui permettaient autrefois de moudre les fruits pour obtenir cette farine.
Les fruits étaient trempés dans l’eau par les Cahuillas pour faire une boisson[2]. Ces derniers pouvaient les manger frais, les conservaient en les faisant sécher au soleil pour une utilisation ultérieur ou bien encore en faisaient des confitures[2].
Washingtonia filifera, le palmier à jupon, palmier de Californie ou même palmier jupon de Californie, est une espèce de palmiers (famille des Arecaceae) appartenant au genre Washingtonia (les palmiers jupons).
A palmeira de California (Washingtonia filifera) é unha especie arbórea da familia das Arecáceas. É, xunta as Phoenix canariensis e Phoenix dactylifera, unha das principais especies de palmeira que se utilizan na xardinaxe en climas mediterráneos. En Galiza plántase nalgúns xardíns costeiros tanto privados coma públicos, sendo máis frecuente nas Rías Baixas.
A súa orixe vén das áreas subdesérticas de California. En boas condicións para o seu crecemento, acada até os 23 metros de altura (algunhas incluso 30 m). O seu nome fai honra a George Washington, o primeiro presidente dos Estados Unidos.
As condicións ideais son os veráns calorosos, mais no inverno ten unha relativa resistencia ao frío, xa que pode aturar xeadas de curta duración de até 10 graos baixo cero.
As súas principais características diferenciadoras a respecto do xénero Phoenix é que ten follas palmadas (ou sexa, os folíolos saen radialmente do mesmo punto no extremo do pecíolo, no canto de se dispor ao longo do raque como as barbas dunha pluma) e o toro é moito máis magro e alto (máis de 15 metros). O toro posúe pequenas marcas de fendas engurradas ou esta parcialmente cuberto por restos foliares, a súa base está enlargada. Posúe un froito elíptico ou oval, negro de 0,6 cm de diámetro.
Washingtonia filifera, a palmeira de California, foi descrita por (Lindl.) H.Wendl. e publicado en Botanische Zeitung (Berlin) 37(5): 68. 1879.[2]
Washingtonia: nome xenérico que leva o nome de George Washington.
filifera: epíteto latino que significa "con fíos".[3]
A palmeira de California (Washingtonia filifera) é unha especie arbórea da familia das Arecáceas. É, xunta as Phoenix canariensis e Phoenix dactylifera, unha das principais especies de palmeira que se utilizan na xardinaxe en climas mediterráneos. En Galiza plántase nalgúns xardíns costeiros tanto privados coma públicos, sendo máis frecuente nas Rías Baixas.
Kalifornijska lepezasta palma (Končasta vašingtonija, lat. Washingtonia filifera) je jedna od najčešće sađenih palmi u suptropskim područjima. Potječe iz polupustinjskih predela južne Kalifornije i jugozapadne Arizone (kanjon rjeke Colorado). Računa se da može podnjeti temperaturu do -12°C. Na temperaturama oko -8°C počinju oštećenja listova, ali ona može izdržati i nešto niže temperature (-15°C) zahvaljujući sposobnosti da preživi duga razdoblja bez lišća.
Stablo ima slabo izražene usjeke, pri osnovi je nešto malo šire nego pri vrhu. Listovi su zelene do svetlozelene boje te svi osim vršnih vise. Peteljke su zelene, u mladosti gole, kasnije tu i tamo s bodljama. Segmenti su relativno meki, od polovice se prelamaju, po obodu im se odvajaju pamučasti konci koji ostaju na njima sve do odumiranja listova. Ova palma naraste do visine od 18-20 m. Washingtonia filifera je jednodoma biljka s bijelim cvjetovima koji vise u cvatovima na drškama dugim do 1,5 m. Plodovi su sitne tamnosmeđe bobice, jestive, po ukusu podsjećaju na prave datulje. Otporna je na sušu, ali znatno brže raste uz redovno navodnjavanje. Odgovaraju joj zemljišta i s pH vrijednostima do pH 10. Voli izravno sunce. Korijen joj nije toliko osetljiv, tako da se lako presađuje. Ova palma je inače jedna od najrasprostranjenijih palmi na jadranskoj obali.
Nićata washingtonowa palma (Washingtonia filifera) je štom ze swójby palmowych rostlinow (Arecaceae).
Jeli eksistuje w druhej rěči hižo bóle wuwity nastawk ze samsnej temu, potom přełožuj a dodawaj z njeho.
Jeli nastawk ma wjace hač jedyn njedostatk, wužiwaj prošu předłohu {{Předźěłuj}}. Nimo toho so awtomatisce kategorija Kategorija:Zarodk wo biologiji doda.
Nićata washingtonowa palma (Washingtonia filifera) je štom ze swójby palmowych rostlinow (Arecaceae).
La palma californiana (Washingtonia filifera (Rafarin) H.Wendl. ex de Bary) è una palma nativa della California meridionale, dell'Arizona sud-occidentale e del Messico settentrionale.[2]
In condizioni ottimali cresce sino a 25–30 m. Le foglie hanno un picciolo lungo sino a 2 m, Può sopportare temperature fino a −10/−12 °C, infatti è una delle palme più resistenti per i climi temperati, sopporta la neve, basta che non ci sia troppo spesso.
La Lista rossa IUCN classifica Washingtonia filifera come specie prossima alla minaccia di estinzione (Near Threatened).[1]
Questa palma è adatta per creare alberature pubbliche nei litorali e viene ampiamente coltivata nei giardini privati soprattutto mediterranei, pur riuscendo a sopravvivere in posizioni riparate al nord Italia; questa specie viene spesso piantata per la sua rusticità e l'adattabilità a diversi climi e terreni, anche se non si avrà una crescita ottimale nei terreni con ristagni idrici. Questa palma è una delle palme più utilizzate in America centrale, soprattutto in aree desertiche, dove viene impiegata per creare suggestivi viali alberati.
La palma californiana (Washingtonia filifera (Rafarin) H.Wendl. ex de Bary) è una palma nativa della California meridionale, dell'Arizona sud-occidentale e del Messico settentrionale.
Washingtonia filifera is de botanische naam van een palm. De plant komt voor in Noord-Amerika, in het zuiden van Californië en in het westen van Arizona. De plant groeit er in een semi-woestijnklimaat waar er weinig water is, de zomers extreem warm en lang zijn en de winters kort.
De palm wordt 15-18 m hoog en tot 1 m breed. De stammen hebben een 'lange rok' van verdroogde bladeren. De tot 3,5 m lange bladeren hebben een stekelige bladsteel. De bloeiwijzen hebben kleine witte bloempjes. De vruchten zijn zeer klein en schitterend zwart.
Aan de Middellandse Zeekusten van Frankrijk, Spanje en Italië is de plant winterhard. Incidenteel overleeft de soort in Bretagne, maar pogingen in België en Nederland zijn gedoemd tot mislukken.
Washingtonia filifera is de botanische naam van een palm. De plant komt voor in Noord-Amerika, in het zuiden van Californië en in het westen van Arizona. De plant groeit er in een semi-woestijnklimaat waar er weinig water is, de zomers extreem warm en lang zijn en de winters kort.
De palm wordt 15-18 m hoog en tot 1 m breed. De stammen hebben een 'lange rok' van verdroogde bladeren. De tot 3,5 m lange bladeren hebben een stekelige bladsteel. De bloeiwijzen hebben kleine witte bloempjes. De vruchten zijn zeer klein en schitterend zwart.
Aan de Middellandse Zeekusten van Frankrijk, Spanje en Italië is de plant winterhard. Incidenteel overleeft de soort in Bretagne, maar pogingen in België en Nederland zijn gedoemd tot mislukken.
Washingtonia filifera er en palme som vokser sørvest i ørkenen i USA mot grensen til Mexico.
Washingtonia filifera er nært beslektet med Washingtonia robusta, men er noe mer sentvoksende, har tykkere stamme og blir sjelden høyere enn 23 meter. Palmen overlever kortvarige temperaturer ned mot -12 °C, men vil få store skader på palmebladene ved så lave temperaturer.
Denne botanikkrelaterte artikkelen er foreløpig kort eller mangelfull, og du kan hjelpe Wikipedia ved å utvide den.
Washingtonia filifera er en palme som vokser sørvest i ørkenen i USA mot grensen til Mexico.
Washingtonia filifera er nært beslektet med Washingtonia robusta, men er noe mer sentvoksende, har tykkere stamme og blir sjelden høyere enn 23 meter. Palmen overlever kortvarige temperaturer ned mot -12 °C, men vil få store skader på palmebladene ved så lave temperaturer.
Waszyngtonia nitkowata (Washingtonia filifera (Linden ex André) H.Wendl. ex de Bary) – gatunek rośliny z rodziny arekowatych (popularnie nazywanych palmami). Pochodzi z Kalifornii i Arizony[3].
Roślina ozdobna, sadzona w parkach i ogrodach, jednakże w środkowoeuropejskich warunkach klimatycznych może być uprawiana tylko we wnętrzach ew. latem może być wystawiana na zewnątrz[4].
Waszyngtonia nitkowata (Washingtonia filifera (Linden ex André) H.Wendl. ex de Bary) – gatunek rośliny z rodziny arekowatych (popularnie nazywanych palmami). Pochodzi z Kalifornii i Arizony.
Washingtonia filifera, popularmente chamada palmeira-de-saia, palmeira-de-saia-da-califórnia, palmeira-da-califórnia ou washingtônia-de-saia, é uma espécie arbórea da família das Arecaceae.[1] Juntamente com a Phoenix canariensis e a Phoenix dactylifera, é uma das principais espécies de palmeira utilizadas para jardinagem em climas mediterrâneos.
Tem sua origem nas áreas subdesérticas da Califórnia. Em boas condições para seu crescimento, pode atingir até 23 metros de altura (algumas inclusive chegam a 30 metros). As condições ideais são os verões quentes, mas no inverno tem uma relativa resistência ao frio, já que pode suportar geadas de curta duração de até 10 graus negativos.
Washingtonia filifera, popularmente chamada palmeira-de-saia, palmeira-de-saia-da-califórnia, palmeira-da-califórnia ou washingtônia-de-saia, é uma espécie arbórea da família das Arecaceae. Juntamente com a Phoenix canariensis e a Phoenix dactylifera, é uma das principais espécies de palmeira utilizadas para jardinagem em climas mediterrâneos.
Tem sua origem nas áreas subdesérticas da Califórnia. Em boas condições para seu crescimento, pode atingir até 23 metros de altura (algumas inclusive chegam a 30 metros). As condições ideais são os verões quentes, mas no inverno tem uma relativa resistência ao frio, já que pode suportar geadas de curta duração de até 10 graus negativos.
Washingtonia filifera este un palmier originar din oazele din centrul, sudul și sud-vestul Arizonei, sudul Nevadei și deșerturile din interiorul Sudului Californiei.
Acest palmier crește până la 23 metri (uneori până la 30 metri) în condiții de creștere bune. Washingtonia filifera poate trăi între 80 și 250 ani, poate chiar mai mult. Numele vine de la George Washington, primul președinte al Statelor Unite ale Americii.
Poate rezista până la -10 °C cu pagube puține iar unele plante adulte au reușit să supraviețuiască perioade scurte la -12 °C dar cu pagube mari ale foliajului.
Palmovka papraďovitá (Washingtonia filifera) alebo kalifornská vejárová palma je palma z čeľade arekovité (Arecaceae). Pôvod má v púštnych oázach Arizony, v južnej Nevade, severozápadnom Mexiku a v púštiach južnej Kalifornie.
Palmovka papraďovitá rastie v subtropickom podnebí, kde dosahuje výšku do 23 m, niekedy až do 30 m. Listy dorastajú do dĺžky 2 m, tvoria 4 – 5 m chocholec listov v hornej časti úzkeho kmeňa (najhrubší 101,6 cm). Tento druh sa vyznačuje veľmi dlhými ovísajúcimi vláknami na listoch. List je zakončený vejárom menších listov, ktorých stopky majú na okrajoch tŕne. Keď listy odumrú, vytvárajú „sukňu“ okolo kmeňa. Tá ponúka úkryt pre menšie živočíchy. Má dlhé kolovité korene, čo jej umožňuje prijímať vodu aj v najsuchších miestach. Obojpohlavné kvety sú bielej alebo žltej farby, rastú v strapcoch ovísajúcich z koruny. Plodom je červeno-čierne ovocie, kôstkovica s priemerom 1,3 cm a jednym veľkým semenom s priemerom 0,6 cm. Dožíva sa veku od 80 do 250 rokov (niekedy aj viac). Rod Washingtonia (palmovka) je nazvaný podľa 1. amerického prezidenta Georgea Washingtona.
V prírode sa prirodzene vyskytuje v púšti a suchých oblastiach pozdíž svahov a kaňonov. Táto divo rastúca palma sa viem prispôsobiť širokej škále pôd a podnebí. Rastliny sú odolné pred značným mrazom. Len s ľahkým poškodením prežije mrazy do −10 °C, a rastliny dokázateľne prežili aj krátkodobé mrazy −12 °C, aj keď s poškodeným olistením. Rastliny rastúce v rýchloschnúcej pôde sú viac odloné pred mrazom. Naopak, rastliny sú schopné prežiť aj teplo 52,8 °C. Môžu rásť aj vo veľmi zásaditej pôde s pH 9,2. Uprednostňuje plné slnko, ale dobre rastie aj v polotieni. Mladé rastlinky rýchlo klíčia aj so starších semien, a tak sa mladé rastliny môžu stať pod materskou rastlinou burinami. Dnes, v období urbanizácie, sa strácajú jej prirodzené biotopy.
Používa sa ako okrasná rastlina na miestach, ktde môže vytvoriť veľkú korunu. Používa sa v prírodných a formálnych výsadbách pri cestách a na uliciach. Mladšie rastliny sa dajú pestovať v súdkoch a kvetináčoch aj ako izbová rastlina.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Palmovka papraďovitá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Palmovka papraďovitá
Palmovka papraďovitá (Washingtonia filifera) alebo kalifornská vejárová palma je palma z čeľade arekovité (Arecaceae). Pôvod má v púštnych oázach Arizony, v južnej Nevade, severozápadnom Mexiku a v púštiach južnej Kalifornie.
Washingtonia filifera là loài thực vật có hoa thuộc họ Arecaceae. Loài này được (Linden ex André) H.Wendl. ex de Bary miêu tả khoa học đầu tiên năm 1879.[3]
Bài viết liên quan đến phân họ cau Coryphoideae này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn. Washingtonia filifera là loài thực vật có hoa thuộc họ Arecaceae. Loài này được (Linden ex André) H.Wendl. ex de Bary miêu tả khoa học đầu tiên năm 1879.
Washingtonia filifera (Linden ex André) H.Wendl.
Охранный статус
Вашингтония нитеносная (лат. Washingtonia filifera) — вид однодольных растений рода Вашингтония (Washingtonia) семейства Пальмовые (Arecaceae).
Дерево высотой до 16—20 м, иногда до 25 м. Ствол цилиндрический, у основания диаметром до 80—100 см, кверху незаметно сужающийся, после опадения листьев имеет рубчатую поверхность. У старых экземпляров ствол до кроны почти гладкий, тёмно-серый, с малозаметными рубчатыми следами черешков опавших листьев, верхняя часть ствола, под кроной, покрыта свисающими не опавшими старыми листьями.
Листья веерообразные, длиной до 3—4 м, серовато-зелёные, голые, листовая пластинка разрезана на одну треть глубины на сегменты в количестве 80—90, средние сегменты длиной до 1,5 м и шириной 6 см, крайние — длиной до 60—80 см и шириной 1 см, сегменты на концах двунадрезанные, по краям снабжены тонкими нитями белого цвета. Черешок листа равен длине листовой пластинки, нижняя часть черешков до половины их длины по краям снабжена желтоватыми острыми шипами, загнутыми к основанию черешка. Язычок (передний гребень) на конце черешка короткий или слаборазвитый[2], стержень длиной 15—16 см. За вегетационный период образуется до 13 листьев, продолжительность их жизни до трёх-четырёх лет.
Соцветия метельчатые, длиной 3—5 м, дугообразно согнутые книзу. Цветки белые, обоеполые.
Плод — продолговатая костянка, длиной до 1 см, толщиной 0,4—0,6 см, блестящая, чёрная или тёмно-коричневая, с тонкой рыхлой мякотью. Семя яйцевидно-овальное длиной 0,5—0,6 см и толщиной 0,4—0,5 см, с вогнутым основанием.
Хромосомный набор 2n = 36.
Северная Америка — северные и северо-западные части пустыни Колорадо, южная Калифорния и западная Аризона, а также в Мексике в штате Нижняя Калифорния. Натурализовалась в южной Неваде. Образует леса или растёт группами на низменных местах, где постоянно доступны подземные воды. Выращивается как декоративное растение почти во всех странах с субтропическим климатом. На Черноморском побережье Кавказа растёт успешно от Сочи и южнее; страдает в наиболее суровые зимы при снижении температуры до минус 7-8 С°. В районах с более сухим климатом является более зимостойкой. Хорошо растёт в Азербайджане на Апшеронском полуострове. На Южном берегу Крыма требует укрытия.
Вашингтония нитеносная (лат. Washingtonia filifera) — вид однодольных растений рода Вашингтония (Washingtonia) семейства Пальмовые (Arecaceae).
丝葵（学名：Washingtonia filifera）又名老人葵、华盛顿椰子等，是棕榈科丝葵属的一种植物。[1][2][3]
常绿乔木。茎单生，高20～30米，浅灰色，基部通常不膨大，顶端稍细，有纵裂纹或皱纹。近圆形大型叶片，直径2～3m，掌状深裂，裂片50～100片，边缘、先端及裂口有多数细长、下垂的丝状纤维，似白发苍苍的老人，所以又名老人葵。枯叶先端稍下垂，宿存被覆树干。
肉穗花序，白色大型花。椭圆形核果，长1～1.5cm，熟时黑色，微有皱纹。
原产于美国加利福尼亚州、亚利桑那州及墨西哥西北部等地，中国热带及亚热带地区有栽培，作为观赏树
.jpg)
|access-date=中的日期值 (帮助) |access-date=中的日期值 (帮助) 
