nomes no trilho de navegação
Acridotheres melanopterus és un ocell de la família dels estúrnids (Sturnidae) que habita zones de camp obert de Java, Balí i Lombok.
Acridotheres melanopterus és un ocell de la família dels estúrnids (Sturnidae) que habita zones de camp obert de Java, Balí i Lombok.
Aderyn a rhywogaeth o adar yw Drudwen adeinddu (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: drudwy adeinddu) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Sturnus melanopterus; yr enw Saesneg arno yw Black-winged starling. Mae'n perthyn i deulu'r Adar Drudwy (Lladin: Sturnidae) sydd yn urdd y Passeriformes.[1]
Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn S. melanopterus, sef enw'r rhywogaeth.[2] Mae'r rhywogaeth hon i'w chanfod yn Asia.
Mae'r drudwen adeinddu yn perthyn i deulu'r Adar Drudwy (Lladin: Sturnidae). Dyma rai o aelodau eraill y teulu:
Rhestr Wicidata:
rhywogaeth enw tacson delwedd Drudwen benllwyd Sturnia malabarica Drudwen benwen Sturnia erythropygia_May_2013_Neil_Island_Andaman.jpg)
_(6017305832).jpg){kind=small}
.jpg)
.jpg)
Aderyn a rhywogaeth o adar yw Drudwen adeinddu (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: drudwy adeinddu) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Sturnus melanopterus; yr enw Saesneg arno yw Black-winged starling. Mae'n perthyn i deulu'r Adar Drudwy (Lladin: Sturnidae) sydd yn urdd y Passeriformes.
Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn S. melanopterus, sef enw'r rhywogaeth. Mae'r rhywogaeth hon i'w chanfod yn Asia.
Majna černokřídlá (Acridotheres melanopterus) je kriticky ohrožený druh z čeledi špačkovití (Sturnidae) a rodu Acridotheres někdy zařazen do rodu Sturnus. Jsou známy celkem tři poddruhy: Acridotheres melanopterus melanopterus, Acridotheres melanopterus tertius a Acridotheres melanopterus tricolor.[2]
Majna černokřídlá se vyskytuje na ostrově Jáva. Před rokem 1960 zde byl pták značně rozšířen po celé střední a západní části ostrova a obýval i ostrov Madura, od té doby ale stavy značně poklesly. Majna obývá převážně mangrovníkové porosty na území o celkové rozloze 200 km2 Vyskytuje se od nížin do maximální nadmořské výšky 2 400 m n. m.[3]
Majna černokřídlá je středně velký druh majny, dosahuje velikosti asi 23 cm,[3] křídlo přičemž měří okolo 12,1 cm a ocas 6,7 cm. Hmotnost této majny nebyla zaznamenána. Má bíle zbarvené peří, letky, ocas a hřbet mají černou až břidlicovou barvu, okolo oka se rozprostírá žlutavá až růžová skvrna, která se táhne od spodní strany zobáku (který dosahuje velikosti 2,3 cm) až k uchu. Na hlavě má tento druh chocholku z peří.[4] Vzhledem se podobá majně Rothschildově (Leucopsar rothschildi), která má však skvrnu kolem oka modrou, méně černého peří a větší chocholku.[3] Mladí jedinci majn černokřídlí se podobají dospělcům, mají i skvrnu kolem oka, ale peří je převážně pískové.[4]
Majna černokřídlá patrně hnízdí ve stromových dutinách, o odchovu mláděte či životním cyklu nebyly získány téměř žádné informace, dle pozorování si nicméně druh připravuje hnízdo okolo ledna, přičemž mláďata lze spatřit v září. Na základě pozorování Feareho a Kang Neea z ostrova Saint John se zdá, že tito ptáci loví ve skupinách utvořených z párů drobné bezobratlé, které vybírají především z listů, konzumovaly rovněž plody rostlin Fagraea fragrans a Eugenia longiflora a pily nektar. Stejní pozorovatelé rovněž popsali jednu z komunikací druhu, tedy zvedání chocholky a pohyby hlavou a tělem a také hlasité zvuky přecházející z cha do ostrého kaar kaar a kishaa kishaa.[4]
Majna černokřídlá je oblíbeným chovným ptákem na ostrově Jáva a za jeden kus je na trzích placeno 220 amerických dolarů, přičemž jedinci odchycení z volné přírody jsou nejdražší.[3] Řada lidí proto i přes právní předpisy ptáky hromadně odchytává. Například dle pěti průzkumů tří trhů mezi lety 2010 až 2014 v hlavním městě Indonésie, Jakartě, bylo objeveno pravidelně několik majn v Baritu a až čtrnáct ptáků na trhu v Pramuku; žádní ptáci se neprodávali pouze na trzích v Jatinegaře.[5] Další nebezpečí představuje používání insekticidů. Následkem těchto faktorů populace druhu rychle klesla a je dohadována na méně než padesát jedinců. Mezinárodní svaz ochrany přírody jej považuje za kriticky ohrožený,[3] dle studie z roku 2016 je doporučeno zařadit tento druh na přílohu III Úmluvy o mezinárodním obchodu s ohroženými druhy volně žijících živočichů a rostlin.[5] Majna černokřídlá rovněž spadá od roku 1979 pod zákony Indonésie. O záchranu druhu se starají dva chovné projekty, někteří jedinci jsou navráceni zpět do volné přírody, roku 2012 bylo vypuštěno 25 ptáků. Pták obývá jednu chráněnou oblast.[3]
Obrázky, zvuky či videa k tématu majna černokřídlá ve Wikimedia Commons
Majna černokřídlá (Acridotheres melanopterus) je kriticky ohrožený druh z čeledi špačkovití (Sturnidae) a rodu Acridotheres někdy zařazen do rodu Sturnus. Jsou známy celkem tři poddruhy: Acridotheres melanopterus melanopterus, Acridotheres melanopterus tertius a Acridotheres melanopterus tricolor.
Jalak putih (Acridotheres melanopterus) iku sawijining spésiès Jalak ing kulawarga Sturnidae. Manuk iki kalebu kéwan èndemik ing Indonesia.
Spésiès iki ing wiwitan dilebokaké ing génus Sturnus, nanging banjur dilih menyang génus Acridotheres amarga nilik saka pakulinan manuk iki lan sadulur-seduluré ing génus Acridotheres.[3]
Jalak putih dawané watara 23 centimetres (9.1 in) . Wuluné putih saka siran, gulu, dhadha , lan déné buntut lan péranganing suwiwi nggilap ireng. Ing pucuké buntut lan péranganing suwiwi uga ana warna putih. Kulit saubengé mripat tanpa wulu lan kuning. Manuk lanang lan wadon rupané mèmper, lan manuk enom sing kaya wong diwasa kajaba endhas lan geger sing warna abu-abu.
Manuk iki duwé habitat ing alas tropis kang garing, ing laladan cendhèk nganti 2400 mèter saka segara.
Jalak putih mangan warna-warna panganan, kalebu woh, néktar lan gegremet. Manuk iki golèk pangan ing golongan cilik utawa pasangan ing wit-witan lan ing lemah. Nalika wengi mlumpuk bebarengan lan kadhangkala bareng spésiès jalak liya umpamané jalak bali. Ungsumé tumangkar racaké ora bebarengan, gumantung saka papané. Manuk ing Jawa kulon biyasa tumangkar saka Maret nganti sasi Mèi, nanging ing Bali watara sasi Juni. Manuk iki kalebu monogami, Nyusuh ing bolongan wit-witan utawa selan watu.
Jalak putih (Acridotheres melanopterus) iku sawijining spésiès Jalak ing kulawarga Sturnidae. Manuk iki kalebu kéwan èndemik ing Indonesia.
Spésiès iki ing wiwitan dilebokaké ing génus Sturnus, nanging banjur dilih menyang génus Acridotheres amarga nilik saka pakulinan manuk iki lan sadulur-seduluré ing génus Acridotheres.
The black-winged myna[2] (Acridotheres melanopterus) is a species of starling in the family Sturnidae. The species is also known as the black-winged starling or the white-breasted starling. It is endemic to Indonesia. There are three recognised subspecies: the nominate race, which occurs across much of the island of Java; tricolor, which is restricted to south east Java; and tertius, which is found on Bali and possibly Lombok. The validity of the records on Lombok has been called into question, as there are only a few records and those may represent escapees from the caged-bird trade or natural vagrants. The species has often been assigned to the starling genus Sturnus, but is now placed in Acridotheres because it is behaviourally and vocally closer to the birds in that genus.[3]
The black-winged myna is a small myna, 23 centimetres (9.1 in) in length. The plumage of this species is striking, with the head, breast, back and rump being white, and the tail and parts of the wings glossy black. The tip of the tail and parts of the wings are also white. The skin around the eye is unfeathered and yellow. The bill is yellow, and slightly darker towards the base. The sexes are alike, and young birds are like the adults except that juveniles' crown and back are grey. The subspecies tricolor is similar to the nominate but has a grey back and much more black on the wings. The subspecies tertius is similar to tricolor except the grey on the back descends to the tail.[3]
_-_Sturnidae_-_bird_skin_specimen.jpeg)
Its natural habitats are tropical dry forests, tropical dry shrubland, tropical moist shrubland, and pastureland, from sea-level up to 2400 meters. Until recently it had adjusted to human-modified habitats well, moving into orchards, lawns, suburban areas and other cultivated land.[3]
The black-winged myna feeds on a variety of items, including fruit, nectar and insects. It feeds in small groups and in pairs, both in trees and on the ground. It roosts communally at night in groups, sometimes with other starling species like the Bali starling. It is a seasonal breeder, although the exact timing of the breeding season varies by location. Birds in west Java breed from March to May, but in east Bali the season is around June. They are apparently monogamous, nesting in a twig lined hole amongst rocks or in a tree.[3]
The black-winged myna was once an abundant bird, so much so that it was considered a potential rival and threat to the threatened Bali myna.[4] The species has declined, however, for much the same reasons as the Bali starling, principally collection for the caged-bird trade.[5] The black-winged myna is one of the most popular species among collectors; in recent years the number of birds entering the trade has declined as they have become increasingly rare in the wild. It is believed that the population has declined by at least 80% over the last 10 years. The species is also potentially threatened by changes in agricultural processes, and scientists are also concerned about genetic variation being lost as escapees mix the three subspecies.[1] Escapees of this species briefly formed a breeding population in Singapore, but that population is now thought to be extinct.[3] A captive breeding program has been started at Cikananga Wildlife Rescue Center in West Java, and produced 200 chicks by 2012. Twenty-five of these birds were used to supplement the wild population, using nest boxes that local villages had produced. Several reintroductions were planned, one at Antam Pongkor Gold Mine in Gunung Halimun Salak National Park and another Rawadanau Nature Reserve in Banten Province, though the former was setback after the property was transferred to national park authorities, who immediately relaxed trapping prevention, resulting in the decline from forty individuals to eight.[1]
The black-winged myna (Acridotheres melanopterus) is a species of starling in the family Sturnidae. The species is also known as the black-winged starling or the white-breasted starling. It is endemic to Indonesia. There are three recognised subspecies: the nominate race, which occurs across much of the island of Java; tricolor, which is restricted to south east Java; and tertius, which is found on Bali and possibly Lombok. The validity of the records on Lombok has been called into question, as there are only a few records and those may represent escapees from the caged-bird trade or natural vagrants. The species has often been assigned to the starling genus Sturnus, but is now placed in Acridotheres because it is behaviourally and vocally closer to the birds in that genus.
La Nigraflugila sturno aŭ Nigraflugila minao (Sturnus melanopterus aŭ Acridotheres melanopterus) estas paserina birdo de la genro de sturnoj plej tipa en familio de Sturnedoj. Ĝi estas konata ankaŭ kiel Blankabrusta sturno.
Ĝi estas endemia de Indonezio. Estas tri agnoskitaj subspecioj, la nomiga raso, kiu loĝas en multe de la insulo de Javo, tricolor, kiu estas limigita al sudorienta Javo, kaj tertius, kiu troviĝas en Balio kaj eble en Lomboko. Tamen la valido de la vidaĵoj de Lomboko estas pridisputata ĉar estis nur malmultaj vidaĵoj kaj povus reprezenti fuĝintojn el kaĝokomerco aŭ naturaj vagantoj.
La specio estis ofte atribuita al la sturna genro Sturnus, sed ĝi estas nuntempe lokata en Acridotheres ĉar ĝi estas laŭ kutimaro kaj voĉo pli proksima al la birdoj de tiu genro.[1]
La Nigraflugila sturno estas malgranda minao aŭ sturno 23 cm longa. La plumaro de tiu specio estas rimarkinda, kun kapo, brusto, dorso kaj pugo blankaj kaj la mallonga vosto kaj parto de flugiloj brilnigraj. Tiuj nigraj flugiloj elstaraj en blanka korpo nomigas la specion ankaŭ en la latina scienca nomo kie melanopterus signifas “de nigraj flugiloj”. La vostopinto kaj parto de la flugiloj estas blankaj. La haŭto ĉirkaŭ okulo estas senpluma kaj flava kaj havas plilongigon al la orelareo. Ankaŭ la beko estas flava, kaj iom pli malhela ĉebaze. Ambaŭ seksoj estas similaj, kaj junuloj estas kiel plenkreskuloj escepte pro tio ke krono kaj dorso estas grizaj. La subspecio tricolor estas simila al la nomiga sed havas grizan dorson kaj multe pli da nigro en flugiloj. La subspecio tertius estas simila al tricolor escepte pro tio ke la grizo en dorso descendas al la vosto.[1]
Ties natura biotopo estas tropikaj sekaj arbaroj, sekaj aŭ humidaj arbustaroj, kaj paŝtejoj, el marnivelo al 2400 m. Ĝis ĵuse ĝi bone adaptiĝis al homomodifitaj vivejoj, moviĝante inter fruktoĝardenoj, herbejoj, ĉeurbaj areoj kaj aliaj kultivejoj.[1]
La Nigraflugila sturno manĝas varion de aĵoj, inklude frukton, nektaron kaj insektojn. Ili manĝas en malgrandaj grupoj kaj en paroj, ambaŭe kaj en arboj kaj surgrunde. Ili ripozas komune nokte en grupoj, foje kun aliaj sturnoj kiel la Balia sturno. Ĝi estas sezona reproduktanto, kvankam la tempo de la reprodukta sezono varias laŭloke. Birdoj en okcidenta Javo reproduktiĝas el marto al majo, sed en orienta Balio la sezono estas ĉirkaŭ junio. Ili ŝajne estas monogamaj, kaj nestumas en per bastonetoj kovrita truo inter rokoj aŭ en arbo.[1]
Tiu orientalisa specio estis iam abunda birdo, tiom multe ke oni konsideris ĝin ebla rivalo kaj minaco al minacata Balia sturno.[2] La specio tamen malpliiĝis, multe pro la samaj tialoj ke la Balia sturno, ĉefe kolektado por kaĝokomerco. La specio estas unu el la plej popularaj specioj por kolektantoj; ĵuse la nombro de birdoj enkomercigitaj malpliiĝis ĉar ĝi iĝis jam pli kaj pli rara en naturo. La specio estas nuntempe traktata kiel endanĝerita fare de la IUCN. La specio estas eventuale minacata ankaŭ de ŝanĝoj en agrikulturaj teknikoj kaj ankaŭ sciencistoj kulpas pro malpliigo de genetika variado ĉar fuĝintoj miksigis la tri subspeciojn.[3]. Fuĝintoj de tiu specio dummallonge formis reproduktantan populacion en Singapuro, sed tiu populacio estas nuntempe konsiderata formortinta.[1]
La Nigraflugila sturno aŭ Nigraflugila minao (Sturnus melanopterus aŭ Acridotheres melanopterus) estas paserina birdo de la genro de sturnoj plej tipa en familio de Sturnedoj. Ĝi estas konata ankaŭ kiel Blankabrusta sturno.
Ĝi estas endemia de Indonezio. Estas tri agnoskitaj subspecioj, la nomiga raso, kiu loĝas en multe de la insulo de Javo, tricolor, kiu estas limigita al sudorienta Javo, kaj tertius, kiu troviĝas en Balio kaj eble en Lomboko. Tamen la valido de la vidaĵoj de Lomboko estas pridisputata ĉar estis nur malmultaj vidaĵoj kaj povus reprezenti fuĝintojn el kaĝokomerco aŭ naturaj vagantoj.
La specio estis ofte atribuita al la sturna genro Sturnus, sed ĝi estas nuntempe lokata en Acridotheres ĉar ĝi estas laŭ kutimaro kaj voĉo pli proksima al la birdoj de tiu genro.
El miná alinegro (Acridotheres melanopterus)[2] es una especie de ave paseriforme de la familia Sturnidae endémica de las islas de Java, Madura, Bali y Lombok. Actualmente se encuentra en peligro de extinción.
Se reconocen las siguientes:[3]
El miná alinegro (Acridotheres melanopterus) es una especie de ave paseriforme de la familia Sturnidae endémica de las islas de Java, Madura, Bali y Lombok. Actualmente se encuentra en peligro de extinción.
Acridotheres melanopterus Acridotheres generoko animalia da. Hegaztien barruko Sturnidae familian sailkatua dago.
Acridotheres melanopterus Acridotheres generoko animalia da. Hegaztien barruko Sturnidae familian sailkatua dago.
Jaavankottarainen (Acridotheres melanopterus)[2] on kottaraisten heimoon kuuluva varpuslintu.
Jaavankottaraista tavataan kotoperäisenä Jaavalla ja Balilla Indonesiassa. Sen kannaksi arvioidaan 1 000–2 499 yksilöä, ja sen kanta on laskenut pitkään. Laji on luokiteltu äärimmäisen uhanalaiseksi, ja sitä uhkaa pyynti häkkilinnuiksi.[1]
Jaavankottarainen (Acridotheres melanopterus) on kottaraisten heimoon kuuluva varpuslintu.
Acridotheres melanopterus
Le Martin à ailes noires (Acridotheres melanopterus) est une espèce de passereaux de la famille des Sturnidae originaire d'Asie du Sud-Est. Il est aussi appelé Etourneau à ailes noires[2].
Cette espèce est endémique des îles indonésiennes de Bali, Java, Nusa Penida et Madura et est également présente de manière plus ponctuelle, en tant que migrateur local, sur l'île de Lombok[2],[3]. Une population visiblement échappée de captivité est aussi présente à Singapour[4],[2].
Selon le NCBI (5 juillet 2016)[5] et d'après Alan P. Peterson[6], il existe 3 sous-espèces :
Acridotheres melanopterus
Le Martin à ailes noires (Acridotheres melanopterus) est une espèce de passereaux de la famille des Sturnidae originaire d'Asie du Sud-Est. Il est aussi appelé Etourneau à ailes noires.
Jalak putih (Acridotheres melanopterus atau sinonomnya Sturnus melanopterus) adalah spesies jalak yang termasuk dalam familia Sturnidae. Spesies ini juga diketahui dengan nama beo sayap-hitam atau jalak dada-putih.
Jalak putih berukuran sedang (23 cm), berwarna hitam dan putih.[3] Tubuhnya yang didominasi dengan warna putih menyebabkan ia disebut jalak bodas dalam bahasa Sunda. Tubuhnya hanya sedikit mengandung bulu yang berwarna putih. Warna hitam hanya terdapat di ujung sayap dan ekornya.[4] Badannya gagah dan paruhnya tajam, kuat, dan lurus. Kakinya panjang sebanding dengan tubuhnya. Ia bersuara ribut, berceloteh keras, dan terkadang meniru suara burung lainnya.[5]
|coauthors= yang tidak diketahui mengabaikan (|author= yang disarankan) (bantuan) Bibliografi
|isbn= (bantuan).Pemeliharaan CS1: Bahasa yang tidak diketahui (link)
Artikel bertopik burung ini adalah sebuah rintisan. Anda dapat membantu Wikipedia dengan mengembangkannya. Jalak putih (Acridotheres melanopterus atau sinonomnya Sturnus melanopterus) adalah spesies jalak yang termasuk dalam familia Sturnidae. Spesies ini juga diketahui dengan nama beo sayap-hitam atau jalak dada-putih.
De zwartvleugelspreeuw (Acridotheres melanopterus synoniem: Sturnus melanopterus) is een spreeuwachtige die endemisch is op Java, Bali en misschien ook Lombok.
De zwartvleugelspreeuw is ongeveer 23 cm lang, met een zeer opvallend verenkleed: de kop, borst, rug en de stuit zijn wit, de staart en een gedeelte van de vleugel is glanzend zwart. De punt van de staart en delen van de vleugel zijn echter weer wit. Opvallend is verder de geelgekleurde naakte huid rond het oog. De snavel is geel en wordt naar de basis toe donkerder. Mannetje en het vrouwtje lijken erg op elkaar, jonge vogels zijn grijs op de rug en boven op de kop.
De zwartvleugelspreeuw kwam voor in droog tropisch bos en begraasde gebieden met stuikgewas van zeeniveau tot op een hoogte van 2400 m. Tot in de jaren 1960 bleek dat de vogel zich goed kon aanpassen aan in cultuur gebracht land. Toen was het nog een algemeen voorkomende soort spreeuw. Sinds die tijd gaat de vogel in aantal achteruit.
De soort telt 3 ondersoorten:
In 1979 werd de zwartvleugelspreeuw (die net als de Balispreeuw veel te lijden heeft door wildvang) formeel beschermd. In 1988 werd door de IUCN de populatiegrootte als veilig bestempeld. In 1994 kreeg de spreeuw de status gevoelig en in 2000 de status bedreigd. In 2013 werd het aantal volwassen vogels geschat op 600 tot 1700 individueren en schatte met de achteruitgang in aantal gedurende de tienjaarsperiode daaraan voorafgaand met 80%. Zelfs het aantal vogels dat in de illegale handel omging, kelderde. Daarom staat de vogel sinds 2010 als ernstig bedreigd op de Rode Lijst van de IUCN.[1]
De Balispreeuw trof eerder dit lot. Aanvankelijk werd de zwartvleugelspreeuw nog beschouwd als een eventuele concurrent voor de populatie Balispreeuwen op het eiland Bali, maar dit is niet meer relevant.[2]
De zwartvleugelspreeuw wordt vaak nog ingedeeld in het geslacht Sturnus. Qua gedrag en geluid en volgens moleculair genetisch onderzoek past deze vogel beter in het geslacht Acridotheres.[3][4]
Bronnen, noten en/of referenties
Zie de categorie Acridotheres melanopterus van Wikimedia Commons voor mediabestanden over dit onderwerp. De zwartvleugelspreeuw (Acridotheres melanopterus synoniem: Sturnus melanopterus) is een spreeuwachtige die endemisch is op Java, Bali en misschien ook Lombok.
Sturnus melanopterus é uma espécie de ave da família Sturnidae.
É endémica da Indonésia.
Os seus habitats naturais são: florestas secas tropicais ou subtropicais, matagal árido tropical ou subtropical, matagal húmido tropical ou subtropical e pastagens.[1]
Sturnus melanopterus é uma espécie de ave da família Sturnidae.
É endémica da Indonésia.
Os seus habitats naturais são: florestas secas tropicais ou subtropicais, matagal árido tropical ou subtropical, matagal húmido tropical ou subtropical e pastagens.
Svartvingemajna[2] (Acridotheres melanopterus) är en fågel i familjen starar inom ordningen tättingar.[3] Den förekommer i låglänta områden på Java, Bali och Lombok och delas in i tre underarter med följande utbredning:[3]
Sedan 2016 urskiljer Birdlife International och naturvårdsunionen IUCN alla tre underarter som egna arter. Därmed hotkategoriseras de var för sig, alla tre som akut hotade.[1]
Tidigare placerades den i släktet Sturnus, men flera genetiska studier visar att släktet är starkt parafyletiskt, där de flesta arterna är närmare släkt med majnorna i Acridotheres än med den europeiska staren (Sturnus vulgaris).[4][5]
Wikispecies har information om Acridotheres melanopterus.
Svartvingemajna (Acridotheres melanopterus) är en fågel i familjen starar inom ordningen tättingar. Den förekommer i låglänta områden på Java, Bali och Lombok och delas in i tre underarter med följande utbredning:
Acridotheres melanopterus melanopterus – västra och centrala Java samt Madura Acridotheres melanopterus tricolor – östra Java Acridotheres melanopterus tertius – Bali, Nusa Penida och LombokSedan 2016 urskiljer Birdlife International och naturvårdsunionen IUCN alla tre underarter som egna arter. Därmed hotkategoriseras de var för sig, alla tre som akut hotade.
Tidigare placerades den i släktet Sturnus, men flera genetiska studier visar att släktet är starkt parafyletiskt, där de flesta arterna är närmare släkt med majnorna i Acridotheres än med den europeiska staren (Sturnus vulgaris).
Acridotheres melanopterus là một loài chim trong họ Sturnidae.[2]
Sturnus melanopterus (Daudin), 1800)
Охранный статус
Чернокры́лый скворе́ц[1] (лат. Sturnus melanopterus) — небольшая певчая птица семейства скворцовых, эндемик островов Ява и Бали в Индонезии. Обитатель саванны, иногда встречается на культивируемых человеком ландшафтах — лужайках, пастбищах, фруктовых садах и полях под паром. В Международной Красной книге обозначен как таксон, находящийся под угрозой исчезновения (категория EN). Основной фактор риска — лов и торговля этой птицей в качестве домашнего животного, в результате чего с 1960-х годов численность в дикой природе резко сократилась и остаётся на очень низком уровне.[2]
Длина тела 22—24 см, размах крыльев 120—129 см. Среднего размера скворец коренастого телосложения. Оперение преимущественно белое, за исключением чёрных крыльев и хвоста. Перья головы иногда имеют небольшой охристый оттенок. На макушке и затылке перья несколько более длинные и растрёпаны в виде хохолка. Клюв и ноги жёлтые, радужная оболочка тёмно-каряя. Вокруг глаз имеется желтоватое либо розоватое кольцо неоперённой кожи. Первостепенные маховые грифельно-серые либо чёрные с небольшим бронзово-зелёным отливом, однако с белыми основаниями. Второстепенные также чёрные. Кроющие крыла белые. Хвост чёрный с белой полосой на конце. Самцы и самки выглядят одинаково. У молодых птиц верх головы, затылок и спина имеют более серый оттенок, а хохолок и кольцо кожи вокруг глаз отсутствуют. Голос громкий, напоминающий резкий свист.[3]
Распространён на островах Ява и Бали в Индонезии. Иногда залетает на близлежащие острова Мадура и Нуса Пенида. Ранее имелись сообщения о популяции на острове Ломбок, однако сейчас известны лишь случайные залёты. Интродуцирован в Сингапуре.[2] Местообитания — преимущественно травянистые низменности, в том числе сельскохозяйственные угодья и пастбища для выпаса скота. Населённых пунктов старается избегать. В восточной части Явы встречается до 2400 м над уровнем моря[2]. Также населяет светлые муссонные леса, лесные опушки, саванны. Совершает сезонные кочёвки в поисках корма.
Гнездо устраивается в расщелинах скал, в дуплах акаций и дождевого дерева (Samanea) либо в пазухах пальмовых листьев. В национальном парке Бали Барат охотно занимает искусственные скворечники.[4] Сезон размножения варьирует в зависимости от района обитания — например, на западе Явы приходится на март—май, на востоке Бали на июнь. В кладке 3—4 голубых без рисунка яйца. Размер яиц (25—28) x (19—20) мм.
Пищу добывает на земле и в листве деревьев. Также иногда забирается на спины пасущихся буйволов. Из животнотных кормов питается кузнечиками, термитами, тараканами, богомолами, божьими коровками Coccinella repanda, личинками уховёрток и др. Растительная пища включает в себя плоды антидесмы свербиговой (Antidesma bunius), лантаны сводчатой (Lantana camara), шелковицы белой (Morus alba), лаконоса (Phytolacca), манилькары кауки (Manilkara kauki) и некоторых других. Употребляет в пищу рисовые зёрна[4]
Чернокры́лый скворе́ц (лат. Sturnus melanopterus) — небольшая певчая птица семейства скворцовых, эндемик островов Ява и Бали в Индонезии. Обитатель саванны, иногда встречается на культивируемых человеком ландшафтах — лужайках, пастбищах, фруктовых садах и полях под паром. В Международной Красной книге обозначен как таксон, находящийся под угрозой исчезновения (категория EN). Основной фактор риска — лов и торговля этой птицей в качестве домашнего животного, в результате чего с 1960-х годов численность в дикой природе резко сократилась и остаётся на очень низком уровне.
黑袖椋鳥（學名：Acridotheres melanopterus）為八哥科八哥屬下的一個種。
它的自然棲息地是熱帶乾旱森林，熱帶乾旱灌叢，熱帶濕潤灌木和草場，從海平面到2400米。[3]
黑袖椋鳥（學名：Acridotheres melanopterus）為八哥科八哥屬下的一個種。
