Medveď hnedý[2] (zastarano medveď obyčajný; lat. Ursus arctos) je druh cicavca z čeľade medveďovitých. Je to najrozšírenejší druh medveďa na svete. Obýva celú Holarktídu. Výskyt na Slovensku bol doIožený na 32,7 % územia.[2]
Dospelý medveď dorastá do dĺžky od 2 do 3 m. chvost meria 5 až 20 cm a dosahuje hmotnosti od 100 až po 350 kg. Medvede hnedé sú silne stavané s typickým svalnatým hrbom v oblasti lopatiek. Na labách má nestiahnuteľné pazúry. Pohlavný dimorfizmus vo veľkosti je veľmi malý, ale samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Srsť medveďov hnedých je tmavohnedá, blond až čierna. Vo voľnej prírode sa dožívajú 25 rokov, v zajatí o niečo viac.
Medveď hnedý je najrozšírenejší druh medveďa. V závislosti od potravy a habitatu sa výrazne líši jeho veľkosť. Na prežitie potrebuje veľké otvorené plochy(aj keď v Európe a Ázii žije v lesoch), čo vysvetľuje životaschopné populácie v izolovaných územiach v Yukone a na Aljaške. Ničenie biotopov v Severnej Amerike a v Európe zapríčinilo drastický pokles jeho populácie.
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,7 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 58, 13,5 %) v nadmorských výškach 170 (Veľké Zálužie) – 1 840 m n. m. (Solisko vo Vysokých Tatrách).[2]
Pre svoju veľkosť, silu a nepredvídateľné správanie bol dlho nebezpečenstvom pre ľudí a dobytok. Medvede grizly bývajú agresívnejšie, pretože sa vyvinuli na otvorených priestranstvách, kde pri sebaobrane nemajú veľa možností nájsť si bezpečný úkryt. Najnebezpečnejšie sú medvedice s medvieďatami. Našťastie sa medvede vyvarujú stretnutiam s ľuďmi. Na zadné nohy sa stavajú, aby mali lepší rozhľad, či sa v blízkosti nenachádza nebezpečenstvo alebo potrava. Mláďatá vrhnú počas zimného spánku. Veľmi dobre sa cítia vo vode – často trávia hodiny pri vodopádoch alebo v plytkej vode čakajúc na korisť. Takto striehnu aj na lososy plávajúce proti prúdu na neresiská. Do ryby sa zahryzne mocnými čeľusťami alebo ju omráči labou.
Medveď hnedý je všežravec – pazúrmi vyhrabáva korene a hľuzy – ale v prípade dostupnosti konzumuje aj mäso. Základný zdroj proteínov pre medvede hnedé, žijúce pri pobreží je losos. Keď je v zime nedostatok potravy, prečkáva tým, že sa až na 6 mesiacov skryje do brlohu a hibernuje. Kvôli tomuto zimnému spánku sa musí intenzívne vykrmovať od jari do jesene.
Rozoznávame viacero poddruhov alebo rás medveďa hnedého. Stále však prebiehajú diskusie o ich systematickom postavení, keďže skôr ako o poddruhy môže ísť o veľkostné odchýlky, spôsobené inou potravou.
Medveď hnedý (Ursus arctos):[3][4][5][6][7]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o medveď
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medveď hnedý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Medveď hnedý
BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.
Medveď hnedý (zastarano medveď obyčajný; lat. Ursus arctos) je druh cicavca z čeľade medveďovitých. Je to najrozšírenejší druh medveďa na svete. Obýva celú Holarktídu. Výskyt na Slovensku bol doIožený na 32,7 % územia.
_running.jpg)
