Sup bielohlavý alebo sup belohlavý (šedivý)[2] (Gyps fulvus) je druh z čeľade jastrabovité. Obýva juhozápadnú Palearktídu, orientálnu oblasť a južnú etiópsku oblasť. Hniezdi v južnej Európe, najmä na Pyrenejskom polostrove. Do konca roku 1999 bolo zo Slovenska známych 20 pozorovaní. Ako posledný sa uvádza údaj 4 jedincov dňa 15. apríla 1997 pri kadáveroch jeleníc neďaleko Levoče.[3] Počas prvých 12tich rokov 21. storočia bol pozorovaný 16 krát. Najviac pozorovaní (5) pochádza z roku 2006.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sup bielohlavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia stúpa, európska populácia stúpa, vo Francúzsku bol úpešne reintrodukovaný. V strednej Ázii sú jeho stavy stabilné. V severnej Afrike a v Turecku jeho populácia klesá kvôli prenasledovaniu, odstrelom, otravám a strate potravinovej základne zmenou charakteru poľnohospodárstva na farmách.[1]
Za letu
Skalné hniezdo
Dospelý s mláďaťom
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sup bielohlavý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sup bielohlavý
Sup bielohlavý alebo sup belohlavý (šedivý) (Gyps fulvus) je druh z čeľade jastrabovité. Obýva juhozápadnú Palearktídu, orientálnu oblasť a južnú etiópsku oblasť. Hniezdi v južnej Európe, najmä na Pyrenejskom polostrove. Do konca roku 1999 bolo zo Slovenska známych 20 pozorovaní. Ako posledný sa uvádza údaj 4 jedincov dňa 15. apríla 1997 pri kadáveroch jeleníc neďaleko Levoče. Počas prvých 12tich rokov 21. storočia bol pozorovaný 16 krát. Najviac pozorovaní (5) pochádza z roku 2006. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sup bielohlavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia stúpa, európska populácia stúpa, vo Francúzsku bol úpešne reintrodukovaný. V strednej Ázii sú jeho stavy stabilné. V severnej Afrike a v Turecku jeho populácia klesá kvôli prenasledovaniu, odstrelom, otravám a strate potravinovej základne zmenou charakteru poľnohospodárstva na farmách.
.JPG)
