Mlynárikovité (lat. Pieridae Duponchel, 1835) sú čeľaď motýľov z taxónu Ditrysia a kyjotykadlové motýle, do ktorej patria druhy motýľov, ktoré priraďujeme k najhojnejším na svete.
Mlynárikovitých motýľov je na svete opísaných v rámci celej čeľade okolo 1100 druhov. Slovenské rodové mená znejú mlynárik (podčeľade Dismorphiinae a Pierinae) alebo menej často žltáčik (podčeľaď Coliadinae).
Je to skupina úhľadných motýľov, ktoré patria zvyčajne k druhom stredne veľkým, až väčším. Tieto motýle mávajú zaokrúhlené krídla, ktoré bývajú bielej, žltej, alebo pomarančovo oranžovej farby. V tropických oblastiach sa vyskytujú druhy, ktoré majú krídla tmavé, dokonca celkom čierne s pestrejšími škvrnami a páskami. Pestré sfarbenie krídel u niektorých druhov tejto čeľade spôsobujú pigmenty – farbivá, ktoré bývajú odpadové produkty vlastnej látkovej výmeny jedincov (metabolizmu). Veľmi premenlivou skupinou žltáčikov je rod Colias Fabricius, 1807. Pri viacerých druhoch tohoto rodu boli opísané mnohé odchýlky, zemepisné rasy a individuálne formy. Dosť výrazný býva sezónny dimorfizmus (odlišné sfarbenie jednotlivých generácií), pretože väčšina druhov má do roka 2 až 3 generácie.
Motýle tejto čeľade sa vyskytujú na najrôznejších lokalitách – zastihneme ich na lúkách, poliach, v stepných oblastiach i vysoko v horách. V najvyšších polohách veľhôr sa vyskytujú mnohokrát i celkom tmavé formy. Vajíčka týchto motýľov majú vretenovitý tvar, obyčajne sú biele, alebo nažltnuté. Húsenice bývajú štíhleho tvaru, pomerne riedko ochlpené, obyčajne bledozelenej, alebo žltozelenej farby, niekedy i s tmavšou kresbou. Kukly mlynárikov, podobne ako napr. vidlochvostov, sú koncom zadočka opreté o podklad a upevnené hodvábnym opaskom okolo tela do zvislej polohy. Kukla sa u väčšiny druhov podobá rastlinnému útvaru – listu, alebo kvetu. Maximum druhov tejto čeľade sa vyskytuje v strednej a južnej Amerike a Afrike.
Mnohé druhy tejto čeľade migrujú, ale tento jav je u nich dosiaľ veľmi málo preskúmaný.
Na území Slovenska bolo opísaných v rámci tejto čeľade 20 druhov, z ktorých sú niektoré veľmi hojné, iné pomerne zriedkavé, až enormne vzácne. Časť druhov z tejto čeľade motýľov je hojná a zaraďujeme ju medzi škodcov. Iné druhy sú podľa Vyhlášok Ministerstva životného prostredia druhmi chránenými.
Toto je systém podľa Tree of Life 03/2007 (posledné uvedené referencie 2006):
Mlynárikovité (lat. Pieridae Duponchel, 1835) sú čeľaď motýľov z taxónu Ditrysia a kyjotykadlové motýle, do ktorej patria druhy motýľov, ktoré priraďujeme k najhojnejším na svete.
Mlynárikovitých motýľov je na svete opísaných v rámci celej čeľade okolo 1100 druhov. Slovenské rodové mená znejú mlynárik (podčeľade Dismorphiinae a Pierinae) alebo menej často žltáčik (podčeľaď Coliadinae).
Je to skupina úhľadných motýľov, ktoré patria zvyčajne k druhom stredne veľkým, až väčším. Tieto motýle mávajú zaokrúhlené krídla, ktoré bývajú bielej, žltej, alebo pomarančovo oranžovej farby. V tropických oblastiach sa vyskytujú druhy, ktoré majú krídla tmavé, dokonca celkom čierne s pestrejšími škvrnami a páskami. Pestré sfarbenie krídel u niektorých druhov tejto čeľade spôsobujú pigmenty – farbivá, ktoré bývajú odpadové produkty vlastnej látkovej výmeny jedincov (metabolizmu). Veľmi premenlivou skupinou žltáčikov je rod Colias Fabricius, 1807. Pri viacerých druhoch tohoto rodu boli opísané mnohé odchýlky, zemepisné rasy a individuálne formy. Dosť výrazný býva sezónny dimorfizmus (odlišné sfarbenie jednotlivých generácií), pretože väčšina druhov má do roka 2 až 3 generácie.
Motýle tejto čeľade sa vyskytujú na najrôznejších lokalitách – zastihneme ich na lúkách, poliach, v stepných oblastiach i vysoko v horách. V najvyšších polohách veľhôr sa vyskytujú mnohokrát i celkom tmavé formy. Vajíčka týchto motýľov majú vretenovitý tvar, obyčajne sú biele, alebo nažltnuté. Húsenice bývajú štíhleho tvaru, pomerne riedko ochlpené, obyčajne bledozelenej, alebo žltozelenej farby, niekedy i s tmavšou kresbou. Kukly mlynárikov, podobne ako napr. vidlochvostov, sú koncom zadočka opreté o podklad a upevnené hodvábnym opaskom okolo tela do zvislej polohy. Kukla sa u väčšiny druhov podobá rastlinnému útvaru – listu, alebo kvetu. Maximum druhov tejto čeľade sa vyskytuje v strednej a južnej Amerike a Afrike.
Mnohé druhy tejto čeľade migrujú, ale tento jav je u nich dosiaľ veľmi málo preskúmaný.
Na území Slovenska bolo opísaných v rámci tejto čeľade 20 druhov, z ktorých sú niektoré veľmi hojné, iné pomerne zriedkavé, až enormne vzácne. Časť druhov z tejto čeľade motýľov je hojná a zaraďujeme ju medzi škodcov. Iné druhy sú podľa Vyhlášok Ministerstva životného prostredia druhmi chránenými.