nomes no trilho de navegação
La Catalpa bignonioides, la Catalpa común,[1] ye un árbol de fronda, natural del sudeste d'EE. XX. en Alabama, Florida, Xeorxa, Luisiana, y Misisipi. Tamién ye llamada árbol Indiu.
Trátase d'un árbol d'hasta 15 m d'altor y tueru gris-pardu que puede llegar a tener 1m de diámetru, caducifoliu, de fueyes d'hasta 20-30 por 15-20 cm, simples, opuestes o verticiladas, anchamente ovaes, cordiformes, de marxe enteru o dentáu, acuminaes, glabres pola fexe y tomentosas pol viesu, largamente peciolaes; tienen inconspicuas glándules nectariferas nes axiles de les sos venes primaries. Flores en panícula terminal, con mota bilabiáu, fendíu hasta cuasi la base, de color verde o purpureaceo y corola campanulada bilabiada, col tubu infláu y 5 lóbulos irregulares de color blancu-rosáu con llurdios puntuales y/o lliniales purpúreas y marielles. Tien 2 estames fértiles introrsos, ensertaos na base del tubu corolino y 3 estaminodios. L'ovariu ye bilocular, d'estilu llargu y estigma bilobulado; contién munchos óvulos. El frutu ye una cápsula, péndula, recta a llixeramente curvada, de sub-cilíndrica a elipsoide -coles sutures de dehiscencia nos 2 estremos distales-, de 15-50 cm de llargu y d'anchu centimétrico; ye más o menos asurcada llonxitudinalmente, de color verde y depués pardu al maurecer, en forma de vaina, de dehiscencia loculicida perpendicular al tabique (duru, ríxidu y engurriáu llonxitudinalmente bien irregularmente) de separación de los lóculos, con numberoses granes (daqué más d'una por centímetru de llongura de la cápsula), ensin endosperma, largamente alaes lateralmente y con guedeyes de pelos en dambos estremos de diches nales; miden unos 2,5-4 cm y tienen color beich doráu-satináu.[2][3][4]
Usar enforma como ornamental, tantu en pies aisllaos como abarganando paseos, atopándola con frecuencia na metá Sur d'España. Prefier suelu húmedu y plenu sol. A pesar del so orixe sureñu d'EE.XX., ye aptu y crez en tou esi país y el sur de Canadá, y haise naturalizáu en tol mundu. Ye una especie qu'aguanta bien la polución.
La madera ye bien bona y dura, polo que-y la trabaya non fácilmente; bien usada pa postes y travieses de FFCC.
Toles partes d'esta planta son venenoses comprobándose la presencia, ente otros compuestos d'iridioides Catalpol y Catalposina y los flavonoides Luteolina y Bignonósido. [5] Entá con esto na medicina tradicional de los pueblos nos que se desenvuelve atribuyir a esta planta propiedaes emétiques, laxantes, diurétiques, analxésiques y sedantes utilizándose pal tratamientu de abrasiones y problemes dérmicos y tratamientu del asma y la tos.[6]
La especie describióse por Thomas Walter y publicada en Flora Caroliniana, secundum, 64 en 1788;[7] ye un sinónimu que substituye al taxón descritu por Carlos Linneo, en Species Plantarum, vol. 2, p. 622, en 1753 sol nome de Bignonia catalpa[2][2]
El nome deriva de los Catawba americanos nativos d'EE.XX. que nomaben catawba a estos árboles (l'usu de Catalpa ye un error de trescripción del botánicu Scopoli, que fixo la primer descripción formal del xéneru).
bignonioides: epítetu llatín compuestu que significa "similar a Bignonia.
Esta páxina forma parte del wikiproyeutu Botánica, un esfuerciu collaborativu col fin d'ameyorar y organizar tolos conteníos rellacionaos con esti tema. Visita la páxina d'alderique del proyeutu pa collaborar y facer entrugues o suxerencies. La Catalpa bignonioides, la Catalpa común, ye un árbol de fronda, natural del sudeste d'EE. XX. en Alabama, Florida, Xeorxa, Luisiana, y Misisipi. Tamién ye llamada árbol Indiu.
Catalpa (Catalpa bignonioides) és una espècie d'arbre caducifoli.
Catalpa és el nom cherokee d'aquest arbre.
És originari del sud-est dels Estats Units.
Arriba a fer 15 a 18 m d'alt amb un tronc d'1 m de diàmetre i de capçada irregular.
Les fulles són grosses i amb forma de cor, fan de 20-30 cm de llarg i 15-20 cm d'ample. Les fulles secreten nèctar.
Les flors són en forma de trompeta de 2.5-4 cm, blanques amb taques grogues, creixen en panícula de 20 a 40.
El fruit és un llarg llegum de 20-40 cm de llarg i de 8-10 mm de diàmetre; sovint romanen a l'arbre tot l'hivern. Contenen moltes llavors aplanades amb ales.
S'utilitza molt com a arbre ornamental.
Prefereix un sòl humit i a ple sol. És fàcil la reproducció per llavors. No és afectat per gaires malalties i plagues.
Catalpa (Catalpa bignonioides) és una espècie d'arbre caducifoli.
Catalpa és el nom cherokee d'aquest arbre.
És originari del sud-est dels Estats Units.
Arriba a fer 15 a 18 m d'alt amb un tronc d'1 m de diàmetre i de capçada irregular.
Les fulles són grosses i amb forma de cor, fan de 20-30 cm de llarg i 15-20 cm d'ample. Les fulles secreten nèctar.
Les flors són en forma de trompeta de 2.5-4 cm, blanques amb taques grogues, creixen en panícula de 20 a 40.
El fruit és un llarg llegum de 20-40 cm de llarg i de 8-10 mm de diàmetre; sovint romanen a l'arbre tot l'hivern. Contenen moltes llavors aplanades amb ales.
Katalpa trubačovitá (Catalpa bignonioides) je opadavý listnatý strom. Vyrůstá do výšky až 20 metrů.[2]
Větve vyrůstají z kmene již nízko nad zemí. Nebývají rovné, jsou nejčastěji vzpřímené, ve spodní části stromu jsou často také zahnuté a rozložené. Na povrchu kmene se borka zbarvuje do hněda až šedohněda. U mladších stromů je povrch kůry hladký, u starších stromů vytváří malé šupiny (oválné či hranaté). Listy jsou nápadně světlezelené, vejčité až srdčité, a zřetelně široké a velmi dlouhé (až 20 cm). Většinou vyrůstají vstřícně, ale také mohou vytvářet přeslen až po třech listech. Líc listů je matný, na rubu jsou patrné chloupky. Typickým znakem jsou laloky, které mohou být na jedné či obou stranách listu. Není to však pravidlem a laloky se nemusí vytvořit vůbec. Květy jsou až 5 cm široké, oboupohlavné, korunkovitého tvaru, skládající se z pěti okvětních plátků. Jsou bílé, jen uvnitř jsou patrné červené skvrnky. Vyrůstají na až 20 cm latách, které jsou téměř vždy vztyčené. Tento strom kvete během června až srpna. Tobolkovité úzké plody jsou dlouhé až 40 cm.[2][3]
Katalapa trubačovitá je náročná na živiny v půdě. Dokáže překonávat i tužší zimní období, avšak vadí jí pozdní mrazíky. Je tedy nutné ji vysazovat na chráněná místa mírnějších oblastí.[3]
Tento strom pochází ze Severní Ameriky. V současnosti se hojně vysazován v jižní Evropě, ve střední Evropě jich tolik neroste.[3]
Květenství
Plody
Strom s plody
Kmen
Listy
Obrázky, zvuky či videa k tématu katalpa trubačovitá ve Wikimedia Commons
Katalpa trubačovitá (Catalpa bignonioides) je opadavý listnatý strom. Vyrůstá do výšky až 20 metrů.
Almindelig trompetkrone (Catalpa bignonioides) er et mellemstort, løvfældende træ med en lav, ret tyk stamme og en bred, kuplet krone.
Barken er først gråbrun, men ret hurtigt bliver den rødbrun og fint skællet. Til sidst er den grå og furet med lave kamme. Knopperne sidder modsat på svage skud, men tre i krans på de kraftige. De er små og orangebrune. Endeknopperne udvikles ikke.
Bladene er ægformede med hel rand og kort spids. Efter danske forhold er de usædvanligt store.
Blomstringen sker i juli, hvor de hvide blomster sidder samlet i kegleformede toppe. Frugterne er bønnelignende og først grønne, men ved modenhed brune. Det er dog sjældent, at danske sensomre er varme nok til ordentlig modning af frugterne.
Rodnettet er hjerteformet med tykke rødder og forholdsvist få finrødder. Unge træer fryser kraftigt tilbage på de dårligt afmodnede skud.
Højde x bredde og årlig tilvækst: 15 × 10 m (35 × 30 cm/år).
Almindelig trompetkrone hører hjemme i det østlige USA, hvor den vokser langs floderne på fugtig og mineralrig bund sammen med bl.a. amerikansk troldnød, bredbladet kalmia, canadisk skarntydegran, fembladet vildvin, flodbredvin, hvid hickory, konvalbusk, præriefodblad, rød druemunke, rødløn, storfrugtet blåbær, sukkerbirk, virginsk ambratræ og virginsk rose.
Almindelig trompetkrone (Catalpa bignonioides) er et mellemstort, løvfældende træ med en lav, ret tyk stamme og en bred, kuplet krone.
Der Gewöhnliche Trompetenbaum (Catalpa bignonioides) ist ein Laubbaum aus der Familie der Trompetenbaumgewächse (Bignoniaceae). Sein natürliches Verbreitungsgebiet liegt in den Vereinigten Staaten, doch wurde er als Zierbaum auch in Europa häufig gepflanzt. Man findet ihn häufig als Park- und Straßenbaum. Alle Teile sind leicht giftig.
Der laubabwerfende Gewöhnliche Trompetenbaum erreicht eine Höhe von 15 bis 18 Meter. Er bildet einen dicken, meist kurzen Stamm und eine breit ausladende, unregelmäßige Krone. Der Stammdurchmesser erreicht bis 1 Meter. Die im Alter grobschuppige Borke ist braun bis braun-grau.[1]
Die gegenständigen oder wirtelig angeordneten, lang gestielten Laubblätter sind herzförmig, 10 bis 20 Zentimeter lang, spitz bis zugespitzt und ganzrandig. Die Spreiten sind meist ganz bis seltener zwei-, dreizähnig, -lappig. Die Basis ist gestutzt oder mehr oder weniger herzförmig. Die kahle Blattoberseite ist dunkelgrün, die Unterseite hellgrün und mehr oder weniger dicht kurz und weich behaart.[1] Die Blätter werden ohne Herbstfärbung abgeworfen.[2] Sie riechen unangenehm, wenn man sie reibt, was die Art von anderen Vertretern der Trompetenbäume unterscheidet.[1]
Die glockenförmigen und zweilippigen, zwittrigen, fünfzähligen, kurz gestielten Blüten sind rein weiß und zeigen im Schlund purpurfarbene Flecken und zwei gelbe Längsstreifen (Saftmale). Sie sind fünfzählig mit doppelter Blütenhülle. Der leicht behaarte Kelch ist zweilippig verwachsen, mit bespitzten Lappen, „Lippen“. Sie stehen in 10 bis 15 Zentimeter langen vielblütigen Rispen und blühen von Juni bis Juli. Es sind 2 Staubblätter und 3 kleine Staminodien ausgebildet. Der Fruchtknoten ist oberständig mit eingeschlossenem Griffel mit zweilappiger Narbe.
Als Früchte werden zahlreiche dünnwandige und linealische, hängende Kapseln mit beständigem Kelch gebildet, die bis zu 40 Zentimeter lang und 6–10 Millimeter breit werden.[1] Sie bleiben über den Winter am Baum (Wintersteher) und öffnen sich erst im Frühjahr. Die geflügelten und flachen, bis zu 2,5–4 Zentimeter langen Samen besitzen an beiden Enden einen Haarbüschel, Fransen.[2]
Sehr alte Trompetenbäume entwickeln manchmal schleppenartige Absenkeräste, die selbst Wurzeln treiben und neue Stämme ausbilden.[3]
Die Chromosomenzahl beträgt 2n = 40.[4]
Das natürliche Verbreitungsgebiet erstreckt sich über den Südosten der Vereinigten Staaten bis nach Florida.[1]
Der Gewöhnliche Trompetenbaum wächst in Auen und an Flussufern und bevorzugt einen mäßig trockenen, sehr nährstoffreichen, sandigen bis kiesigen, neutralen bis alkalischen Boden. Man findet ihn an sonnigen Standorten, er ist hitzebeständig, aber wenig frosthart.[1]
Es werden mehrere Kultivare unterschieden, darunter
Der gewöhnliche Trompetenbaum wurde durch den englischen Naturforscher Mark Catesby 1726 nach Europa gebracht.[2]
Die ganze Pflanze ist wenig giftig, der Hauptwirkstoff ist Catalpin, das in allen Teilen außer den Samen vorkommt. In den Blättern findet sich noch etwa 1,5 % p-Cumarsäure, Ursolsäure und Kaffeesäure. Das Holz enthält chinoide Verbindungen, die bei Hautkontakt zu einer allergischen Reaktion führen können.[5]
Der Gewöhnliche Trompetenbaum wird sowohl als Nutzpflanze als auch aufgrund der dekorativen Blüten und des bemerkenswerten Fruchtschmucks als Ziergehölz verwendet. Die Blüten werden häufig von Bienen angeflogen; der Baum gilt als Bienenweide.[1]
Der Gewöhnliche Trompetenbaum (Catalpa bignonioides) ist ein Laubbaum aus der Familie der Trompetenbaumgewächse (Bignoniaceae). Sein natürliches Verbreitungsgebiet liegt in den Vereinigten Staaten, doch wurde er als Zierbaum auch in Europa häufig gepflanzt. Man findet ihn häufig als Park- und Straßenbaum. Alle Teile sind leicht giftig.
Catalpa bignonioides is a species of Catalpa that is native to the southeastern United States in Alabama, Florida, Georgia, Louisiana, and Mississippi. Common names include southern catalpa, cigartree, and Indian-bean-tree[2] (or Indian bean tree).[3] It is commonly used as a garden and street tree.[4]
Catalpa bignonioides is a medium-sized deciduous tree growing to 15–18 metres (50–60 ft) tall, with a trunk up to 1 metre (3 ft 3 in) diameter, with brown to gray bark, maturing into hard plates or ridges. The short thick trunk supports long and straggling branches which form a broad and irregular head. The roots are fibrous and branches are brittle, its juices are watery and bitter tasting.[5]
The leaves are large, bright green and heart shaped, being 20–30 cm (8–12 in) long and 15–20 cm (6–8 in) broad. They appear late, and as they are full-grown before the flower clusters open, they add much to the beauty of the blossoming tree. They secrete nectar, a most unusual characteristic for leaves, by means of groups of tiny glands in the axils of the primary veins.[5]
The flowers are 2.5–4 cm across, trumpet shaped, white with yellow spots inside; they grow in panicles of 20–40. In the northern states of the USA, it is a late bloomer, putting forth great panicles of white flowers in June or early in July when the flowers of other trees have mostly faded. These cover the tree so thickly as almost to conceal the full-grown leaves. The general effect of the flower cluster is a pure white, but the individual corolla is spotted with purple and gold, and some of these spots are arranged in lines along a ridge, so as to lead directly to the nectar within. A single flower when fully expanded is 5 cm (2 in) long and 40 mm (1+1⁄2 in) wide. It is two-lipped and the lips are lobed, two lobes above and three below, as is not uncommon with such corollas. The flower is perfect, possessing both stamens and pistils; nevertheless, the law of elimination is at work and of the five stamens that are expected to be found, three have aborted, ceased to bear anthers and have become filaments simply. Then, too, the flowers refuse to be self-fertilized. Each flower has its own stamens and its own stigma but the lobes of the stigma remain closed until after the anthers have opened and discharged their pollen; after they have withered and become effete then the stigma opens and invites the wandering bee. The entire Pink family behave in this way.[5]
The fruit is a long, thin bean pod 20–40 cm long and 8–10 mm in diameter; it often stays attached to the tree during winter. The capsule contains numerous flat light brown seeds with two papery wings.
It is closely related to the northern catalpa (C. speciosa), and can be distinguished by the flowering panicles, which bear a larger number of smaller flowers, and the slightly slenderer seed capsules.
A 2003 study by J. Ness showed that when a hawkmoth caterpillar Ceratomia catalpae started eating the leaves of C. bignonoides, the leaves produced extra nectar. The nectar in turn attracted a greater number of bodyguard ants Forelius pruinosus to the damaged leaves, thus giving added protection to the whole plant.[6] This is an example of a tree exhibiting a symbiotic relationship with nearby insects.
In the USA, Catalpa bignonioides is undoubtedly a Southern tree. Europeans first observed the tree growing in the fields of the Cherokee Native American tribes. However, it can flourish in the North as well, and accordingly its original range is somewhat in doubt.[5]
Despite its southern origins, it has been able to grow almost anywhere in the United States and southernmost Canada, and has become widely naturalized outside its restricted native range.
It is widely grown as an ornamental tree. The catalpa has the distinction of bearing some of the showiest flowers of all the American native trees. Its value in this respect has long been recognized and it holds an assured place in the parks and gardens of all temperate countries.[5] It has gained the Royal Horticultural Society's Award of Garden Merit,[3] as has the gold-leafed cultivar C. bignonioides 'Aurea'.[7] The purple-leaved hybrid Catalpa × erubescens 'Purpurea' syn. C. bignonioides 'Purpurea', has also achieved the award[8] (confirmed 2017).[9]
It prefers moist soil and full sun. It is easily raised from seeds which germinate early in the first season. It also multiplies readily from cuttings. The tree is fairly free from fungal diseases and has few insect enemies.[5]
The wood is brittle and hard, but does not rot easily; it is used for fence posts and railroad ties.
Catalpa bignonioides contains varying levels of iridoid glycosides that deter generalist herbivores, but which are tolerated by and concentrated in Ceratomia catalpae caterpillars.[10] These caterpillars have a longstanding ecological relationship with the tree, and may defoliate a tree three or more times in a summer without killing it. Fishing enthusiasts prize the caterpillars as bait, particularly for catfish, and may freeze them for months after collecting them in the spring.[11]
It is one of two parents of the intergeneric hybrid tree × Chitalpa tashkentensis. The other parent is Chilopsis linearis. The cross was done by a Russian scientist in Tashkent, Uzbekistan. The hybrid is sterile and at least two crosses exist, 'White Cloud' and 'Pink Dawn'.
The genus was common in Europe during the Tertiary period. In North America its fossil remains have been discovered in the Miocene rocks of the Yellowstone River.[5]
Catalpa bignonioides is a species of Catalpa that is native to the southeastern United States in Alabama, Florida, Georgia, Louisiana, and Mississippi. Common names include southern catalpa, cigartree, and Indian-bean-tree (or Indian bean tree). It is commonly used as a garden and street tree.
La ordinara katalpo (Catalpa bignonioides) estas foliarbo el la familio de la Bignoniacoj. Ĝia natura disvastigejo situas en Usono. En Eŭropo ĝi estas plantita kiel ornama arbo. Ĝi troviĝas relative ofte en parkoj kaj grandaj ĝardenoj. Ĉiuj partoj de la arbo estas malforte venenaj.
La ordinara katalpo atingas altecon de 15 ĝis 18 metroj. La arbo ricevas dikan, ofte mallongan trunkon. La arbokrono estas larĝa kaj neregula. La arboŝelo estas helbruna kaj maldika.
La folioj estas korformaj, 10 ĝis 20 centimetrojn longaj, pintaj kaj kompletrandaj. La floroj estas blankaj kaj havas en la gorĝo purpurajn makulojn kaj du flavajn laŭlongajn striojn. La floroj staras multnombre en 10 ĝis 15 cm longaj grapolaroj. La planto floras de junio ĝis julio. La fruktoj konsistas el multaj maldikaj septoj. Ili estas tra la vintro ĉe la arbo. Nur jam en printempo ili malfermiĝas.
Tre maljunaj katalpoj kreskigas kelkfoje branĉojn, kiuj atingas la grundon kaj ricevas radikojn kaj novajn trunkojn.
La kromosomnombro estas 2n = 40.
La natura disvastigejo etendiĝas trans la sudoriento de Usono ĝis Florido.
La ordinara katalpo kreskas sur apudriveraj ebenaĵoj. La arbo preferas modere humidan kaj tre nutraĵriĉan grundon. La grundo estu sabla ĝis gravela kaj neŭtrala ĝis alkala. Ĝi preferas sunajn, kiuj ne estas tro malvarmaj, vintre.
Oni distingas plurajn kultivarojn. Inter ili:
La tuta planto estas nur iomete venena. La ĉefa veneno estas katalpino, kiu troviĝas en ĉiu plantparto krom en la semo. En la folioj troviĝas ankoraŭ ĉ. 1,5 % p-kumaracido, ursolacido kaj kafacido. La ligno enhavas ĉininon.
La ordinara katalpo estas uzata kaj kiel utilarbo kaj kiel ornamarbo. La arbo estas rigardata kiel abelpaŝtejo.
La ordinara katalpo (Catalpa bignonioides) estas foliarbo el la familio de la Bignoniacoj. Ĝia natura disvastigejo situas en Usono. En Eŭropo ĝi estas plantita kiel ornama arbo. Ĝi troviĝas relative ofte en parkoj kaj grandaj ĝardenoj. Ĉiuj partoj de la arbo estas malforte venenaj.
Bignonia catalpa es una especie de planta con flor originaria de Estados Unidos donde crece cerca del agua de ríos o lagunas en Carolina, Alabama, Georgia, Florida y Luisiana. Es una sinonimia de Catalpa bignonioides.[1]
Es una árbol con corteza escamosa con hojas grandes, opuestas y con forma de corazón. Las flores de color blanco, moteadas de púrpura en la zona tubular, se agrupan en panículas terminales grandes y vistosas, tienen la corola en forma de campana con cinco lóbulos. El fruto es una cápsula de 3 dm de largo por 5 mm de grueso que queda colgado hasta la primavera.
Procede del este de América del Norte y se cultiva en las regiones cálidas de Europa. Relativamente exigente en agua, tolera los fríos invernales y la canícula. Puede desarrollarse en suelos calizos o silíceos. Es de crecimiento rápido.[2]
Bignonia catalpa fue descrita por Carlos Linneo y publicado en Species Plantarum 2: 622. 1753.[3]
Bignonia: nombre genérico otorgado en honor a Jean-Paul Bignon (1662-1743). por su protector Joseph Pitton de Tournefort en 1694.[4]
catalpa: epíteto que procede de la voz catabba, su nombre vernáculo entre los indios americanos de los estados de Carolina y Georgia.[2]
Principios activos: catalpina, ácido p-oxibenzoico y protocaquético.[2]
Indicaciones: febrífugo, ligeramente narcótico, sedante, asmático. Se ha usado como sucedáneo de la quinina para las fiebres de los pantanos y como colirio para el tracoma y las conjuntivitis. Las raíces son venenosas. Se usan la corteza y los frutos.[2]
Bignonia catalpa es una especie de planta con flor originaria de Estados Unidos donde crece cerca del agua de ríos o lagunas en Carolina, Alabama, Georgia, Florida y Luisiana. Es una sinonimia de Catalpa bignonioides.
Katalpa arrunta[1] (Catalpa bignonioides) jatorriz Estatu Batuetako hego-ekialdeko zuhaitza da.
15 m altuera izan dezakeen hostoerorkor zuhaitza da. Enborra marroi-grisaxka 1m diametroa izan dezake, hostoak 20-30 cm luze eta 15-20 cm zabalera, sinpleak, bertiliziotuak, obalo itxura eta ertz zerratuak edo lauak ditu.
Apaingarri moduan erabiltzen da, bai isolatuta bai errenkadak eginez. Lur heze eta eguzkitsuak nahiago ditu. Kutsadurari aurre egiten dion espezie bat da.
Zura oso ona eta gogorra du, beraz, ez da erraza lan egiteko; zeharragak eta zutoinak egiteko erruz erabilia.
Landare honen zati guztiak pozoitsuak. Beste konposatu batzuen artean hauek ditu: iridioides katalpol, katalposina, flabonoideak, luteolinak eta Bignonosidoak.[2] Hainbat herrietako medikuntza tradizionalean, landare honi egozten zaizkio propietate emetikoak, libragarriak, diuretikoak, analgesikoak eta lasaigarriak. Larruazaleko arazoak tratatzeko eta asma eta eztul tratatzeko erabiltzen da. [3]
Espezie hau Thomas Walterek deskribatu zuen eta Flora Caroliniana- n argitaratu zen, 64. urtean, 1688an; [4] Carlos Linneo- k deskribatutako taxona ordezkatzen du, Species Plantarum-en, vol. 2, p. 622, 1753an, Bignonia catalpa izenarekin [1] [5]
Izena AEBko Catawba amerikarretik eratorria da baina Catalpa hitza erabiltzea Scopoli-ko botanikariaren transkripzio-errorea da, generoaren lehen deskribapen formalak egin baitzuen.
bignonioides: epitetoa latinez "Bignonia-ren antzekoa" esan nahi du.
Katalpa arrunta (Catalpa bignonioides) jatorriz Estatu Batuetako hego-ekialdeko zuhaitza da.
Catalpa bignonioides, de noms communs Arbre aux haricots, Catalpa boule ou Catalpa commun, est une espèce d'arbres à grandes feuilles caduques, originaire d'Amérique du Nord, souvent planté comme arbre d'ornement dans les climats tempérés, de la famille des Bignoniaceae et du genre Catalpa.
Originaire du sud-est des États-Unis, il est surtout présent dans les États du Mississippi et de Géorgie[2]. On le trouve aussi en Alabama, en Floride et en Louisiane. C'est un des rares arbres qui a conservé le nom de son pays d'origine. Il est introduit en Europe en 1726.
Il apprécie les sols fertiles, chauds et abrités. On le trouve ainsi dans les forêts caducifoliées à proximité de cours d’eau[2]. Il pousse au soleil. Il résiste à la pollution.
Quelques exemplaires en EuropeArbre du jardin des Plantes de Paris.
Exemplaire du parc du Musée royal de l’Afrique centrale (Belgique).
Un catalpa a pris racine spontanément au milieu de l'asphalte dans une ville en France.
En général, l’arbre atteint au maximum une taille de 15 mètres. À vingt ans, il peut déjà atteindre 7 à 8 mètres de haut. Il rejette de la souche et donne alors des cépées vigoureuses. Son tronc est recouvert d’une écorce en écailles[2].
Son feuillage caduc est vert. Les feuilles verticillées par 2-3 sont ovées, longues de 10 à 25 cm et dégagent une odeur désagréable lorsqu’on les froisse[2].
Les fleurs de 3 à 4 cm de diamètre sont légèrement colorées de jaune et de violet. Elles sont disposées en panicules dressés et apparaissent en juillet[2].
Le fruit, qui mûrit en octobre, est une capsule cylindrique de 20 à 40 cm de long, ressemblant à une gousse ou à un long et fin cigare (d'où son surnom d'arbre à cigares). Les graines enfermées dans la capsule font environ 2,5 cm de long[2].
L'espèce supporte tous types de sol avec une préférence pour les sols légers, frais et bien drainés. Elle est rustique et supporte des températures descendant jusqu'à −20 °C.
Le catalpa demande à être arrosé durant toute l'année après la plantation, mais ne nécessite pas de taille particulière[3].
Une galle circulaire verte peut apparaître via la ponte d'un petit moucheron (Cecidomyia catalpae).
Le catalpa peut également être atteint par l'oïdium qui fait blanchir puis roussir le feuillage.
La verticilliose due au champignon Verticillium albo-atrum peut condamner certains rameaux en bouchant les vaisseaux de sève.
Si les feuilles sont d'un vert très clair et peu nombreuses puis se recroquevillent, se dessèchent et tombent, l'arbre souffre d'une chlorose.
Une autre espèce ornementale souvent plantée dans les parcs et jardins, le Paulownia (Paulownia tomentosa), lui ressemble beaucoup mais appartient à une autre famille : les Paulowniacées. Les Paulownias se distinguent notamment par leurs fleurs violettes printanières, leurs feuilles opposées (plutôt que verticillées par 2-3) et pubescentes sur les deux faces (plutôt que glabre sur le dessus), et leurs fruits en capsules ovoïdes de 4 cm de long.
Catalpa bignonioides, de noms communs Arbre aux haricots, Catalpa boule ou Catalpa commun, est une espèce d'arbres à grandes feuilles caduques, originaire d'Amérique du Nord, souvent planté comme arbre d'ornement dans les climats tempérés, de la famille des Bignoniaceae et du genre Catalpa.
Katalpa (lat. Catalpa bignonioides) je listopadno drvo iz porodice Bignoniaceae. Raste u SAD (savezne države Alabama, Florida, Georgija, Lujzijana, i Mississippi). Zovu je i južnom katalpom, drvo cigara, te indijanska mahuna. Kod nas se koristi u hortikulturi.
Listopadno stablo koje naraste do 18 metara visine, kora stabla siva, kod odraslih primjeraka raspucana, listovi srcoliki, veliki(do 30 cm), cvijet trubast, bijel, u grozdovima od 20-40 cvjetova, plodovi duge mahune, slične tankim cigarama.
Keeler, Harriet L. (1900). Our Native Trees and How to Identify Them. New York: Charles Scriber's Sons. str. 225–228.
Katalpa (lat. Catalpa bignonioides) je listopadno drvo iz porodice Bignoniaceae. Raste u SAD (savezne države Alabama, Florida, Georgija, Lujzijana, i Mississippi). Zovu je i južnom katalpom, drvo cigara, te indijanska mahuna. Kod nas se koristi u hortikulturi.
Wšědny trubownik (Catalpa bignonioides ) je rostlina ze swójby bignonijowych rostlinow (Bignoniaceae).
Wšědny trubownik je kompaktny štom, kotryž docpěwa wysokosć wot 8 hač do 15 m.
Króna je skulojćena, njeprawidłownje formowana.
Łopjena su wutrobojte, na delnim boku móškate. Wone so k ćeńkemu kónčkej zwužuja.
Kćěje w lěću. Běłe kćenja su na kromje kruželene, njesu oranžowe blečki a purpurbarbne dypki w klamje a steja w 10-15 cm dołhich pakíćach.
Rosće na rěčnych brjohach a łuhojtych kromach. Nimo toho so na dróhach, w zahrodach a w parkach jako pyšny štom plahuje.
Rostlina je w ćoplišim juhowuchodźe Zjednoćenych statow Ameriki rozšěrjena.
Wšědny trubownik (Catalpa bignonioides ) je rostlina ze swójby bignonijowych rostlinow (Bignoniaceae).
L'albero dei sigari (Catalpa bignoniodies Walter) è una specie di catalpa originaria dell'America settentrionale[1].
Si tratta di un albero caducifoglio alto fino a 18 m[2]. Gli esemplari adulti hanno rami patenti, con tronco robusto, squamoso, di color bruno pallido[1].
Le foglie cuoriformi[2], opposte e spesso verticillate, sono di color porpora da giovani, diventando poi verdi o verdoline, lunghe 10–20 cm, leggermente tomentose o quasi glabre sulla parte superiore[1].
Produce infiorescenze erette a pannocchia[2] conica, di 15–20 cm con fiori a tubo, bianchi, dal diametro di 4–5 cm[1].
I frutti che contengono i semi sono costituiti da delle specie di baccelli molto stretti e lunghi fino a 40 cm, che pendono dalle estremità dei rami e persistono durante la stagione fredda, quando l'albero è spoglio[1].
C. bignonioides ‘Aurea’ ha le foglie gialle[2].
Si è diffuso nell'Europa meridionale come albero ornamentale (anche per viali) e in qualche caso è sfuggito alla coltivazione[1].
L'albero dei sigari (Catalpa bignoniodies Walter) è una specie di catalpa originaria dell'America settentrionale.
De groene trompetboom (Catalpa bignonioides) is een plant uit de trompetboomfamilie (Bignoniaceae). Het is een bladverliezende boom die afkomstig is uit het zuidoosten van de Verenigde Staten (Alabama, Florida, Georgia, Louisiana en Mississippi). De plant komt in België en Nederland voor als sierboom.
Het is een boom die 12-15 m (soms zelfs tot 20 m) hoog wordt. De boom heeft een brede kroon en een korte stam. De schors is dun, grijsbruin en barst in kleine vlakjes.
De bladeren zijn tegenoverstaand of staan dikwijls in drietallige kransen aan de stomp vierkantige twijgen. Ze zijn enkelvoudig, eirond en kort toegespitst en hebben soms met enkele lobben. Ze zijn eerst aan beide zijden, later alleen aan de onderzijde zacht behaard. De bladsteel is 10-17 cm lang. De bladschijf is 10-25 x 8-15 cm groot. Bij kneuzing geuren de bladeren onaangenaam. De boom loopt laat uit in het voorjaar en de bladeren vallen vroeg af in de herfst.
De bloemen zijn wit met gele strepen en violette punten en 4-5 cm breed. Ze geuren zwak, zijn tweeslachtig en staan in brede rechtopstaande pluimen. Ze bloeien in juni en juli, nadat de bladeren zijn uitgelopen.
De vruchten groeien in september en oktober, worden 20-40 cm lang en hebben een dunne vruchtwand. De peulvormige doosvruchten bevatten talrijke kleine, vlakke zaden met spitse, behaarde vleugels. De vruchten blijven tot in het voorjaar aan de boom.
De plant houdt van voedselrijke, vochtige grond en is winterhard.
Mediabestanden die bij dit onderwerp horen, zijn te vinden op de pagina Groene trompetboom op Wikimedia Commons. De groene trompetboom (Catalpa bignonioides) is een plant uit de trompetboomfamilie (Bignoniaceae). Het is een bladverliezende boom die afkomstig is uit het zuidoosten van de Verenigde Staten (Alabama, Florida, Georgia, Louisiana en Mississippi). De plant komt in België en Nederland voor als sierboom.
Het is een boom die 12-15 m (soms zelfs tot 20 m) hoog wordt. De boom heeft een brede kroon en een korte stam. De schors is dun, grijsbruin en barst in kleine vlakjes.
De bladeren zijn tegenoverstaand of staan dikwijls in drietallige kransen aan de stomp vierkantige twijgen. Ze zijn enkelvoudig, eirond en kort toegespitst en hebben soms met enkele lobben. Ze zijn eerst aan beide zijden, later alleen aan de onderzijde zacht behaard. De bladsteel is 10-17 cm lang. De bladschijf is 10-25 x 8-15 cm groot. Bij kneuzing geuren de bladeren onaangenaam. De boom loopt laat uit in het voorjaar en de bladeren vallen vroeg af in de herfst.
De bloemen zijn wit met gele strepen en violette punten en 4-5 cm breed. Ze geuren zwak, zijn tweeslachtig en staan in brede rechtopstaande pluimen. Ze bloeien in juni en juli, nadat de bladeren zijn uitgelopen.
De vruchten groeien in september en oktober, worden 20-40 cm lang en hebben een dunne vruchtwand. De peulvormige doosvruchten bevatten talrijke kleine, vlakke zaden met spitse, behaarde vleugels. De vruchten blijven tot in het voorjaar aan de boom.
De plant houdt van voedselrijke, vochtige grond en is winterhard.
Vanlig trompettre (Catalpa bignonioides) er et løvfellende tre i trompettrefamilien.
Det blir 3–21,5 m høyt, mer sjelden 30 m. Stammediameteren er 35–66 cm, unntaksvis 200 cm. Barken er matt brun eller grå, glatt på unge stammer, men på eldre trær sprekker den opp i 4–8 cm lange plater. Unge greiner er glatte med elliptiske korkporer. Bladene sitter tre sammen i kranser der bladene har ulike størrelse. Bladstilken er 10–18 cm lang. Bladene er enkle, eller mer sjeldent grunt treflikede, 15–31 cm lange, 12,5–22,5 cm brede, helrandede og med inntrykte, hårete nerver på undersiden. Bladgrunnen er grunt hjerteformet, avrundet, tverr eller mer sjeldent kileformet. Det er ingen spesiell høstfarge.
Blomsterstanden er konisk med 60–80 blomster, 15–31 cm lang og 14–26 cm bred. Blomstene er trompetformede med rynket kant, inntil 5 cm brede og hvite med gule og purpur flekker. Frukten er en linjeformet kapsel som er 24–56 cm lang og 0,9–1,2 cm bred. Frøene har to vinger som er hårete i endene.
Åmene til svermeren Ceratomia catalpae er spesialisert til å leve på Catalpa og kan snauspise trærne. Ekstraflorale nektarier sitter utenom blomsten på bladene. De lokker til seg maur, og hvis bladene skades, økes nektarproduksjonen. Maurene eter også åmer og bidrar slik til å beskytte treet mot insektangrep.
Vanlig trompettre vokser vilt på fuktig jord langs bekker og elver i sørøstlige USA. Det forekommer i nordlige Florida, sørlige Georgia, sørlige Alabama, sørlige Mississippi, sørlige Louisiana, østligste Texas og sørligste Arkansas.
Arten blir plantet i hager, parker og langs gater i alle tempererte strøk og er spesielt vanlig i østlige Nord-Amerika og Europa. Det er lite brukt i Norge, men er plantet langs Dronning Eufemias gate i Oslo. Det finnes flere kultivarer, for eksempel 'Aurea' med lysende gule blad. Vanlig dyrket er også hybriden Catalpa × erubescens, som er en krysning mellom vanlig trompettre og kinatrompettre (Catalpa ovata).
Vanlig trompettre på Karlaplan i Stockholm
Bark
Blad 'Aurea'
Blomst
Frøkapsler
Vanlig trompettre (Catalpa bignonioides) er et løvfellende tre i trompettrefamilien.
Det blir 3–21,5 m høyt, mer sjelden 30 m. Stammediameteren er 35–66 cm, unntaksvis 200 cm. Barken er matt brun eller grå, glatt på unge stammer, men på eldre trær sprekker den opp i 4–8 cm lange plater. Unge greiner er glatte med elliptiske korkporer. Bladene sitter tre sammen i kranser der bladene har ulike størrelse. Bladstilken er 10–18 cm lang. Bladene er enkle, eller mer sjeldent grunt treflikede, 15–31 cm lange, 12,5–22,5 cm brede, helrandede og med inntrykte, hårete nerver på undersiden. Bladgrunnen er grunt hjerteformet, avrundet, tverr eller mer sjeldent kileformet. Det er ingen spesiell høstfarge.
Blomsterstanden er konisk med 60–80 blomster, 15–31 cm lang og 14–26 cm bred. Blomstene er trompetformede med rynket kant, inntil 5 cm brede og hvite med gule og purpur flekker. Frukten er en linjeformet kapsel som er 24–56 cm lang og 0,9–1,2 cm bred. Frøene har to vinger som er hårete i endene.
Åmene til svermeren Ceratomia catalpae er spesialisert til å leve på Catalpa og kan snauspise trærne. Ekstraflorale nektarier sitter utenom blomsten på bladene. De lokker til seg maur, og hvis bladene skades, økes nektarproduksjonen. Maurene eter også åmer og bidrar slik til å beskytte treet mot insektangrep.
Vanlig trompettre vokser vilt på fuktig jord langs bekker og elver i sørøstlige USA. Det forekommer i nordlige Florida, sørlige Georgia, sørlige Alabama, sørlige Mississippi, sørlige Louisiana, østligste Texas og sørligste Arkansas.
Arten blir plantet i hager, parker og langs gater i alle tempererte strøk og er spesielt vanlig i østlige Nord-Amerika og Europa. Det er lite brukt i Norge, men er plantet langs Dronning Eufemias gate i Oslo. Det finnes flere kultivarer, for eksempel 'Aurea' med lysende gule blad. Vanlig dyrket er også hybriden Catalpa × erubescens, som er en krysning mellom vanlig trompettre og kinatrompettre (Catalpa ovata).
A l'é n'erbo àut 18-20 méter, con fior bianche e voajante.
Da finì.
A l'é originari dël Nòrd América. Da finì.
A l'é n'erbo àut 18-20 méter, con fior bianche e voajante.
DistribussionDa finì.
NotissieA l'é originari dël Nòrd América. Da finì.
Surmia bignoniowa (Catalpa bignonioides) – gatunek drzewa liściastego należący do rodziny bignoniowatych. Pochodzi z cieplejszych obszarów południowo-wschodnich rejonów USA[2]. Jest uprawiany w wielu krajach świata, również w Polsce.
Surmia bignoniowa posiada też inne nazwy. Bywa też nazywana surmią bignoniowatą, surmią zwyczajną, katalpą zwyczajną, katalpą bignoniową lub katalpą bignoniowatą.
Roślina ozdobna, sadzona w ogrodach i parkach jako drzewo ozdobne. Ma ładny pokrój i piękne liście, które są główną ozdobą tej rośliny przez całe lato. Ale atrakcyjne są także kwiaty i owoce.
Wymaga słonecznego stanowiska. Strefy mrozoodporności 5-10[2]. Lepiej rośnie na żyznej, lekkiej i przepuszczalnej glebie. Nie jest całkowicie mrozoodporna, młode drzewka należy przed zimą zabezpieczać. Typowa forma nadaje się do większych ogrodów. Do mniejszych ogrodów polecane są jej odmiany.
Surmia bignoniowa (Catalpa bignonioides) – gatunek drzewa liściastego należący do rodziny bignoniowatych. Pochodzi z cieplejszych obszarów południowo-wschodnich rejonów USA. Jest uprawiany w wielu krajach świata, również w Polsce.
Katalpa bignóniovitá alebo katalpa trubačovitá (Catalpa bignonioides Walt.) je strom z čeľade bignóniovité (Bignoniaceae).
Je vysoký 15 – 20 metrov. Koruna je široká, guľovitá. Kôra je sivasto hnedá. Borka je hnedasto sivá až sivá, rozpukaná do obldĺžnikovitých platničiek, pozdĺžne pukliny sú hlbšie.
Púčiky má zoskupené v trojpočetných praslenoch, často v rôznej výške, sú malé, 2 -3 mm, polguľovité, sediace. Púčikové šupiny sú viaceré, široko vajcovité, hrdzavo hnedé, riedko chlpaté.
Jednoročné výhonky sú zelené, miestami červenkasté, slabo chĺpkaté, sivasto osrienené, neskôr oranžovo hnedé až sivasto hnedé. Lenticely sú pomerne malé, mierne vystupujúce, hnedasté. Listové stopky sú veľké, elipsovité aj okrúhlasté, s výraznými stopami cievnych zväzkov.
Listy sú 100 – 200 x 90 – 150 mm, vajcovité až široko vajcovité, na báze srdcovité alebo široko zaokrúhlené, na vrchole dlho hrotité, celistvookrajové alebo s dvoma neveľkými lalokmi. Vrchná strana je tmavšie zelelá, matná, spodná svetlejšia, pri rozvíjaní sú chlpaté neskôr výrazne chlpaté len na žilách. Po rozotretí nepríjemne páchnu. Stopka je 80 – 160 mm dlhá.
Kvitne v máji až v júni. Kvety sú obojpohlavné, súmerné. Kališné lístky sú 10 – 12 x 6 – 8 mm, široko vajcovité, zelené až červenkasté, lysé. Koruna je 40 – 50 x 25 x 30mm, lievikovito zvonkovitá, s nerovnakým korunným lemom, ktorý má v hornej časti tri väčšie a vdolnej časti dva menšie laloky, tie sú na okraji nepravidelne vykrajované. Koruna je biela, vnutri s dvoma žltými pásikmi a viacerými červenkastohnedými bodkami. Má 2 tyčinky , ktoré sú kratšie ako čnelka, blizna je dvojlaločná. Kvety sú zoskupené do priamych vrcholových metlín.
Plod je 200 – 400 x 6 – 8 mm valcovitá tobolka, svetlohnedá, puká dvoma chlopňami. Plody vyrastajú v metlinách na 20 – 40 mm dlhých stopkách. Semeno je dvojstranne blanito lemované, striebristo sivé, s lemom 25 – 30 x 6 mm, ktorý má na koncoch jemné dlhé vlásky. Semená sú zoskupené vo väčšom počte okolo stredného stĺpika. Dozrieva v októbri. Pôvodne je rozšírená v juhovýchodnej časti severoamerického kontinentu, od Georgie cez Floridu a Mississippi do Luisiany. Rastie v nížinách až pahorkatinách, v zmiešaných listnatých lesoch na úrodných pôdach. Do Európy bola zavedená roku 1726. Je to polotôňomilná drevina, náročná na obsah živín v pôde, poškodzujú ju silné mrazy. Je veľmi dekoratívna veľkými listami, kvetmi a plodmi.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katalpa bignóniovitá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Katalpa bignóniovitá
Katalpa bignóniovitá alebo katalpa trubačovitá (Catalpa bignonioides Walt.) je strom z čeľade bignóniovité (Bignoniaceae).
Je vysoký 15 – 20 metrov. Koruna je široká, guľovitá. Kôra je sivasto hnedá. Borka je hnedasto sivá až sivá, rozpukaná do obldĺžnikovitých platničiek, pozdĺžne pukliny sú hlbšie.
Púčiky má zoskupené v trojpočetných praslenoch, často v rôznej výške, sú malé, 2 -3 mm, polguľovité, sediace. Púčikové šupiny sú viaceré, široko vajcovité, hrdzavo hnedé, riedko chlpaté.
Jednoročné výhonky sú zelené, miestami červenkasté, slabo chĺpkaté, sivasto osrienené, neskôr oranžovo hnedé až sivasto hnedé. Lenticely sú pomerne malé, mierne vystupujúce, hnedasté. Listové stopky sú veľké, elipsovité aj okrúhlasté, s výraznými stopami cievnych zväzkov.
Listy sú 100 – 200 x 90 – 150 mm, vajcovité až široko vajcovité, na báze srdcovité alebo široko zaokrúhlené, na vrchole dlho hrotité, celistvookrajové alebo s dvoma neveľkými lalokmi. Vrchná strana je tmavšie zelelá, matná, spodná svetlejšia, pri rozvíjaní sú chlpaté neskôr výrazne chlpaté len na žilách. Po rozotretí nepríjemne páchnu. Stopka je 80 – 160 mm dlhá.
Kvitne v máji až v júni. Kvety sú obojpohlavné, súmerné. Kališné lístky sú 10 – 12 x 6 – 8 mm, široko vajcovité, zelené až červenkasté, lysé. Koruna je 40 – 50 x 25 x 30mm, lievikovito zvonkovitá, s nerovnakým korunným lemom, ktorý má v hornej časti tri väčšie a vdolnej časti dva menšie laloky, tie sú na okraji nepravidelne vykrajované. Koruna je biela, vnutri s dvoma žltými pásikmi a viacerými červenkastohnedými bodkami. Má 2 tyčinky , ktoré sú kratšie ako čnelka, blizna je dvojlaločná. Kvety sú zoskupené do priamych vrcholových metlín.
Plod je 200 – 400 x 6 – 8 mm valcovitá tobolka, svetlohnedá, puká dvoma chlopňami. Plody vyrastajú v metlinách na 20 – 40 mm dlhých stopkách. Semeno je dvojstranne blanito lemované, striebristo sivé, s lemom 25 – 30 x 6 mm, ktorý má na koncoch jemné dlhé vlásky. Semená sú zoskupené vo väčšom počte okolo stredného stĺpika. Dozrieva v októbri. Pôvodne je rozšírená v juhovýchodnej časti severoamerického kontinentu, od Georgie cez Floridu a Mississippi do Luisiany. Rastie v nížinách až pahorkatinách, v zmiešaných listnatých lesoch na úrodných pôdach. Do Európy bola zavedená roku 1726. Je to polotôňomilná drevina, náročná na obsah živín v pôde, poškodzujú ju silné mrazy. Je veľmi dekoratívna veľkými listami, kvetmi a plodmi.
Ameriška katalpa ali cigarar[1] (znanstveno ime Catalpa bignonioides) je okrasno drevo, ki izvira iz jugovzhoda ZDA, kasneje pa se je kot okrasno drevo razširila po vsem svetu.
Ameriška katalpa zraste v višino od 15 - 18 m in ima premer debla do 1 m. Skorja drevesa je siva in pri odraslih primerkih razpoka na večje plošče. Krošnja je običajno nepravilnih oblik, veje pa so krhke. Sok drevesa je grenak.[2]
Listi so srčaste oblike, dolgi med 20 in 30 cm ter široki med 15 in 20 cm. Drevo odganja pozno, listi pa iz glavnih žil izločajo poseben nektar.[2] Drevo je priljubljeno zaradi lepih, trobentasto oblikovanih cvetov, s premerom med 2,5 in 4 cm, ki so v zbrani v grozdih po 20 do 40 cvetov. V Sloveniji cveti med junijem in julijem, njen vonj pa naj bi celo odganjal muhe in komarje[3]
Ameriška katalpa ali cigarar (znanstveno ime Catalpa bignonioides) je okrasno drevo, ki izvira iz jugovzhoda ZDA, kasneje pa se je kot okrasno drevo razširila po vsem svetu.
Katalpa eller Trumpetträd (Catalpa bignonioides) är en art i familjen katalpaväxter. Förekommer i södra USA. Kan odlas på friland i Sverige och anges som härdig i zon I.
Katalpa är ett lövfällande träd som kan bli upp till 15 m högt. Stammarna kan bli 1 m i diameter. Bladen är motsatta eller tre kransställda med långa bladskaft. Bladskivan blir 25 cm lång och 18 cm bred, äggrund, hjärtlik, ibland med tre grunda flikar. De är ludna på undersidan, sparsamt på ovansidan eller kala. Blomställningen är en grenad klase, till 20 cm lång. Blommorna är rörformade, till 2 cm i diameter. Kronan är vit på utsidan, purpur- och gulstrimmig på insidan, krusig. De nedre flikarna är inte urnupna. Frukten är en kapsel som kan bli 35 cm lång.
Svår att skilja från praktkatalpan (C. speciosa), som dock har större blommor och frukter.
Wikimedia Commons har media som rör Katalpa.
Katalpa eller Trumpetträd (Catalpa bignonioides) är en art i familjen katalpaväxter. Förekommer i södra USA. Kan odlas på friland i Sverige och anges som härdig i zon I.
Katalpa är ett lövfällande träd som kan bli upp till 15 m högt. Stammarna kan bli 1 m i diameter. Bladen är motsatta eller tre kransställda med långa bladskaft. Bladskivan blir 25 cm lång och 18 cm bred, äggrund, hjärtlik, ibland med tre grunda flikar. De är ludna på undersidan, sparsamt på ovansidan eller kala. Blomställningen är en grenad klase, till 20 cm lång. Blommorna är rörformade, till 2 cm i diameter. Kronan är vit på utsidan, purpur- och gulstrimmig på insidan, krusig. De nedre flikarna är inte urnupna. Frukten är en kapsel som kan bli 35 cm lång.
Svår att skilja från praktkatalpan (C. speciosa), som dock har större blommor och frukter.
В Україну ці дерева потрапили в ході апробації до озеленення вулиць ще у XIX столітті.
В Україні окремі дерева катальпи перебувають під охороною, як ботанічні пам'ятки природи місцевого значення:
Катальпа віком близько 100 років, розташована на вулиці Вадима Гетьмана, 2 в Києві. Вона має обсяг 2,7 м і висоту 10 м. Київський еколого-культурний центр вніс її до списку видатних дерев України[1].
Катальпу бажано висаджувати на сонячному місці, добре захищеному від вітру, який може пошкодити її ніжні листи. Рослину зазвичай садять на глибину 1 - 1,2 м. Для неї добре підійде ґрунтова суміш, що складається з трьох частин перегною, двох частин листової землі, двох частин піску і однієї частини торфу. При посадці бажано добре удобрити землю деревною золою і додати суперфосфат. Краще, якщо кислотність ґрунту буде нейтральною. Перед посадкою потрібно ретельно полити яму водою. При належному догляді молоде деревце зацвіте на п'ятий рік.
Катальпа досить морозостійка, але молоді рослини найчастіше більш чутливі до заморозків. Їх стовбури на зиму варто обмотати лапником або мішковиною, а землю під ними укрити шаром сухого листя. Прибирати укриття потрібно навесні, коли загроза тривалих морозів буде зведена до нуля.
Незважаючи на непогану морозостійкість, у катальпи часто обмерзають більше молоді пагони. З цією проблемою можна успішно боротися, обрізаючи ранньою весною зіпсовані морозом гілки. Катальпа добре переносить обрізку і можна поєднати таку вимушену стрижку з декоративною, створивши крону дерева потрібної форми.
Вирощуючи катальпу, слід своєчасно видаляти бур'яни під нею і розпушувати ґрунт на глибину 30—35 см. Поливати достатньо один раз на тиждень, але рясно.
Що стосується підгодівлі добривами, то перепрілий гній ідеально підійде для катальпи. Підгодовувати слід при посадці, а потім приблизно раз на місяць в період вегетації.
Catalpa bignonioides là một loài thực vật có hoa trong họ Chùm ớt. Loài này được Walter mô tả khoa học đầu tiên năm 1788.[1]
Bài viết liên quan đến Họ Chùm ớt (Bignoniaceae) này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn. Catalpa bignonioides là một loài thực vật có hoa trong họ Chùm ớt. Loài này được Walter mô tả khoa học đầu tiên năm 1788.
꽃개오동(--梧桐)은 꿀풀목 능소화과의 나무이다. 학명은 Catalpa bignonioides이고 전남 구례에서는 노나무라고 부른다.
북아메리카 원산이며 겨울에 잎이 지는 큰키나무다. 키는 10~30m쯤 되며 대체로 개오동과 비슷하나, 개오동보다 키가 크고, 잎·잎자루가 길다. 개오동 꽃이 연노란색에 가까운 반면 꽃개오동의 꽃은 하얗다. 나무껍질은 회갈색이고 세로로 얕게 갈라진다. 잎은 달걀 모양이며 주로 마주나지만 돌려나기도 한다. 잎 끝이 길게 뾰족해지며 가장자리는 밋밋하다. 길이는 15~40cm 정도이고 앞면엔 털이 없으나 뒷면 밑부분엔 털이 빽빽하게 난다. 6~7월에 가지 끝의 원추꽃차례에 흰색 꽃이 핀다. 안쪽에 노란색 선이 두 줄 나 있으며, 자갈색 반점이 있다. 열매는 10월에 열며 삭과로 개오동과 비슷하게 길이 20~45cm 정도로 가늘며 아래로 늘어진다.
꽃
잎
열매
줄기
