Muchárik čiernohlavý alebo muchárik černohlavý[3] (lat. Ficedula hypoleuca) je druh z čeľade muchárovité. Obýva západnú palearktídu od severozápadnej Afriky cez severnú Európu až do západnej Ázie. Menej početne žije v strednej, južnej a juhovýchodnej Európe.[4]
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov muchárik čiernohlavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.[1]
Muchárik čiernohlavý meria 13 cm[5][6] a váži 12 – 14 g.[7] Samček muchárika čiernohlavého žijúci v západnej Európe má na jar hlavu a chrbát čiernej farby, samček žijúci vo východnej Európe má hlavu a chrbát hnedosivej farby (viď galériu, kompozícia, v hornom ľavom rohu sú pri sebe).[6][5] Je popísaných až 7 rôznych stupňov zafarbenia od čiernej po sivú.[7] Nasledujúci opis samčeka platí pre všetky farebné varianty: čelo, spodná časť tela, škvrny na krídlach a okraje bočných kormidlových letiek sú biele. Na jeseň sa samci podobajú na samice, biele čelo im však ostáva. Samička má hnedosivý chrbát, žltobiely spodok tela a bielu škvrnu na krídlach má malú.[6][5][7] Samička nemá biele čelo.[5] Mláďatá sa podobajú na samicu a sú zafarbené ako mláďatá muchárika bielokrkého. Mláďatá majú tmavohnedo škvrnitý chrbát, hrvoľ a prsia.[7] Od mláďat muchára sivého sa líšia bielou škvrnou na krídlach.[6]
Spev muchárika čiernohlavého sa skladá z dvojslabičných motívov slabík "zi-it, zi-it"[6], znie jasne ale melancholicky, je možné rozlíšiť tri až šesť rôznych motívov, ktoré prednáša v rôznom poradí, napríklad "cüli cüli cüli wüdje wüdje čekevii čekevii šryy"[5]. Občas do svojho spevu vplieta motívy od iných druhov, napríklad spev kôrovníka dlhoprstého, sýkorky veľkej alebo penice čiernohlavej, spev pripomína žltochvosta hôrneho.[5] Vábenie je kovovo znejúce "vit"[6] či "pvitt" alebo "hüitt"[5]. Často opakovaný kontaktný hlas znie ako "tik" a ako silné "čist"[6] alebo "Tett"[5], používaný aj v kombinácii s vábením[5].
Muchárik čiernohlavý je na Slovensku počas obdobia migrácie veľmi početný a nápadný druh, hniezdi však veľmi zriedkavo ale pravidelne, cez Slovensko prebieha južná hranica areálu rozšírenia druhu. Hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné v 5,90 % mapovacích kvadrátov.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 – 200. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje majú nejasný trend. Ekosozologický status v roku 1995 I – nezaradený, v roku 1998 a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC* D1 - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]
Na Slovensku hniezdi v horských zmiešaných lesoch, kde rastie buk lesný, javor, jaseň, brest spolu s jedľou a smrekom.[4][7] Vyhniezdil aj v starých sadoch, parkoch a cintorínoch.[7]
Muchárik čiernohlavý hniezdi v prirodzených bútľavinách stromov alebo v dutinách, ktoré vysekali ďatle. Do dutiny si nanosí suché steblá, listy, srsť a perie. Samička znesie 5 – 7 (4 – 8) modrozelených vajíčok. Na vajíčkach sedí iba samica 14 – 15 dní. Obaja rodičia kŕmia vyliahnuté mláďatá 14 – 16 dní. Hniezdi raz ročne koncom mája, v júni.[7]
Muchárik čiernohlavý chytá lietajúci hmyz.[7]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muchárik čiernohlavý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Muchárik čiernohlavý
Wikislovník ponúka heslo Muchárik čiernohlavý
Muchárik čiernohlavý alebo muchárik černohlavý (lat. Ficedula hypoleuca) je druh z čeľade muchárovité. Obýva západnú palearktídu od severozápadnej Afriky cez severnú Európu až do západnej Ázie. Menej početne žije v strednej, južnej a juhovýchodnej Európe.
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov muchárik čiernohlavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.
_an_einem_Nistkasten.JPG)
