dcsimg

Pinus uncinata ( астурски )

добавил wikipedia AST
 src=
Pinus uncinata
 src=
Pinus uncinata

Pinus uncinata o pinu negru ye un árbol perteneciente a la familia de les pinacees.

Descripción

Ye un árbol pocu eleváu que raramente supera los 20 metros d'altor, con copa xeneralmente cónica o piramidal y xamasca bien trupa y escuru. Tueru derechu, columnar, salvu en situaciones bien espuestes o aventexos, en que s'arquiar pol pesu de la nieve, ramificáu casi dende la base, con corteza gris escura o pardu-abuxada. Fueyes aciculares, color verde-escuru, de 3 a 8 cm de llongura por 1,5 a 2 mm de grosez, con cantu aspru, en disposición bien trupa sobre les cañes y arrexuntaes por pareyes; caltener de 2 a 5 años y son daqué ríxides pero pocu punchantes. Piñes casi sentaes, aovaes o aovado-cóniques, asimétriques, de color pardu daqué polencu, con escames provistes d'un escudete, recurváu escontra tras, ganchudu, miden de 5 a 7 cm por 2 ó 3 d'anchu. Piñones de color pardu-buxu o coritos de 4 a 5 mm, largamente alaos (con nala d'hasta 1,6 cm).

Floriamientu

El floriamientu producir de xunu a xunetu y maurecen les sos piñes nel branu, dos años dempués, tremando na primavera siguiente.

Críase

Nes montes elevaes, principalmente ente los 1600 y 2400 metros, anque xube n'exemplares aisllaos hasta los 2700 y puede baxar hasta los 1400 m. Ye l'árbol qu'algama mayor altitú na península ibérica, colonizando tou tipu de terrenes y substratos, inclusive los canchales y resquiebros de la roques; soporta perbién los fríos intensu y enllargar y rique un suelu daqué húmedu, nun aguantando les seques branices.

Entemecer nel so nivel inferior col pinu albar y con abetos y fayes; sobre suelos acedos convive frecuentemente con arándanos (Vaccinium myrtillus, Vaccinium uliginosum) y rododendros (Rhododendron ferrugineum) y sobre suelos caliares con sauce pirenaicu (Salix pyrenaica) y otros parrotales del pisu subalpino.

Distribución

Distribuyir de forma natural na zona occidental de los Alpes, los Vosgos y los Pirineos, teniendo como llende meridional n'España les sierres de Gúdar (Teruel) y Cebollera (Soria y La Rioxa). Les sos meyores mases alcuéntrase nes provincies de Girona, Huesca y Lleida. Usóse dacuando pa repoblaciones forestales nel Macizu Central español, nel Moncayo y n'otres zones. En feches históriques escastóse nel Cordal Cantábricu como demuestren la persistencia d'individuos de pinu montés autóctonos híbridaos con esta especie nel Pinar de Lillo, nel Cordal Cantábricu, taxon híbridu al que se denomina Pinus x rhaetica. Esti híbridu caracterizar por tener apófisis ganchuda.

Especie autóctona de tol norte d'España, nel cordal Cantábricu ocuparía principalmente faxes cimeres del monte y hábitats adversos pa otres coníferes autóctones, como turberas, trampales, zones bien nivosas como nichos de nivación y formes perinivales y otros medios adversos. Emplegar en diverses repoblaciones forestales del Cordal como en Pardomino o Puertu de San Glorio, con escelentes resultancies, tantu pa recuperar la cubierta vexetal como pa restaurar la biodiversidá. El so desaparación en Cantabria, Asturies y Llión, al igual que la del pinu montés nel Cordal, ta enllazada cola espansión de la cultura megalítica en toles camperes altes del cordal Cantábricu, como demuestren los múltiples dólmenes, menhires y megalitos del Altu Campoo, Liebana o Monte Lleonés.

Observaciones

Dellos botánicos consideren al pinu negru como una subespecie de "Pinus mugo". Entós, si sigue esi criteriu, tendría de denominase "Pinus mugo subsp. uncinata" y asina ye como apaez el pinu negru en delles publicaciones. Sicasí'l Pinus mugo ye una especie rastrera ente que Pinus uncinata ye un árbol.

El so nome específicu deriva del axetivu llatín uncinatus, que significa "ganchudu" y alude a la uña revuelta que presenten les escames de les sos piñes. Ye un pinu de crecedera lenta y llarga vida, puede superar los 600 años. La so madera ye compacta, de granu finu, llixera y bono de trabayar, resinosa calidable munches vegaes cimera a la del pinu albar, pero menos emplegada pola so escasez.

Poles sos esixencies ecolóxiques, ye insustituible pa repoblar nel pisu subalpino, onde desempeña de forma natural un importante papel protector del suelu ya inclusive colonizador.

Taxonomía

Pinus uncinata describióse por Raymond ex A.DC. y espublizóse en Flore Française. Troisième Édition 3: 726. 1805.[1]

Etimoloxía

Pinus: nome xenéricu dadu en latin al pinu.[2]

uncinata: epítetu llatín que significa "agabitáu" o ganchudu.[3]

Sinonimia
  • Pinus sanguinea Lapeyr.[4]

Nome común

  • Castellanu: pinu negru, pinu negru de monte, pinu uncináu, pinu uncinata, pineda lloca, pinu de gabitos, pinu de monte, pinu moru, pinu morunu, pinu mugo, pí negre.[4]

Ver tamién

Referencies

  1. «Pinus uncinata». Tropicos.org. Missouri Botanical Garden. Consultáu'l 11 d'abril de 2013.
  2. En Nomes Botánicos
  3. N'Epítetos Botánicos
  4. 4,0 4,1 «Pinus uncinata». Real Xardín Botánicu: Proyeutu Anthos. Consultáu'l 12 d'abril de 2013.

Enllaces esternos

Cymbidium Clarisse Austin 'Best Pink' Flowers 2000px.JPG Esta páxina forma parte del wikiproyeutu Botánica, un esfuerciu collaborativu col fin d'ameyorar y organizar tolos conteníos rellacionaos con esti tema. Visita la páxina d'alderique del proyeutu pa collaborar y facer entrugues o suxerencies.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia AST

Pinus uncinata: Brief Summary ( астурски )

добавил wikipedia AST
Pinus uncinata  src= Pinus uncinata  src= Pinus uncinata

Pinus uncinata o pinu negru ye un árbol perteneciente a la familia de les pinacees.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia AST

Borovice zobanitá ( чешки )

добавил wikipedia CZ

Borovice zobanitá (Pinus uncinata Ramond ex DC., 1805) je taxon borovice z taxonomicky složitého okruhu druhů borovice kleče (Pinus mugo agg.), některými taxonomy pojímaný jako samostatný druh, jinými jako pouhý poddruh (Pinus mugo subsp. uncinata). Od kleče se liší především monokormním růstem, tj. jedním vzpřímeně rostoucím kmenem (na rozdíl od poléhavé či vystoupavé a vícekmenné kleče).[2]

Systematika

Celý agregát borovice kleče je složitá taxonomická skupina zahrnující tři výchozí taxony a množství kříženců a přechodných forem. Vedle kleče (Pinus mugo subsp. mugo) je to právě borovice zobanitá, u níž se rozlišují dva poddruhy, ve starší literatuře brané i jako samostatné druhyː

  • Pinus uncinata subsp. uncinata Rajone, 1805; syn. Pinus mugo subsp. uncinata – borovice zobanitá pravá, borovice pyrenejská
  • Pinus uncinata subsp. uliginosa (Neumann ex Wimm.) Businský; syn. Pinus rotundata, Pinus mugo subsp. uliginosaborovice blatka

Determinace jednotlivých taxonů je ovšem obtížná vzhledem k morfologické proměnlivosti, ekologické plasticitě a především snadné hybridizaci jak jednotlivých poddruhů, tak kříženců navzájem; složité hybridní roje vznikají také tam, kde se připojuje ještě borovice lesní.[3]

 src=
Mapa rozšíření agregátu Pinus mugoː červeně borovice zobanitá (pyrenejská), zeleně borovice kleč

Poddruhy

Borovice pyrenejská

Je to vzpřímeně rostoucí menší strom, 10–15(–20) m vysoký, s pravidelnou košatou korunou a zpravidla rovným průběžným kmenem. Borka je i v horní části kmene tmavá. Jehlice jsou dlouhé 3–5 cm a vyrůstají ve svazečcích po dvou;[4] na rozdíl od blatky jsou poněkud kratší a tmavší. Samičí dozrálé šišky jsou 4–5 cm dlouhé, kuželovité, asymetrické, výstředně stopkaté, pupek je excentrický. Apofýzy s nápadně hákovitými štítky vyčnívají na volné straně více než na straně obrácené k větvi. Vyskytuje se v Pyrenejích, západních Alpách a západním Švýcarsku až do nadmořské výšky 2300 m, s optimem 1500 – 2200 m. V Česku se přirozeně nevyskytuje. Na rozdíl od borovice blatky roste na minerální půdě (vápence, metamorfované usazeniny) až k horní hranici lesa a dorůstá do větších výšek. V kontaktních zónách s borovicí lesní se vyskytují četné mezidruhové hybridy.

Hospodářské využití není známé, v Česku bývá v poslední době hojně využívána pro svůj kompaktní habitus v okrasných zahradách a parkových výsadbách.

Synonyma

  • Pinus uncinata (sensu stricto) Ramond in Lam. & DC., 1805
  • Pinus uncinata var. rostrata Antoine, 1840
  • Pinus montana subsp. uncinata var. rostrata Willkomm, 1872
  • Pinus mugo subsp. uncinata var. rostrata (Antoine) Domin, 1935

Borovice blatka

Podrobnější informace naleznete v článku Borovice blatka.

Středoevropský endemit, který se vyskytuje jen v prostoru podél severního úpatí a dále na sever od masívu Alp, s těžištěm v jihozápadních a jižních Čechách V České republice se přirozeně vyskytuje na Třeboňsku, na šumavských rašeliništích a ve Slavkovském lese, na Moravě na Rejvízu v Hrubém Jeseníku. Jde o poddruh specializovaný na rašeliniště zejména přechodového typu.

Pokud není ovlivněna mezidruhovou hybridizací, je to v dospělosti strom střední výšky (12–20 m), monokormní, vzpřímený, s kuželovitou a kompaktní korunou. Šišky jsou 2,7–5,4 cm dlouhé, kuželovité až vejčité, slabě zygomorfní. Pupek (umbo) má krátký se slabě zahnutým ostnem. Na rozdíl od borovice lesní a jejích kříženců, u kterých je stopka koneletů (jednoletých šištic) ohnutá, mají její konelety přímou stopku.

Galerie

Odkazy

Reference

  1. Červený seznam IUCN 2018.1. 5. července 2018. Dostupné online. [cit. 2018-08-10]
  2. ROMAN., Businský,. Borovice v České republice : výsledky dlouhodobého hodnocení rodu Pinus L. v kultuře v České republice = Pines in the Czech Republic : results from the long-term evaluation of the genus Pinus L. cultivated in the Czech Republic. Průhonice: Výzkumný ústav Silva Taroucy pro krajinu a okrasné zahradnictví 180 s. s. Dostupné online. ISBN 9788085116908, ISBN 8085116901. OCLC 806199229
  3. ROMAN., Businský,. Borovice v České republice : výsledky dlouhodobého hodnocení rodu Pinus L. v kultuře v České republice = Pines in the Czech Republic : results from the long-term evaluation of the genus Pinus L. cultivated in the Czech Republic. Průhonice: Výzkumný ústav Silva Taroucy pro krajinu a okrasné zahradnictví 180 s. s. Dostupné online. ISBN 9788085116908, ISBN 8085116901. OCLC 806199229
  4. PINUS UNCINATA Ramond ex DC. subsp. UNCINATA – borovice pyrenejská / borovica | BOTANY.cz [online]. [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.

Literatura

  • BUSINSKÝ, R. 2004. Komentovaný světový klíč rodu Pinus L. – Závěrečná zpráva „Výzkum a hodnocení genofondu dřevin z aspektu sadovnického použití“, Výzkumný ústav Silva Taroucy pro krajinu a okrasné zahradnictví, Průhonice.
  • KAŇÁK, J. 2004. Možnosti a úskalí introdukce některých druhů rodu Pinus. [Possibilities and difficulties of introduction of some species of Pinus genus.] In: Karas, J., Kobliha, J. (eds.): Perspektivy lesnické dendrologie a šlechtění lesních dřevin. Sborník z konference. Kostelec n. Č. lesy, 12. – 13. 5. 2004. Praha, FLE ČZU, s. 76–84. ISBN 80-213-1164-9.
  • PILÁT, A. 1964. Jehličnaté stromy a keře našich zahrad a parků. – Nakladatelství ČSAV, Praha.
  • POKORNÝ, J. 1963. Jehličnany lesů a parků. – SZN, Praha.

Související články

Externí odkazy

Rod borovice (Pinus) Podrod
Pinus
Evropa Asie Amerika
borovice Banksovaborovice arizonskáborovice Balfourovaborovice bahenníborovice Coulterovaborovice dlouholistáborovice Douglasovaborovice durangskáborovice Elliottovaborovice Engelmannovaborovice Hartwegovaborovice ježatáborovice karibskáborovice Jeffreyovaborovice kadidlováborovice mičoakánskáborovice Montezumovaborovice ostnitáborovice paprsčitáborovice pavejmutkaborovice pichlaváborovice pokroucenáborovice pozdníborovice Sabineovaborovice smolnáborovice těžkáborovice Torreyovaborovice tuháborovice uzavřenáborovice virginskáborovice zúženáPinus apulcensisPinus cubensisPinus tropicalisPinus yecorensis
Podrod
Strobus
Evropa Asie Amerika
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia autoři a editory
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia CZ

Borovice zobanitá: Brief Summary ( чешки )

добавил wikipedia CZ

Borovice zobanitá (Pinus uncinata Ramond ex DC., 1805) je taxon borovice z taxonomicky složitého okruhu druhů borovice kleče (Pinus mugo agg.), některými taxonomy pojímaný jako samostatný druh, jinými jako pouhý poddruh (Pinus mugo subsp. uncinata). Od kleče se liší především monokormním růstem, tj. jedním vzpřímeně rostoucím kmenem (na rozdíl od poléhavé či vystoupavé a vícekmenné kleče).

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia autoři a editory
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia CZ

Pinus uncinata ( арагонски )

добавил wikipedia emerging languages
 src=
Pinus uncinata
 src=
Pinus uncinata

O pin negro (Pinus uncinata) ye una especie de pin de montanya centroeuropea. A suya altaria ye asobén inferior a os 20 metros.

Distribución

Se troba en os Vosgos, os Alpes, os Pireneus, con representacions relitas en o Sistema Iberico (Sierra Cebollera y Sierra de Gúdar, que ye a suya muga meridional en a Peninsula Iberica). Gosa ocupar o piso subalpín, en altarias de 1.600 dica 2.400 metros.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia emerging languages

Pinus uncinata: Brief Summary ( арагонски )

добавил wikipedia emerging languages
 src= Pinus uncinata  src= Pinus uncinata

O pin negro (Pinus uncinata) ye una especie de pin de montanya centroeuropea. A suya altaria ye asobén inferior a os 20 metros.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia emerging languages

Pyskowa chójca ( долнолужички )

добавил wikipedia emerging languages
 src=
Pinus uncinata
 src=
Pinus uncinata

Pyskowa chójna (Pinus uncinata) jo bom ze swójźby chójcowych rostlinow (Pinaceae).

Wopis

Stojnišćo

Rozšyrjenje

Wužywanje

Nožki

  1. Starosta: Dolnoserbsko-nimski słownik, Niedersorbisch-deutsches Wörterbuch, Bautzen 1999, ISBN 3-7420-1096-4, bok 95
  2. W internetowem słowniku: Kiefer

Žrědła

  • Aichele, D., Golte-Bechtle, M.: Was blüht denn da: Wildwachsende Blütenpflanzen Mitteleuropas. Kosmos Naturführer (1997)
  • Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
  • Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
  • Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
  • Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia emerging languages

Pyskowa chójca: Brief Summary ( долнолужички )

добавил wikipedia emerging languages
 src= Pinus uncinata  src= Pinus uncinata

Pyskowa chójna (Pinus uncinata) jo bom ze swójźby chójcowych rostlinow (Pinaceae).

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia emerging languages

Pinus uncinata ( англиски )

добавил wikipedia EN

Pinus mugo, known as bog pine, creeping pine,[3] dwarf mountain pine,[4] mugo pine,[5] mountain pine, scrub mountain pine, or Swiss mountain pine,[6] is a species of conifer, native to high elevation habitats from southwestern to Central Europe and Southeast Europe.

Description

The tree has dark green leaves ("needles") in pairs, 3–7 centimetres (1+142+34 inches) long.

The cones are nut-brown, 2.5–5.5 cm (1–2+18 in) long.

Taxonomy

There are three subspecies:

  • Pinus mugo subsp. mugo — in the east and south of the range (southern & eastern Alps, Balkan Peninsula), a low, shrubby, often multi-stemmed plant to 3–6 metres (10–20 feet) tall with matte-textured symmetrical cones, which are thin-scaled.
  • Pinus mugo subsp. uncinata — in the west and north of the range (from the Pyrenees northeast to Poland), a larger, usually single-stemmed tree to 20 m (66 ft) tall with glossy-textured asymmetrical cones, the scales of which are much thicker on the upper side.
    Some botanists treat the western subspecies as a separate species, Pinus uncinata, others as only a variety, P. mugo var. rostrata. This subspecies in the Pyrenees marks the alpine tree line or timberline, the edge of the habitat at which trees are capable of growing.
  • Pinus mugo subsp. rotundata — hybrid subspecies, of the two subspecies above that intergrade extensively in the western Alps and northern Carpathians.

An old name for the species, Pinus montana, is still occasionally seen, and a typographical error "mugho" (first made in a prominent 18th-century encyclopedia) is still often repeated.

Distribution

Pinus mugo is native to the subalpine zones of the Pyrenees, Alps, Erzgebirge, Carpathians, northern and central Apennines, and higher Balkan Peninsula mountains – Rila, Pirin, Korab, Accursed Mountains, etc. It is usually found from 1,000–2,200 m (3,281–7,218 ft), occasionally as low as 200 m (656 ft) in the north of the range in Germany and Poland, and as high as 2,700 m (8,858 ft) in the south of the range in Bulgaria and the Pyrenees. Also in Kosovo it is found in the Bjeshkët e Nemuna National Park.

In Scandinavia, Finland and the Baltic region, P. mugo was introduced in the late 1700s and the 1800s, when it was planted in coastal regions for sand dune stabilization, and later as ornamental plants around residences. In Denmark, Norway and Sweden, the species has naturalised and become invasive, displacing fragile dune and dune heath habitats. In Estonia and Lithuania P. mugo only occasionally naturalises outside plantations, sometimes establishing in raised bogs.[7]

Ecology

Pinus mugo is classed as a wilding conifer, and spreads as an invasive species in the high country of New Zealand, coastal Denmark, and other areas of Scandinavia.

Cultivation

Pinus mugo is widely cultivated as an ornamental plant, for use as a small tree or shrub, planted in gardens and in larger pots and planters. It is also used in Japanese garden style landscapes, and for larger bonsai specimens. In Kosovo, its trunk is used as construction material for the vernacular architecture in the mountains called "Bosonica".

Cultivars

Numerous cultivars have been selected. The following have been given the Royal Horticultural Society’s Award of Garden Merit:[8]

Cultivars with seasonal changes in foliage color include Pinus mugo 'Wintergold' and Pinus mugo 'Ophir'.

Uses

A recent trend is the increase in use of the mugo pine in cooking. Buds and young cones are harvested from the wild in the spring and left to dry in the sun over the summer and into autumn. The cones and buds gradually drip syrup, which is then boiled down to a concentrate and combined with sugar to make pine syrup.[13][14] The syrup is usually sold as "pinecone syrup"[15] or "pine cone syrup".[16]

Gallery

See also

References

  1. ^ "Pinus mugo (Mountain Pine)". BioLib. BioLib. 1999–2010. Retrieved 15 July 2010.
  2. ^ "The Plant List: A Working List of All Plant Species".
  3. ^ Andersson, F. (2005). Coniferous Forests. Elsevier. ISBN 9780444816276.
  4. ^ BSBI List 2007 (xls). Botanical Society of Britain and Ireland. Archived from the original (xls) on 2015-06-26. Retrieved 2014-10-17.
  5. ^ USDA, NRCS (n.d.). "Pinus mugo". The PLANTS Database (plants.usda.gov). Greensboro, North Carolina: National Plant Data Team. Retrieved 31 January 2016.
  6. ^ "Pinus mugo". Germplasm Resources Information Network (GRIN). Agricultural Research Service (ARS), United States Department of Agriculture (USDA). Retrieved 14 December 2017.
  7. ^ Henrik Jørgensen (25 October 2010). "NOBANIS – Invasive Alien Species Fact Sheet Pinus mugo" (PDF). NOBANIS - Online Database of the European Network on Invasive Alien Species. Retrieved 4 September 2020.
  8. ^ "AGM Plants - Ornamental" (PDF). Royal Horticultural Society. July 2017. p. 78. Retrieved 2 May 2018.
  9. ^ "RHS Plantfinder - Pinus mugo 'Humpy'". Retrieved 2 May 2018.
  10. ^ "Pinus mugo 'Kissen'". RHS. Retrieved 18 January 2021.
  11. ^ "RHS Plantfinder - Pinus mugo 'Mops'". Retrieved 2 May 2018.
  12. ^ "RHS Plantfinder - Pinus mugo 'Ophir'". Retrieved 2 May 2018.
  13. ^ "Wild Mugolio Pine Syrup". Zingerman's Mail Order. Zingerman's Mail Order LLC. 2010. Retrieved 15 July 2010.
  14. ^ "Wild Mugolio Pine Syrup". Cube Marketplace. Divine Pasta Company. 2008. Archived from the original on 29 October 2009. Retrieved 15 July 2010.
  15. ^ "Piccolo Restaurant - Minneapolis: Menu". Retrieved 15 July 2010.
  16. ^ Colicchio, Tom (3 March 2009). "Tom Tuesday Dinner March 3, 2009". Tom Tuesday Dinner. Archived from the original (PNG) on 17 July 2011. Retrieved 15 July 2010.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia EN

Pinus uncinata: Brief Summary ( англиски )

добавил wikipedia EN

Pinus mugo, known as bog pine, creeping pine, dwarf mountain pine, mugo pine, mountain pine, scrub mountain pine, or Swiss mountain pine, is a species of conifer, native to high elevation habitats from southwestern to Central Europe and Southeast Europe.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia EN

Pinus uncinata ( шпански; кастиљски )

добавил wikipedia ES
 src=
Cono masculino inmaduro
 src=
Cono femenino
 src=
Ejemplar de Pinus uncinata en Ansó (Pirineos, España).

Pinus uncinata, de nombre común pino negro, es un árbol perteneciente a la familia de las pináceas. Es característico de las principales regiones de alta montaña de Europa como los Alpes, los Cárpatos o los Pirineos.

Es reconocido como una sola especie por algunos autores, sin embargo, otros diferencian entre dos subespecies, que son: Pinus mugo subsp. uncinata en Europa Occidental y Pinus mugo subsp. rotundata en Europa Oriental.[1]

Descripción

Es un árbol poco elevado que raramente supera los 20 m de altura, con copa generalmente cónica o piramidal y follaje muy denso y oscuro. Tronco recto, columnar, salvo en situaciones muy expuestas o ventisqueros, en que se arquea por el peso de la nieve, ramificado casi desde la base, con corteza gris oscura o pardo-grisácea. Hojas aciculares, color verde-oscuro, de 3 a 8 cm de largo por 1,5 a 2 mm de grosor, con borde áspero, en disposición muy densa sobre las ramas y agrupadas por parejas; se mantienen de 2 a 5 años y son algo rígidas pero poco punzantes. Piñas casi sentadas, aovadas o aovado-cónicas, asimétricas, de color pardo algo lustroso, con escamas provistas de un escudete, recurvado hacia atrás, ganchudo, miden de 5 a 7 cm por 2 o 3 de ancho. Piñones de color pardo-grisáceo o negruzcos de 4 a 5 mm, largamente alados (con ala de hasta 1,6 cm).
Es una especie monoica.
La floración se produce de mayo a julio y sus piñas maduran de finales de septiembre a octubre. Entre 15 a 17 meses después se abren, o durante la primavera siguiente.[2]

Distribución y hábitat

Se distribuye de forma natural en la zona occidental de los Alpes, los Vosgos, Macizo Central francés y los Pirineos, teniendo como límite meridional en España la Sierra de Gúdar (Teruel) y Sierra Cebollera (Soria y La Rioja). Sus mejores masas se encuentran en los Pirineos. Se ha usado ocasionalmente para repoblaciones forestales en el Sistema Central, en el Moncayo y en otras zonas. En fechas históricas se ha extinguido en la Cordillera Cantábrica como demuestran la persistencia de individuos de pino silvestre autóctonos híbridados con esta especie en el Pinar de Lillo, al que se denomina Pinus x rhaetica. Este híbrido se caracteriza por poseer apófisis ganchuda.

Especie autóctona de todo el norte de España, en la cordillera Cantábrica ocuparía principalmente fajas superiores de la montaña y hábitats adversos para otras coníferas autóctonas, como turberas, trampales, zonas muy nivosas como nichos de nivación y formas perinivales y otros medios adversos. Se emplea en diversas repoblaciones forestales de la Cordillera como en Pardomino o Puerto de San Glorio, con excelentes resultados, tanto para recuperar la cubierta vegetal como para restaurar la biodiversidad. Su desaparación en Cantabria, Asturias y León, al igual que la del pino silvestre en la Cordillera, está enlazada con la expansión de la cultura megalítica en todos los pastos altos de la cordillera Cantábrica, como demuestran los múltiples dólmenes, menhires y megalitos del Alto Campoo, Liebana o Montaña Leonesa.

En las montañas elevadas, principalmente entre los 1600 y 2400 msnm, aunque sube en ejemplares aislados hasta los 2700 y puede descender hasta los 1400 msnm. Es el árbol que alcanza mayor altitud en la península ibérica, colonizando todo tipo de terrenos y substratos, incluso los canchales y grietas de la rocas; soporta muy bien fríos intensos y prolongados y requiere un suelo algo húmedo, no aguantando las sequías estivales.

Se mezcla en su nivel inferior con el pino albar y con abetos y hayas; sobre suelos ácidos convive frecuentemente con arándanos (Vaccinium myrtillus, Vaccinium uliginosum) y rododendros (Rhododendron ferrugineum) y sobre suelos calcáreos con sauce pirenaico (Salix pyrenaica) y otros arbustos del piso subalpino.[3]

Observaciones

Algunos botánicos consideran al pino negro como una subespecie de Pinus mugo. Entonces, si se sigue ese criterio, debería denominarse Pinus mugo subsp. uncinata y así es como aparece el pino negro en algunas publicaciones. No obstante el Pinus mugo es una especie rastrera mientras que Pinus uncinata es un árbol.

Su nombre específico deriva del adjetivo latino uncinatus, que significa "ganchudo" y alude a la uña revuelta que presentan las escamas de sus piñas. Es un pino de crecimiento lento y larga vida, puede superar los 600 años. Su madera es compacta, de grano fino, ligera y fácil de trabajar, resinosa de calidad muchas veces superior a la del pino albar, pero menos empleada por su escasez.

Por sus exigencias ecológicas, es insustituible para repoblar en el piso subalpino, donde desempeña de forma natural un importante papel protector del suelo e incluso colonizador.

Taxonomía

Pinus uncinata fue descrito por Ramond ex A.DC. y publicado en Flore Française. Troisième Édition 3: 726. 1805.[4]

Etimología

Pinus: nombre genérico dado en latín al pino.[5]

uncinata: epíteto latino que significa "enganchado" o ganchudo.[6]

Sinonimia
  • Pinus sanguinea Lapeyr.[7]

Nombre común

  • pino negro, pino negro de montaña, pino uncinado, pino uncinata, pineda loca, pino de ganchos, pino de montaña, pino moro, pino moruno, pino mugo, pí negre.[7]

Véase también

Referencias

  1. K. I. Christensen, « Taxonomic revision of the Pinus mugo complex and P. × rhaetica (P. mugo × sylvestris) (Pinaceae) », Nordic J. Bot. 7, 1987, pages 383-408.
  2. «Pinus mugo subsp. uncinata». The Gymnosperm Database (en inglés). Consultado el 25 de noviembre de 2019.
  3. «Hábitat:Bosque de pino negro (Pinus mugo ssp. uncinata. Herbari Virtual del Mediterrani Occidental. Consultado el 25 de noviembre de 2019.
  4. «Pinus uncinata». Tropicos.org. Missouri Botanical Garden. Consultado el 11 de abril de 2013.
  5. En Nombres Botánicos
  6. En Epítetos Botánicos
  7. a b «Pinus uncinata». Real Jardín Botánico: Proyecto Anthos (Requiere búsqueda). Consultado el 12 de abril de 2013.

 title=
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autores y editores de Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia ES

Pinus uncinata: Brief Summary ( шпански; кастиљски )

добавил wikipedia ES
 src= Cono masculino inmaduro  src= Cono femenino  src= Ejemplar de Pinus uncinata en Ansó (Pirineos, España).

Pinus uncinata, de nombre común pino negro, es un árbol perteneciente a la familia de las pináceas. Es característico de las principales regiones de alta montaña de Europa como los Alpes, los Cárpatos o los Pirineos.

Es reconocido como una sola especie por algunos autores, sin embargo, otros diferencian entre dos subespecies, que son: Pinus mugo subsp. uncinata en Europa Occidental y Pinus mugo subsp. rotundata en Europa Oriental.​

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autores y editores de Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia ES

Konksmänd ( естонски )

добавил wikipedia ET

Konksmänd (Pinus uncinata) on männiliste sugukonda männi perekonda kuuluv okaspuu. Ta kuulub kaheokkaliste mändide hulka (alamperekond Pinus).

Iseseisev liik või mägimänni alamliik

Viimase saja aasta jooksul on paljud botaanikud ja dendroloogid diskuteerinud selle üle, kas konksmänd on iseseisev liik või mägimänni alamliik (Pinus mugo subsp. uncinata). Tänaseks päevaks pole veel ühtset seisukohta välja kujunenud, kuid viimastel aastatel on eelistatud seisukohta, et konksmänd on siiski iseseisev liik. Paljude uurimistööde tulemusena tekkis konksmänni kohta palju erinevaid teaduslikke nimetusi ja sünonüüme, mille vajalikkus on küsitav ning mis on tihti segadusse ajavad.

Viimase 20. aasta jooksul on oma uurimistöödes järgmised autorid arvanud konksmänni:[3]

  • iseseisvaks liigiks – Businský (1998, 1999, 2002, 2004); Lewandowski (2000); Staszkiewicz (1993); Debazac (1991); Dostál (1989); Skalická ja Skalický (1988), (1997); Viewegh (1981).
  • mägimänni alamliigiks – Schmeil-Fitschen (1988), Maier (1993); Christensen (1987, 1997); Holubičková, Štursa (1984).

Kirjeldus

Konksmänd on küllalt madal, aeglasekasvuline ja pikaealine. Puu kasvab tavaliselt 12–20[4], harva kuni 25 m[5] kõrguseks. Konksmänni eluiga küündib tavaliselt kuni 250–400, harva kuni 600 aastani[6].

Tüvi on sirge, läbimõõduga 0,5–1,0 m. Tüve koor on allosas paks, värvus hallikaspruun kuni tumehall. Võra on kuhikjaskoonilise kujuga.[4]

Okkad on kahekaupa kimbus, 2,3–7,5 cm pikkused, terava tipuga, hele kuni tumerohelised, sirged või nõrgalt kõverdunud, püsivad võrsetel (2) 4–9 (10) aastat.[4]

Pungad on munajad, 6–9 mm pikkused, punakaspruunid, väga vaigused. Võrsed on hallikasmustad kuni punakaspruunid, karvadeta, soonilised.[4]

Isasõisikud on kuni 10 mm pikkused, kollakad või punased. Käbid on 2,5–6,0 cm pikkused ja läbimõõduga 2,0–4,0 cm, mittesümmeetrilised, noorelt purpursed, valminult läikivalt tumepruunid. Seemned on 3–4 mm pikkused, mustad, helepruunide 7–12 mm pikkuste tiivakestega. Idulehti on (3) 5–7 (8).[4] 1000 seemne mass on 8,3–9,5 g.

Paljunemine

Konksmänd on ühekojaline taim ning paljuneb seemnetega. Käbikandvus algab 18–20 aastastel puudel. Tolmlemine toimub maist kuni juulini sõltuvalt kõrgusest merepinnast. Käbid valmivad 15–17 kuud hiljem, tolmlemisele järgneva aasta septembris-oktoobris. Seemned varisevad novembrist detsembrini. Käbid võivad püsida puul 1–2 aastat peale seemnete varisemist.[4] Head seemneaastad korduvad 3–4 aasta järel. Seemnete idanevus on 75–90%.

Levikuala ja ökoloogia

Konksmänni levikuala ei moodusta ühtset territooriumi, vaid on hajusalt järgmistes Euroopas asuvates mägedes:[4]

Konksmänd kasvab mägedes kuni metsade levikupiirini, peamiselt 1000–2300 m kõrgusel merepinnast. Saksamaa kaguosas kasvab kohati orgudes ja rabades ka madalamal, umbes 200 m kõrgusel.[4] Keskmassiividest kogutud õitetolmu proovid näitasid, et sellesse piirkonda introdutseeriti konksmänd 18. sajandil.[5]

Levilas esineb sademeid aastas keskmiselt 800...2000 mm. Aasta keskmine õhutemperatuur on vahemikus –2...7 °C. Suvised kuu keskmised õhu maksimumtemperatuurid tõusevad kuni 8...17 °C ning talvised kuu keskmised õhu miinimumtemperatuurid langevad kuni –12...–7 °C.[5] Puu talub talvel külmakraade kuni –34...–40 °C.[7]

Konksmänd on üsna valgusnõudlik puuliik, kuid kasvupinnase suhtes mitte eriti nõudlik. Ta kasvab nii happelistel kui ka aluselistel muldadel. Kasvupinnastest domineerivad purdpinnased, mille aluspõhi koosneb lubjakivist või silikaatsetest mineraalidest. Harva kasvab ta ka madalates orgudes turvasmuldadel. Moodustab tihti puhaspuistuid ning asustab pioneerliigina puude poolt asustamata alasid mägedes. Kasvupiirkonna alampiiril konkureerib koos hariliku männiga. Alpide lääneosas kattub konksmänni levikuala mägimänni omaga. Harvem satub konksmänni metsadesse harilik kuusk (Picea abies), euroopa lehis (Larix decidua) ja keramänd (Pinus rotundata).

Kasutamine

Konksmändi kasutatakse metsade rekultiveerimisel mägedes, haljastuses, ilupuuna parkides ja aedades ning erosiooni ja lumelaviinide tõkestamiseks (oksad on väga painduvad). Väikest kasvu konksmänni puit on peamiselt kohaliku tähtsusega. Seda kasutatakse tavaliselt küttepuudena, kergemate konstruktsioonide, nikerduste, tisleritoodete ja muusikainstrumentide valmistamiseks. Käbisid kasutatakse alkohoolsete destillaatide maitsestamisel.[5]

Kasvatamine Eestis

Konksmänd introdutseeriti Eestisse 19. sajandil, kuid on siiani üsna vähe levinud. Konksmändi iseloomustab suur külma- ja põuakindlus, ta talub hästi ka kõrgemaid temperatuure. Samas armastab ta kõrgemat õhuniiskust ning on valguslembelisem kui harilik mänd (Pinus sylvestris). Mullastiku suhtes on ta vähenõudlik ja on ise pinnaseparandaja, sest soodustab rohke varise tõttu lämmastiku kogunemist mulda. Seepärast kasvatatakse konksmändi pioneerliigina liivade kinnistamiseks ja liivadel mullastikutingimuste parandamiseks, et seal hiljem nõudlikumaid liike kasvatada (peamiselt harilikku mändi). Sel eesmärgil on konksmändi kasvatatud Hiiumaal liikuvate luidete kinnistamiseks ja eriti massiliselt Leedus Kura säärel tuiskliivade kinnistamiseks. Eestis on teda veel kasvatatud Räpinas, Olustveres, Saksil (Lääne-Virumaa), Taageperal, Tartus, Tallinnas ja mujal.[8]

Pildid

Viited

  1. "Conifer database: "Pinus uncinata".". Catalogue of Life: 2010 Annual Checklist. Vaadatud 07.09.2010. Inglise.
  2. Farjon, A (2013). Pinus uncinata. IUCNi punase nimistu ohustatud liigid. IUCN 2013.
  3. J. Hamerník, I. Musil. "The Pinus mugo complex – its structuring and general overview of the used nomenclature", Journal of forest science, 53, 2007 (6): 253–266
  4. 4,0 4,1 4,2 4,3 4,4 4,5 4,6 4,7 "Pinus mugo subsp. uncinata". www.conifers.org. Vaadatud 25.10.2010. Inglise.
  5. 5,0 5,1 5,2 5,3 Compiled from the Forestry Compendium, CAB International. "Pines of Silvicultural Importance", CABI Publishing, 2002. ISBN 085199539X.
  6. 6,0 6,1 Ricardo Gènova. "Dendroclimatology of mountain pine (Pinus uncinata Ram.) in the Central Plain of Spain".". (Tree-ring Bulletin, vol. 46). www.treeringsociety.org, 1986. Tuscon, Arizona: Tree-ring Society. Failitüüp: PDF. Vaadatud 26.10.2010. Inglise.
  7. Francine J. Bigras ja Stephen J. Colombo. "Conifer Cold Hardiness", Holland: Kluwer Academic Pulishers, 2001. ISBN 0-7923-6636-0.
  8. Endel Laas. "Dendroloogia", Tallinn: Valgus, 1987.

Välislingid

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Vikipeedia autorid ja toimetajad
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia ET

Konksmänd: Brief Summary ( естонски )

добавил wikipedia ET

Konksmänd (Pinus uncinata) on männiliste sugukonda männi perekonda kuuluv okaspuu. Ta kuulub kaheokkaliste mändide hulka (alamperekond Pinus).

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Vikipeedia autorid ja toimetajad
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia ET

Mendi-pinu ( баскиски )

добавил wikipedia EU

Mendi-pinua (Pinus uncinata) Pinaceae familiaren espezie bat da, nahiko pinu txikia, normalean ez baitu 20 metroko tamaina gainditzen. Mendi garaietan hazten da, 1.600-2-400 metroko altueratan. Oso ondo jasaten du hotza eta beraz, Euskal Herrian soilik Pirinioetan hazten da.

Alpetan, Vosgetan eta Pirinioetan hazten den espezie hau aditu batzuen arabera pinus mugo espeziearen azpiespezie bat besterik ez da, Pinus mugo subsp. uncinata izen trinomiala hartuz.

Bonsaiak egiteko erabiltzen dute[1].

Ezaugarriak

Mendi-pinua zuhaitz txikia da eta ez ditu normalean 20 metroak gainditzen. Adakera koniko edo piramidala du eta hostotza oso dentsoa eta iluna. Enbor zuzena du, normalean zutabekara, baina haize bortitzak dauden eskualdeetan okertu egiten da elurraren pisuaren eraginez. Oinarritik adarkatzen da eta enborrak azal gris ilun edo arrea izaten du.

Hostoak

Hosto azikulatuak ditu, berde ilun kolorekoak eta 3-8 cm x 1,5-2 mm-koak. Ertz latza dute eta binaka elkartzen dira, beste pinu batzuetan ez bezala adarrak ia erabat estaliz eta hosto-egitura dentsoak osatuz. 2-5 urte bitartean mantentzen dira zuhaitzean eta zurrunak dira baina ez oso zorrotzak.

Loreak

Pinuak monoikoak dira, hau da, lore ar eta emeak dituzte baina zuhaitz berdinaren baitan. Pinuaren loreak kono motako infloreszentziatan multzokatzen dira, arren kasuan polen konoak eta emeen kasuan hazi konoak deiturikoak.

Kono arrak zuhaitzaren oinarrian garatzen dira eta helizean kokatzen diren mikrosporofilo ugariz eraturik daude. Mendi pinuaren polen konoak gorrixkak dira. Estamineek pedikulu txiki bat eta bi polen-zaku dituzte (mikrosparangio deiturikoak, bertan daudelarik polenaren ama zelulak). Polen aleek bi zaku aerifero dituzte.

Kono emeak (estrobiloak) ezkata obulifero batzuez eratuta daude, bakoitzak bi obulu dituelarik. Zuhaitzaren goialdean kokatzen dira eta bertan gertatzen da ernalkuntza.

Fruituak

 src=
Pinaburua
 src=
Pinus uncinata

Pinaburuak ia eseriak dira, aobatuak edo aobatu-konikoak eta kolore arre distiratsukoak. 5-7 x 2-3 cm neurtzen dituzte eta erabat asimetrikoak dira, alde bateko ezkatak bestekoak baino handiagoak direlarik. Pinaburu arren ezkaten apofisiak ezkutu izenekoa du, konkor txiki moduko bat, begiz ikus daitekeena. Mendi-pinuaren ezkutua kakoduna eta atzerantz kurbatua da, hortik datorkio hain zuzen ere 'uncinata izena, kakoduna esan nahi duena. Pinaziak kolore gris-arrekoak edo beltzak dira, 4-5 mm-koak eta 1,6 cm-rainoko hegala dute.

Banaketa

Bereziki Alpeetan eta Pirinioetan hazten da, baina Vosgeetan ere aurki daiteke. Iberiar Penintsulan Gudar (Teruel) eta Cebollera (Soria eta Errioxa) mendietan ere aurki daiteke, baina bereziki ugaria da Girona, Lleida eta Huescako mendietan.

Ekologia

1.600-2.400 metroko altueratan bizi da baina ale solteak ikusi izan dira 2.700 metroko altueran, baita 1.400 metrokoa. Ia edozein substratu motatan haz daiteke, baita hartxingadi eta arroka arrailetan ere. Oso ondo jasaten du hotza eta lurzoru hezea behar du, ez ditu udako lehorteak jasaten.

Fenologia

Loratzea ekaina eta uztaila bitartean ematen da eta pinaburuek udan lortzen dute heldutasuna. Hala ere, pinaziek bi urte behar dituzte erabat garatzeko eta udaberri horretan hozituko dira.

Erabilera

Hazkuntza moteleko pinua da eta bizitza luzekoa, 600 urte baino gehiago bizi daitekeelarik. Bere zura zurruna da, arina eta lantzeko erraza, erretxinatsua, baina ez da gehiegi erabiltzen zuhaitz honen eskasia dela eta. Lur subalpetarra birpopulatzeko oso erabilia izan da, lurzorua babesten eta berreskuratzen paper garrantzitsu bat betetzen baitu bertan.

Espezieen arteko elkarrekintzak

Bere beheko mailan Pinus sylvestris eta izei eta pagoekin aurkitzen da. Arrunta da ere Vaccinium myrtillus, Rhododendron ferrugineum eta Salix pyrenaica-rekin aurkitzea.

Erreferentziak

  1. J.-C. Rameau, D. Mansion, G. Dumé (2006) Flore forestière française 2: Montagnes Institut pour le développement forestier.
(RLQ=window.RLQ||[]).push(function(){mw.log.warn("Gadget "ErrefAurrebista" was not loaded. Please migrate it to use ResourceLoader. See u003Chttps://eu.wikipedia.org/wiki/Berezi:Gadgetaku003E.");});
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipediako egileak eta editoreak
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia EU

Mendi-pinu: Brief Summary ( баскиски )

добавил wikipedia EU

Mendi-pinua (Pinus uncinata) Pinaceae familiaren espezie bat da, nahiko pinu txikia, normalean ez baitu 20 metroko tamaina gainditzen. Mendi garaietan hazten da, 1.600-2-400 metroko altueratan. Oso ondo jasaten du hotza eta beraz, Euskal Herrian soilik Pirinioetan hazten da.

Alpetan, Vosgetan eta Pirinioetan hazten den espezie hau aditu batzuen arabera pinus mugo espeziearen azpiespezie bat besterik ez da, Pinus mugo subsp. uncinata izen trinomiala hartuz.

Bonsaiak egiteko erabiltzen dute.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipediako egileak eta editoreak
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia EU

Puualppimänty ( фински )

добавил wikipedia FI

Puualppimänty eli alppimänty (Pinus uncinata) on Euroopassa esiintyvä mäntylaji tai vuorimännyn alalaji. Se kasvaa eteläisen Euroopan vuoristoalueilla, enemmän läntisessä osassa kuin vuorimänty. Sen levinneisyysalueeseen kuuluvat Alpit, Vogeesit, Ranskan keskinen ylänkö ja Pyrenneet. Laji risteytyy vuorimännyn kanssa, pensasalppimänty (Pinus × rotundata tai Pinus mugo ssp. × rotundata).

Alppimänty kasvaa rungolliseksi puuksi, enintään 20 metriä korkeaksi. Suomessa sen suurimmat yksilöt ovat tulleet ainakin 14 metriä korkeaksi. Varsinainen vuorimänty jää yleensä matalaksi pensaaksi, toisaalta myös sillä on olemassa puumainen, rungollinen viljelymuoto (f. arborea). Lajien tuntomerkkien ero löytyy kävystä ja käpysuomujen muodosta: alppimännyllä osa suomuista on taaksekaartunut ja kärkiosastaan kuokkumaisia.[2][3][4]

Lähteet

  1. Pinus uncinata IUCN Red List of Threatened Species. International Union for Conservation of Nature, IUCN, Iucnredlist.org. (englanniksi)
  2. Mossberg, B. & Stenberg, L.: Suuri Pohjolan kasvio, 2. painos, s. 64–65. Suomentanut Vuokko, S. & Väre, H. Helsinki: Tammi, 2005. ISBN 951-31-2924-1.
  3. Hämet-Ahti, Leena, Palmén, Annikki, Alanko, Pentti & Tigerstedt, Peter M. A.: Suomen puu- ja pensaskasvio, 2. uudistettu painos. Helsinki: Dendrologian Seura r.y., 1992. ISBN 951-96557-0-0.
  4. Karhu, N.: Vihreät jättiläiset, Suomen paksuimmat puut. Dendrologian seura, Helsinki. Isbn 951-96557-1-9
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedian tekijät ja toimittajat
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia FI

Puualppimänty: Brief Summary ( фински )

добавил wikipedia FI

Puualppimänty eli alppimänty (Pinus uncinata) on Euroopassa esiintyvä mäntylaji tai vuorimännyn alalaji. Se kasvaa eteläisen Euroopan vuoristoalueilla, enemmän läntisessä osassa kuin vuorimänty. Sen levinneisyysalueeseen kuuluvat Alpit, Vogeesit, Ranskan keskinen ylänkö ja Pyrenneet. Laji risteytyy vuorimännyn kanssa, pensasalppimänty (Pinus × rotundata tai Pinus mugo ssp. × rotundata).

Alppimänty kasvaa rungolliseksi puuksi, enintään 20 metriä korkeaksi. Suomessa sen suurimmat yksilöt ovat tulleet ainakin 14 metriä korkeaksi. Varsinainen vuorimänty jää yleensä matalaksi pensaaksi, toisaalta myös sillä on olemassa puumainen, rungollinen viljelymuoto (f. arborea). Lajien tuntomerkkien ero löytyy kävystä ja käpysuomujen muodosta: alppimännyllä osa suomuista on taaksekaartunut ja kärkiosastaan kuokkumaisia.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedian tekijät ja toimittajat
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia FI

Pinus uncinata ( француски )

добавил wikipedia FR

Le Pin à crochets ou Pin de Briançon en France, (Pinus uncinata Ramond ex DC.) est une espèce de pins, famille des Pinaceae, vivant dans certaines régions montagneuses d'Europe.

Reconnu comme une espèce à part entière par certains auteurs, il est cependant vu comme une sous-espèce du pin de montagnes (Pinus mugo subsp. uncinata)[1] par d'autres.

Nom vernaculaire

  • En tchèque : Borovice pyrenejská (Pin des Pyrénées).
  • En slovène : Borovica pyrenejská (Pin des Pyrénées).

Description

  • Arbre de 20-30 mètres de haut, différentiable par son port et ses cônes asymétriques brun jaunâtre, luisants, à écailles recourbées en crochets. Il peut vivre jusqu'à 2 000 ans[réf. souhaitée].
  • Description par Hippolyte Coste (1858 -1924) : « Arbre ou arbrisseau, à écorce gris noirâtre ; feuilles géminées, longues de 4-5 cm., dressées et serrées, raides, d'un vert sombre ; chatons mâles blanc-jaunâtre, longs de 10-15 mm. ; cônes ovoïdes-coniques aigus, longs de 4-7 cm., jaunes ou brunâtres, luisants, subsessiles, d'abord dressés puis étalés et inclinés ; écailles épaissies au sommet en écusson prolongé en pyramide obtuse et recourbée en capuchon ou simplement mamelonné et mucroné ; graines petites de 4 mm., à aile 2 fois plus longue qu'elles. »[2]

Synonymes

  • Pinus montana Duroi
  • Pinus mugo subsp. uncinata (DC.) Domin
  • Pinus montana subsp. uncinata (DC.) Celak.
  • Pinus mugo var. rostrata (Antoine) Hoopes

Distribution

 src=
Forêt de pins à crochet dans le Capcir (Pyrénées orientales, France).

Pin des régions montagneuses centrales européennes, étage subalpin, croît de 1 500 à 2 700 mètres : en France, on le trouve essentiellement dans les Pyrénées-Orientales, où se concentre la moitié de sa surface de distribution[3], ainsi que dans les autres parties des Pyrénées et dans les Alpes, plus rarement dans le Massif central et le Jura, très rarement dans les Vosges, mais pas en Corse. On le trouve dans le reste des massifs d'Europe centrale et orientale : Alpes, Sudètes, Balkans, Carpates, jusqu'au Caucase.

Données autécologiques

Il croît en milieux très variés, en peuplement purs, là ou les autres essences d'altitude sont absentes. Il accepte des substrats divers : calcaires, gypse, schiste, etc.

Usages médicinaux

Utilisé en gemmothérapie (l'appellation couramment utilisée, à tort, est Pinus montana). On lui concède principalement des propriétés reminéralisantes et anti-inflammatoires. L'extrait de bourgeons de Pinus uncinata est aussi réputée neurotonique et stimulant immunitaire[4].

Utilisations

Le bois est couramment utilisé pour régénérer les terres arides (massif de l’Aigoual au XIXe siècle où l'on a semé des graines sur la neige), pour le reboisement en altitude (RTM), bois de mine, charpente, caisserie, menuiserie. La résine est utilisée pour confectionner de la poix et des torches. Il est apprécié pour faire des bonsaïs[5].

En 2014, le pin à crochets reçoit la certification en France comme matériau de construction, permettant ainsi désormais son utilisation avec garantie décennale pour les charpentes et divers éléments de structure. Son exploitation intéresse essentiellement le département des Pyrénées-Orientales (Cerdagne et Capcir) où il était utilisé principalement jusque-là pour la fabrication de palettes et de bois aggloméré[3].

Notes et références

  1. K. I. Christensen, « Taxonomic revision of the Pinus mugo complex and P. × rhaetica (P. mugo × sylvestris) (Pinaceae) », Nordic J. Bot. 7, 1987, pages 383-408.
  2. Source du texte : (fr) Référence Tela Botanica (France métro) : Pinus uncinata Ramond ex DC., 1805
  3. a et b L'Écho du Roussillon, Pin à crochets, une nouvelle filière économique ?, 28 mai 2014
  4. C. Escriva, Précis de phytothérapie, extraits de gemmothérapie et teintures mères, Éd. Promonature
  5. J.-C. Rameau, D. Mansion, G. Dumé, Flore forestière française Tome 2 Montagnes, Institut pour le développement forestier, 2006

Voir aussi

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Auteurs et éditeurs de Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia FR

Pinus uncinata: Brief Summary ( француски )

добавил wikipedia FR

Le Pin à crochets ou Pin de Briançon en France, (Pinus uncinata Ramond ex DC.) est une espèce de pins, famille des Pinaceae, vivant dans certaines régions montagneuses d'Europe.

Reconnu comme une espèce à part entière par certains auteurs, il est cependant vu comme une sous-espèce du pin de montagnes (Pinus mugo subsp. uncinata) par d'autres.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Auteurs et éditeurs de Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia FR

Pyskowa chójna ( горнолужички )

добавил wikipedia HSB

Pyskowa chójna (Pinus uncinata) je štom ze swójby chójnowych rostlinow (Pinaceae).

Wopis

Stejnišćo

Rozšěrjenje

Wužiwanje

Nóžki

  1. Pawoł Völkel: Prawopisny słownik hornjoserbskeje rěče. Hornjoserbsko-němski słownik. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 2005, ISBN 3-7420-1920-1, str. 163.
  2. W internetowym słowniku: Kiefer

Žórła

  • Aichele, D., Golte-Bechtle, M.: Was blüht denn da: Wildwachsende Blütenpflanzen Mitteleuropas. Kosmos Naturführer (1997)
  • Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
  • Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
  • Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
  • Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia HSB

Pyskowa chójna: Brief Summary ( горнолужички )

добавил wikipedia HSB

Pyskowa chójna (Pinus uncinata) je štom ze swójby chójnowych rostlinow (Pinaceae).

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia HSB

Sosna hakowata ( полски )

добавил wikipedia POL

Sosna hakowata (Pinus mugo subsp. uncinata (Ramond) Domin) – drzewo iglaste, podgatunek kosodrzewiny z rodzaju sosna (Pinus), należący do rodziny sosnowatych (Pinaceae). Pierwotny areał sosny hakowatej to Pireneje i Alpy Zachodnie. W Polsce występuje w Karpatach, Sudetach (rezerwat "Torfowisko pod Zieleńcem" w Górach Bystrzyckich, oraz w Górach Stołowych), a także w rezerwacie "Torfowisko pod Węglińcem" w Borach Dolnośląskich.

Morfologia

Pokrój
Zmienny, nieregularny, często stożkowaty z długimi dolnymi gałęziami.
Pień
Osiąga wysokość od kilku do 20 m.
Liście
Sztywne, ciemnozielone igły, zebrane po 2 na krótkopędach, o długości 4–5 cm.
Szyszki
Szyszki męskie podłużne, cylindryczne, o długości 10 mm, zebrane w grona przy końcach gałązek. Dojrzałe szyszki żeńskie są niesymetryczne, lekko zakrzywione, o długości 3–5 cm (2,5–6 cm[2]), brązowe. Tarczki wypukłe z wyraźnym wyrostkiem, hakowato odgięte ku nasadzie[3]. Nasiona czarne, o długości 3–4 mm, opatrzone skrzydełkiem o długości 7–12 mm.

Biologia i ekologia

Igły pozostają na drzewie średnio przez 4-9 lat. Gatunek przeważnie jednopienny, czasem zdarzają się osobniki wytwarzające tylko szyszki męskie lub żeńskie. Pylenie zachodzi od maja do lipca. Szyszki nasienne dojrzewają od września do października, 15–17 miesięcy po zapyleniu. Otwierają się wkrótce potem lub wiosną następnego roku[2].

Porasta tereny podmokłe, w Polsce głównie torfowiska wysokie i przejściowe. Występuje głównie w Pirenejach i zachodnich Alpach, na wysokościach 1000–2300 m n.p.m. Jedyne stanowisko nizinne tej sosny (190 m n.p.m.) to rezerwat "Torfowisko pod Węglińcem". Odporna na mrozy, wymaga dużej wilgotności powietrza.

Systematyka i zmienność

Synonimy[2]: Pinus uncinata Ramond ex De Candolle, P. mugo var. rostrata (Antoine) Hoopes.

Pozycja podgatunku w obrębie rodzaju Pinus[4]:

  • podrodzaj Pinus
    • sekcja Pinus
      • podsekcja Pinus
        • gatunek P. mugo
          • podgatunek P. mugo subsp. uncinata

Sosna ta uważana jest czasem za odrębny gatunek, blisko spokrewniony z kosodrzewiną.

Zagrożenia i ochrona

Jako podgatunek kosodrzewiny sosna hakowata jest objęta ochroną ścisłą na terenie Polski. Zagrożeniem dla gatunku było wypalanie kosówki pod pastwiska. Obecnie gatunek nie jest zagrożony[5].

 src=
Drewno sosny hakowatej

Zastosowanie

Drzewo ozdobne. Wyhodowano szereg odmian ogrodowych:

  • 'Compacta' – odmiana silnie karłowa, ciemne i krótkie igły.
  • 'Echiniformis' – odmiana wolno rosnąca o szmaragdowym zabarwieniu igieł, sztywnych i stosunkowo długich.
  • 'Fructata'
  • 'Grune Welle'
  • 'Hexe' – karłowa odmiana, o kulistym pokroju.

Przypisy

  1. P. F. Stevens: PINACEAE. W: Angiosperm Phylogeny Website [on-line]. 2001–.
  2. a b c Christopher J.Ch.J. Earle Christopher J.Ch.J., Pinus mugo subsp. uncinata [w:] Gymnosperm Database [online] [dostęp 2013-07-27] (ang.).
  3. Alicja Szweykowska, Jerzy Szweykowski (red.): Słownik botaniczny. Wyd. wydanie II, zmienione i uzupełnione. Warszawa: Wiedza Powszechna, 2003. ISBN 83-214-1305-6.
  4. Christopher J.Ch.J. Earle Christopher J.Ch.J., Pinus [w:] Gymnosperm Database [online] [dostęp 2013-07-27] (ang.).
  5. Halina Piękoś-Mirkowa, Zbigniew Mirek: Rośliny chronione. Wyd. II. Warszawa: Multico Oficyna Wydawnicza, 2006, seria: Flora Polski. ISBN 83-7073-444-8.

Bibliografia

  1. Gregor Aas, Andreas Riedmiller: Drzewa. Peter Schütt (współpraca). Wyd. wydanie VII. Warszawa: MUZA SA, 2005. ISBN 83-7200-625-3.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autorzy i redaktorzy Wikipedii
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia POL

Sosna hakowata: Brief Summary ( полски )

добавил wikipedia POL

Sosna hakowata (Pinus mugo subsp. uncinata (Ramond) Domin) – drzewo iglaste, podgatunek kosodrzewiny z rodzaju sosna (Pinus), należący do rodziny sosnowatych (Pinaceae). Pierwotny areał sosny hakowatej to Pireneje i Alpy Zachodnie. W Polsce występuje w Karpatach, Sudetach (rezerwat "Torfowisko pod Zieleńcem" w Górach Bystrzyckich, oraz w Górach Stołowych), a także w rezerwacie "Torfowisko pod Węglińcem" w Borach Dolnośląskich.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autorzy i redaktorzy Wikipedii
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia POL

Borovica pyrenejská ( словачки )

добавил wikipedia SK

Borovica pyrenejská (Pinus uncinata subsp. uncinata/rostrata, Pinus uncinata (v užšom zmysle), Pinus mugo/montana subsp. uncinata (var. rostrata)) je taxón borovice. Klasifikuje sa buď ako:

  • poddruh (či varieta) druhu Pinus uncinata v širšom zmysle (ktorý v tomto ponímaní zahŕňa ako druhý poddruh borovicu barinnú) alebo ako
  • samostatný druh (Pinus uncinata v užšom zmysle) alebo ako
  • poddruh (či varieta) borovice horskej (ktorý sa volá Pinus mugo subsp. uncinata resp. Pinus mugo subsp. uncinata var. rostrata) alebo ako
  • len synonymum borovice barinnej.

Vzhľad

 src=
Šišky borovice pyrenejskej
 src=
Pinus uncinata

Borovica pyrenejská je monokormný strom 10-30 metrov vysoký s pravidelnou ihlanovou úzkou korunou a rovným kmeňom. Najprv bol považovaný za varietu borovice horskej Pinus mugo.[chýba zdroj] Šišky sú 2-7 cm dlhé, kužeľovité, extrémne zygomorfné (nesymetrické), výstredne stopkaté, pupok je excentrický. Apofýzy vyčnievajú na voľnej strane viac než na strane obrátenej k vetve. Od borovice barinnej sa odlišuje predovšetkým rozdielnymi ekologickými nárokmi. Na rozdiel od borovice barinnej má o niečo kratšie a tmavšie ihličie.

Výskyt

Vyskytuje sa v horách (Pyreneje, západné Alpy, a západné Švajčiarsko) až do nadmorskej výšky 2300 m. n. m. (optimálne 1500-2200 m. n. m.). Na Slovensku sa prirodzene nevyskytuje, vyskytuje v parkových a záhradných výsadbách a arborétach.[chýba zdroj]

Iné projekty

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autori a editori Wikipédie
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia SK

Borovica pyrenejská: Brief Summary ( словачки )

добавил wikipedia SK

Borovica pyrenejská (Pinus uncinata subsp. uncinata/rostrata, Pinus uncinata (v užšom zmysle), Pinus mugo/montana subsp. uncinata (var. rostrata)) je taxón borovice. Klasifikuje sa buď ako:

poddruh (či varieta) druhu Pinus uncinata v širšom zmysle (ktorý v tomto ponímaní zahŕňa ako druhý poddruh borovicu barinnú) alebo ako samostatný druh (Pinus uncinata v užšom zmysle) alebo ako poddruh (či varieta) borovice horskej (ktorý sa volá Pinus mugo subsp. uncinata resp. Pinus mugo subsp. uncinata var. rostrata) alebo ako len synonymum borovice barinnej.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autori a editori Wikipédie
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia SK

Сосна гачкувата ( украински )

добавил wikipedia UK
 src=
Шишки. Видно як апофізи загнуті донизу

Сосна гачкувата (Pinus uncinata Mill. ex Mirb.) — є одним з видів гірських сосен роду сосна родини соснових.

Вид близький до сосни гірської (Pinus mugo). Відрізняється від сосни гірської одностовбурним деревовидним ростом, висота від кількох до 20 м, довшими (4-5 см) і менш вигнутими хвоїнками, тоншими і світлішими молодими пагонами, шишки часто асиметричні, апофіз лусок пірамідально-роздутий з пупком, загнутим донизу. Власне через такий вигляд апофізу шишки P. uncinata отримала свою назву — «сосна гачкувата». Деякі систематики вважають її підвидом сосни гірської (P. mugo subsp. uncinata), однак Флора Європи [1] подає Pinus uncinata Mill. ex Mirb. як вид з двома відмінами Pinus uncinata Mill. ex Mirb. var. uncinata та Pinus uncinata Mill. ex Mirb. var. rotundata (Link) Antoine.

Поширення

Росте в горах Західної Європи (Альпи, Піренеї) на висоті 600–1600 (та максимальній для цього виду 2200) м. Також зустрічається в Польщі в Карпатах, Судетах (заповідник «Торфовище під Зеленцем»), у Бистрицьких горах, а також у Столових горах і в Нижній Сілезії (заповідник «Торфовище під Венґлінцем»).
Вид Pinus uncinata є типовим для асоціацій Pinetum uncinatae, у яких вона є єдиним едифікатором і єдиним характерним видом, але зазвичай супроводжується різними видами Vaccinium, а також вересом звичайним, пухівкою піхвястою, і деякими оліготрофними видами сфагнових мохів - звивистим та магелланським (Sphagnum recurvum та S. magellanicum). В Альпах і Піренеях вона росте на вологих схилах до самої верхньої межі лісу; в Альпах приурочена до західних і північно-західних макросхилів, які значно вологіші, ніж центральні та південні. Тут поряд зі сосною гачкуватою часом зростають смерека або сосна звичайна; у Піренеях смерека звичайно відсутня.[2]
Є повідомлення, що сосна гачкувата утворює рідколісся і криволісся в гірському Криму на висотах понад 900 м на межі з кримськими полонинами - яйлами, однак тут, очевидно, йдеться про сосну Коха (Pinus kochiana Klotzsch ex K.Koch, синонім Pinus hamata (Steven) Sosn.)[3], у якої також, згідно з описами, апофізи шишки витягнуті і загнуті донизу.

Посилання

  1. Флора Європи
  2. Спілка охорони природи IUCN
  3. Сосна//Лесная энциклопедия. Том второй. - М.: Сов. энциклопедия, 1986. - С.387.


Соснові Це незавершена стаття про родину Соснові.
Ви можете допомогти проекту, виправивши або дописавши її.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Автори та редактори Вікіпедії
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia UK

Сосна гачкувата: Brief Summary ( украински )

добавил wikipedia UK
 src= Шишки. Видно як апофізи загнуті донизу

Сосна гачкувата (Pinus uncinata Mill. ex Mirb.) — є одним з видів гірських сосен роду сосна родини соснових.

Вид близький до сосни гірської (Pinus mugo). Відрізняється від сосни гірської одностовбурним деревовидним ростом, висота від кількох до 20 м, довшими (4-5 см) і менш вигнутими хвоїнками, тоншими і світлішими молодими пагонами, шишки часто асиметричні, апофіз лусок пірамідально-роздутий з пупком, загнутим донизу. Власне через такий вигляд апофізу шишки P. uncinata отримала свою назву — «сосна гачкувата». Деякі систематики вважають її підвидом сосни гірської (P. mugo subsp. uncinata), однак Флора Європи подає Pinus uncinata Mill. ex Mirb. як вид з двома відмінами Pinus uncinata Mill. ex Mirb. var. uncinata та Pinus uncinata Mill. ex Mirb. var. rotundata (Link) Antoine.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Автори та редактори Вікіпедії
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia UK

Pinus uncinata ( виетнамски )

добавил wikipedia VI

Pinus uncinata là một loài thực vật hạt trần trong họ Pinaceae. Loài này được Ramond ex DC. mô tả khoa học đầu tiên năm 1805.[1]

Chú thích

  1. ^ The Plant List (2010). Pinus uncinata. Truy cập ngày 28 tháng 5 năm 2014.

Liên kết ngoài


Hình tượng sơ khai Bài viết liên quan đến Bộ Thông này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia tác giả và biên tập viên
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia VI

Pinus uncinata: Brief Summary ( виетнамски )

добавил wikipedia VI

Pinus uncinata là một loài thực vật hạt trần trong họ Pinaceae. Loài này được Ramond ex DC. mô tả khoa học đầu tiên năm 1805.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia tác giả và biên tập viên
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia VI

Сосна крючковатая ( руски )

добавил wikipedia русскую Википедию
Царство: Растения
Подцарство: Зелёные растения
Отдел: Хвойные
Класс: Хвойные
Порядок: Сосновые
Семейство: Сосновые
Род: Сосна
Вид: Сосна крючковатая
Международное научное название

Pinus uncinata Ramond ex DC. (1805)

Охранный статус Wikispecies-logo.svg
Систематика
на Викивидах
Commons-logo.svg
Изображения
на Викискладе
ITIS 822566NCBI 38864EOL 1281953GRIN t:406468IPNI 263396-1TPL kew-2562206

Сосна крючковатая (лат. Pinus uncinata) — вид растений рода Сосна (Pinus) семейства Сосновые (Pinaceae).

Распространение

Пиренеи, западные Альпы, Рудные горы, обычно на высотах в 1000—2300 метров над уровнем моря.

Описание

Дерево высотой 12—20 м. Ствол прямой, крона яйцевидно-коническая. Кора от пепельно-серо-коричневого до чёрно-серого цвета. Почки яйцевидно-конические, 6—9 мм, красно-коричного цвета, очень смолистые. Листья в пучках по два (редко три), тёмно-зелёного цвета, часто с сероватым оттенком, слегка скрученные, длиной 23—75 мм, шириной 0,9—2,1 мм, листовое влагалище серого цвета, 15—18 мм. Листья стойкие, не опадают (2)4—9(10) лет. Растения, как правило, однодомные. Мужские стробилы 10 мм, жёлтые или красные. Шишки вначале фиолетовые, по мере созревания становятся блестящими, тёмно-коричневыми, сильно асимметричные, длиной 25—60 мм, шириной 20—40 мм (закрытые), 30—50 мм (открытые). Семена чёрные, 3—4 мм[1].

Примечания

  1. Pinus mugo subsp. uncinata (неопр.). The Gymnosperm Database. Проверено 20 октября 2017.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Авторы и редакторы Википедии
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia русскую Википедию

Сосна крючковатая: Brief Summary ( руски )

добавил wikipedia русскую Википедию

Сосна крючковатая (лат. Pinus uncinata) — вид растений рода Сосна (Pinus) семейства Сосновые (Pinaceae).

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Авторы и редакторы Википедии
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia русскую Википедию