La asnillo, balomaga, detien gües, espinía, gatilla, gatuna, gatuña, hierba toro, peñe de pollín, quiebra llabraos son nomes comunes de Ononis spinosa.
Ye natural d'Europa, Asia occidental y Norte d'África onde crez en campos cultivaos y praderíes seques.
Ye una planta yerbácea perenne, maderiza, velluda y frecuentemente espinosa. Los tarmos son ríxidos y algamen 25-80 cm d'altor. Les fueyes son trifoliaes pola base o enteres de color verde escuru. Les flores son de color rosa vivu. El frutu ye una vaina.
Ononis spinosa describióse por Carlos Linneo y espublizóse en Sp. Pl. 2: 716. 1753.[1]
Ononis: nome xenéricu que remanez del nome griegu clásicu utilizáu por Pliniu'l Vieyu pa Ononis repens, una de les varies plantes del Vieyu Mundu que tien tarmos maderizos, flores axilares de color rosa o púrpura y fueyes trifoliaes con foliolos dentaos.[2]
spinosa: epítetu llatín que significa "con espinos"[3]
Esta páxina forma parte del wikiproyeutu Botánica, un esfuerciu collaborativu col fin d'ameyorar y organizar tolos conteníos rellacionaos con esti tema. Visita la páxina d'alderique del proyeutu pa collaborar y facer entrugues o suxerencies. La asnillo, balomaga, detien gües, espinía, gatilla, gatuna, gatuña, hierba toro, peñe de pollín, quiebra llabraos son nomes comunes de Ononis spinosa.
Tikanlı paxlakolu (lat. Ononis spinosa)[1] — paxlakolu cinsinə aid bitki növü.[2]
İkiləpəlilər ilə əlaqədar bu məqalə qaralama halındadır. Məqaləni redaktə edərək Vikipediyanı zənginləşdirin. El gavó espinós (Ononis spinosa L.) és un arbust de la família Fabaceae. El seu nom onos significa ase en grec, a causa de l'afecció d'aquest animal per rebolcar-se damunt de la planta amb la finalitat d'alleugerar les seves picors gràcies a la seva textura aspra i espinosa. Se li han atribuït nombrosos noms populars com abriüll, adragó, adragull, adrul, adrull, agagó, agaó, ardagull, aturabou, augó, balonaga, bornaga, brunaga, cadell, candell, dent de bou, escanyabocs, gaó, gavó, ugó i ungla de gat. També se l'anomena afrontacavadors i/o afrontallauradors per les dificultats que pateixen els camperols per erradicar-la dels seus camps de conreu.
La forma vital de Raunkiaer és camèfit. Ononis spinosa és un arbust perenne, espinós, sufruticós, llenyós a la base i herbaci a la resta i ascendent. Mesura entre 10-80 cm d'alçada. Presenta una rel en forma de rizoma, ramificat i retorçat. S'estén amb gran facilitat pel subsòl, adquirint unes dimensions considerables.
La tija està densament coberta per petits brots que acaben amb espines rectes que poden arribar a mesurar 2 cm de llarg i, per tant, ser més llargues que les mateixes fulles. És més o menys pilosa, amb pèls glandulars que formen una o dues fileres denses, però amb l'edat es va tornant glabre.
Les fulles, alternes, són vegetatives, de mida i forma molt variable, parcialment peciolades i de marge dentat. Les de la part inferior i central són compostes, trifoliades, de 8-35 mm de llarg i 4-10 mm d'amplada; el·líptiques. Les de la part superior no estan dividides. Presenta estípules que es fusionen amb el pecíol foliar que es dilata en la base en forma de beina. La flor és hermafrodita, monoica. Té un periant diferenciat, de color rosat o vermell púrpura, ocasionalment blanc. La corol·la és dialipètala i zigomorfa de tipus papilionàcia i mesura entre 10-15 mm de diàmetre. L'estendard és de 15-25 mm de llarg i 8-11 mm d'ample, arrodonit per l'extrem superior i glabre. El calze és de 7-10 mm de llarg, acampanat, pentasèpal i dialisèpal, amb llarga pilositat glandular. L'androceu té 10 estams disposats en la forma (9) + 1 i és diadelf. El gineceu és súper i monocarpel·lar. Presenta una inflorescència racemosa en forma d'espiga.
El fruit és un llegum de color ocre de 6-10 mm de llarg i 5-6 mm d'ample, pla i amb pilositat glandular. Té entre 1-3 llavors arrodonides, berrugoses i verdoses.
Ononis spinosa és un arbust present a la major part d'Europa i també a l'Àsia occidental i al nord d'Àfrica. A la península Ibèrica habita preferentment a la part nord. Es troba en pasturatges nitrificats, en les vores dels boscs, marges dels camins, zones ermes... Creix sobre substrats preferentment secs, calcaris o gravosos. Des del nivell del mar fins als 600 m d'altitud. La floració es dóna durant els mesos de juny a setembre. A primers de juny, abans de florir, cal aprofitar quan llauren els camps de cultius per arreplegar-ne les arrels (radix ononidis). Després d'una neteja acurada, es talla en sentit longitudinal. Es pot assecar en un lloc ben ventilat o bé en un assecador amb una temperatura moderada (un excés calorífic podria reduir els seus efectes terapèutics). L'arrel dessecada és trencadissa. Per extraure al màxim els principis actius d'aquesta planta, cal utilitzar la infusió, ja que la decocció pot malmetre els principis actius.
Les parts utilitzades o droga d'Ononis spinosa són les arrels i les summitats florides.
Conté:
Ononis spinosa té usos medicinals en estats on es requereix un augment de la diüresi, disquinesies hepatobiliars i colecistitis. Pel que fa a l'augment de la diüresi s'utilitza en:
Ononis spinosa no és una espècie tòxica però no s'ha de prendre en estat pur. Només s'ha de prendre amb prescripció mèdica i sota control mèdic, ja que pot causar una descompensació tensional. Per tant, cal vigilar en utilitzar-la en presència de cardiopaties o hipertensió arterial. S'aconsella l'ús discontinu.
El gavó espinós (Ononis spinosa L.) és un arbust de la família Fabaceae. El seu nom onos significa ase en grec, a causa de l'afecció d'aquest animal per rebolcar-se damunt de la planta amb la finalitat d'alleugerar les seves picors gràcies a la seva textura aspra i espinosa. Se li han atribuït nombrosos noms populars com abriüll, adragó, adragull, adrul, adrull, agagó, agaó, ardagull, aturabou, augó, balonaga, bornaga, brunaga, cadell, candell, dent de bou, escanyabocs, gaó, gavó, ugó i ungla de gat. També se l'anomena afrontacavadors i/o afrontallauradors per les dificultats que pateixen els camperols per erradicar-la dels seus camps de conreu.
Llysieuyn blodeuol (neu legume) yw Tagaradr pigog sy'n enw gwrywaidd. Mae'n perthyn i'r teulu Fabaceae. Yr enw gwyddonol (Lladin) yw Ononis spinosa a'r enw Saesneg yw Spiny restharrow.[1] Ceir enwau Cymraeg eraill ar y planhigyn hwn gan gynnwys Tagaradr Pigog, Cas Gan Arddwr, Hwp yr Ychen, Tag yr Aradr Pigog.
Eraill yn yr un teulu yw: ffa soya (Glycine max), y ffa cyffredin (Phaseolus), pys gyffredin (Pisum sativum), chickpea (Cicer arietinum), cnau mwnci (Arachis hypogaea), pys per (Lathyrus odoratus) a licrs (Glycyrrhiza glabra).
Llysieuyn blodeuol (neu legume) yw Tagaradr pigog sy'n enw gwrywaidd. Mae'n perthyn i'r teulu Fabaceae. Yr enw gwyddonol (Lladin) yw Ononis spinosa a'r enw Saesneg yw Spiny restharrow. Ceir enwau Cymraeg eraill ar y planhigyn hwn gan gynnwys Tagaradr Pigog, Cas Gan Arddwr, Hwp yr Ychen, Tag yr Aradr Pigog.
Eraill yn yr un teulu yw: ffa soya (Glycine max), y ffa cyffredin (Phaseolus), pys gyffredin (Pisum sativum), chickpea (Cicer arietinum), cnau mwnci (Arachis hypogaea), pys per (Lathyrus odoratus) a licrs (Glycyrrhiza glabra).
Jehlice trnitá (Ononis spinosa) je polokeř z čeledi bobovité, známý také pod lidovým názvem babí hněv. Dorůstá do výšky okolo 60 cm, má růžové květy motýlovitého tvaru. Kvete v červenci a srpnu. Dolní listy jsou trojčetné, horní jednoduché s palisty a drobně zoubkovanou čepelí. Plodem je vejčitý lusk, obsahující jedno až tři semena.
Roste v mírném pásu Evropy do nadmořské výšky 1500 metrů, na suchých loukách, pastvinách, křovinatých stráních, úhorech, železničních náspech apod. V ČR je častá v termofytiku a teplejším mezofytiku.[1] Má ráda teplá stanoviště a půdu s obsahem vápence. Na pastvinách bývá nežádoucí pro své nepříjemné trny.
V lidovém léčitelství je kořen jehlice pro své močopudné účinky používán při chorobách látkové výměny. Kořen obsahuje okolo 0,2 % silic (flavonoidy, saponin ononid). Ve středověku sloužily nasolené mladé výhonky jehlice jako potravina. Odvar z květů se také používal k barvení vlny.
Obrázky, zvuky či videa k tématu jehlice trnitá ve Wikimedia Commons
Jehlice trnitá (Ononis spinosa) je polokeř z čeledi bobovité, známý také pod lidovým názvem babí hněv. Dorůstá do výšky okolo 60 cm, má růžové květy motýlovitého tvaru. Kvete v červenci a srpnu. Dolní listy jsou trojčetné, horní jednoduché s palisty a drobně zoubkovanou čepelí. Plodem je vejčitý lusk, obsahující jedno až tři semena.
Roste v mírném pásu Evropy do nadmořské výšky 1500 metrů, na suchých loukách, pastvinách, křovinatých stráních, úhorech, železničních náspech apod. V ČR je častá v termofytiku a teplejším mezofytiku. Má ráda teplá stanoviště a půdu s obsahem vápence. Na pastvinách bývá nežádoucí pro své nepříjemné trny.
V lidovém léčitelství je kořen jehlice pro své močopudné účinky používán při chorobách látkové výměny. Kořen obsahuje okolo 0,2 % silic (flavonoidy, saponin ononid). Ve středověku sloužily nasolené mladé výhonky jehlice jako potravina. Odvar z květů se také používal k barvení vlny.
Ononis spinosa er en 20-60 cm lang halvbusk eller urt af slægten krageklo (Ononis). I Danmark forekommer mest almindeligt underarten markkrageklo (ssp. maritima), der vokser ved veje og på overdrev. Andre underarter er strandkrageklo (ssp. spinosa) og stinkende krageklo (ssp. arvensis).[1] Tidligere blev disse tre underarter betragtet som selvstændige arter.[2]
Markkrageklo (subsp. maritima) er udbredt i Europa, undtagen de nordligste og mest østlige egne. I Danmark er den almindelig de fleste steder. Den er knyttet til lysåbne voksesteder på tør og kalkholdig, men næringsfattig jord, og derfor findes den i klitter og på strandenge, tørre overdrev og opgivne marker, ved veje og på skrænter. Markkrageklo er en flerårig, urteagtig plante eller halvbusk med en nedliggende til opstigende vækst. Stænglerne er dækket af klæbende hår, og de har et varierende antal torne. Til forskel fra strandkrageklo er stænglen alsidigt håret. Bladene er spredtstillede og trekoblede med smalt ægformede småblade og grovtakket rand. Oversiden er mørkt grågrøn, mens undersiden er lysegrøn. Begge bladsider er behårede.
Blomstringen foregår i perioden juli-september, hvor man finder blomsterne få sammen i bladhjørnerne. De enkelte blomster er 5-tallige og uregelmæssige (som ærteblomster nu er) med lyserøde kronblade og sammenvokset bæger. Frugterne er smalle, næsten sorte bælge med mange frø.
Rodsystemet består af en vandret krybende jordstængel og kraftige, dybtgående rødder.
Højde x bredde og årlig tilvækst: 0,50 x 0,75 m (50 x 75 cm/år).
Strandkrageklo (subsp. spinosa) har oftest ensidigt hårede stængler og en opret eller opstigende vækst. Den findes i Danmark hist og her på strandoverdrev og strandenge, især på Øerne.[2] Den er desuden udbredt i dele af det øvrige Europa samt i Vestasien og Nordafrika.[3]
Stinkende krageklo (subsp. arvensis) mangler grentorne og har en ubehagelig lugt. Den har ligesom strandkrageklo en opret eller opstigende vækst. Den er udbredt i Øst- og Nordeuropa samt Vestasien.[3] I Danmark er den sjælden i Nordjylland og på Øerne i krat og på overdrev.[2]
På grå klitter i Irland findes markkrageklo sammen med bl.a. alm. brunelle, alm. kællingetand, alm. mælkeurt, slangehoved, bidende stenurt, blågrøn star, gul kløver, gul rundbælg, gul snerre, hundeviol, hvid kløver, lancetvejbred, liden klokke, liden skjaller, marktusindgylden, rød svingel, sandstar, Thymus polytrichus (en art af timian), tidlig dværgbunke, tveskægget ærenpris og vellugtende gulaks.[4]
Ononis spinosa er en 20-60 cm lang halvbusk eller urt af slægten krageklo (Ononis). I Danmark forekommer mest almindeligt underarten markkrageklo (ssp. maritima), der vokser ved veje og på overdrev. Andre underarter er strandkrageklo (ssp. spinosa) og stinkende krageklo (ssp. arvensis). Tidligere blev disse tre underarter betragtet som selvstændige arter.
De Kattedoorn (Ononis repens subsp. spinosa, syn. Ononis spinosa) is 'ne kleine, vlinderblomige struuk, dae op de Nederlandse Roeaje lies van plante steit es algemein veurkómmend meh sterk aafgenómme. 't Verspreidingsgebied is Midde- en Oos-Europa, Noord-Afrika en Azië. De geslachsnaam Ononis is aafkómstig van 't Griekse Onos waat aezel beteikentj, ómdet aezele gaer van de struuk aete. Anger name zeen duvelsbedstroea, aezelekruud, ossebraeker en sjaopedoorn.
De struuk wuuertj 20 toet 60 centimaeter hoog en haet 'ne dieke penwortel. De tek höbbe stevige doorne, die per twieë biej ein zitte. De jónge tek zeen mit twieë rieje klierhäör bezat, die per stengellid verspringe. De blajere zeen drietallig handjvormig samegestèld en höbbe weing klierhäör.
Kattedoorn bluijt van juni toet september en haet roead mit witte, geheel witte of roze bleum. De bleum zeen 1 toet 2 cm lank en zitte aan rechopstaonde of opgerichte stengele.
De 6 toet 10 mm lange, eivormige vruch is 'n doeasvruch, bezat mit klierhäör, wo door deze kleverig is. De vruch is aeve lank of langer es de kelk.
Kattedoorn kömp veur in de oeterweerd, op dieke en reveerdaalhellinge en aan de randj van sjorre.
De wórtel van de kattedoorn haet 'ne vochaafdrievende wèrking. De belangriekste stoffe die in de wórtel zitte zeen etherische aolie, saponine, flavonoïde en looistoffe.
De Kattedoorn (Ononis repens subsp. spinosa, syn. Ononis spinosa) is 'ne kleine, vlinderblomige struuk, dae op de Nederlandse Roeaje lies van plante steit es algemein veurkómmend meh sterk aafgenómme. 't Verspreidingsgebied is Midde- en Oos-Europa, Noord-Afrika en Azië. De geslachsnaam Ononis is aafkómstig van 't Griekse Onos waat aezel beteikentj, ómdet aezele gaer van de struuk aete. Anger name zeen duvelsbedstroea, aezelekruud, ossebraeker en sjaopedoorn.
De struuk wuuertj 20 toet 60 centimaeter hoog en haet 'ne dieke penwortel. De tek höbbe stevige doorne, die per twieë biej ein zitte. De jónge tek zeen mit twieë rieje klierhäör bezat, die per stengellid verspringe. De blajere zeen drietallig handjvormig samegestèld en höbbe weing klierhäör.
Kattedoorn bluijt van juni toet september en haet roead mit witte, geheel witte of roze bleum. De bleum zeen 1 toet 2 cm lank en zitte aan rechopstaonde of opgerichte stengele.
De 6 toet 10 mm lange, eivormige vruch is 'n doeasvruch, bezat mit klierhäör, wo door deze kleverig is. De vruch is aeve lank of langer es de kelk.
Kattedoorn kömp veur in de oeterweerd, op dieke en reveerdaalhellinge en aan de randj van sjorre.
Itxiokorria (Ononis spinosa) fabazeoen familiako landarea da. Diuretiko ezaguna da.
Azpiespezie hauek ditu:
Artikulu hau biologiari buruzko zirriborroa da. Wikipedia lagun dezakezu edukia osatuz. Trnoviti zečji trn (obični zečji trn, trnasti zečjak, trnasti čkalj; lat. Ononis spinosa), biljka gremolikog oblika iz podporodice Faboideae, porodica mahunarki (Fabaceae). Naraste do visine od 80 cm. Cvate od travnja ili lipnja do rujna ružičastim cvjetovima. Raste u cijeloj Europi, do 1.500 metara nadmorske visine.
Bijeli trn, bodež, gladež, gladišnik, gladiška, gladuška, iglica, kokorovo zelje, kraljevska salata, mača, milotrn, rupni trnić.
Ova grmovita biljka je veoma žilava i teško se iskorjenjuje zbog žilavog, drvenastog i prilično dugog korijena koji raste vrlo sporo. Postoji nekoliko podvrsta, od kojih su nekima izdanci stabljike trnoviti.[1]
Biljka je ljekovita koja djeluje kao diuretik[2], najčešće se koristi korijen, sasvim mladi izdanci su jestivi. Sadrži flavonoide, eterična ulja i saponine. [3]
Biljka sadrži eterična ulja , kao i izoflavon biookanin A , formononetin i genistein . Osim toga, ona također sadrži tanin ononin i terpen α-onzerin ( onokol )
Grlić, Lj., Samoniklo jestivo bilje, Zagreb 1980.
Trnoviti zečji trn (obični zečji trn, trnasti zečjak, trnasti čkalj; lat. Ononis spinosa), biljka gremolikog oblika iz podporodice Faboideae, porodica mahunarki (Fabaceae). Naraste do visine od 80 cm. Cvate od travnja ili lipnja do rujna ružičastim cvjetovima. Raste u cijeloj Europi, do 1.500 metara nadmorske visine.
Kawaty tryčk (Ononis spinosa) je rostlina ze swójby łušćinowcow (Fabaceae).
Kawaty tryčk je ćernjata rostlina, kotraž dosahuje wysokosć wot 50 cm (30-60cm).
Stołpiki su najčasćišo zrunane, wobšěrne, wobsadźene z 1-2 rjadaj žałzowych kosmow, hewak nahe. Na bazu wone su drjewjane.
Delnje łopjena su 3-dźělene. Hornje łopjena su njedźělene. Łopješka su šwižnje eliptiske a sćeńka zubate.
Kawaty tryčk kćěje wot julija hač do oktobra (wot junija hač julija). Kćenja su krótkostołpikowe, jednory w łopješkowych pažach. Króna docpěwa dołhosć mjezy 1 a 2,5 cm. Kćenja su róžojte abo swětle fijałkojtočerwjene, rědko běłe.
Łušćina je owalna, tak dołha kaž keluch abo dlěša.
Kawaty tryčk rosće na suchich trawnikach, pustym kraju a pućowych kromach; najčasćišo na wapnu.
Kawaty tryčk je w srjedźnej Europje rozšěrjeny.
Kawaty tryčk (Ononis spinosa) je rostlina ze swójby łušćinowcow (Fabaceae).
Dygliuotasis dirvenis (Ononis spinosa) – pupinių (Ononis) šeimos, Faboideae pošeimio daugiametė augalų rūšis.
Augalas žydi birželio – rugpjūčio mėnesiais. Yra 40 – 80 cm aukščio. Auga šiukšlynuose, dykvietėse ir ant geležinkelio pylimų.
Dygliuotasis dirvenis yra labai panašus į šlaitinį dirvenį, tačiau Lietuvoje yra gan retas.
Dygliuotasis dirvenis skatina prakaitavimą, šlapimo išsiskyrimą, malšina skausmus, gydo uždegimines ligas, valo kraują, stabdo kraujavimą ir padidina kraujospūdį.
Dygliuotasis dirvenis (Ononis spinosa) – pupinių (Ononis) šeimos, Faboideae pošeimio daugiametė augalų rūšis.
Augalas žydi birželio – rugpjūčio mėnesiais. Yra 40 – 80 cm aukščio. Auga šiukšlynuose, dykvietėse ir ant geležinkelio pylimų.
Dygliuotasis dirvenis yra labai panašus į šlaitinį dirvenį, tačiau Lietuvoje yra gan retas.
De Kattendoorn (Ononis repens subsp. spinosa, synoniem: Ononis spinosa) is een kleine struik, die behoort tot de vlinderbloemenfamilie (Leguminosae) De ondersoort staat op de Nederlandse Rode lijst van planten als algemeen voorkomend maar sterk afgenomen. Het verspreidingsgebied is Midden- en Oost-Europa, Noord-Afrika en Azië. De geslachtsnaam Ononis is afgeleid van het Oudgriekse ὄνος, onos, dat ezel betekent, omdat ezels van de struik eten ondanks de stekels. Andere Nederlandse namen zijn duivelsbedstro, ezelskruid, ossenbreker en schapendoorn.
De struik wordt 20-60 cm hoog en heeft een dikke penwortel. De takken hebben stevige doorns, die per twee bij elkaar zitten. De jonge takken zijn met twee rijen klierharen bezet, die per stengellid verspringen. De bladeren zijn drietallig handvormig samengesteld en hebben weinig klierharen.
Kattendoorn bloeit van juni tot september en heeft rood met witte, geheel witte of roze bloemen. De bloemen zijn 1-2 cm lang en zitten aan rechtopstaande of opgerichte stengels.
De 6-10 mm lange, eivormige vrucht is een peul, bezet met klierharen, waardoor deze kleverig is. De peul is net zo lang of langer dan de kelk.
Kattendoorn komt voor in de uiterwaarden, op dijken en rivierdalhellingen en aan de rand van hoge kwelders.
(Nederlandstalige) Wikisource (Van Uildriks en Bruinsma spreken van “Gedoornd stalkruid” Ononis spinosa).De Kattendoorn (Ononis repens subsp. spinosa, synoniem: Ononis spinosa) is een kleine struik, die behoort tot de vlinderbloemenfamilie (Leguminosae) De ondersoort staat op de Nederlandse Rode lijst van planten als algemeen voorkomend maar sterk afgenomen. Het verspreidingsgebied is Midden- en Oost-Europa, Noord-Afrika en Azië. De geslachtsnaam Ononis is afgeleid van het Oudgriekse ὄνος, onos, dat ezel betekent, omdat ezels van de struik eten ondanks de stekels. Andere Nederlandse namen zijn duivelsbedstro, ezelskruid, ossenbreker en schapendoorn.
De struik wordt 20-60 cm hoog en heeft een dikke penwortel. De takken hebben stevige doorns, die per twee bij elkaar zitten. De jonge takken zijn met twee rijen klierharen bezet, die per stengellid verspringen. De bladeren zijn drietallig handvormig samengesteld en hebben weinig klierharen.
Kattendoorn bloeit van juni tot september en heeft rood met witte, geheel witte of roze bloemen. De bloemen zijn 1-2 cm lang en zitten aan rechtopstaande of opgerichte stengels.
De 6-10 mm lange, eivormige vrucht is een peul, bezet met klierharen, waardoor deze kleverig is. De peul is net zo lang of langer dan de kelk.
Kattendoorn komt voor in de uiterwaarden, op dijken en rivierdalhellingen en aan de rand van hoge kwelders.
Multimedia w Wikimedia Commons Wilżyna ciernista (Ononis spinosa L.) – gatunek półkrzewu z rodziny bobowatych, występujący dość powszechnie w Europie i umiarkowanej strefie Azji. W Polsce jest rośliną rzadką, objętą ochroną.
Półkrzew, nanofanerofit, hemikryptofit. Kwitnie od czerwca do września. Jest gatunkiem światłolubnym. Siedliskiem są słoneczne zbocza dolin i wąwozów, przydroża, suche łąki, skarpy i brzegi lasów. Przeważnie występuje w murawach kserotermicznych, rzadziej w piaskowych. Preferuje gleby suche o odczynie obojętnym lub zasadowym. Rośnie pojedynczo lub po kilkanaście do kilkudziesięciu osobników[2].
Gatunek po raz pierwszy objęty w Polsce częściową ochroną gatunkową w 1983 roku[3]. Status ochronny został utrzymany w Rozporządzeniu Ministra Środowiska z dnia 9 października 2014 r. w sprawie ochrony gatunkowej roślin[4].
Wilżyna ciernista wykorzystywana jest jako roślina lecznicza.
Synonimy:
Wyróżnia się dwa podgatunki[5]:
Do gatunku włączana bywa także wilżyna rozłogowa (O. repens) w randze podgatunku O. spinosa subsp. procurrens (Wallr.) Briq. (1913).
Wilżyna ciernista (Ononis spinosa L.) – gatunek półkrzewu z rodziny bobowatych, występujący dość powszechnie w Europie i umiarkowanej strefie Azji. W Polsce jest rośliną rzadką, objętą ochroną.
Osul iepurelui (Ononis spinosa) este o plantă erbacee din familia Fabaceae, specie euro-asiatică, în România fiind cunoscută sub mai multe denumiri populare: asudul calului, ciocul ciorii, cașul iepurelui, dirmotin, lemnic, lingoare, sălăștioară, sudoarea calului, sudoarea capului, lingoare, ciocul caprei.[1]
Este o plantă erbacee, perenă, întâlnită prin pășuni, fânețe aride și terenuri nisipoase, de-a lungul apelor, apelor curgătoare; ce are în pământ un rizom în prelungirea căruia rădăcina atinge o lungime de până la 20 cm, grosime de 1 cm, de culoare cenușie iar partea aeriană, tulpina, înaltă până la 60 cm, ușor brunificată, lemnoasă la bază, cu multe ramificații spre vârf, cu flori solitare sau pereche, de culoare roz și păstaie (fructul) de dimensiune redusă.[2] Înflorește în lunile de vară.
În scopuri medicinale se utilizează părțile subterane, recoltate în lunile martie-aprilie și septembrie-octombrie.
Ononizida (heterozidă de natură izoflavonică), ononină și onospină, onocerină, trifolizină și fitoglutină, saponozide triterpenice, tanozide, zaharuri, acid citric, ulei volatil și ulei gras. [3]
Intern (sub formă de decoct) este recomandat ca adjuvant în afecțiuni renale, 2-3 ceaiuri pe zi ca diuretic.[3]
Carte · 
Categorie · 
Portal · 
WikiProiect 
Osul iepurelui (Ononis spinosa) este o plantă erbacee din familia Fabaceae, specie euro-asiatică, în România fiind cunoscută sub mai multe denumiri populare: asudul calului, ciocul ciorii, cașul iepurelui, dirmotin, lemnic, lingoare, sălăștioară, sudoarea calului, sudoarea capului, lingoare, ciocul caprei.
Ihlica tŕnitá (Ononis spinosa) je stredne vysoký poloker z čeľade bôbovitých. Má zdrevnatelý koreň, z ktorého v dolnom úseku vyrastajú vystúpavé konáre, husto olistené a pokryté tŕňmi. Ružové kvety tvoria podlhovasté, riedke strapce. Plod je struk. Celá rastlina je obrastená jemnými krycími trichómami. Názov v slovenčine pochádza z množstva tŕňov, ktorými je rastlina pokrytá, v latinčine z onos=somár, čo vyjadruje použitie rastliny ako krmiva pre somáre.
Kvitne od júna do Augusta. Je rozšírená v Európe, Ázii a Severnej Amerike, rastie najmä pri cestách a na suchých svahoch, hlavne na vápenatom podloží.
Na liečebné účely sa zbierajú korene, známe ako droga Radix ononidis, v ľudovej liečbe niekedy i vňať (Herba ononidis). Droga obsahuje silicu, flavonoidy, triesloviny a špecifické látky ako sú onoceríny, onospinol a glykozid ononid. Ide o dôležitý močopudný prostriedok, dezinfikuje močové cesty a podporuje vylučovanie žlče, priaznivo vplýva na látkovú premenu v tele, znižuje krvný tlak a zmierňuje reumatické bolesti.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ihlica tŕnitá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ihlica tŕnitá
Ihlica tŕnitá (Ononis spinosa) je stredne vysoký poloker z čeľade bôbovitých. Má zdrevnatelý koreň, z ktorého v dolnom úseku vyrastajú vystúpavé konáre, husto olistené a pokryté tŕňmi. Ružové kvety tvoria podlhovasté, riedke strapce. Plod je struk. Celá rastlina je obrastená jemnými krycími trichómami. Názov v slovenčine pochádza z množstva tŕňov, ktorými je rastlina pokrytá, v latinčine z onos=somár, čo vyjadruje použitie rastliny ako krmiva pre somáre.
Ononis vulgaris Rouy pro parte
Navadni gladež (znanstveno ime Ononis spinosa) je polgrmičasta zdravilna rastlina iz družine metuljnic.
Rastlina ima rožnate ali rdečkaste cvetove, cveti pa od maja do septembra. Cvetovi so po obliki podobni grahovim. Pozimi nadzemni deli običajno pomrznejo, korenina, ki je dolga več deset centimetrov, pa spomladi požene nove poganjke.
Navadni gladež uspeva po celi Evropi na pustih in suhih prisojnih pobočjih, na pašnikih ali ob poteh.
Pripravek iz korenine navadnega gladeža je naravni diuretik, zato se uporablja za odvajanje vode pri vnetju in obolenju sečnih poti in mehurja in za izpiranje sečil ob ledvičnem pesku[1]. Pripravki se v ljudskem zdravilstvu uporabljajo tudi za lajšanje bolečin pri sklepnem revmatizmu, artritisu, pa tudi za zdravljenje angine[2].
Odrasla rastlina
Ilustracija
Navadni gladež (znanstveno ime Ononis spinosa) je polgrmičasta zdravilna rastlina iz družine metuljnic.
Åsnetörne (Ononis spinosa L.)[1] med underarterna busktörne (ssp. spinosa)[2], puktörne (ssp. procurrens (Wallr.) Briq.)[3][4] och stallört (ssp. hircina (Jacq.) Gams)[5][6] är ett ris eller en flerårig ört inom släktet puktörnen (Ononis) och familjen ärtväxter. De tre nämnda formerna förekommer alla i Sverige och räknades tidigare som skilda arter. De är urskiljbara i fält.[7]
Åsnetörne är en mellan 20 och 50 centimeter hög flerårig ört (stallört) eller småbuske (busktörne och puktörne) och blommar från juli till september med rosa blommor i bladvecken. Blommorna är näbblika med vita vingar och sitter vanligen ensamma i bladvecken hos puktörne och busktörne, men vanligen parvis i en tät klase hos stallört. Alla ståndare är ihopvuxna till ett rör. Stjälken, som nertill blir förvedad hos busktörne och puktörne, är upprätt hos busktörne och stallört, krypande till uppstigande hos puktörne. Puktörne har underjordiska utlöpare från en grenig jordstam, medan jordstammen är kort och saknar utlöpare hos de båda övriga. Stallörten är tätt klibbhårig och illaluktande (luktar get). Puktörne har vanligen grenar som är håriga runt om medan busktörnets grenar vanligen har (en eller) två längsgående hårrader. Busktörne kan vidare skiljas från puktörne på att vingarna är kortare än kölen (liklånga hos puktörne) och att baljan är längre än fodret (kortare eller liklång hos puktörne). Grenarna slutar hos busktörne i styva och hos puktörne i mjukare tornar (puktörne saknar ibland tornar) medan stallörten är obeväpnad. Puktörnets grenar är rotslående. Bladen har tre småblad (puktörnets vanligen bredare än busktörnets) och stiplerna är långt fastvuxna vid bladskaftet.
Puktörnets rötter är starka och långa, och kan på odlad mark bli ett problem vid plöjning. Växten har därför i jordbrukarkretsar betraktats som ett besvärligt ogräs. [8]
Puktörne är fridlyst i Västra Götalands län.[9]
Stallört.
Busktörne (1) och stallört (2).
Busktörne. Notera att kölen är längre än vingarna (4) och att baljan är större än fodret (13).
Busktörne.
Puktörne.
Puktörne.
Busktörne är sällsynt i Norden. Dess utbredning är begränsad till vissa områden i Skåne, små områden i sydöstra Norge och södra Danmark men är utbredd i nästan hela Europa i övrigt. Puktörne och stallört är vanligare i Norden och har en vidare utbredning (upp till Mellansverige och sydligaste Finland - puktörne också på några kustlokaler upp till Bottenviken), men är inte lika utbredda i Europa (puktörne saknas i sydväst och stallörtens utbredning är östlig).[10]
Busktörne växer på öppen, frisk, kustnära, kalkhaltig, lerig och ofta stenig mark, exempelvis betesängar, vägrenar och bryn. Puktörne föredrar torrare sandigare mark som gräshedar och är mindre kalkbunden. Stallörten förekommer på friskare till fuktigare mark än de båda övriga; som ängar och kulturmark.
Spinosa betyder med tornar, av latin spina = torn. Det syftar på de tornar, som avslutar stjälkens sidoskott. Av detta följer avledningen törne i det svenska namnet. Stallörten saknar törnen, har fått sitt svenska namn från den obehagliga lukten (underartsnamnet hircina betyder getluktande). Puk syftar på puken d.v.s., ett dialektalt namn på Djävulen. Anledningen torde vara de plöjningsproblem, som omtalats ovan. Åsnetörne har fått sitt namn efter släktnamnet som bygger på onos, åsna, vilket skall antyda att växten bara duger till åsnefoder.[11]
Inom folkmedicinen används åsnetörne i blandning med andra urindrivande droger vid gikt, vid ödem samt vid njurbäcken- eller blåskatarr. Använd del är roten, men i sällsynta fall även blommande kvistar. Ovanjordsdelen har kraftigare urindrivande verkan än roten. Aktiva ämnen är eterolja (främst ovanjordsdelen) samt flavonoider (glykosiden ononin) och saponiner. [13]
Örten har inga kända biverkningar och kan användas under en längre tid. [14]
Wikimedia Commons har media som rör Åsnetörne.
Åsnetörne (Ononis spinosa L.) med underarterna busktörne (ssp. spinosa), puktörne (ssp. procurrens (Wallr.) Briq.) och stallört (ssp. hircina (Jacq.) Gams) är ett ris eller en flerårig ört inom släktet puktörnen (Ononis) och familjen ärtväxter. De tre nämnda formerna förekommer alla i Sverige och räknades tidigare som skilda arter. De är urskiljbara i fält.
Kayışkıran (Ononis spinosa), baklagiller (Fabaceae) familyasından bir bitki türü. Türkiye'de yetiştiği yer Anadolu'dur. Haziran-Ağustos ayları arasında pembemsi renkli çiçekler açan, 30–60 cm boyunda çok yıllık dikenli bir bitkidir. Yol kenarlarında boş tarlalarda rastlanır. Gövdeleri odunlu, yatık, yer yer kırmızımsı renkli ve tüylüdür. Meyveleri sarımtırak, esmer renkli ve fasulyeye benzer.
Bitkinin ilkbahar ve sonbaharda çıkarılıp kurutulan kökleri kullanılır. Köklerde uçucu ve sabit yağ, tanen şekerleri, zamk, ononin ve spinosin vardır. İdrar söktürücü ve terletici tesirinden dolayı çayı kullanılır. Halk arasında deri hastalıklarına ve romatizmaya karşı da faydalanılmaktadır.[1]
Çiçek ile ilgili bu madde bir taslaktır. Madde içeriğini geliştirerek Vikipedi'ye katkıda bulunabilirsiniz. Kayışkıran (Ononis spinosa), baklagiller (Fabaceae) familyasından bir bitki türü. Türkiye'de yetiştiği yer Anadolu'dur. Haziran-Ağustos ayları arasında pembemsi renkli çiçekler açan, 30–60 cm boyunda çok yıllık dikenli bir bitkidir. Yol kenarlarında boş tarlalarda rastlanır. Gövdeleri odunlu, yatık, yer yer kırmızımsı renkli ve tüylüdür. Meyveleri sarımtırak, esmer renkli ve fasulyeye benzer.
Bitkinin ilkbahar ve sonbaharda çıkarılıp kurutulan kökleri kullanılır. Köklerde uçucu ve sabit yağ, tanen şekerleri, zamk, ononin ve spinosin vardır. İdrar söktürücü ve terletici tesirinden dolayı çayı kullanılır. Halk arasında deri hastalıklarına ve romatizmaya karşı da faydalanılmaktadır.
Багаторічний чагарник або трав'яниста рослина 30–70 см заввишки. Стебло прямостояче, розгалужене від основи, колюче, з довгими і короткими залозистими волосками. Листя 3-листочкове, іноді 1-листочкове поблизу верхівки стебла; кінцеві листки довгасто-еліптичні, 5–10 × 3–5 мм; основа округла, поля нерівно дрібно пилчасті, верхівки гострі. Квітки в слабких, листяних суцвіттях, поодинокі на вузлах, майже сидячі. Чашечка 7–8 мм; зуби довші від трубки. Віночок від блідо-червоний до лілового забарвлення, 10–20 мм. Зрілий біб дорівнює або довший від зубців чашечки. Насіння 2 або 3, від коричневого до чорного забарвлення, горбкувате[3][2][4].
Поширений у Північній Африці (пн. Алжир, пн. Лівія, Марокко, Туніс), Європі (уся крім Ісландії й пн. Росії) та Азії (західні частина до пн.-зх. Китаю й зх. Гімалаїв)[5][3][6].
В Україні зростає на піщаних берегах річок і схилах — в зх. Поліссі, дуже рідко (Волинська обл., ок. смт Турійськ та м. Володимир-Волинський). Лікарська, Охоронна[2].
загальний вигляд
ілюстрація
Це незавершена стаття про Бобові.Ononis spinosa là một loài thực vật có hoa trong họ Đậu. Loài này được Carl von Linné miêu tả khoa học đầu tiên.[1]
Bài viết liên quan đến Tông Cỏ ba lá này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn.
Ononis spinosa là một loài thực vật có hoa trong họ Đậu. Loài này được Carl von Linné miêu tả khoa học đầu tiên.
Ста́льник колю́чий (лат. Ononis spinosa) — типовой вид рода Стальник (Ononis) семейства Бобовые (Fabaceae).
Полукустарник 10—80 см высотой, хамефит. Крепкие корни до 50 см длиной переходят в приподнимающиеся, деревянистые у основания колючие стебли. Зубчатые листья перисто-тройчатые, а на концах побегов листовая пластинка простая. Зубчатые прилистники, как правило, короче черешков. Колючки обычно располагаются парами.
Цветки располагаются одиночно в пазухах листьев, так что они образуют умеренно густую кисть. Цветение с апреля по сентябрь. Каждый цветок 1—2,2 см длиной, красновато-розового или розовато-лилового цвета. Парус цветка слегка опушён в наружной стороны, с тёмными прожилками. Чашечка опушённая. Тычинок 10.
Плоды — вздутые бобы до 1 см длиной и 0,5 см шириной, также опушённые.
Стальник колючий встречается по всей Европе на высотах до 1500 м над уровнем моря и не растёт в низинах и на высокогорьях. Они часто заполоняют сухие пастбища, вспаханные луга и запруды. Предпочитает бедные питательными веществами и богатые известью почвы. Эти колючие полукустарники часто вытесняют ценные кормовые травы, а их колючки ранят копыта коров.
Как и большинство бобовых, стальник колючий вступает в симбиоз с азотфиксирующими бактериями Rhizobium, обитающими в корневых клубеньках растения и, таким образом, повышающими плодородие почвы. Помимо этого, стальник колючий вступает в симбиоз с грибами.
Опыление осуществляется насекомыми, в основном пчёлами. Цветки лишены нектара, однако вместо него имеют сладкую жидкость. Распространение плодов — зоохория и автохория.
Растение содержит эфирные масла, а также изофлавон биоханин А, формононетин и генистеин. Кроме того, в нём также содержатся таннин ононин и терпен α-оноцерин (оноколь)[2][3].
Выделяются следующие подвиды вида Ononis spinosa:
В медицине нашли применение цельные или измельчённые корни стальника колючего. Они вызывают слабый диуретический эффект. Тем не менее, их применяют для очищения при инфекциях мочевыводящих путей, почечных заболеваниях и предотвращении образования почечных камней.
В народной медицине его также применяют для лечения подагры и ревматизма, однако эти применения не признаются традиционной медициной.
Ста́льник колю́чий (лат. Ononis spinosa) — типовой вид рода Стальник (Ononis) семейства Бобовые (Fabaceae).
红芒柄花（学名：Ononis campestris）为豆科芒柄花属下的一个种。
%E2%80%94Plate_15.jpg)
_(8231729555).jpg)
_(8231729555).jpg)
|access-date=中的日期值 (帮助)
这是一篇與植物相關的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。 