Vážky (Odonata) je rad hmyzu, ktorý sa[kto?] z vývojového hľadiska pokladá za jeden z najstarších. Špecializovaná veda o vážkach sa nazýva odonatológia.
Vážky sa vyskytujú na celom svete s výnimkou najchladnejších miest. Počet druhov na svete sa odhaduje asi na 5 500 druhov, na území Slovenska približne 70 (najväčší druh je Cordulegaster heros).[1][2]
Vážka je stredný hmyz, ktorý žije v blízkosti chladných močiaroch (vody). Dlhá môže byť max. 6,5 cm a jej krídla 4 cm. Má dva páry krídel. Dva na ľavo a dva na pravo. Živí sa najmä menším hmyzom, rybkami, prípadne rastlinami.
Rad pozostáva z asi tridsiatich čeľadí.
Rozoznávame dve veľké skupiny (podrady) a jeden malý podrad:
Vážky obľubujú teplejšie stanovištia v okolí sladkých vôd, rybníkov, močarísk, rašeliniská a lesné lúky, ako i okraje lesov a potokov. Pri love však môžu zaletieť aj ďaleko od nich.
Ako dravci lovia predovšetkým iné druhy hmyzu: (muchy, komáre a pod.). Väčšina druhov dobre lieta, na krátke vzdialenosti dokážu vyvinúť rýchlosť až okolo 56 km/h. Vážky majú mimoriadne dobré letové schopnosti. V rýchlosti letu a vytrvalosti patria medzi rekordmanov v ríši hmyzu. Dokážu dokonca ovládať každé krídlo samostatne a vedia tak lietať dozadu, zastaviť sa vo vzduchu alebo naraz zmeniť smer letu.
Motýlice a šidielka čakajú na vhodnú korisť na vegetácii, vážky a šidla sa zdržujú vo vzduchu a svoju korisť lovia priamo za letu. Pri love sa orientujú dobre vyvinutým zrakom, lebo niektoré druhy vidia až na niekoľko metrov. Samci niektorých druhov vážok majú svoje teritória, ktoré bránia pred inými votrelcami. Ako potrava im slúži iný hmyz, larvy a lovia aj červy, perloočky a ďalšie drobné vodné živočíchy.
Vážky (Odonata) je rad hmyzu, ktorý sa[kto?] z vývojového hľadiska pokladá za jeden z najstarších. Špecializovaná veda o vážkach sa nazýva odonatológia.