Mizostomidlər (lat. Myzostomıda ) - Həlqəvi qurdlar bölməsinə aid yarımsinif.
Mizostomidlər yastılaşmış , oval və ya diskşəkilli bədənə malik çoxqıllı qurdlardır. Bəzi formaları xarici quruluşuna görə yastı qurdlara oxşardır. Bədənləri xaricdən buğumlanmamışdır. Parapodiləri beş cüt qarın çıxıntıları şəklində olub, üzəri qıllarla , bəzilərində qarmaqcıqlarla təchiz olunmuşdur. Mizostomidlərin bir qismində isə parapodilər tamamilə olmur. Yarımsinfin nümayəndələrində selom zəif inkişaf etmiş ,daxili orqanların parenximadan yerləşmişdir. Mərkəzi sinir sistemi metamerdir. Həzm sistemi üç hissədən ibarətdir - ön, orta və dal bağırsaqdan ibarətdir. Ön bağırsaq xaricə çıxa bilən əzələli udlağa , orta bağırsaq kisəşəkilli yan çıxıntılara malikdir. Dal bağırsaq kloaka rolunu yerinə yetirir, buraya cüt nefridilər və yumurta boruları açılır. Qan – damar və tənəffüs sistemi yoxdur. Hermofroditdirlər. Cinsi hüceyrələr selomun divarında formalaşır, toxumluq və yumurtalıqdan ibarətdir. İnkişafları metomorfozla olub, troxofora oxşar sürfə əmələ gətirirlər. Mizostomidlər yarımsinfinə parazit və kommensal çoxqıllı qurdlar daxil olub, müxtəlif dərisitikanlılarda , xüsusilə dəniz zanbaqlarında, həmçinin dəniz ulduzlarında və ofiurlarda parazitlik edirlər.[1]
B.Ağayev, Z.Zeynalova. Onurğasızlar zoologiyası. Bakı, Təhsil, 2008, -563 səh.
Mizostomidlər (lat. Myzostomıda ) - Həlqəvi qurdlar bölməsinə aid yarımsinif.
Els mizostòmids (Myzostomida) són un grup de petits anèl·lids que parasitan alguns tipus d'equinoderms com els crinoïdeus. Van ser descrits per primera vegada en 1827 per Rudolf Leuckart.
La forma típica dels mizostòmids és aplanada i arrodonida amb una prima vora des del qual es perllonguen radialment delicats pèls anomenats cirrus. La superfície dorsal és suau i en la ventral existeixen cinc parells de paràpodes dotats de garfís amb els quals s'aferren a l'hoste. Posseeixen a més quatre òrgans succionadors aparentment amb capacitat sensorial. La boca i l'anus solen estar en tots dos extrems de la superfície ventral dels animals. La majoria són hermafroditas amb òrgans reproductors rudimentaris. Algunes espècies es desplacen en el cos de l'hoste, mentre unes altres romanen aferrades als òrgans diana d'aquest.
Per a alguns autors no són més que un ordre pertanyent a la classe Polychaeta.
Lilijicovci (lilijcovci, řehořky) (Myzostomida) jsou drobní (do 3 cm) mořští prvoústí živočichové. Žijí jako parazité na ostnokožcích, zejména na lilijicích (odtud jejich jméno), v menší míře na hvězdicích a hadicích, v jednom případě je popsán jako hostitel houbovec. Tělesný plán a životní styl jsou přizpůsobené k parazitickému způsobu života. Lilijovci jsou hermafroditi, larvou je trochofora, rýhování vajíčka je spirální.
Taxonomicky proto patří do skupiny Lophotrochozoa. V současnosti jsou na základě molekulárních i morfologických studií považováni za přirozený klad kmene kroužkovců (tedy v souladu s tradičními představami), i když jejich postavení uvnitř tohoto kmene zůstává nejasné.[1][pozn. 1] Na začátku 21. století bylo toto zařazení zpochybňováno, některé studie ribozomálních genů a bílkovin totiž naznačovaly blízkost k břichobrvkám[2], některé struktury se zase podobají vířníkům (např. tažný bičík spermií)[3]. Proto byli určitý čas považováni za samostatný kmen.
Je známo více než 150 druhů.[1]
Jedná se o starobylou skupinu. Deformační cysty, které vytvářejí v těle hostitele, byly nalezeny již na fosiliích prvohorních lilijic.
Tělesný plán a životní styl mohou být velmi rozdílné, silně modifikované a přizpůsobené parazitickému způsobu života. Záleží na tom, zda žijí přisedle na povrchu hostitele, v jeho ústech, v dutinách jeho orgánů nebo jako endoparaziti v nitrotělních cystách. Tělo přisedlých parazitů je často zkrácené a zploštělé, někdy až diskovité, s potlačenou segmentací, s pěti páry parapodií na břišní straně, vybavených háčky k zachycení na hostiteli. Vyskytují se však druhy s protáhlou stavbou, některé jsou vybavené záchytnými chapadélky. Dýchací, oběhová a vylučovací soustava jsou redukované, i nervová soustava je zjednodušená. Trávicí soustava začíná ústním otvorem na hlavě, často vysunutelné, a pokračuje svalnatým hltanem a rozvětveným střevem, anální vyústění je zpravidla na samotném konci těla. U některých druhů se předpokládá, že se přiživují na potravě hostitele, u vnitrotělních parazitů je potravou sám hostitel.
Také rozmnožování a životní cyklus lilijicovců jsou velmi rozdílné. Procesy dozrávání pohlavních buněk a kopulace musí být přizpůsobeny kvůli parazitickému způsobu života stavbě a někdy i životnímu cyklu hostitele.
Následující revidovaná klasifikace pochází z r. 2014.[1][4]
Řád: Lilijicovci (Myzostomida) Graff, 1877
Příbuzenské vztahy mezi čeleděmi zobrazuje následující fylogenetický strom (k čeledím Asteriomyzostomidae a Stelechopodidae dosud neexistují molekulární údaje, které by je umožnily zařadit):[1][4]
MyzostomidaEndomyzostomatidae
Asteromyzostomidae
Protomyzostomidae
Eenymeenymyzostomatidae
Pulvinomyzostomidae
Myzostomatidae
Obrázky, zvuky či videa k tématu Lilijicovci ve Wikimedia Commons
Lilijicovci (lilijcovci, řehořky) (Myzostomida) jsou drobní (do 3 cm) mořští prvoústí živočichové. Žijí jako parazité na ostnokožcích, zejména na lilijicích (odtud jejich jméno), v menší míře na hvězdicích a hadicích, v jednom případě je popsán jako hostitel houbovec. Tělesný plán a životní styl jsou přizpůsobené k parazitickému způsobu života. Lilijovci jsou hermafroditi, larvou je trochofora, rýhování vajíčka je spirální.
Taxonomicky proto patří do skupiny Lophotrochozoa. V současnosti jsou na základě molekulárních i morfologických studií považováni za přirozený klad kmene kroužkovců (tedy v souladu s tradičními představami), i když jejich postavení uvnitř tohoto kmene zůstává nejasné. Na začátku 21. století bylo toto zařazení zpochybňováno, některé studie ribozomálních genů a bílkovin totiž naznačovaly blízkost k břichobrvkám, některé struktury se zase podobají vířníkům (např. tažný bičík spermií). Proto byli určitý čas považováni za samostatný kmen.
Je známo více než 150 druhů.
Jedná se o starobylou skupinu. Deformační cysty, které vytvářejí v těle hostitele, byly nalezeny již na fosiliích prvohorních lilijic.
The Myzostomida or Myzostomatida are an order of small marine worms, which are parasitic on echinoderms, mostly crinoids. These highly unusual and diverse annelids[1] were first discovered by Friedrich Sigismund Leuckart in 1827.
A typical myzostomid has a flattened, rounded shape, with a thin edge drawn out into delicate radiating hairs called cirri. The dorsal surface is smooth, with five pairs of parapodia on the bottom surface. These parapodia are armed with supporting and hooked setae, by means of which the worm adheres to its host. Beyond the parapodia are four pairs of organs, often called suckers. These organs are probably of sensory nature, and are comparable to the lateral sense organs of capitellids. The mouth and cloacal opening are generally at opposite ends of the bottom surface. The former leads to a protrusible pharynx, from which the esophagus opens into a wide intestinal chamber with branching lateral diverticula. There appears to be no vascular system. The nervous system consists of a circumoesophageal nerve, with scarcely differentiated brain, joining below a large ganglionic mass, no doubt representing many fused ganglia. The dorsoventral and the parapodial muscles are much developed, while the coelom is reduced mostly to branched spaces in which the genital products ripen.[2]
Full-grown myzostomids are hermaphrodites. Their internal organs consist of a branched sac opening to the exterior or each side. The paired ovaries discharge their eggs into a median chamber with side branches, often called the uterus, from which the ripe ova (eggs) are discharged by a mediar dorsal pore into the end of the rectum.[2]
Some species, such as Myzostoma cirriferum, move about on the host; others, such as Myzostoma glabrum, remain stationary with the pharynx inserted in the mouth of the crinoid. Myzostoma deformator gives rise to a gall on the arm of the host, one joint of the pinnule growing round the worm so as to enclose it in a cyst while Myzostoma pulvinar lives in the alimentary canal of a species of Antedon.[2]
Fridtjof Nansen wrote in 1885 the thesis Bidrag til myzostomernes anatomi og histologi[3] on the Myzostomida.
In the past Myzostomida have been regarded as close relatives of the trematode flatworms or of the tardigrades, but in 1998 it was suggested that they are a sub-group of polychaetes.[4] However, another analysis in 2002 suggested that myzostomids are more closely related to flatworms or to rotifers and acanthocephales.[5] They are now thought to be annelids, while their relationship to other annelids is unclear.[1]
According to the World Register of Marine Species, these families and genera are accepted in this group:[6]
The Myzostomida or Myzostomatida are an order of small marine worms, which are parasitic on echinoderms, mostly crinoids. These highly unusual and diverse annelids were first discovered by Friedrich Sigismund Leuckart in 1827.
Los mizostómidos (Myzostomida) son un grupo de pequeños anélidos que parasitan algunos tipos de equinodermos como los crinoideos. Fueron descritos por primera vez en 1827 por Rudolf Leuckart. Para algunos autores no son más que un orden perteneciente a la clase Polychaeta.[2]
La forma típica de los mizostómidos es aplanada y redondeada con un delgado borde desde el que se prolongan radialmente delicados pelos llamados cirros. La superficie dorsal es suave y en la ventral existen cinco pares de parápodos dotados de garfios con los que se aferran al hospedador. Poseen además cuatro órganos succionadores aparentemente con capacidad sensorial. La boca y el ano suelen estar en ambos extremos de la superficie ventral de los animales. La mayoría son hermafroditas con órganos reproductores rudimentarios. Algunas especies se desplazan en el cuerpo del hospedador, mientras otras permanecen aferradas a los órganos diana del mismo.
Datos: Q15733603
Multimedia:
Especies: Myzostomida
Los mizostómidos (Myzostomida) son un grupo de pequeños anélidos que parasitan algunos tipos de equinodermos como los crinoideos. Fueron descritos por primera vez en 1827 por Rudolf Leuckart. Para algunos autores no son más que un orden perteneciente a la clase Polychaeta.
I Mizostomi vengono normalmente riuniti agli Anellidi, con i quali presentano numerose analogie. Più verosimilmente costituiscono un phylum a sé stante, sorto da una linea esterna, non direttamente collegata. Il gruppo racchiude poche specie di parassiti e commensali di crinoidi ed echinodermi, provvisti di parapodi setolosi e caratteri anatomici piuttosto primitivi. Il loro corpo è allungato ed appiattito e presenta una metameria non evidente all'esterno. Tondi ed appiattiti, raggiungono al massimo 1 cm di diametro. Al loro interno la cavità calomatica non è metamerica, mancano inoltre di apparato circolatorio e dispongono di un intestino ramificato atto alla distribuzione capillare delle sostanze nutritive. Il sistema nervoso mostra una tendenza alla fusione dei gangli ventrali, ben separati dall'epidermide. Ermafroditi insufficienti, per lo più proterandri, si riproducono sessualmente dando origine ad una larva trocofora la quale, prima di fissarsi sull'ospite, si trasforma in una larva provvista di setole simile a quella di certi policheti.
Multimedia w Wikimedia Commons Krążkokształtne, ssącogębe (Myzostomida) – enigmatyczna, silnie wyspecjalizowana, monofiletyczna grupa niewielkich, robakowatych zwierząt morskich o niesegmentowanej i silnie zredukowanej celomie, związanych relacjami komensalnymi lub (rzadziej) pasożytniczymi ze szkarłupniami (Echinodermata). Grupa obejmuje 150–170 gatunków o niejasnej pozycji w klasyfikacji organizmów. Tradycyjnie były zaliczane m.in. do wieloszczetów.
Historia symbiozy krążkokształtnych ze szkarłupniami jest znana z zapisów kopalnych. Najstarsze, choć kontrowersyjne[1] jej ślady pochodzą z ordowiku[2], natomiast niekwestionowanych danych dostarczyły skamieniałości pochodzące z karbonu.
Ciało krążkokształtnych charakteryzuje się unikalną anatomią. Jest tarczowate, spłaszczone grzbieto-brzusznie, miękkie, pokryte częściowo lub całkowicie nabłonkiem rzęskowym, wypełnione tkanką parenchymatyczną, białawe lub szare, bez wyodrębnionej części głowowej[3]. Celoma jest tak silnie zredukowana, że badacze określają te zwierzęta jako acelomatyczne[2]. Kształt ciała jest uzależniony od miejsca bytowania zwierzęcia. Długość mieści się w granicach od 2 mm do około 30 mm[1], średnica od 0,5 do 3 cm[4]. Szerokość ciała niektórych gatunków jest większa niż jego długość[1].
Krążkokształtne nie mają układu krwionośnego, brak też układu oddechowego. Metanefrydia w liczbie 1 lub kilku par uchodzą do jelita tylnego.
Większość gatunków to ektokomensale liliowców. Pozostałe są ekto- lub endopasożytami rozgwiazd, wężowideł[1] i liliowców[2]. Infekują gonady, celomę, powłokę lub układ pokarmowy żywiciela[2]. Komensalne i ektopasożytnicze Myzostomida żywią się drobinami pochwyconymi w bruzdach ambulakralnych szkarłupnia. Endopasożyty zjadają tkanki żywiciela lub zawartość jego przewodu pokarmowego. Zwierzęta te są hermafrodytami. W rozwoju występuje protrochofora i trochofora, która przekształca się w metatrochoforę wychwytywaną przez szkarłupnie wraz z pokarmem[1].
Od czasu ich opisania krążkokształtne stanowiły takson problematyczny, wzbudzający wśród badaczy spory o filogenetyczne pokrewieństwa z pozostałymi wielokomórkowcami. Początkowo zaliczone były do przywr (Trematoda)[2], tradycyjnie klasyfikowane w obrębie pierścienic, jako skrajnie zmodyfikowana rodzina (Myzostomidae), rząd lub podgromada wieloszczetów – lub gromada (Myzostomida) pierścienic. Wyróżniano je nawet w randze odrębnego typu zwierząt.
Współczesne badania dają – w zależności od przyjętych metod – różne, a nierzadko sprzeczne wyniki. Według nich krążkokształtne mogą być uwstecznionymi morfologicznie pierścienicami (prawdopodobnie wywodzącymi się od wieloszczetów). Tym tłumaczony jest brak segmentacji ciała zarówno u postaci dorosłych, jak i u larw. Jednak część badań opartych o analizy genetyczne przeczy przynależności Myzostomida do pierścienic.
Niektórzy autorzy – opierając się na cechach morfologicznych – dopatrywali się pokrewieństwa krążkokształtnych do kolcogłowów lub wrotków[1].
Analiza wyników badań molekularnych, poza potwierdzeniem monofiletyzmu grupy[5], nie rozwiązuje problemu klasyfikacji systematycznej Myzostomida. Wskazywały one na bliskie pokrewieństwa tej grupy z pierścienicami (Annelida sensu lato) – jako takson siostrzany lub takson w obrębie Annelida[6] – lub płazińcami (Platyhelminthes)[5], lub też z wrotkami i kolcogłowami. Autorzy prac podkreślają, że osiągali różne efekty badań, w zależności od zastosowanych markerów.
Na podstawie:
Halanych et al. Evidence from 18S ribosomal DNA that the lophophorates are protostome animals. „Science”. 267 (5204), s. 1641–1643, 1995. DOI: 10.1126/science.7886451 (ang.).
Edgecombe et al. Higher-level metazoan relationships: recent progress and remaining questions. „Organisms Diversity and Evolution”. 11, s. 151–172, 2011. DOI: 10.1007/s13127-011-0044-4 (ang.).
Krążkokształtne, ssącogębe (Myzostomida) – enigmatyczna, silnie wyspecjalizowana, monofiletyczna grupa niewielkich, robakowatych zwierząt morskich o niesegmentowanej i silnie zredukowanej celomie, związanych relacjami komensalnymi lub (rzadziej) pasożytniczymi ze szkarłupniami (Echinodermata). Grupa obejmuje 150–170 gatunków o niejasnej pozycji w klasyfikacji organizmów. Tradycyjnie były zaliczane m.in. do wieloszczetów.
Historia symbiozy krążkokształtnych ze szkarłupniami jest znana z zapisów kopalnych. Najstarsze, choć kontrowersyjne jej ślady pochodzą z ordowiku, natomiast niekwestionowanych danych dostarczyły skamieniałości pochodzące z karbonu.
Myzostomida é um ordem de anelídeos que apresenta as seguintes características:[1]
Myzostomida é um ordem de anelídeos que apresenta as seguintes características:
Possuem 5 pares de parapódios Possuem cerdas em forma de gancho, para fixação Possuem tentáculos e cirros laterais Possuem 2 aberturas: a boca que é ventral, e o ânus que é terminal São marinhos São metamerizados (segmentação tanto externa quanto internamente) São ecto/endoparasitas em crinóides (equinodermos), que utilizam como substrato. São seres filtradores, que alimentam de zooplâncton. Não possuem divisões no corpo Simetria bilateral Corpo achatado dorsoventralmente Possuem órgãos laterais quimioreceptores Possuem órgãos adesivos Digestão: boca -> faringe protátil (sem mandíbula e dentes) -> estômago (contém cecos e poro cloacal = ânus + orifício do oviduto + nefrídias). Tubo digestivo não é afetado pela metameria Podem ser hermafroditas masculinos (quando jovens), hermafroditas (fase intermediária da vida) e femininos (na fase final da vida) Reprodução sexuada Presença de pênis que pode ejetar os espermatozoides na água ou então ejetar eles dentro de um canudo que é produzido internamente e então ejetar todo o canudo A fecundação pode-se ter de 2 formas: espermióforo (formado na vesícula seminal) ou dentro do oviduto ovos -> água -> larva trocófora (desenvolvimento não é direto)Myzostómy (Myzostomida) sú kmeň špirálovcov, skupiny kmeňov prvoústovcov.
Je to veľmi starobylá skupina morských živočíchov, silne pozmenená parazitickým spôsobom života. Tieto záhadné živočíchy boli tradične zaraďované k obrúčkavcom (ako trieda), s ktorými však zrejme nemajú nič spoločné.
Ich telo je skrátené a sploštené, niekedy až diskovité, s takmer úplne potlačenou segmentáciou. Na chrbte je 5 párov skrátených zatiahnuteľných parapódií s háčikmi. Coelom je redukovaný na párové laterálne dutinky na chrbtovej strane, telo vypĺňa z väčšej časti mezenchým. Dýchacia, vylučovacia a obehová sústava je redukovaná, nervová sústava je zjednodušená; všetky tieto znaky sú klasickým príkladom parazitárnej regresie. Tráviaca sústava začína ústami na vysunuteľnej hlave, pokračuje cicavým svalnatým hltanom, rozvetveným črevom a končí sa subterminálnym anusom.
Sú hermafrodity s veľmi zložitým rozmnožovaním. Pri kopulácii si jedince vymieňajú spermatofóry. V spermatofóre prebieha zložitý proces dozrievania spermií, v ktorom sa vyskytuje aj spermatické syncýtium. Syncýtium preniká do tela druhého jedinca a tu z neho zložitým pochodom vznikajú spermie. Z oplodneného vajíčka vzniká obrvená larva, ktorá čoskoro prisadá na hostiteľa a prekonáva premenu.
Do triedy patrí asi 150 morských druhov, sú to endoparazity ježoviek (Asteroidea). V tele hostiteľa tvoria charakteristické deformačné cysty. Ide o reliktnú, veľmi starobylú skupinu živočíchov – deformačné cysty sa našli už na fosíliách prvohorných ľalioviek.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Myzostómy
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Myzostómy
Myzostómy (Myzostomida) sú kmeň špirálovcov, skupiny kmeňov prvoústovcov.
Je to veľmi starobylá skupina morských živočíchov, silne pozmenená parazitickým spôsobom života. Tieto záhadné živočíchy boli tradične zaraďované k obrúčkavcom (ako trieda), s ktorými však zrejme nemajú nič spoločné.
Ich telo je skrátené a sploštené, niekedy až diskovité, s takmer úplne potlačenou segmentáciou. Na chrbte je 5 párov skrátených zatiahnuteľných parapódií s háčikmi. Coelom je redukovaný na párové laterálne dutinky na chrbtovej strane, telo vypĺňa z väčšej časti mezenchým. Dýchacia, vylučovacia a obehová sústava je redukovaná, nervová sústava je zjednodušená; všetky tieto znaky sú klasickým príkladom parazitárnej regresie. Tráviaca sústava začína ústami na vysunuteľnej hlave, pokračuje cicavým svalnatým hltanom, rozvetveným črevom a končí sa subterminálnym anusom.
Myzostomida Benham, 1896
Мизостоми́ды (лат. Myzostomida) — класс кольчатых червей (Annelida). Представления о родственных отношениях мизостомид и других беспозвоночных в последние годы претерпели значительные изменения[1]. Класс насчитывает около 170 видов, объединяемых в 12 родов[1]. Все представители — облигатные эктокомменсалы, экто- или эндопаразиты иглокожих. В морях России известно 6 видов, населяющих Баренцево, Карское, Берингово, Охотское и Японское моря[2].
Тело мизостомид сильно уплощено и обладает овальной или круглой формой. Длина взрослых особей у разных видов варьирует от 0,5 мм до 1,3 см[2]. В расположении внешних органов наблюдается отчётливая метамерная симметрия. От боков отходят многочисленные усики, нередко достигающие значительной длины.
На брюшной стороне расположены 5 пар подвижных выростов (параподий), несущих по одной крючкоовидной хитиновой щетинке. Традиционно параподии мизостомид считают гомологичными параподиям многощетинковых червей, хотя исследования личиночного развития миостомид выявили принципиально иную последовательность их закладки[3]. Также на брюшной стороне тела располагаются 4 пары латеральных органов, предположительно выполняющих функции органов чувств[1].
Пищеварительная система начинается с буккальной полости, за которой следует мускулистая глотка. От средней кишки отходят многочисленные выросты (дивертикулы), которые выполняют функцию распределительной системы[1]. Заканчивается кишечник клоакой, куда открываются каналы выделительной системы, состоящей из одной или более пар метанефридиев. Неподалёку от отверстия клоаки открывается яйцевод[4].
Головной мозг развит слабо, глаза отсутствуют[2]. Специализированная дыхательная и кровеносная системы отсутствуют.
Большинство видов — эктокомменсалы морских лилий[5]. Они ведут подвижный образ жизни на поверхности тела хозяев, удерживаясь на поверхности с помощью крючковидных щетинок[1]. Ряд представителей перешёл к паразитизму и поселяется в покровах, пищеварительном тракте, полости тела или половых железах морских лилий, морских звёзд и офиур[5]. Паразиты покровов морских лилий вызывают характерные разрастания тканей, называемые цистами[2] или галлами[5].
Мизостомиды — протандрические гермафродиты: у молодых особей сперва созревают мужские половые железы и лишь через некоторое время — женские. При спаривании функциональный самец внедряет в ткани функциональной самки сперматофор, после чего содержащиеся в нём сперматозоиды самостоятельно мигрируют к зрелым яйцеклеткам и сливаются с ними. Из оплодотворённого яйца выходит планктонная личинка, сходная с трохофорой полихет[1].
Мизостоми́ды (лат. Myzostomida) — класс кольчатых червей (Annelida). Представления о родственных отношениях мизостомид и других беспозвоночных в последние годы претерпели значительные изменения. Класс насчитывает около 170 видов, объединяемых в 12 родов. Все представители — облигатные эктокомменсалы, экто- или эндопаразиты иглокожих. В морях России известно 6 видов, населяющих Баренцево, Карское, Берингово, Охотское и Японское моря.
吸口虫纲（學名：Myzostomida）是环节动物门下的一个纲，生活於海洋。物種数量较少，其身体扁平，呈圆形状，腹部有数对刚毛，因此有学者将之列为多毛纲下的一个目。从外表看不出吸口虫有分节现象，但其神经系却有分节的构造，它们多寄生在各种棘皮动物身上。因为吸口虫生活习性和身体的特殊分节现象，而将之从多毛纲中独立出来。這個奇怪的物種由Friedrich Sigismund Leuckart於1827年首度發現。
本分類有部份物種為寄生蟲。
本條目出自公有领域：Chisholm, Hugh (编). 大英百科全書 第十一版. 劍橋大學出版社. 1911年.
