Els erèsids (Eresidae) són una família d'aranyes araneomorfes.[2] Fou descrita per primera vegada per Carl Ludwig Koch l'any 1845 com apareix citat per Berendt.[1]
En anglès s'anomenen velvet spiders (aranyes de vellut) per la seva aparença. Són aranyes entelegines, és a dir que la femella té una placa genital a l'abdomen, amb vuit ulls, i que construeixen unes teranyines desordenades. Amb l'excepció del gènere Wajane, són cribel·lades.
Algunes espècies són molt sociables, i per a ser comparades amb alguns insectes socials tan sols els manca un sistema de castes amb individus especialitzats i una reina. Cooperen en la cria de les niuades, a diferència de la major part de les aranyes, amb l'excepció d'alguns agelènids africans, com els del gènere Agelena i alguns d'altres.
Segons el World Spider Catalog amb data de 16 de febrer de 2019, aquesta família té reconeguts 9 gèneres i 99 espècies.[2] Els canvis dels darrers anys no són grans ja que el 29 de novembre de 2006 hi havia reconeguts 10 gèneres i 102 espècies. Es troben fonamentalment per tot Europa, Àfrica i una gran part d'Àsia. A Amèrica només s'han localitzat al Brasil.[2]
Els erèsids havien format part de la superfamília dels eresoïdeus (Eresoidea), juntament amb els hersílids i ecòbids. Les aranyes, tradicionalment, havien estat classificades en famílies que van ser agrupades en superfamílies. Quan es van aplicar anàlisis més rigorosos, com la cladística, es va fer evident que la major part de les principals agrupacions utilitzades durant el segle XX no eren compatibles amb les noves dades. Actualment, els llistats d'aranyes, com ara el World Spider Catalog, ja ignoren la classificació de superfamílies.[4][5]
Els erèsids (Eresidae) són una família d'aranyes araneomorfes. Fou descrita per primera vegada per Carl Ludwig Koch l'any 1845 com apareix citat per Berendt.
En anglès s'anomenen velvet spiders (aranyes de vellut) per la seva aparença. Són aranyes entelegines, és a dir que la femella té una placa genital a l'abdomen, amb vuit ulls, i que construeixen unes teranyines desordenades. Amb l'excepció del gènere Wajane, són cribel·lades.
Algunes espècies són molt sociables, i per a ser comparades amb alguns insectes socials tan sols els manca un sistema de castes amb individus especialitzats i una reina. Cooperen en la cria de les niuades, a diferència de la major part de les aranyes, amb l'excepció d'alguns agelènids africans, com els del gènere Agelena i alguns d'altres.
Stepníkovití (Eresidae) jsou čeledí pavouků kteří žijí především v Africe a Eurasii. Je jich známo asi 100 druhů. Jsou to pavouci robustního vzhledu, mohou dorůstat velikosti od 10 do 25 mm. Svou mohutně vyvinutou hlavovou částí hlavohrudi vzdáleně připomínají skákavky, ale ve srovnání s nimi, jsou v průměru větší a mají nesrovnatelně menší oči. Čtyři lemují kraj karapaxu, za předníma středníma bezprostředně následuje další dvojice. Zbývající dvě jsou posazené daleko od sebe až za zadní okraj temene hlavového hrbolu. Některé rody stepníkovitých si budují podzemní nory - samci těchto druhů bývají často velmi pestře zbarveni. Jiné rody (Stegodyphus) si budují sítě na vegetaci. Kopulace stepníkovitých se obchází bez složitých zásnubních her, jaké jsou typické pro většinu ostatních skupin pavouků, samec při ní není ohrožen.
V Česku žijí zřejmě tři nebo čtyři druhy - častější je stepník rudý (Eresus kollari), vzácnější stepník černonohý (E. sandaliatus) a stepník moravský (E. moravicus). Někdy se do seznamu zahrnuje i stepník pálavský (E. cf. illustris) známý z území České republiky jen z nemnoha nálezů na Pálavě, jehož taxonomické zařazení je nejisté a obvykle je veden jako poddruh stepníka rudého. Nejnověji maďarskými arachnology objevený Eresus hermani nebyl dosud na našem území potvrzen.[1] Všechny druhy stepníků vyskytující se v České republice jsou zařazeny na červený seznam.[2]
Obrázky, zvuky či videa k tématu stepníkovití ve Wikimedia Commons
Stepníkovití (Eresidae) jsou čeledí pavouků kteří žijí především v Africe a Eurasii. Je jich známo asi 100 druhů. Jsou to pavouci robustního vzhledu, mohou dorůstat velikosti od 10 do 25 mm. Svou mohutně vyvinutou hlavovou částí hlavohrudi vzdáleně připomínají skákavky, ale ve srovnání s nimi, jsou v průměru větší a mají nesrovnatelně menší oči. Čtyři lemují kraj karapaxu, za předníma středníma bezprostředně následuje další dvojice. Zbývající dvě jsou posazené daleko od sebe až za zadní okraj temene hlavového hrbolu. Některé rody stepníkovitých si budují podzemní nory - samci těchto druhů bývají často velmi pestře zbarveni. Jiné rody (Stegodyphus) si budují sítě na vegetaci. Kopulace stepníkovitých se obchází bez složitých zásnubních her, jaké jsou typické pro většinu ostatních skupin pavouků, samec při ní není ohrožen.
V Česku žijí zřejmě tři nebo čtyři druhy - častější je stepník rudý (Eresus kollari), vzácnější stepník černonohý (E. sandaliatus) a stepník moravský (E. moravicus). Někdy se do seznamu zahrnuje i stepník pálavský (E. cf. illustris) známý z území České republiky jen z nemnoha nálezů na Pálavě, jehož taxonomické zařazení je nejisté a obvykle je veden jako poddruh stepníka rudého. Nejnověji maďarskými arachnology objevený Eresus hermani nebyl dosud na našem území potvrzen. Všechny druhy stepníků vyskytující se v České republice jsou zařazeny na červený seznam.
Die Röhrenspinnen (Eresidae) sind eine Familie der Echten Webspinnen (Araneomorphae) und gehören dort zur Überfamilie Eresioidea. Die Familie umfasst insgesamt 92 Arten in 9 Gattungen[1] (Stand: Mai 2016). In Mitteleuropa sind mehrere Vertreter der Gattung Eresus heimisch.
Die Röhrenspinnen sind kurzbeinig und haben einen gedrungenen Körperbau. Sie haben acht Augen, von denen vier an den Eckpunkten des Kopfbereichs ein Quadrat bilden. Die anderen bilden ein kleines Viereck in der Stirnmitte.
In Europa sind mehrere Arten der Gattung Eresus sowie die Arten Adonea fimbriata in Griechenland und Stegodyphus lineatus in Griechenland, Italien und auf der Iberischen Halbinsel verbreitet.
Die Rote Röhrenspinne (Eresus kollari) weist viele Unterarten auf. 2008 wurden Eresus moravicus und Eresus sandaliatus ausgegliedert. Die Abtrennung weiterer Unterarten ist möglich. Die Rote Röhrenspinne bevorzugt in Mitteleuropa kontinentale Wärmeinseln oder südexponierte, sandige und unbewaldete Trockenlagen und ist häufiger, als bislang angenommen. Fundorte sind zum Beispiel Kyffhäuser, Lausitz, Lüneburger Heide.
Die Angehörigen dieser Familie graben sich bis zu 10 cm tiefe Erdröhren von einem Zentimeter Durchmesser, die mit Seide austapeziert werden. Im Gegensatz zu den Tapezierspinnen (Atypidae) weben sie aber keinen Fangschlauch, sondern einen Trichter oft mit einem Schirm über dem Eingang ihrer Erdhöhle, der mit Fäden am Boden befestigt wird und in der sich die Beute verfängt. Durch die Erschütterungen wird das Tier in der Röhre alarmiert. Häufig werden Käfer in den Netzen gefunden, aber auch jagende Spinnen.
Die mitteleuropäischen Röhrenspinnen leben teilweise in Familienkolonien (Aggregation) in Erdröhren. Da die Anzahl der überlebenden Nachkommen je Gelege meist unter 80 liegt, sind sie auf eine sichere Verbreitungsart angewiesen und verbreiten sich zu Fuß in der Nähe des Mutternetzes.
Das Weibchen der Roten Röhrenspinne wird nach drei Jahren geschlechtsreif und verlässt ihre Erdröhre bis zur Paarung nicht. Die adulten Männchen gehen auf Wanderschaft und suchen sich ein geschlechtsreifes Weibchen. Das Weibchen verpackt 80 Eier in einem linsenförmigen Kokon, der mit Beuteresten und Bodenteilchen getarnt wird und so eine geringere Albedo aufweist. Das 1 cm große Paket wird tagsüber in die Sonne getragen und abends zum Schutz vor der nächtlichen Kälte der gering bewachsenen Sandböden (Ausstrahlung) wieder in die Röhre.
Die Jungtiere schlüpfen in der Höhle. Sie häuten sich dort mehrmals. In dieser Zeit stirbt das Muttertier und wird von den Nachkommen aufgefressen. Sie verlassen nach dem Tod der Mutter das Erdloch und breiten sich im Umkreis aus.
Im Gegensatz dazu verbreitet sich die in Südeuropa vorkommende Eresus walckenaeri mit 800 bis 900 Nachkommen je Weibchen über das verlustreiche Ballooning. Die Jungtiere richten ihren Hinterleib in den Wind und produzieren einen Flugfaden, der sie mit dem Wind auch zu weit entfernten neuen Lebensräumen bringen kann. Dieses Verhalten kann mit einem Kaltluftföhn hervorgerufen werden. Es wird vermutet, dass Röhrenspinnen so entlegene Lebensräume wie Inseln (Ägäis) und Gebirge erreicht haben und sich dort wegen der Isolation auf einzelnen Inseln zu weiteren Arten differenzieren konnten.
Der World Spider Catalog listet für die Röhrenspinnen aktuell 9 Gattungen und 92 Arten.[1] (Stand: Mai 2016)
Die Röhrenspinnen (Eresidae) sind eine Familie der Echten Webspinnen (Araneomorphae) und gehören dort zur Überfamilie Eresioidea. Die Familie umfasst insgesamt 92 Arten in 9 Gattungen (Stand: Mai 2016). In Mitteleuropa sind mehrere Vertreter der Gattung Eresus heimisch.
Velvet spiders (family Eresidae) are a small group (about 130 species in 9 genera[1]) of spiders almost entirely limited to the Old World, with exception of a few species known from Brazil. In Europe some are commonly called the ladybird spiders
This family can sometimes be confused with the jumping spiders, or those in the Palpimanidae family. These spiders are usually black or brown in colour, thought they can also have brighter colours as pictured. As their common name implies they can look quite smooth and velvety.[2] They usually live in silken tubes under objects, or underground, but the genus Stegodyphus, builds silken nests.
They can be distinguished from most species except the Penestomidae by their semi-rectangular carapace and clypeal hood. They can be distinguished from Penestomidae by the eye arrangement, straight anterior eye row and strongly recurved posterior eye row, with the median eyes close together.[3]
Some species are nearly eusocial,[4] lacking only a specialized caste system and a queen. They cooperate in brood rearing, unlike most other spiders except for some African agelenid spiders in the genus Agelena, Monocentropus balfouri and a few others. Female velvet spiders exhibit a remarkable type of maternal care unique among arachnids. Upon the birth of her brood, the mother spider liquefies her internal organs and regurgitates this material as food. Once her capability to liquefy her insides is exhausted, the young sense this and consume the mother.[5]
Spiders of the genus Stegodyphus genus, such as Stegodyphus sarasinorum in India, are known for their elaborate and robust nests and their colony integrity.
The genus Penestomus was previously placed in Eresidae as the subfamily Penestominae, but was elevated to its own family, Penestomidae, in 2010. As of April 2019, the World Spider Catalog accepts the following genera:[1]
Loureedia annulipes, male. Velvet spiders (family Eresidae) are a small group (about 130 species in 9 genera) of spiders almost entirely limited to the Old World, with exception of a few species known from Brazil. In Europe some are commonly called the ladybird spiders
Los erésidos (Eresidae) son una familia de arañas araneomorfas cribeladas mayoritariamente del Viejo Mundo. También se conocen como arañas de terciopelo o arañas aterciopeladas. La familia consta de 99 especies repartidas en 9 géneros.
Son de color oscuro y muy velludas. La disposición ocular es distintiva: los dos ojos laterales anteriores y los dos ojos laterales posteriores están colocados de forma que dibujan un trapecio. Viven en un tubo de seda que fabrican ellas mismas enterrado en el suelo; la parte superior del nido se prolonga en el exterior.
Según The World Spider Catalog v.20.0:[1]
Los erésidos (Eresidae) son una familia de arañas araneomorfas cribeladas mayoritariamente del Viejo Mundo. También se conocen como arañas de terciopelo o arañas aterciopeladas. La familia consta de 99 especies repartidas en 9 géneros.
Son de color oscuro y muy velludas. La disposición ocular es distintiva: los dos ojos laterales anteriores y los dos ojos laterales posteriores están colocados de forma que dibujan un trapecio. Viven en un tubo de seda que fabrican ellas mismas enterrado en el suelo; la parte superior del nido se prolonga en el exterior.
Les Eresidae sont une famille d'araignées aranéomorphes[1].
Les espèces de cette famille se rencontrent en Eurasie, en Afrique au Brésil[1].
Ce sont des araignées entélégynes et cribellates. Elles sont de couleur sombre et très velues. La partie céphalique est massive, presque carrée. La disposition oculaire est remarquable : les deux yeux latéraux antérieurs et les deux yeux latéraux postérieurs sont placés de sorte à former dans l'ensemble un trapèze. Elles habitent un tube de soie enfoncé dans le sol et terminé par un auvent.
Cette famille n'est pas connue à l'état fossile[2]. Cependant une toile fossile a été attribuée au genre Seothyra.
Cette famille rassemble 96 espèces dans neuf genres[1].
Selon World Spider Catalog (version 15.5, 16/11/2014)[3] :
Les Eresidae sont une famille d'araignées aranéomorphes.
Eresidae C. L. Koch, 1851 è una famiglia di ragni appartenente all'infraordine Araneomorphae.
Il nome deriva dal toponimo greco Ἒρεσος, Ereso, città dell'isola greca di Lesbo, luogo di descrizione del genere Eresus, ed il suffisso -idae, che designa l'appartenenza ad una famiglia.
I ragni di questa famiglia hanno otto occhi, posseggono un'opistosoma peloso, dalla consistenza vellutata (in inglese vengono detti velvet spiders), e l'apparato genitale femminile è piatto, tipico del sottogruppo degli Entelegynae cui appartengono. Le femmine misurano dai 15 ai 20 millimetri, il maschio solo 10.
Costruiscono ragnatele lanose a forma di tubo nel terreno provviste di apertura. Il maschio diviene adulto in autunno e primavera assumendo colori vivaci per attrarre la partner, mentre la femmina può vivere fino a 4 anni senza mai lasciare il nido.
Al momento della covata, imbozzola le uova e di giorno le affaccia all'esterno per riscaldarle e di sera le ritira all'interno. I ragnetti appena nati rimangono tutto l'inverno con la madre nel nido e possono cambiare pelle diverse volte. In primavera, a volte, la madre muore e i piccoli se ne cibano.
Sono ragni abbastanza rari e in molti paesi le specie sono considerate protette. Diffusi in Europa, Asia e Africa, solo una specie è stata rinvenuta in Brasile[1].
L'ordinamento in sottofamiglie si riferiva alla categorizzazione dell'entomologo Joel Hallan[2] e prevedeva la suddivisione in Eresinae C. L. Koch, 1851 e Penestominae C. L. Koch, 1851. Tale suddivisione non ha al momento motivo di sussistere in quanto quest'ultima sottofamiglia, a seguito di un lavoro degli aracnologi Miller et al. del 2010, è stata elevata al rango di famiglia a sé con la denominazione Penestomidae ed avvicinata, per caratteri distintivi alla famiglia Zodariidae[1][3].
Attualmente, a novembre 2020, si compone di 9 generi e 100 specie[1]:
Eresidae C. L. Koch, 1851 è una famiglia di ragni appartenente all'infraordine Araneomorphae.
Storagalviai (lot. Eresidae, angl. Ladybird spiders, vok. Röhrenspinnen) – vorų (Araneae) šeima.
Pasaulyje yra 10 genčių ir 102 rūšys. Vorų kūnas kresnas, kojos trumpos. Akys mažos: 4 išsidėsčiusios skersinėje eilėje prie kaktos pakraščio, po vieną porą abipus šios eilės. Šiek tiek panašūs į šokliavorius. Šios šeimos vorai priskiriami prie kribelinių vorų. Jie gaudo grobį ne lipniais gaudomaisiais tinklais, o švelniomis susiraizgiusiomis gijomis. Šios gijos gaminamos verpimo srityje, vad. cribellum, ir ištempiamos ant IV kojų poros priešletenėlės esančiu calamistrumu (šerių šepetėliu). Vorai rezga vamzdelio formos piltuviškus tinklus. Gyvena smėlėtame, šiltame dirvožemyje voratinkliu išklotuose žemės urveliuose. Paplitę tropikuose.
Lietuvoje randama viena rūšis: boružinis storagalvis (Eresus cinnaberinus). Vikiteka
De koepelspinnen (Eresidae) zijn een familie van spinnen. In Nederland en België komt de lentevuurspin (Eresus sandaliatus) voor, en misschien ook de herfstvuurspin (Eresus kollari). Deze soorten werden tot voor kort met elkaar verward; de lentevuurspin is de gewonere van de twee en is vooral te vinden in het zuiden van de Veluwe.
De koepelspinnen (Eresidae) zijn een familie van spinnen. In Nederland en België komt de lentevuurspin (Eresus sandaliatus) voor, en misschien ook de herfstvuurspin (Eresus kollari). Deze soorten werden tot voor kort met elkaar verward; de lentevuurspin is de gewonere van de twee en is vooral te vinden in het zuiden van de Veluwe.
Eresidae er en gruppe (familie) av edderkopper som tilhører undergruppen Entelegynae i gruppen Araneomorphae.
Middelsstore (6-16 mm), kraftige, gjerne mørkfargede edderkopper. Forkroppen er rektangulær med åtte små øyne, av disse sitter fire samlet i midten foran, to sitter ved framhjørnene og de siste to omtrent midt på sidene. Bakkroppen er kort oval. Beina er korte og kraftige. De er entelegyne edderkopper, det vil si at hunnene har velutviklet epigyn, et lokk som ligger over kjønnsåpningen.
De lever i underjordiske tunneler kledt med silke. Røret har et tak av fin (cribellat) silke. Noen av artene lever selskapelig. Hunnene, som holder seg i ro i gangene sine, er langlivede, de vandrende hannene lever derimot ganske kort tid.
Familien finnes nesten utleukkende i den Gamle verden, med unntak av noen få arter i Brasil. I Nord-Europa finnes den sjeldne, meget karakteristiske Eresus kollari, der hunnen er helt svart, hannen har en skarpt rød bakkropp med fire svarte prikker. Den er utbredt nord til Danmark men er sjelden over alt, og artene er fredet i flere europeiske land. Eresus sandaliatus, som kan kjennes på at hannen har et par mindre flekker bak de fire store på bakkroppen, har en lignende utbredelse men er også svært sjelden.
Eresidae er en gruppe (familie) av edderkopper som tilhører undergruppen Entelegynae i gruppen Araneomorphae.
Multimedia w Wikimedia Commons Poskoczowate (Eresidae) – mała rodzina pająków, zawierająca 10 rodzajów i około 100 gatunków. Większość z nich występuje w Afryce, choć niektóre spotykane są również w Europie, Azji i Ameryce Południowej. W Polsce występuje jeden gatunek - poskocz krasny (Eresus kollari)[1].
Pająki te potrafią podnieść przednie odnóża w górę w razie niebezpieczeństwa, by stać się większymi niż w rzeczywistości – cecha ta jest bardzo rzadka, choć spotykana także u niektórych ptasznikowatych i lejkowcowatych.
Klasyfikacja według Joela Hallana:
Poskoczowate (Eresidae) – mała rodzina pająków, zawierająca 10 rodzajów i około 100 gatunków. Większość z nich występuje w Afryce, choć niektóre spotykane są również w Europie, Azji i Ameryce Południowej. W Polsce występuje jeden gatunek - poskocz krasny (Eresus kollari).
Pająki te potrafią podnieść przednie odnóża w górę w razie niebezpieczeństwa, by stać się większymi niż w rzeczywistości – cecha ta jest bardzo rzadka, choć spotykana także u niektórych ptasznikowatych i lejkowcowatych.
Eresidae é uma família de aranhas araneomorfas com cerca de 100 espécies repartidas por 10 géneros. A família tem a sua máxima diversidade no Paleártico, ocorrendo apenas algumas espécies no Brasil.
As espécies pertencentes a esta família caracterizam-se pela presença de uma placa genital nas fâmeas (o epígino), o que as insere no grupo Entelegynae. Apresentam oito de olhos e constroem teias com seda do tipo lanoso. Com a excepção do género Wajane, as aranhas peretncentes a esta família são cribeladas.
Algumas espécies são quase eussociais, faltando apenas um sistema de castas especializada e uma rainha. Nessa espécies, os indivíduos cooperam na criação dos juvenis, ao contrário de esmagadora maioria das espécies de aranhas, que apresentam elevado grau de agressividade intra-específica. As outras excepções são algumas aranhas africanas da família Agelenidae pertencentes ao género Agelena.
Os géneros Wayane e Penestomus são em geral agrupados na subfamília Penestominae.
Segundo o site oficial de Lou Reed, o nome comum em língua inglesa que é atribu+ido a esta família, velvet spider, será uma homenagem àquele guitarrista.
A família Eresidae inclui as seguintes subfamílias e géneros:[1]
Eresidae é uma família de aranhas araneomorfas com cerca de 100 espécies repartidas por 10 géneros. A família tem a sua máxima diversidade no Paleártico, ocorrendo apenas algumas espécies no Brasil.
Eresidae este o familie de păianjeni araneomorfi.
Caracteristica cea mai importantă a acestei familii constă în prezența plăcii epigenitale la femele, care înconjoară orificiul genital. Corpul este acoperit cu păr fin și scurt, dându-le aspect catifelat. Picioarele sunt scurte și robuste. Cu excepția genului Wajane, care sunt cribellate (utilizează cribellum pentru producere unei mătase pufoase), toate speciile sunt ecribellate.
Păianjenii din familia Eresidae construiesc pânze neregulate cu un tub de mătase, îngropat în sol sau țesut printre plante. Unele specii sunt aproape semisociale, lipsite doar de un sistem de castă ca la furnici. Aceștia cooperează în creștere tinerilor păianjeni – un lucru foarte neobișnuit la păianjeni. Aceasta se întâlnește și la păianjenii africani din genul Agelena și alte câteva specii, în rest majoritatea păianjenilor își cresc puii independent.
Speciile Eresidae se întâlnesc în Europa, Asia (cu excepția Arabieie și Asiei de Sud-Vest), Africa, Madagascar și Brazilia.
Familia cuprinde aproximativ 100 de specii grupate în 10 genuri. Clasificarea speciilor după Joel Hallan Biology Catalog.
Eresidae este o familie de păianjeni araneomorfi.
Stepníkovité (Eresidae) je čeľaď dvojpľúcnych pavúkov, ktoré žijú najmä s Afrike a Euroázii. Sú to veľké pavúky s výrazným pohlavným dimorfizmom.
Majú robustný vzhľad, môžu dorastať do veľkosti od 10 do 25 mm. Svojou mohutne vyvinutou hlavovou časťou hlavohrude vzdialene pripomínajú pavúky z čeľade skákavkovité, ale v porovnaní s nimi majú oveľa menšie oči. Štyri lemujú kraj karapaxu, za prednými strednými bezprostredne nasleduje ďalšia dvojica. Zostávajúce dve sú posadené ďaleko od seba až za zadný okraj temena hlavového hrboľu. Niektoré rody stepníkovitých si budujú podzemné nory – samce týchto druhov bývajú často veľmi pestro sfarbení. Iné rody (Stegodyphus) si budujú siete na vegetácii. Kopulácia stepníkovitých sa zaobíde bez zložitých zásnubných hier, aké sú typické pre väčšinu ostatných skupín pavúkov, samec pri nej nie je ohrozený.
Na Slovensku sa vyskytuje len jeden veľmi nápadný druh stepník červený (Eresus cinnabarinus (= niger)). Možno ho nájsť na teplých lokalitách. Samica sa vidí zriedka, lebo žije skryto pod kameňmi a v zemných norách.
V súčasnosti je popísaných 101 druhov v 10 rodoch
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stepníkovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Stepníkovité
Stepníkovité (Eresidae) je čeľaď dvojpľúcnych pavúkov, ktoré žijú najmä s Afrike a Euroázii. Sú to veľké pavúky s výrazným pohlavným dimorfizmom.
Majú robustný vzhľad, môžu dorastať do veľkosti od 10 do 25 mm. Svojou mohutne vyvinutou hlavovou časťou hlavohrude vzdialene pripomínajú pavúky z čeľade skákavkovité, ale v porovnaní s nimi majú oveľa menšie oči. Štyri lemujú kraj karapaxu, za prednými strednými bezprostredne nasleduje ďalšia dvojica. Zostávajúce dve sú posadené ďaleko od seba až za zadný okraj temena hlavového hrboľu. Niektoré rody stepníkovitých si budujú podzemné nory – samce týchto druhov bývajú často veľmi pestro sfarbení. Iné rody (Stegodyphus) si budujú siete na vegetácii. Kopulácia stepníkovitých sa zaobíde bez zložitých zásnubných hier, aké sú typické pre väčšinu ostatných skupín pavúkov, samec pri nej nie je ohrozený.
Eresidae, 10 cins ve 102 tür ile temsil edilen ve 2 alt familya olarak sınıflandırılan kadifemsi tüylü örümcek familyası.
Sekiz göze sahip olup entelejin örümcekler (Entelegynae) grubunda yer alır. Teki (Wajane) hariç hepsinde kribellum bulunur.
Bazı türleri kraliçeden ve kast sisteminden yoksun olarak gerçek sosyal yaşama yakın bir yaşam sürer. Bazı Afrika türleri dışında ortak yavru bakımı görülür
Esas olarak Eski Dünya'da yayılım gösterir. Birkaç türü ise Yeni Dünya'da Brezilya'da görülür.
Türkiye'de Güneydoğu, Doğu, Akdeniz ve İç Anadolu bölgelerinde görülür.
İki alt familyada toplanan 10 cinsten oluşur[1].
Türkiye'de iki cinste (Eresus ile Stegodyphus) toplanmış 4 türü (Eresus kollari, Eresus sandaliatus, Eresus walckenaeri ile Stegodyphus lineatus) bulunur.[2]
Eresidae, 10 cins ve 102 tür ile temsil edilen ve 2 alt familya olarak sınıflandırılan kadifemsi tüylü örümcek familyası.
Eresidae C. L. Koch, 1851[1]
Ареал
Пауки-эрезиды[2] (лат. Eresidae) — семейство аранеоморфных пауков из надсемейства Eresoidea.
Распространены по всему Старому Свету, наибольшее разнообразие представлено в Африке; один вид известен из Бразилии[1].
Это крупные, обычно темноокрашенные, пауки. Имеют три ряда глаз: в первом — 2, во втором — 4, в третьем — 2 глаза. Задние глаза широко расставленные, передние расположены компактно. Хелицеры крупные, выступающие. Стернальный щит длинный и узкий. Ноги толстые, с немногочисленными короткими щетинками, скрытыми густыми волосками. Передние паутинные бородавки широко раздвинутые, длиннее и толще задних.
Живут или в земляных норах (Eresus), или в трубчатых паутинных сетях на растениях (Stegodyphus). Питаются, в основном, жуками, в том числе очень крупными и подвижными. Распространены, главным образом в пустынях, полупустынях и степях. Селятся зачастую большими колониями, некоторые виды являются настоящими «общественными» пауками (Stegodyphus mimosarum)[3].
Самка откладывает крупный, линзовидный кокон, который сама и охраняет, периодически переворачивая его с одной стороны на другую[3]. Молодняк зимует в норе матери, где несколько раз линяют.
Обладают уникальным для пауков материнским инстинктом — самка кормит свой выводок изрыгая собственные разжиженные органы. После того, как ее способность разжижать внутренности исчерпывается, молодняк съедает мать[4].
По данным Всемирного каталога пауков на 8 августа 2017 года семейство включает 98 видов, объединяемых в 9 родов[1]. До ревизии 2010 года к числу Eresidae также относили представителей рода Penestomus (=Wajane), ныне выделенного в монотипическое семейство Penestomidae.
Пауки-эрезиды (лат. Eresidae) — семейство аранеоморфных пауков из надсемейства Eresoidea.
イワガネグモ科 Eresidae は、クモ目に属する分類群の一つ。特異で派手な外見と興味深い習性を持つ群である。ただし日本には生息せず、あまり知られてはいない。
イワガネグモ科は、100種ほどの種を含むクモ類としては比較的小さな群である。ヨーロッパには広く分布し、比較的大柄であり、独特の姿と、それに派手な色彩もあってよく知られたクモである。しかし日本には分布しないこともあり、日本での知名度は非常に低く、日本語で解説された文献も乏しい。
篩板を持つクモで、頭胸部が幅広くて角張り、眼の配列も特異的で、どこかハエトリグモにも似た姿を持つ。全身に細かな毛が密生しており、英名は Velvet Spider である。またイワガネグモ属Eresus は Ladybird spider と呼ばれており（Ladybirdはテントウムシのこと）、その雄成体の腹部背面は鮮やかな赤に黒斑がある。このクモは中部ヨーロッパのクモではもっとも美しい種の一つ[1]とか、世界一とは言わないまでも、ヨーロッパ一美しい[2]等と言われている。
住居の巣穴の入り口に梳糸を引いた網を張る。孤独性の種から社会性の種までが含まれる。系統的にも独特で、往々にして単独でイワガネグモ上科を構成する[3]。
完性域類で8眼、三爪で篩板を持つ[4]。外見の印象はハエトリグモ科やエグチグモ科Palpimanidae に似て見える。体色に性的二形があってはっきりと異なる色彩のものがある。形態的には性差は大きくなく、雄がやや小さい程度。全身に細かな毛を密生する。
頭胸部は横幅が広く、特に頭部は丸みを帯びているが、おおよそ長方形に近く、頭胸部の大きな部分を占める。また頭部は盛り上がっており、胸部は低くて後方に狭まる。
眼は2列8眼だが、後列が大きく後曲（側眼が後ろにずれる）しているため、3列に見える。前列眼は頭胸部の前縁に沿って並ぶが、中眼が中央に寄る。後中眼はやや大きく、前中眼のすぐ後ろに位置する。後側眼はそれらより離れ、盛り上がった頭部中央の側縁近くに位置する。雌の触肢には爪がある。歩脚は長くなくて頑丈。第四脚に毛櫛がある。
腹部はほぼ楕円形で、多少とも腹背に平らになっている。腹面には前方に一対の書肺があり、後方の気門からは四本の単純な気管が走る。
体色は色や褐色など地味なものが多いが、腹部に縞模様や斑紋を持つものもある。特に派手な例としてヨーロッパ産の Eresus では雌は灰褐色であるのに対して、雄の腹部背面が鮮やかな朱赤色になり、その中央に二対の黒斑があり、さらに頭胸部周囲や歩脚の基部までが赤く染まり、上記のように美しいことで評価が高い。Seothyraでは雌では地味なまだら模様があるだけだが、雄ではより鮮やかな斑紋となり、頭胸部が鮮やかな赤になるものもある。これはある種のアリや無翅のハチに擬態しているものと考えられている[5]。
すべて巣穴に潜んで獲物を待つタイプの狩りをする[6]。基本的には糸でかがった巣穴の入り口が広がっており、ここに梳糸をまばらに引き、これが大まかながら網の機能を持つ。
生息場所は群によって様々で、Stegodyphus は樹木の枝先などに網を張る。それ以外の属のものは、樹皮や石などの隙間に糸で作ったチューブ状の巣を作るか、あるいは地中に穴を掘って巣とする。Seothyra は砂地に穴を掘り、梳糸で作ったマットを作るが、これに砂が混じって中央が窪んだようになる。この網は二葉（あるいは四葉）に分かれているため、砂地にその形のくぼみが出来ることになる。その外見がレイヨウの足跡に似ているため、Buckspoor Spiderと言う[7]。また、このクモの幼生は分散する前に、母グモの死骸を食べる[8]。
この科に属する Stegodyphus には単独性の種もあるが、様々な程度の社会性を示す種が見られる。その多くは亜社会性とされるが、少なくともそのうちの3種については、それぞれ独立により程度の高い社会性に進化したとされる。彼らの社会性はquassiosocial と言われ、これらの種はその生涯を集団の中で過ごし、共同で巣を作り、その中に血縁の近い個体が時に100頭以上も生活している。かれらは互いに攻撃をせず、獲物には集団で攻撃をかける。またこのような巣は周囲から隔絶された一種の生物学的な島であり（たとえばアリの巣のような）、寄生動物や盗み寄生者、社会寄生者や寄食者などを含む特有の動物相を持つに至っている。アリには他種のアリの巣に生息し、その社会に紛れて生息する社会寄生のアリがあるが、このStegodyphus の巣に入り込んでその集団内でのみ生息するハグモ科のクモ Archaeodictyna ulva が発見されている[9]。この類の英名には Community Nest Spider がある[10]。
ほぼすべての種がヨーロッパ、アフリカ、アジアに分布している。南アメリカからわずかの記録があるが、この地域に原産なのが確実なのは一種(Stegodyphus manaus・ブラジル産)のみのようである[11]。アジアでの分布は西に偏っており、イワガネグモ属は韓国まで分布があるが、東アジアまで分布するのはその1種のみである。Stegodyphusは南アジアに複数種があるが、一種がタイで見つかっているのが最東端である[12]。
この類の分類的な位置については論議が多かった。外見が特殊であり、しかもハエトリグモなどに似て見えることも混乱の元になったとも考えられる[13]。
この類の最初の記録は、ドイツ産のEresus の雄をMartini と Goeze が1778年に Aranea sandaliata の名で記載したところから始まる[14]。19世紀前半にはこの属に複数の種が認められるようになったが、体色を主たる区別点としたため、種内の変異を種として扱ったり、雌雄に別属を当てたりといった混乱が続いた。この類の確実に認められる命名は1846年で、これ以降、同科の別属が次々に記載された。
この類を独立の科と最初に認めたのはKochで、1850年のことである。また、この科は1903年のSimon 以降、Eresinae と Penestominae の二つの亜科に分けられてきたが現在では疑問視する向きもある。Miller et al. (2012)は後者をこの科から除外している。
Miller et al. (2012)はこの科に9属（そのうちの1属はMiller et al. (2012)で新たに立てられたもの）、約100種を認める。そのうちで Dresserus が24種、Eresus が23種、Stegodyphus が20種などが多い方である。日本に産する種はない。近隣地域ではイワガネグモ Eresus cinnaberinus が韓国に分布する。世界の属種についてはイワガネグモ科の属種の項を参照されたい。
.JPG)
