Želva zubatá (Cyclemys dentata) patří mezi sladkovodní želvy a je druhem rodu Cyclemys, který má celkem 7 druhů.
Karapax má dlouhý až 25 cm. Krunýř má velmi plochý a oválný. Pohlaví je obtížné rozlišit. Samec má kořen ocasu silnější. Barva karapaxu dospělců je hnědá a bez kresby. Barva plastronu je světle až tmavě hnědá s tmavými pruhy na každém štítku. U starších želv nahrazuje pevné spojení horní a dolní části krunýře tkáň dovolující zaklapnutí při nebezpečí. Hlava i končetiny mají hnědou barvu a tečky šedé barvy. Na hlavě má méně výrazné okrové či červeno-růžové pruhy. Na prstech má silné a ostré drápy.[2]
Patří mezi všežravé želvy. Živí se vodními rostlinami, bezobratlými živočichy a drobnými rybkami.[3] V zajetí jí i mleté maso, vnitřnosti, ryby, hmyz, granule, i vařené vajíčka, sladké ovoce, listy salátu a pampelišky.[4]
Samice klade většinou 2-4 vejce, která mají tvrdou skořápku a podlouhlý tvar. Vejce zahrabává do půdy, často do písku. Inkubační doba trvá 80 dní. Mláďata mají okraj krunýře výrazně zubatý, s tím také souvisí jméno želvy. Mláďata jsou převážně masožravci, všežravci se stávají až postupně, jak rostou. Odchov mláďat není častý, ale možný je.[2]
Je velice přizpůsobivá, lze ji najít i ve výškách až 1000 m n. m. Obývá především jihovýchodní Asii, a to od území od Indie až po Vietnam, Indonésii až Filipíny. Žije hlavně v horských lesích, v mělkých tůních, zatopených polích a loukách, potocích s břehy s hustým rostlinným porostem, který je bohatý na vodní hmyz a ryby.[4] Upřednostňuje vody stojaté.[5] V dospělosti přebývá převážně ve vodě jako většina vodních želv, občas se sluní na břehu.[3]
Obrázky, zvuky či videa k tématu želva zubatá ve Wikimedia Commons
Želva zubatá (Cyclemys dentata) patří mezi sladkovodní želvy a je druhem rodu Cyclemys, který má celkem 7 druhů.
The Asian leaf turtle (Cyclemys dentata) is a species of turtle found in Southeast Asia. They are quite common in the pet trade; their carapaces resemble that of a Cuora amboinensis hybrid.
This species is omnivorous and feeds on vegetation and fruits, and also mollusks, crustaceans and fish. It is also known to be scavenger and very often seen to take carrion.
The Asian leaf turtle is quite elusive and sighting is uncommon.[4] It is not strong swimmer preferring instead to walk on the bottom of a body of water rather than swimming freely. According to Das, the adult spends its nights on land and moves to water during the day.[5] It will squirt its digestive system contents when it feels threatened.[6]
Asian leaf turtles can grow 6 to 9.5 inches (15 to 24 cm) long and 4.5 to 6.5 inches in width.
The turtle can be found in North India, North-east India (Manipur), Bangladesh, Myanmar (Burma), Thailand, Cambodia, Vietnam, West Malaysia, Indonesia (Sumatra, Java, Borneo, Bali), Philippines (Palawan: Calamian Islands etc.), and China.[7]
This species is found up to 1,200 m of elevation, but the depth range is unknown.[8]
The Asian leaf turtle (Cyclemys dentata) is a species of turtle found in Southeast Asia. They are quite common in the pet trade; their carapaces resemble that of a Cuora amboinensis hybrid.
Cyclemys dentata Cyclemys generoko animalia da. Narrastien barruko Geoemydidae familian sailkatuta dago.
Cyclemys dentata Cyclemys generoko animalia da. Narrastien barruko Geoemydidae familian sailkatuta dago.
Cyclemys dentata ou Tortue-feuille d'Asie[1] est une espèce de tortues de la famille des Geoemydidae[2].
Cette espèce se rencontre en Indonésie, en Malaisie, aux Philippines, au Brunei, à Singapour et en Thaïlande[2].
Elle vit dans les forêts tropicales humides, dans les étangs, dans les mares et dans les cours d'eau lents.
La tortue-feuille d'Asie mesure jusqu'à 13 cm de long (ou jusqu'à 24 cm selon certaines sources[3]).
Elle a une carapace aplatie , au bord plus ou moins dentelé.
Sa couleur est marron-rouille, couleur des feuilles mortes qui lui permet de se cacher facilement.
C'est une tortue carnivore qui mange des invertébrés mais elle s'accommode si besoin de végétaux variés.
Si elle se sent en danger, elle produit un liquide nauséabond.
La femelle pond jusqu'à 5 nichées par an. Elle creuse un trou est y dépose en moyenne 4 œufs. Les bébés tortues naissent avec une carapace pourvue d'épines, sans doute pour les protéger des prédateurs, épines qui disparaissent ensuite[4].
Cyclemys dentata ou Tortue-feuille d'Asie est une espèce de tortues de la famille des Geoemydidae.
Lisna kornjača (Cyclemys dentata) naseljava vodene površine jugoistočne Azije. Ima jajolik leđni oklop s nazupčanim rubom blizu repa. Svijetlosmeđe ili tamnosmeđe je boje, s blijedim tamnim šarama. Preklopiv trbušni oklop prošaran je tamnijim prugama koje se šire iz sredine svake ploče. Kao u većine kornjača, mužjaci su manji od ženki i imaju duži, deblji rep.
Lisna kornjača hrani se beskralješnjacima i punoglavcima te biljkama. Aktivna je podjednako na kopnu i u vodi, a uglavnom živi u plitkim potocima gorskih i nizinskih područja. Kada je u opasnosti, uvlači se pod oklop ili zaroni na dno i sakrije se u mulju.
Ženka iskopa rupu u koju položi dva do četiri razmjerno velika jaja u najviše pet legla. Za razliku od drugih kornjača, njezin trbušni oklop postaje rastezljiv kako bi mogla položiti jaja. Mlade kornjače više vremena provode u vodi. Oko ruba trbušnog oklopa imaju bodlje i šiljke koji s vremenom nestaju - vjerojatno kako bi zastrašile grabežljivce.
U Wikimedijinu spremniku nalazi se članak na temu: Lisna kornjača
Wikivrste imaju podatke o: Lisnoj kornjači Lisna kornjača (Cyclemys dentata) naseljava vodene površine jugoistočne Azije. Ima jajolik leđni oklop s nazupčanim rubom blizu repa. Svijetlosmeđe ili tamnosmeđe je boje, s blijedim tamnim šarama. Preklopiv trbušni oklop prošaran je tamnijim prugama koje se šire iz sredine svake ploče. Kao u većine kornjača, mužjaci su manji od ženki i imaju duži, deblji rep.
Lisna kornjača hrani se beskralješnjacima i punoglavcima te biljkama. Aktivna je podjednako na kopnu i u vodi, a uglavnom živi u plitkim potocima gorskih i nizinskih područja. Kada je u opasnosti, uvlači se pod oklop ili zaroni na dno i sakrije se u mulju.
Ženka iskopa rupu u koju položi dva do četiri razmjerno velika jaja u najviše pet legla. Za razliku od drugih kornjača, njezin trbušni oklop postaje rastezljiv kako bi mogla položiti jaja. Mlade kornjače više vremena provode u vodi. Oko ruba trbušnog oklopa imaju bodlje i šiljke koji s vremenom nestaju - vjerojatno kako bi zastrašile grabežljivce.
Kura-kura bergerigi (Cyclemys dentata) mendapatkan namanya dari gerigi yang ada pada perisainya, meskipun sifat ini tidak istimewa. Kura-kura ini sering diperjual-belikan sebagai hewan timangan dan dalam perdagangan juga dikenal sebagai kura-kura ceper, walaupun nama yang akhir ini bisa menyesatkan. Ada pula yang menyebutnya kura-kura daun, mengikuti namanya dalam bahasa Inggris, Asian Leaf Turtle.
Kura-kura yang biasa hidup di air tawar; di sungai besar atau kecil yang mengalir lambat. Panjang tempurungnya (karapas) mencapai 240 mm, dengan lima buah keping sisik vertebral di tengah punggungnya. Keping-keping vertebral ini memiliki lunas (tonjolan memanjang), namun lunas ini cenderung menghilang setelah dewasa; urutan panjang keping-keping itu adalah 2 = 3 = 4> 5> 1.[4] Lehernya dengan garis-garis memanjang, kekuningan atau kemerahan. Keping-keping sisik pada plastron (penutup dada dan perut) dengan coretan-coretan radial berwarna kehitaman, tebal atau tipis sampai kabur.
"Kura-kura ceper" yang sejati (dalam perdagangan) adalah beiyogo (Notochelys platynota); dibedakan melalui keping vertebral ke-5 (atau ke-6; kedua dari belakang) yang jauh menyempit dibandingkan keping sebelum dan sesudahnya. Kura-kura matahari atau kura-kura duri (Heosemys spinosa) memiliki gerigi pada semua keping marginalnya, bukan hanya pada keping marginal di bagian belakang.
Kura-kura ini menyebar sejak India bagian utara, Bangladesh, Burma, Cina, Kamboja, Vietnam, Thailand, Semenanjung Malaya, Indonesia dan Filipina. Di Indonesia didapati di Mentawai, Sumatra, Kalimantan, Jawa, dan Bali.
Cyclemys dentata banyak diperdagangkan untuk dipelihara. Selain itu, hewan ini secara tradisional juga menjadi buruan untuk memenuhi kebutuhan protein di pedalaman. Meskipun mengalami tekanan sedemikian, hewan ini belum dilindungi oleh undang-undang RI. Uni Konservasi Dunia, IUCN, memandangnya masih Berisiko Rendah (Lower Risk).[5]
Mereka adalah hewan omnivora. Di alam liar, mereka memakan beberapa jenis serangga seperti jangkrik dan belalang, lalu beberapa molusca. Namun, mereka juga tidak menolak buah-buahan dan sayur-sayuran
Kura-kura bergerigi (Cyclemys dentata) mendapatkan namanya dari gerigi yang ada pada perisainya, meskipun sifat ini tidak istimewa. Kura-kura ini sering diperjual-belikan sebagai hewan timangan dan dalam perdagangan juga dikenal sebagai kura-kura ceper, walaupun nama yang akhir ini bisa menyesatkan. Ada pula yang menyebutnya kura-kura daun, mengikuti namanya dalam bahasa Inggris, Asian Leaf Turtle.
La tartaruga foglia asiatica (Cyclemys dentata Gray, 1831) è una specie di tartaruga della famiglia dei Geoemididi[2].
È una specie di modeste dimensioni, con un carapace lungo poco più di 200 mm. La forma di quest'ultimo è ovoidale e il margine posteriore è dentato. La colorazione e il pattern di testa, carapace, piastrone e ponte sono piuttosto simili a quelli di C. atripons. Tuttavia, alcune caratteristiche permettono la distinzione da quest'ultima: la pigmentazione di fondo del carapace è tendenzialmente marrone scura; la gola presenta striature e/o venature scure (anziché essere uniformemente gialla); il ponte non è mai completamente nero e, anzi, può essere del tutto giallo; negli immaturi le striature del collo sono più sottili e il piastrone è solitamente marrone chiaro (invece che giallo). La dieta è onnivora e comprende piante, frutta, insetti, molluschi e altri invertebrati sia acquatici che terrestri[3].
La tartaruga foglia asiatica è distribuita nel Sud-est asiatico, dalle regioni peninsulari di Thailandia e Malaysia, attraverso Singapore, le isole di Giava e Sumatra, per finire al Borneo e alle Filippine (Palawan, isole Sulu). È una specie semi-acquatica che popola foreste e boschi collinari e planiziali, preferendo torrenti e fiumi dalle acque basse. Gli immaturi sono tendenzialmente più acquatici degli adulti[3].
Ancora relativamente diffusa, sebbene sia costantemente e intensamente prelevata per sostenere il mercato alimentare e quello terraristico[3].
La tartaruga foglia asiatica (Cyclemys dentata Gray, 1831) è una specie di tartaruga della famiglia dei Geoemididi.
Kura-kura Bergerigi (Cyclemys dentata)[2] adalah spesies kura-kura yang terdapat di Asia Tenggara, termasuk Malaysia. Mereka biasa terdapat dalam perdagangan haiwan peliharaan; tempurung carapace mereka menyerupai Cuora amboinensis hibrid .
Kura-kura Bergerigi boleh membesar sehingga 6 hingga 9.5 inci (15 hingga 24 cm) panjang dan 4.5 hingga 6.5 inci lebar.
Kura-kura Bergerigi ini akan memancutkan kandungan sistem pencernaannya apabila ia merasa terancam. Kura-kura Bergerigi tergolong dalam kumpulan haiwan yang dikenali sebagai kura-kura, yang merujuk secara umum kepada haiwan yang tergolong dalam golongan benda hidup, alam haiwan, bertulang belakang (vertebrat), kelas reptilia. Tubuh Kura-kura Bergerigi dilindungi oleh kerangka khas yang terbentuk dari rusuk mereka. Kesemua kura-kura, sama ada yang masih hidup atau telahpun pupus merupakan dari susunan Chelonia, termasuk super susunan Testudines. Ia mampu membesar sehingga sepanjang 15 hingga 24 cm (6 hingga 9.5 inci) dan 4.5 to 6.5 inci lebar.
Ia merupakan haiwan maserba yang makan haiwan yang dapat ditangkap oleh mereka termasuk invertebrata, siput, moluska, ketam, ikan, udang, serangga, katak, cacing dan tumbuhan.
Tempoh matang kura-kura ini tidak diketahui. Kura-kura Daun Asia betina akan membina sarang dan bertelur sehingga 5 kali dengan 2 hingga 4 biji serangkap di tebing paya atau kolam setiap tahun.
Telur-telur itu akan dikambus dan ditinggalkan tanpa dijaga untuk berkembang bersendirian. Selepas menetas, anak kura-kura akan menggali keluar dari sarang di bawah tanah mereka dan merangkak keluar untuk mencari perlindungan di dalam air.
Kura-kura ini boleh didapati di Utara India, Bangladesh, Myanmar (Burma), Thailand, Kemboja, Vietnam, Malaysia Barat, Indonesia (Sumatera, Jawa, Borneo, Bali), Filipina (Palawan: Kepulauan Calamian dll.), dan China.
Kepala
Plastron
_(6683957887).jpg)
|coauthors= tidak diketahui diabaikan (guna |author=) (bantuan) Kura-kura Bergerigi (Cyclemys dentata) adalah spesies kura-kura yang terdapat di Asia Tenggara, termasuk Malaysia. Mereka biasa terdapat dalam perdagangan haiwan peliharaan; tempurung carapace mereka menyerupai Cuora amboinensis hibrid .
De Maleisische doornschildpad,[2] ook wel bladschildpad, Javaanse bladschildpad of Maleise doornschildpad (Cyclemys dentata) is een schildpad uit de familie Geoemydidae.[3]
De Maleisische doornschildpad komt voor in grote delen van Azië, in Bangladesh, Cambodja, China, noordelijk India, Maleisië, Myanmar, Thailand en Vietnam. In Indonesië komt de schildpad voor op Bali, Borneo, Java en Sumatra, op de Filipijnen is de soort onder andere te vinden op Palawan en de Calamianeilanden.
De habitat bestaat uit ondiepe wateren, de schildpad is niet heel sterk aan water gebonden en zont regelmatig, maar blijft wel in de buurt van oppervlaktewater. De soort kan zowel in laaglanden als in bergstreken worden aangetroffen.
De maximale schildlengte is ongeveer 26 centimeter, vrouwtjes worden groter dan mannetjes maar hebben een kortere, dunnere staart. De schildpad heeft een rond schild in vergelijking met andere schildpadden en is bruin van kleur. De schildkleur is variabel, van roodbruin tot groen of zwartgrijs. De achterste hoornplaten van het rugschild eindigen vaak in puntige, zaagachtige uitsteeksels. Het schild is vrij plat en alleen in het midden koepelvormig, de randen staan wat zijwaarts gericht. Het schild heeft een enkele lengtekiel die vooral bij jongere dieren te zien is. De hoornplaten hebben een stralentekening en zijn duidelijk te onderscheiden, alleen bij oudere dieren vervagen de kleuren. Oudere exemplaren hebben ook gladdere hoornplaten dan jongere dieren. Het buikschild of plastron aan de onderzijde is geel van kleur en iedere hoornplaat draagt een opvallend patroon van straalsgewijze dunne donkere lijnen.
Door het strepenpatroon op de hoornplaten van het schild en de puntige uitsteeksels van de hoornplaten is de schildpad goed gecamoufleerd en lijkt sprekend op een blad.
De kop en nek hebben kleine groefjes bestaande uit oranjegele strepen.[4] Met name aan de onderzijde van de kop zijn deze goed te zien. De snavelachtige bek heeft geen tandachtige uitsteeksels aan weerszijden zoals bij verwante soorten schildpadden wel worden aangetroffen.
De Maleisische doornschildpad staat bekend als een actieve en niet erg agressieve soort. De schildpad wordt wel als huisdier gehouden in een aquarium. Als de schildpad wordt opgepakt laat deze een smerig ruikende vloeistof uit de anaalklieren lopen die vijanden afschrikt.[5]
De schildpad is een omnivoor, en eet zowel dierlijk als plantaardig materiaal. In gevangenschap gehouden exemplaren worden vaak gevoerd met insecten, wormen, fruit en vissen.
Vrouwtjes produceren meerdere keren per jaar een legsel. Een legsel bestaat meestal uit niet meer dan twee tot vier eitjes, die echter relatief groot zijn voor een kleine soort, en zo'n 5,5 bij 3,5 centimeter meten. Het buikschild van een zwanger vrouwtje verandert wat van vorm door de grotere eitjes, maar de uit het ei gekropen juvenielen meten gemiddeld al bijna 6 centimeter. Jongere dieren zijn voornamelijk in het water te vinden, oudere exemplaren komen vaak aan land om te zonnen.
Mannetjes zijn pas na acht jaar volwassen, bij de vrouwtjes duurt dit nog langer en deze zijn pas na tien tot twaalf jaar geslachtsrijp.[5]
De Maleisische doornschildpad is een van de zeven soorten uit het geslacht Cyclemys, die ook wel doornschildpadden worden genoemd.[6] De soort werd voor het eerst wetenschappelijk beschreven door John Edward Gray in 1831. Oorspronkelijk werd de wetenschappelijke naam Emys dentata gebruikt. Ondanks het zeer grote verspreidingsgebied worden er geen ondersoorten erkend.
Vroeger had de doornschildpad een veel grotere verspreiding dan tegenwoordig het geval is. Dat komt niet doordat de schildpad achteruit is gegaan, maar doordat de verschillende variaties van het dier tegenwoordig als aparte soorten worden beschouwd. Voorbeelden van soorten die vroeger tot de Maleisische doornschildpad werden gerekend zijn Cyclemys fusca, Cyclemys gemeli, Cyclemys oldhamii en Cyclemys tcheponensis.[7]
De wetenschappelijke geslachtsnaam Cyclemys is een samenstelling van Oudgrieks κύκλος (kuklos), 'kring' en ἐμύς (emus), 'schildpad'. De naam betekent dus 'ronde schildpad' wat slaat op de vorm van het schild van bovenaf gezien.
De Maleisische doornschildpad, ook wel bladschildpad, Javaanse bladschildpad of Maleise doornschildpad (Cyclemys dentata) is een schildpad uit de familie Geoemydidae.
Asialøvskilpadden (cyclemys dentata) er en ferskvannskilpadde som lever i Sørøst-Asia.
Det ovale ryggskjoldet til asialøvskilpadden har taggete bakkant og er lyse- til mørkebrunt (noen ganger mahognifarget) med svarke mørke tegninger. Bukskjoldet har tydelige tegninger, med linjer som stråler ut fra midten av hvert skjell. Som hos de fleste skilpadder er hannen mindre enn hunnen og har lengre og tykkere hale.
Når asialøvskilpadden føler seg truet, trekker den seg inn i skallet eller dykker ned til bunnen av vannet og gjemmer seg i gjørma. Hunnen graver et reirkammer der hun legger opptil 5 kull med 2-4 forholdvis store egg i året. Bukskjoldet blir bøyelig for at hunnen skal kunne legge eggene, noe som er uvanlig blant skilpadder. De nyutklekkede ungene er mer tilpasset å leve i vann enn de voksne, og har pigger eller torner rundt kanten av ryggskjoldet - kanskje for å avskrekke bytteetere. Disse utvekstene forsvinner med alderen.
Asialøvskilpadden er altetende: Den eter virvelløse dyr, rumpetroll og planter, og er svært aktiv både på land og i vann, men foretrekker grunne elver enten i fjellene eller i lavlandet.
Asialøvskilpadden (cyclemys dentata) er en ferskvannskilpadde som lever i Sørøst-Asia.
Det ovale ryggskjoldet til asialøvskilpadden har taggete bakkant og er lyse- til mørkebrunt (noen ganger mahognifarget) med svarke mørke tegninger. Bukskjoldet har tydelige tegninger, med linjer som stråler ut fra midten av hvert skjell. Som hos de fleste skilpadder er hannen mindre enn hunnen og har lengre og tykkere hale.
Når asialøvskilpadden føler seg truet, trekker den seg inn i skallet eller dykker ned til bunnen av vannet og gjemmer seg i gjørma. Hunnen graver et reirkammer der hun legger opptil 5 kull med 2-4 forholdvis store egg i året. Bukskjoldet blir bøyelig for at hunnen skal kunne legge eggene, noe som er uvanlig blant skilpadder. De nyutklekkede ungene er mer tilpasset å leve i vann enn de voksne, og har pigger eller torner rundt kanten av ryggskjoldet - kanskje for å avskrekke bytteetere. Disse utvekstene forsvinner med alderen.
Cyclemys dentata je sladkovodná korytnačka z čeľade Bataguridae.
Karapax má dlhý až 25 cm. Pancier má veľmi plochý a oválny. Pohlavie je obťažné rozlíšiť. Samec má koreň chvosta hrubší. Farba karapaxu dospelých jedincov je hnedá a bez kresby. Farba plastrónu je svetlo až tmavohnedá s tmavými pruhmi na každom štítku. U starších korytnačiek nahrádza pevné spojenie hornej a dolnej časti panciera tkanivo dovoľujúce zaklapnutie pri nebezpečenstve. Hlava aj končatiny majú hnedú farbu a bodky sivej farby. Na hlave má menej výrazné okrové či červenoružové pruhy. Na prstoch má silné a ostré pazúry.[1]
Patrí medzi všežravé korytnačky. Živí sa vodnými rastlinami, bezstavovcami a drobnými rybkami.[2] V zajatí je aj mleté mäso, vnútornosti, ryby, hmyz, granuly aj varené vajíčka, sladké ovocie, listy šalátu a púpavy.[3]
Samica kladie väčšinou 2 – 4 vajcia, ktoré majú tvrdú škrupinku a podlhovastý tvar. Vajcia zahrabáva do pôdy, často do piesku. Inkubačná doba trvá 80 dní. Mláďatá majú okraj panciera výrazne zubatý, s tým tiež súvisí meno korytnačky. Mláďatá sú prevažne mäsožravce, všežravcami sa stávajú až postupne, ako rastú. Odchov mláďat nie je častý, ale možný je.[1]
Je veľmi prispôsobivá, možno ju nájsť aj vo výškach až 1 000 m n. m. Obýva predovšetkým juhovýchodnú Áziu, a to od územia od Indie až po Vietnam, Indonéziu až Filipíny. Žije hlavne v horských lesoch, v plytkých tôňach, zatopených poliach a lúkach, potokoch s brehmi s hustým rastlinným porastom, ktorý je bohatý na vodný hmyz a ryby.[3] Uprednostňuje stojaté vody.[4] V dospelosti prebýva prevažne vo vode ako väčšina vodných korytnačiek, občas sa slní na brehu.[2]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cyclemys dentata
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Cyclemys dentata
Cyclemys dentata je sladkovodná korytnačka z čeľade Bataguridae.
Cyclemys dentata[5] är en sköldpaddsart som beskrevs av Gray 1831. Cyclemys dentata ingår i släktet Cyclemys och familjen Geoemydidae.[6][7] IUCN kategoriserar arten globalt som nära hotad.[1] Inga underarter finns listade i Catalogue of Life.[6] Det svenska trivialnamnet asiatisk lövsköldpadda förekommer för arten.
Denna sköldpadda förekommer i Sydostasien från Bangladesh till Vietnam och över Malackahalvön till Borneo, västra Filippinerna och Bali. Den går på land och simmar i sötvatten.[1]
Wikimedia Commons har media som rör Cyclemys dentata.
Wikispecies har information om Cyclemys dentata.
Denna artikel om sköldpaddor saknar väsentlig information. Du kan hjälpa till genom att tillföra sådan.
Cyclemys dentata är en sköldpaddsart som beskrevs av Gray 1831. Cyclemys dentata ingår i släktet Cyclemys och familjen Geoemydidae. IUCN kategoriserar arten globalt som nära hotad. Inga underarter finns listade i Catalogue of Life. Det svenska trivialnamnet asiatisk lövsköldpadda förekommer för arten.
Denna sköldpadda förekommer i Sydostasien från Bangladesh till Vietnam och över Malackahalvön till Borneo, västra Filippinerna och Bali. Den går på land och simmar i sötvatten.
Загальна довжина досягає 24 см. Голова вкрита великими щитками. Форма карапаксу овальна, пласка з добре вираженим кілем. Його краї зубчасті та вкриті шипиками. Кінцівки повністю ребристі з вираженою низкою поперечних лусок. У самців більш довгі і товсті хвости, ніж у самиць. У молодих особин карапакс сплощений із зазубленим заднім краєм.
Голова коричнева з чорними плямами. Шия жовтувато-коричнева з темними поздовжніми смугами. Забарвлення карапаксу коливається від світло- до темно-коричневого кольору з лініями оливкового або чорного забарвлення, що переходять на пластрон. Пластрон може бути жовтим, коричневим або чорним.
Полюбляє дрібні струмки у горах і на рівнинах. Харчується овочами, фруктами, рисовим листям, плодами, листям салату, капусти, рибою, креветками, хробаками, дрібними равликами. Полює у воді та на суші.
Самиця відкладає до 5 кладок по 2—4 яйця щорічно. Яйця мають тверду оболонку, розміром 55×32 мм. Інкубація при температурі 30 °C триває 75—90 днів. Новонароджені черепашата 56 мм завдовжки.
Мешкає від північного сходу Індії, Бангладеш через М'янму, Таїланд, Камбоджу, південь Китаю, В'єтнам і весь півострів Малакка до Яви, Суматри й Калімантан в Індонезії, і на сході Філіппін.
Cyclemys dentata là một loài rùa trong họ Emydidae. Loài này được Gray mô tả khoa học đầu tiên năm 1831.[2]
Phương tiện liên quan tới Cyclemys dentata tại Wikimedia Commons
Cyclemys dentata là một loài rùa trong họ Emydidae. Loài này được Gray mô tả khoa học đầu tiên năm 1831.
齿缘摄龟（学名：Cyclemys dentata）为摄龟属的爬行动物。分布于从印度到印度支那、向南经马来半岛、印度尼西亚至巴厘、婆羅洲、菲律宾以及中国大陆的云南、广西等地，常生活于山区的溪流中。其生存的海拔上限为1300米。该物种的模式产地在印度，孟加拉和印度尼西亚爪哇。[2]
这是一篇與龜鱉相關的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。 齿缘摄龟（学名：Cyclemys dentata）为摄龟属的爬行动物。分布于从印度到印度支那、向南经马来半岛、印度尼西亚至巴厘、婆羅洲、菲律宾以及中国大陆的云南、广西等地，常生活于山区的溪流中。其生存的海拔上限为1300米。该物种的模式产地在印度，孟加拉和印度尼西亚爪哇。
ワシントン条約附属書II 分類 界 : 動物界 Animalia 門 : 脊索動物門 Chordata 亜門 : 脊椎動物亜門 Vertebrata 綱 : 爬虫綱 Reptilia 目 : カメ目 Testudines 亜目 : 潜頸亜目 Cryptodira 科 : イシガメ科 Geoemydidae 属 : マルガメ属 Cyclemys 種 : ノコヘリマルガメ C. dentata 学名 Cyclemys dentata (Gray, 1831) シノニム Emys dentata Gray, 1831
Cyclemys ovata Gray, 1863
ノコヘリマルガメ（Cyclemys dentata）は、爬虫綱カメ目イシガメ科マルガメ属に分類されるカメ。マルガメ属の模式種。
インドネシア（ジャワ島、スマトラ島、ボルネオ島）、シンガポール、タイ南西部、フィリピン（パラワン島、スールー諸島）、ブルネイ、マレーシア[1][2][3]
模式標本の産地（模式産地）はジャワ島（インドネシア）[3]。
最大甲長21センチメートルとマルガメ属最小種[3]。背甲は扁平で[1]、上から見ると楕円形や卵型[2][3]。椎甲板にはキールが入るが、成体では不明瞭な個体もいる[3]。後部縁甲板はやや鋸状に尖るが[1]、成体では不明瞭な個体もいる[3]。種小名dentataは「歯のある」の意で、後部縁甲板の突起に由来し和名と同義[3]。背甲の色彩は暗褐色や暗褐色、黒で、一部に不明瞭な暗色の斑点や筋模様が入る個体もいる[1][3]。背甲と腹甲の継ぎ目（橋）には黒い筋模様が入らない[3]。左右の股甲板の継ぎ目の長さ（間股甲板長）は、左右の肛甲板の継ぎ目の長さ（間肛甲板長）よりも短い[3]。左右の肛甲板の間には浅い切れ込みが入り、切れこみの角度は鋭角[3]。腹甲の色彩は黄褐色や淡褐色一色か、細い放射状の暗色斑が入る[1][3]
頭頂部の色彩は暗赤褐色や灰褐色で、不規則な小型の暗色斑が入る個体もいる[3]。側頭部から頸部にかけて褐色や赤褐色、黄褐色のやや細い筋模様が入る[3]。喉の色彩は灰褐色で、黄褐色の筋模様や虫食い状の斑紋が入る。[3]
卵は長径5.5-5.7センチメートル、短径3-3.5センチメートル[3]。幼体は背甲が上から見ると円形で、キールや縁甲板の鋸歯が明瞭[3]。明瞭な縁甲板の鋸歯も含めて上から見た幼体の背甲が木の葉形に見える事が英名（leaf=葉っぱ）の由来[3]。
核DNAやミトコンドリアDNAの塩基配列からの分子系統学的解析ではニシキバラマルガメやヒガシキバラマルガメ、ミナミクロハラマルガメと単系統群を形成すると推定され、中でも同所的に分布するミナミクロハラマルガメに最も近縁だと考えられている[3]。ミナミクロハラマルガメとは自然下でも交雑していると考えられている[3]。
フィリピンやボルネオ島の個体群をC. ovataとして独立種とする説もあったが、分子系統学的解析では本種とDNAが一致する事からシノニムとされる[3]。
主に標高1,000メートル以下にある森林内を流れる水深の浅い河川や池沼、水田、その周辺などに生息する[1][2][3]。半水棲ないし半陸棲[2][3]。薄明薄暮時や夜間に活動する事もある[3]。
食性は雑食と考えられている[3]。
繁殖形意は卵生。オスはメスの周囲を追いかけて交尾を迫る[3]。1回に2-4個の卵を年に4-5回に分けて産む[2][3]。メスは生後7-10年で性成熟する[3]。
生息地や中華人民共和国では食用とされることもある[3]。
開発による生息地の破壊、食用の乱獲などにより生息数は減少している[3]。
ペットとして飼育されることもあり、日本にも輸入されている[1][3]。流通量はやや多く[1]、主に野生個体が流通する[3]。安価で流通することや野生個体が主に流通するため輸送の状態や扱いが悪く、状態を崩したまま流通する個体も多かった[3]。以前はリーフタートルとして本種（マルガメ属）とオオヤマガメの幼体が区別されずに販売される事もあり、マルガメ属全体の分類が混乱している事から本種の名前で同属他種が流通していると考えられている[3]。 アクアリウム、アクアテラリウム、成体は大型の水場を設けたテラリウムなどで飼育される[3]。やや低温に弱い（特に幼体）ためケージ内は保温する[1][3]。飼育下では人工飼料や乾燥飼料にも餌付く[3]。協調性は良く複数飼育でも問題が起こりづらいものの、発情したオスは同種他種問わずに噛みつき交尾を迫るため場合によっては隔離する[3]。
腹甲
頭部
