El miagón cuquiellu[2] (Glaucidium cuculoides) ye una especie d'ave, Uxu, estrixiforme de la familia Strigidae. Ye nativa del norte d'Asia Meridional (centronorte y nordés d'India, Nepal, Bután, Bangladex, dacuando nel norte de Paquistán) y del sudeste asiáticu (Myanmar, Tailandia, sur de China, Camboya, Laos, Vietnam).[1] Ta Escastáu n'Ḥong Kong.
Estrémense les siguientes subespecies reconocíes:[3]
.
Esta páxina forma parte del wikiproyeutu Aves, un esfuerciu collaborativu col fin d'ameyorar y organizar tolos conteníos rellacionaos con esti tema. Visita la páxina d'alderique del proyeutu pa collaborar y facer entrugues o suxerencies. El miagón cuquiellu (Glaucidium cuculoides) ye una especie d'ave, Uxu, estrixiforme de la familia Strigidae. Ye nativa del norte d'Asia Meridional (centronorte y nordés d'India, Nepal, Bután, Bangladex, dacuando nel norte de Paquistán) y del sudeste asiáticu (Myanmar, Tailandia, sur de China, Camboya, Laos, Vietnam). Ta Escastáu n'Ḥong Kong.
Estrémense les siguientes subespecies reconocíes:
Glaucidium cuculoides austerum Ripley, 1948 Glaucidium cuculoides bruegeli (Parrot, 1908) Glaucidium cuculoides cuculoides (Vigors, 1831) Glaucidium cuculoides deignani Ripley, 1948 Glaucidium cuculoides delacouri Ripley, 1948 Glaucidium cuculoides persimile Hartert, 1910 Glaucidium cuculoides rufescens Y. C. S. Baker, 1926 Glaucidium cuculoides whitelyi (Blyth, 1867)El mussolet cucut (Glaucidium cuculoides) és un ocell de la família dels estrígids (Strigidae) que habita els boscos de muntanya del nord i est de l'Índia, sud-est del Tibet, sud de la Xina, Hainan i Sud-est Asiàtic.
El mussolet cucut (Glaucidium cuculoides) és un ocell de la família dels estrígids (Strigidae) que habita els boscos de muntanya del nord i est de l'Índia, sud-est del Tibet, sud de la Xina, Hainan i Sud-est Asiàtic.
Aderyn a rhywogaeth o adar yw Cordylluan resog Asia (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: cordylluan rhesog Asia) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Glaucidium cuculoides; yr enw Saesneg arno yw Cuckoo owlet. Mae'n perthyn i deulu'r Tylluanod (Lladin: Strigidae) sydd yn urdd y Strigiformes.[1]
Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn G. cuculoides, sef enw'r rhywogaeth.[2]
Mae'r cordylluan resog Asia yn perthyn i deulu'r Tylluanod (Lladin: Strigidae). Dyma rai o aelodau eraill y teulu:
Rhestr Wicidata:
rhywogaeth enw tacson delwedd Cordylluan Glaucidium passerinum Cordylluan Bolifia Glaucidium bolivianum
.jpg)
.jpg)
_in_tree.jpg)
_in_tree.jpg)
Aderyn a rhywogaeth o adar yw Cordylluan resog Asia (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: cordylluan rhesog Asia) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Glaucidium cuculoides; yr enw Saesneg arno yw Cuckoo owlet. Mae'n perthyn i deulu'r Tylluanod (Lladin: Strigidae) sydd yn urdd y Strigiformes.
Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn G. cuculoides, sef enw'r rhywogaeth.
Der Kuckucks-Sperlingskauz (Glaucidium cuculoides, Syn.: Taenioglaux cuculoides), auch Kuckuckszwergkauz genannt, ist eine Vogelart aus der Familie der Eigentlichen Eulen (Strigidae).[1][2][3]
Er kommt in Südostasien und auf dem Indischen Subkontinent, in Bangladesch, Bhutan, China, Indien, Indochina, Myanmar, Pakistan, Thailand und Vietnam vor.
Das Verbreitungsgebiet umfasst Waldgebiete gemäßigter Zonen aus Kiefern und Eichen, subtropische immergrüne Dschungel, buschbestandene Lebensräume, aber auch Parks und Gärten bis 2100 m.[4][5]
Der Kuckucks-Sperlingskauz erreicht eine Größe von 22 bis 25 cm, das Männchen wiegt 150–176, das Weibchen etwa 240 g, die Flügelspannweite beträgt 40 bis 45 cm. Die Oberseite ist dunkel rotbraun, der Kopf graubraun, die Unterseite etwas heller gefiedert. Auffallend sind die zahlreichen hellen bis fast weißen Querbänderungen. Der Bauch ist längs gestrichelt. Der kleine flache Kopf mit deutlichen „Augenbrauen“ und hellem Augenring hat ein deutliches Occipitalgesicht, die Iris ist leuchtend gelb. Die Krallen der vier Zehen einschließlich der Wendezehe sind schwarz und glatt.
Der Kauz ähnelt dem Dschungel-Sperlingskauz, ist aber größer, hat gelbbraune statt rotbraune Querbänderungen und gestreifte Flanken.[5][4][3]
Der Ruf des Männchens wird als 7 bis 14 Sekunden lang anhaltendes (kuckucksartiges) Trillern „kwuhk-kuhk-ke-kwuhk-kwuhk-kekekwuhr-kwuhr-kwuhrr-kwurrekkwurrekwuhr“ oder als einfaches „Hup“ beschrieben.[4][3]
Es werden folgende Unterarten anerkannt:[4][6]
Die Nahrung besteht aus Spechten, Reptilien, Amphibien, Insekten. Um eine Spechthöhle zu besetzen, erlegt der Kauz den Specht. Der Kuckucks-Sperlingskauz ist dämmerungs- und tagaktiv, oft auf einem exponierten Ansitz zu finden. Der wellenförmige Flug erinnert an einen Specht. Gerne wird der Schwanz steil aufgerichtet (gestelzt).[3]
Die Brutzeit liegt zwischen April und Juni in Nepal, ansonsten zwischen April und Mai. Das Weibchen legt 4–6 Eier und brütet erst nach Legen des letzten Eis, die Küken schüpfen nahezu gleichzeitig. Das Männchen versorgt das brütende Weibchen.[3][4][5]
Die Kuckucks-Sperlingskauz gilt als nicht gefährdet (least concern).[7]
Der Kuckucks-Sperlingskauz (Glaucidium cuculoides, Syn.: Taenioglaux cuculoides), auch Kuckuckszwergkauz genannt, ist eine Vogelart aus der Familie der Eigentlichen Eulen (Strigidae).
Er kommt in Südostasien und auf dem Indischen Subkontinent, in Bangladesch, Bhutan, China, Indien, Indochina, Myanmar, Pakistan, Thailand und Vietnam vor.
Das Verbreitungsgebiet umfasst Waldgebiete gemäßigter Zonen aus Kiefern und Eichen, subtropische immergrüne Dschungel, buschbestandene Lebensräume, aber auch Parks und Gärten bis 2100 m.
ठूलो डुन्डुल नेपालमा पाइने एक प्रकारको चराको नाम हो । यसलार्इ अङ्ग्रेजीमा "एसियन बार्ड आउलेट" (Asian Barred Owlet) भनिन्छ ।
ठूलो डुन्डुल नेपालमा पाइने एक प्रकारको चराको नाम हो । यसलार्इ अङ्ग्रेजीमा "एसियन बार्ड आउलेट" (Asian Barred Owlet) भनिन्छ ।
The Asian barred owlet (Glaucidium cuculoides) is a species of pygmy owl native to the temperate forests of southern China (Southwest, South Central and parts of East China), northeastern parts of the Indian Subcontinent (Outer Himalaya and Northeast India, Nepal, Bhutan, and northern Bangladesh) and mainland Southeast Asia (Myanmar, Thailand, Cambodia, Laos and Vietnam).
The Asian barred owlet (Glaucidium cuculoides) is a species of pygmy owl native to the temperate forests of southern China (Southwest, South Central and parts of East China), northeastern parts of the Indian Subcontinent (Outer Himalaya and Northeast India, Nepal, Bhutan, and northern Bangladesh) and mainland Southeast Asia (Myanmar, Thailand, Cambodia, Laos and Vietnam).
El mochuelo cuco[2] (Glaucidium cuculoides) es una especie de ave estrigiforme de la familia Strigidae. Es nativa del norte de Asia Meridional (centronorte y noreste de India, Nepal, Bután, Bangladés, ocasionalmente en el norte de Pakistán) y del sudeste asiático (Birmania, Tailandia, sur de China, Camboya, Laos, Vietnam).[1] Está extintiguido en Hong Kong.
Se distinguen las siguientes subespecies reconocidas:[3]
El mochuelo cuco (Glaucidium cuculoides) es una especie de ave estrigiforme de la familia Strigidae. Es nativa del norte de Asia Meridional (centronorte y noreste de India, Nepal, Bután, Bangladés, ocasionalmente en el norte de Pakistán) y del sudeste asiático (Birmania, Tailandia, sur de China, Camboya, Laos, Vietnam). Está extintiguido en Hong Kong.
Se distinguen las siguientes subespecies reconocidas:
Glaucidium cuculoides austerum Ripley, 1948 Glaucidium cuculoides bruegeli (Parrot, 1908) Glaucidium cuculoides cuculoides (Vigors, 1831) Glaucidium cuculoides deignani Ripley, 1948 Glaucidium cuculoides delacouri Ripley, 1948 Glaucidium cuculoides persimile Hartert, 1910 Glaucidium cuculoides rufescens E. C. S. Baker, 1926 Glaucidium cuculoides whitelyi (Blyth, 1867)Glaucidium cuculoides Glaucidium generoko animalia da. Hegaztien barruko Strigidae familian sailkatua dago.
Glaucidium cuculoides Glaucidium generoko animalia da. Hegaztien barruko Strigidae familian sailkatua dago.
Raitavarpuspöllö (Glaucidium cuculoides) on pöllöihin kuuluva lintu. Sitä tavataan Etelä- ja Kaakkois-Aasiassa seuraavissa maissa: Intia, Nepal, Bhutan, Bangladesh, Pakistan, Myanmar, Thaimaa, Kiina, Kambodža, Laos, Vietnam). Sen luontaista elinpiiriä on lauhkean, subtrooppisen ja trooppisen vyöhykkeen metsät ja pensastot.[1].
Sillä on kahdeksan alalajia:[2]
Raitavarpuspöllö (Glaucidium cuculoides) on pöllöihin kuuluva lintu. Sitä tavataan Etelä- ja Kaakkois-Aasiassa seuraavissa maissa: Intia, Nepal, Bhutan, Bangladesh, Pakistan, Myanmar, Thaimaa, Kiina, Kambodža, Laos, Vietnam). Sen luontaista elinpiiriä on lauhkean, subtrooppisen ja trooppisen vyöhykkeen metsät ja pensastot..
Glaucidium cuculoides
La Chevêchette cuculoïde (Glaucidium cuculoides) est une espèce d'oiseaux de la famille des Strigidae.
Cette espèce vit dans le piedmont de l'Himalaya, au Bangladesh, au Bhoutan, dans le sud de la Chine et en Asie du Sud-Est continentale.[1]
Cette petite chouette mesure de 22 à 25 cm de long, de 40 à 45 cm d'envergure et pèse de 150 à 250 g.
La chevêchette cuculoïde est un rapace diurne carnivore.
Elle mange des oiseaux (en particulier des pics), des reptiles, des amphibiens et des insectes.
Glaucidium cuculoides
La Chevêchette cuculoïde (Glaucidium cuculoides) est une espèce d'oiseaux de la famille des Strigidae.
De koekoeksdwerguil (Glaucidium cuculoides) is een vogel uit de familie van de uilen.
Deze soort komt voor van de Himalaya tot Zuidoost-Azië en telt 8 ondersoorten:
Glaucidium cuculoides é uma espécie de ave da família Strigidae. Pode ser encontrada em Bangladesh, Butão, Camboja, China, Índia, Laos, Mianmar, Nepal, Paquistão, Tailândia e Vietnã.[1]
Glaucidium cuculoides é uma espécie de ave da família Strigidae. Pode ser encontrada em Bangladesh, Butão, Camboja, China, Índia, Laos, Mianmar, Nepal, Paquistão, Tailândia e Vietnã.
Kuvičok jarabý[2] (Glaucidium cuculoides alebo Taenioglaux cuculoides[2]) je malý druh sovy z Ázie[3]. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kuvičok jarabý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia je stúpajúca z dôvodu postupujúcej degradácie krajiny, ktorá vytvára vhodné priestory pre kuvička jarabého.[1]
Pozri aj: Glaucidium
Kuvičok jarabý meria iba 22 – 25 cm[3][4][5]. Krídlo meria 131 – 168 cm[3][4] a chvost je dlhý 75 – 114 mm[3][4]. Hmotnosť samcov je 150 – 176 g, samica váži 240 g[3][4][5] a je len o málo väčšia ako samček.[3] Kuvičok jarabý je tmavohnedý alebo olivovohnedý s hustými belavými priečnymi čiarami. Na hlave má svetlé husté pásiky a bielu bradu. Hlava je okrúhla, na záhlaví nemá „okcipitálnu tvár“. Spodná časť tela je biela so skupinami priečne pruhovaných pierok, zoskupených do tmavohnedých pozdĺžnych pásov. Chvost je čiernohnedý so šiestimi belavými priečnymi úzkymi pásmi. Pazúry tmavohnedé, oči sú výrazne citrónovožlté a zobák zelenkavo-žltý.[3].
Od kuvička obojkového sa rozlišuje tak, že má na hlave svetlé páskovanie a nie bodkovanie a nemá „okcipitálnu tvár“. Na rozdiel od kuvička džungľového je väčší a spodnú časť teľa nemá priečne pásikavú ale zvisle pruhovanú.
Samec kuvička jarabého sa ozýva melodickými sériami postupne sa zrýchľujúcim sledom striedavými „kwü kwü ke kwü-ke kwüke kwüke kwükekwüke..“[3] Séria začína pomaly a postupne zosilňuje. Jedna séria trvá 5 – 20 s. s náhlym ukončením.[4][3]
Kuvičok jarabý je stály vták, nemigruje. Svoju západnú hranicu rozšírenia dosahuje v Himalájach maximálne 2 700 m n. m. a východným smerom sa jeho areál rozprestiera až po Juhovýchodnú Áziu.[3]
V Himalájach obýva horské a podhorské borovicovovo-dubové lesy s rododendrónmi a v najnižších polohách svojho areálu rozšírenia subtropickú i tropickú stálozelenú džungľu. Nevyhýba sa ani blízkosti ľudí, môže sa vyskytovať v parkoch a záhradách.[3]
Kuvičok jarabý je druh zväčša s dennou aktivitou. Často je pozorovaný sediaci na otvorených miestach na plnom slnku, posedávajúci na vetvách a zlomených pňoch i loviaci ktorúkoľvek dennú hodinu. Takisto sa môže ozývať po celý deň, hoci hlasovo najaktívnejší je za šera a niekoľko hodín po západe slnka. Ak ho objavia vtáky, ktoré patria tiež medzi jeho korisť a útočia na neho, zaujme nehybnú a strnulú polohu a pomaly pritom kýve chvostom horizontálne.[3].
Kuvičok jarabý hniezdi v mesiacoch apríl až máj, vo vyšších polohách až do júna. Hniezdi v prirodzených stromových dutinách alebo vysekaných ďatlovitými, napríklad barbetovité (Megalaimidae), ktorých dokáže pritom aj usmrtiť. Zvyčajne znáša 4 biele okrúhle vajíčka (priemer 30 zmeraných vajec bol 35,8 x 30,4 mm.[3]
Kuvičok jarabý sa živý najmä veľkým hmyzom ako sú kobylky, koníky a cikády. Okrem toho uloví aj malé stavovce ako jašterice, drobné vtáky a hlodavce. Existuje pozorovanie, ako ulovil letiacu prepelicu poľnú.[3]
Kuvička jarabého ako prvý taxonomicky zaradil Nicholas Aylward Vigors v roku 1831 ako Noctua cuculoides.[6] V minulosti boli zaradené ako podruhy aj dnes už samostatné druhy kuvičok hnedochrbtý a kuvičok trilkavý.[3]
Rozlišuje sa 8 poddruhov:[7][5]
Poddruhy G. c. austerum, G. c. delacouri a G. c. deignani považujú autori König a Weick za synonymá poddruhu G. c. rufescens.[3]
Na spodnej časti tela má pásy priečne pruhovaných hnedých pierok na belavom podklade
Chvost je tmavší s priečnymi belavými pásikmi
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuvičok jarabý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kuvičok jarabý
Kuvičok jarabý (Glaucidium cuculoides alebo Taenioglaux cuculoides) je malý druh sovy z Ázie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kuvičok jarabý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia je stúpajúca z dôvodu postupujúcej degradácie krajiny, ktorá vytvára vhodné priestory pre kuvička jarabého.
Göksparvuggla[2] (Glaucidium cuculoides) är en sydasiatisk fågel i familjen ugglor inom ordningen ugglefåglar.[3]
Göksparvugglan är en liten uggla, endast 23 centimeter lång, men större än de flesta sparvugglearterna. Den är kraftigt bandad i brungult ovan och under, och streckad på flankerna.[4] Sången är ett bubblande visslande läte.[4]
Göksparvuggla delas in i åtta underarter med följande utbredning:[3]
DNA-studier indikerar att sparvuggla står närmare hökugglan (Surnia ulula) än göksparvugglan.[5] Eftersom sparvugglan är typart i släktet Glaucidium innebär det att hökugglan antingen kommer införlivas i Glaucidium eller att göksparvugglan och ytterligare några sparvugglearter lyfts ut till ett eget släkte. Inga större taxonomiska auktoriteter har dock ännu inte följt dessa nya forskningsresultat.
Arten trivs i öppen skog, ibland även i trädgårdar och odlade områden nära människan.[6] Den äter lite av varje, huvudsakligen insekter som skalbaggar, cikador och gräshoppor, men också grodor, ödlor, gnagare och småfäglar. Den är mestadels daglevande.[7]
Göksparvugglan lägger ägg från april-maj, in i juni i Nepal. Flygga ungar hittade i början av juli. Den häckar i ofodrade bon i trädhål och har rapporterats döda barbetter och hackspettar för att få tillgång till dem. Arten lägger fyra ägg.[7]
Arten har ett stort utbredningsområde och en stor population, och tros öka i antal.[1] Utifrån dessa kriterier kategoriserar IUCN arten som livskraftig (LC).[1] Världspopulationen har inte uppskattats, men den beskrivs som vanlig i stora delar av sitt utbredningsområde.[1]
_-_Flickr_-_Lip_Kee.jpg)
Wikimedia Commons har media som rör göksparvuggla.
Wikispecies har information om Glaucidium cuculoides.
Göksparvuggla (Glaucidium cuculoides) är en sydasiatisk fågel i familjen ugglor inom ordningen ugglefåglar.
Glaucidium cuculoides là một loài chim trong họ Strigidae.[2]
Glaucidium cuculoides (Vigors, 1831)
Охранный статус
Кукушковый воробьиный сыч[1] (лат. Glaucidium cuculoides) — птица из семейства совиных, обитающая в северных странах Южной Азии (в центральной и северо-восточной Индии, Непале, Бангладеш, иногда в Пакистане), Юго-Восточной Азии (Мьянме, Таиланде, Северном Китае, Камбодже, Лаосе, Вьетнаме).
Длина тела составляет около 23 сантиметров. Питается жуками и мелкими животными. Естественная среда обитания — умеренный лес. Этот вид обладает разноцветным оперением, в частности, сочетанием белого с коричневым. Часто птицы становятся домашними животными для состоятельных людей и, как правило, не живут долго в неволе. Из-за этого в настоящее время вид находится под охраной.
Кукушковый воробьиный сыч (лат. Glaucidium cuculoides) — птица из семейства совиных, обитающая в северных странах Южной Азии (в центральной и северо-восточной Индии, Непале, Бангладеш, иногда в Пакистане), Юго-Восточной Азии (Мьянме, Таиланде, Северном Китае, Камбодже, Лаосе, Вьетнаме).
Длина тела составляет около 23 сантиметров. Питается жуками и мелкими животными. Естественная среда обитания — умеренный лес. Этот вид обладает разноцветным оперением, в частности, сочетанием белого с коричневым. Часто птицы становятся домашними животными для состоятельных людей и, как правило, не живут долго в неволе. Из-за этого в настоящее время вид находится под охраной.
斑頭鵂鶹（Glaucidium cuculoides）是一種無角羽的貓頭鷹。頭部圓形，站的姿勢比其他小型貓頭鷹更接近水平方向。棲息於森林裏面，會用樹洞來築巢。叫聲似裝滿水的瓶子倒轉時的急促咯咯聲，於早晨時分叫。主要捉昆蟲，老鼠，甚至其他較小隻的貓頭鷹來吃。
斑頭鵂鶹是香港的常見留鳥，受動植物（瀕危物種保護）條例（第586章）保護。
斑頭鵂鶹主要分布在孟加拉、印度、中國（包括香港、海南島）、泰國等亞洲地區。過去可以分5個亞種[2]：尼泊爾亞種cuculoides腹部的白色羽毛範圍不大，前胸同腹部有深色的橫斑；persimile是海南島亞種，全身體羽較偏紅棕色。香港品種是whiteleyi亞種[3]。現時本物種包括下列八個亞種：
at Jayanti in Buxa Tiger Reserve in Jalpaiguri district of West Bengal, India.
at Jayanti in Buxa Tiger Reserve in Jalpaiguri district of West Bengal, India.
at Jayanti in Buxa Tiger Reserve in Jalpaiguri district of West Bengal, India.
_28.jpg)
_(42901530094).jpg)
.png){kind=small}
_at_Jayanti,_Duars,_WB_W_IMG_5737.jpg)
_at_Jayanti,_Duars,_WB_W_IMG_5735.jpg)
_at_Jayanti,_Duars,_WB_W_IMG_5703.jpg)
