El miagón encollaráu [2] (Glaucidium brodiei) ye una especie d'uxu de la familia Strigidae. Ye endemicu de Bangladex, Bután, Brunéi, Camboya, China, India, Indonesia, Laos, Malasia, Myanmar, Nepal, Paquistán, Taiwán, Tailandia y Vietnam. Ye posiblemente estinguíu n'Afganistán. [1]
El miagón encollaráu ye'l búho más pequeñu d'Asia, con un llargor de 15 cm y un pesu de 60 gramos.
Estrémense les siguientes subespecies reconocíes: [3]
Esta páxina forma parte del wikiproyeutu Aves, un esfuerciu collaborativu col fin d'ameyorar y organizar tolos conteníos rellacionaos con esti tema. Visita la páxina d'alderique del proyeutu pa collaborar y facer entrugues o suxerencies. El miagón encollaráu (Glaucidium brodiei) ye una especie d'uxu de la familia Strigidae. Ye endemicu de Bangladex, Bután, Brunéi, Camboya, China, India, Indonesia, Laos, Malasia, Myanmar, Nepal, Paquistán, Taiwán, Tailandia y Vietnam. Ye posiblemente estinguíu n'Afganistán.
El miagón encollaráu ye'l búho más pequeñu d'Asia, con un llargor de 15 cm y un pesu de 60 gramos.
Estrémense les siguientes subespecies reconocíes:
Glaucidium brodiei borneense Sharpe, 1893 Glaucidium brodiei brodiei (Burton, 1836) Glaucidium brodiei pardalotum (Swinhoe, 1863) Glaucidium brodiei sylvaticum (Bonaparte, 1850)El mussolet de collar (Glaucidium brodiei) és un ocell de la família dels estrígids (Strigidae) que boscos i matolls de les muntanyes del nord de Pakistan, nord i est de l'Índia, Bangladesh, est del Tibet, centre i sud de la Xina, Hainan, Taiwan i a través del Sud-est Asiàtic, fins a Sumatra i Borneo.
El mussolet de collar (Glaucidium brodiei) és un ocell de la família dels estrígids (Strigidae) que boscos i matolls de les muntanyes del nord de Pakistan, nord i est de l'Índia, Bangladesh, est del Tibet, centre i sud de la Xina, Hainan, Taiwan i a través del Sud-est Asiàtic, fins a Sumatra i Borneo.
Aderyn a rhywogaeth o adar yw Cordylluan dorchog (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: cordylluan torchog) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Glaucidium brodiei; yr enw Saesneg arno yw Collared owlet. Mae'n perthyn i deulu'r Tylluanod (Lladin: Strigidae) sydd yn urdd y Strigiformes.[1]
Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn G. brodiei, sef enw'r rhywogaeth.[2] Mae'r rhywogaeth hon i'w chanfod yn Asia.
Mae'r cordylluan dorchog yn perthyn i deulu'r Tylluanod (Lladin: Strigidae). Dyma rai o aelodau eraill y teulu:
Rhestr Wicidata:
rhywogaeth enw tacson delwedd Cordylluan Glaucidium passerinum Cordylluan Bolifia Glaucidium bolivianum
.jpg)
.jpg)
_in_tree.jpg)
_in_tree.jpg)
Aderyn a rhywogaeth o adar yw Cordylluan dorchog (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: cordylluan torchog) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Glaucidium brodiei; yr enw Saesneg arno yw Collared owlet. Mae'n perthyn i deulu'r Tylluanod (Lladin: Strigidae) sydd yn urdd y Strigiformes.
Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn G. brodiei, sef enw'r rhywogaeth. Mae'r rhywogaeth hon i'w chanfod yn Asia.
Der Wachtel-Sperlingskauz (Glaucidium brodiei), auch Wachtelkauz genannt, ist eine kleine Eulenart aus der Gattung der Sperlingskäuze. Er kommt ausschließlich in Ostasien vor.
Der Wachtel-Sperlingskauz erreicht eine Körpergröße von 15 bis 17 Zentimetern.[1] Der Kopf ist graubraun und weist zahlreiche weißliche und ockerfarbene Flecken auf. Federohren fehlen. Der Rücken ist graubraun mit dunklen und helleren Querstreifen. Die Art hat auffällige weiße Augenbrauen und einen weißen Flecken an der Kehle. Im Nacken befindet sich ein Occipitalgesicht.
Der Wachtel-Sperlingskauz besiedelt das Himalaya-Gebiet vom Norden Pakistans bis nach China und Taiwan. In südlicher Verbreitungsrichtung kommt er über Malaysia bis nach Sumatra und Borneo vor. Er ist ein Standvogel, der submontane und montane Wälder besiedelt. Er nutzt vor allem Lichtungen, Kahlschläge und Waldränder als Lebensraum. Seine Höhenverbreitung reicht von etwa 1.350 bis 2.750 Meter über NN.[1]
Der Wachtel-Sperlingskauz ist tag- und dämmerungsaktiv. Auch im hellen Sonnenschein kann man ihn gelegentlich beobachten, wie er Waldlichtungen überquert und auch jagt. Er weist insgesamt ein deutlich weniger nachtaktives Verhalten als eine Vielzahl anderer Eulen auf.[2] Seine Nahrung besteht überwiegend aus Kleinvögeln. Daneben schlägt er Mäuse, Eidechsen, Zikaden, Heuschrecken, Käfer und andere Insekten. Die Ornithologen Claus König und Friedhelm Weick beschreiben ihn als eine extrem mutige und angriffslustige Eule, die mitunter auch Vögel greift, die fast so groß sind wie sie selber.[2]
Im Himalaya fällt die Fortpflanzungsperiode in den Zeitraum März bis Juni. Er nutzt Baumhöhlen als Nistgelegenheit. Das Gelege umfasst in der Regel vier weiße Eier.
Der Wachtel-Sperlingskauz (Glaucidium brodiei), auch Wachtelkauz genannt, ist eine kleine Eulenart aus der Gattung der Sperlingskäuze. Er kommt ausschließlich in Ostasien vor.
सानो डुन्डुल नेपालमा पाइने एक प्रकारको चराको नाम हो । यसलार्इ अंग्रेजीमा "कलार्ड आउलेट" (Collared Owlet) भनिन्छ ।
सानो डुन्डुल नेपालमा पाइने एक प्रकारको चराको नाम हो । यसलार्इ अंग्रेजीमा "कलार्ड आउलेट" (Collared Owlet) भनिन्छ ।
The collared owlet (Taenioptynx brodiei), also known as the collared pygmy owl,[3] is a species of owl in the family Strigidae. Its natural habitat is submontane and montane forests with open spaces[4] and is distributed throughout oriental Asia.[5] It is the smallest owl in Asia, at 15 cm (5.9 in) and 60 g (2.1 oz).[4][6]
The collared owlet was first described in 1836 as Noctua brodiei by the English zoologist Edward Burton.[7] It was moved to the genus Glaucidium based on a comparison of mitochondrial DNA sequences and proved to be closely related to the jungle owlet (Glaucidium radiatum) and the Asian barred owlet (Glaucidium cuculoides).[8]
Two subspecies are recognised:[9]
The Sunda owlet (Taenioptynx sylvaticum) was formerly treated as a subspecies of the collared owlet. It was promoted to species status based on the results of a vocalisation study published in 2019.[9][10]
The collared owlet, being Asia's smallest owl species, measures between 15 and 17 cm.[6] Females are generally larger than the males, weighing approximately 63 g, whereas males weigh in at 52 g.[4]
This bird has a grey-brown colour (depending on age-morph) and has a barred back and flanks, while the head is more spotted than barred.[11] They have prominent white eyebrows, vibrant lemon-yellow-coloured eyes and a white throat patch.[12] The chin, center of the breast and belly are mostly white.[6] The pale collar and the two black spots on each side of the nape imitate eye spots and make it seem like the owl is staring at you from behind. This is known as the "occipital face". It has a greyish-brown pale-spotted pectoral band on upper breast and lacks ear-tufts.[4] You can see its tail when in flight, longer than most pygmy owls, and has rapid wingbeats.[6]
Collared owlets transition through various age-dependent colour morphs. A capture-recapture study of collared owlets in Taiwan provided evidence of this. On the first capture, the individual was 56 days old and showed fledgling colour morph stage; having less spots and barring on the back and top of the head and not having a completely formed occipital. On the second recapture, the individual was captured 165 days after hatching and demonstrated a rufous morph; having an overall orange-red colour, barred back, spots on the head and a formed occipital. On the third recapture, the individual was 394 days old and was in its final grey morph.[5]
The collared owlet has very unusual but distinctive vocalizations. The male produces a 4-note phrase "wüp-wüwü-wüp" repeated at intervals of a few seconds, sometimes having incomplete phrases ending in "wüwü".[4] Their call starts mellow and becomes shriller with excitement[13] while turning their head in all directions, creating a ventriloquial effect and making it hard to locate the bird.[4]
The collared owlet is a resident bird in its range.
The collared owlet has a very large range occurring in the Himalayas of northern Pakistan all the way to eastern China and Taiwan. Its range extends southwards through Malaysia.[4][3] This bird can be found in the following countries: Bhutan, Brunei Darussalam, Cambodia, China, India, Lao People's Democratic Republic, Malaysia, Myanmar, Nepal, Pakistan, Taiwan, Thailand and Viet Nam.[14]
Their preferred habitat varies from evergreen forests, forest edges,[6] mixed deciduous-evergreen forests with oak, rhododendron and fir[15] and open woodlands with scrub.[3] They can be found in submontane and montane habitats varying between 1350–2750 meters in altitude, but they have also been seen near cultivated lands as low as 700 meters in altitude.[4]
Species in the genus Taenioptynx are secondary cavity-nesters. This small owl does not create its own nest, but rather nests in natural tree hollows or chambers created by woodpeckers and barbets.[16]
The collared owlet is most active during daylight. Being diurnal, this bird can be seen perching, hunting and calling during most parts of the day, and sometimes during the night.[15] It is often mobbed by other small birds when roosting.[6]
Although not much is known about the reproductive methods of the collared owlet, it is believed that the mating couple only remains together during the period of breeding season, which is from March to April.[6]
As mentioned previously, they nest in natural tree hollows or holes created by woodpeckers or barbets, which are often very rotten and found high in tree trunks that are in a clearing or in an open area in the forest.[4] Clutch size varies from 3 to 5 eggs, which are round and white.[4] The eggs are laid between late April and mid-June and their young are fledged from mid-June to early August.[5]
Few studies have precisely identified the exact diet of the collared owlet, but we can presume that it is similar to the diet of its closest relative, the jungle owlet. The jungle owlet is seen to prey on small mammals such as house mice, little Indian field mice, brown spiny mice and white-toothed pygmy shrews; reptiles such as skinks; birds; amphibians and many invertebrates.[17] Therefore, the diet of the collared owlet consists mainly of small birds, insect, lizards, invertebrates and small mammals.[3] Although small in size, this raptor is extremely fierce and has been seen to capture prey as large as itself. Once their prey is captured, it is brought to a perch by its talons and torn up with upward pulls of the bill.[4]
Although the collared owlet is at least concern on the IUCN Red list,[14] its main threat is habitat loss. In a study examining the effects of fragmentation on nocturnal birds in Asia, collared owlets were never found in forest fragments smaller than 100 hectares.[18] The authors concluded that anthropogenic pressures such as deforestation can affect even small species such as the collared owlet.
The collared owlet (Taenioptynx brodiei), also known as the collared pygmy owl, is a species of owl in the family Strigidae. Its natural habitat is submontane and montane forests with open spaces and is distributed throughout oriental Asia. It is the smallest owl in Asia, at 15 cm (5.9 in) and 60 g (2.1 oz).
El mochuelo acollarado[2] (Glaucidium brodiei) es una especie de búho de la familia Strigidae. Es nativa de Bangladés Bután Brunéi Camboya, China, India, Indonesia, Laos, Malasia Birmania Nepal Pakistán, Taiwán, Tailandia y Vietnam. Es posiblemente extinto en Afganistán.[1]
El mochuelo acollarado es el búho más pequeño de Asia, con una longitud de 15 cm y un peso de 60 gramos.
Se distinguen las siguientes subespecies reconocidas:[3]
Datos: Q517694
Multimedia:
Especies: Taenioptynx brodiei
El mochuelo acollarado (Glaucidium brodiei) es una especie de búho de la familia Strigidae. Es nativa de Bangladés Bután Brunéi Camboya, China, India, Indonesia, Laos, Malasia Birmania Nepal Pakistán, Taiwán, Tailandia y Vietnam. Es posiblemente extinto en Afganistán.
El mochuelo acollarado es el búho más pequeño de Asia, con una longitud de 15 cm y un peso de 60 gramos.
Se distinguen las siguientes subespecies reconocidas:
Glaucidium brodiei borneense Sharpe, 1893 Glaucidium brodiei brodiei (Burton, 1836) Glaucidium brodiei pardalotum (Swinhoe, 1863) Glaucidium brodiei sylvaticum (Bonaparte, 1850)Glaucidium brodiei Glaucidium generoko animalia da. Hegaztien barruko Strigidae familian sailkatua dago.
Glaucidium brodiei Glaucidium generoko animalia da. Hegaztien barruko Strigidae familian sailkatua dago.
Kaulusvarpuspöllö (Glaucidium brodiei) on pöllöihin kuuluva lintu. Sitä tavataan Itä-Aasian maissa Bangladeshissa, Bhutanissa, Bruneissa, Kambodžassa, Kiinassa, Intiassa, Indonesiassa, Laosissa, Malesiassa, Myanmarissa, Nepalissa, Pakistanissa, Taiwanissa, Thaimaassa ja Vietnamissa. Afganistanista se on ehkä hävinnyt.[1]
Sen luontaista elinpiiriä ovat lauhkean vyöhykkeen metsät ja pensastot sekä subtrooppiset ja trooppiset kosteat metsät ja korkeiden seutujen pensastot.[1] Se on Aasian pienin pöllö, kooltaan 15 cm ja painaa 60 grammaa.
Sillä on neljä alalajia:[2]
Kaulusvarpuspöllö (Glaucidium brodiei) on pöllöihin kuuluva lintu. Sitä tavataan Itä-Aasian maissa Bangladeshissa, Bhutanissa, Bruneissa, Kambodžassa, Kiinassa, Intiassa, Indonesiassa, Laosissa, Malesiassa, Myanmarissa, Nepalissa, Pakistanissa, Taiwanissa, Thaimaassa ja Vietnamissa. Afganistanista se on ehkä hävinnyt.
Sen luontaista elinpiiriä ovat lauhkean vyöhykkeen metsät ja pensastot sekä subtrooppiset ja trooppiset kosteat metsät ja korkeiden seutujen pensastot. Se on Aasian pienin pöllö, kooltaan 15 cm ja painaa 60 grammaa.
Glaucidium brodiei
La Chevêchette à collier (Glaucidium brodiei) est une espèce d'oiseaux de la famille des Strigidae.
Cette espèce vit en Asie.
Glaucidium brodiei
La Chevêchette à collier (Glaucidium brodiei) est une espèce d'oiseaux de la famille des Strigidae.
Burung Hantu Kecil (bahasa Inggeris: Collared Owlet) ialah salah satu daripada haiwan yang terdapat di Malaysia. Nama sainsnya Glaucidium brodiei. [2]
Malaysia merupakan salah satu daripada 12 negara yang telah diiktiraf sebagai kepelbagaian raya "mega diversity" dari segi bilangan dan kepelbagaian flora dan fauna dengan 15,000 spesies pokok berbunga yang diketahui, 286 spesies mamalia, lebih 1,500 vertebrat darat, lebih 150,000 spesies invertebrat, lebih 1000 spesies rama-rama dan 12,000 spesies kupu-kupu, dan lebih 4,000 spesies ikan laut.
Burung Hantu Kecil boleh didapati di Semenanjung Malaysia.
Burung Hantu Kecil adalah haiwan yang tergolong dalam golongan benda hidup, alam haiwan, bertulang belakang (vertebrat), kelas Burung. Dalam aturan : , tergolong dalam keluarga : .Burung Hantu Kecil adalah haiwan berdarah panas, mempunyai sayap dan tubuh yang diselubungi bulu pelepah. Burung mempunyai paruh tanpa gigi.
Jantung Burung Hantu Kecil terdiri daripada 4 kamar seperti manusia. Kamar atas dikenali sebagai atria, sementara kamar bawah dikenali sebagai ventrikel.
Terdapat empat subspesies yang diakui:[3]
Sebagai burung, Burung Hantu Kecil membiak dengan cara bertelur. Telur yang dihasilkan mempunyai cangkerang keras di dalam sarang yang dibinanya.
Burung Hantu Kecil merupakan haiwan yang dilindungi di Malaysia dan memerlukan lesen pemburuan untuk memburunya.
Burung Hantu Kecil (bahasa Inggeris: Collared Owlet) ialah salah satu daripada haiwan yang terdapat di Malaysia. Nama sainsnya Glaucidium brodiei.
Malaysia merupakan salah satu daripada 12 negara yang telah diiktiraf sebagai kepelbagaian raya "mega diversity" dari segi bilangan dan kepelbagaian flora dan fauna dengan 15,000 spesies pokok berbunga yang diketahui, 286 spesies mamalia, lebih 1,500 vertebrat darat, lebih 150,000 spesies invertebrat, lebih 1000 spesies rama-rama dan 12,000 spesies kupu-kupu, dan lebih 4,000 spesies ikan laut.
De gekraagde dwerguil (Glaucidium brodiei) is een vogel uit de familie van de uilen.
Deze soort komt voor in Azië en telt 4 ondersoorten:
Janusugle (Glaucidium brodiei) er en art av ugle i familien Strigidae. Den er funnet i Afghanistan, Bangladesh, Bhutan, Brunei, Kambodsja, Kina, India, Indonesia, Laos, Malaysia, Myanmar, Nepal, Pakistan, Taiwan, Thailand og Vietnam. Dens naturlige habitat er tempererte skoger. Det er den minste uglen i Asia, med sine 15 cm og 60 gram.
Denne ornitologirelaterte artikkelen er foreløpig kort eller mangelfull, og du kan hjelpe Wikipedia ved å utvide den. Janusugle (Glaucidium brodiei) er en art av ugle i familien Strigidae. Den er funnet i Afghanistan, Bangladesh, Bhutan, Brunei, Kambodsja, Kina, India, Indonesia, Laos, Malaysia, Myanmar, Nepal, Pakistan, Taiwan, Thailand og Vietnam. Dens naturlige habitat er tempererte skoger. Det er den minste uglen i Asia, med sine 15 cm og 60 gram.
Glaucidium brodiei é uma espécie de ave da família Strigidae. Pode ser encontrada no Butão, Brunei Darussalam, Camboja, China, Índia, Indonésia, Laos, Malásia, Mianmar, Nepal, Paquistão, Taiwan, Tailândia e Vietnã.[1]
No momento, 4 subespécies são reconhecidas:[2]
.jpg)
|acessodata= (ajuda) Glaucidium brodiei é uma espécie de ave da família Strigidae. Pode ser encontrada no Butão, Brunei Darussalam, Camboja, China, Índia, Indonésia, Laos, Malásia, Mianmar, Nepal, Paquistão, Taiwan, Tailândia e Vietnã.
No momento, 4 subespécies são reconhecidas:
Glaucidium brodiei borneense Sharpe, 1893 Glaucidium brodiei brodiei (Burton, 1836) Glaucidium brodiei pardalotum (Swinhoe, 1863) Glaucidium brodiei sylvaticum (Bonaparte, 1850)Kuvičok obojkový[2] (Glaucidium brodiei) je najmenší druh sovy v Ázii[3]. Obýva pestrú paletu lesov Východnej Ázie (od horských a podhorských lesov mierneho pásma až subtrópy).[3] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kuvičok obojkový patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia ale pravdepodobne klesá kvôli deštrukcii biotopov.[1]
Meria iba 15 - 17 cm[3][4][5]. Krídlo 80 - 101 cm[3], chvost 56 - 71 mm[3]. Hmotnosť dvoch samcov bola 52 a 53 g, samica 63 g.[3] Hlavu má sivohnedú s radmi drobných svetlých bielych a žltobielych škvrniek. Má výrazné svetlé obočie a bielu škvrnu na hrdle. Na zadnej časti hlavy má škvrny usporiadané tak, že vyzerajú ako oči (okcipitálna tvár). Základná farba vrchnej časti tela je buď sivohnedá alebo červenohnedá s výraznými svetlými a tmavými priečnymi čiarami, spodok je svetlý so škvrnami, hruď s priečnymi čiarkami. Chvost je tmavý, má úzke svetlé alebo červenkasté priečne prúžky. Dúhovka je citrónovožltá alebo zlatožltá, zobák zelenkavo-žltý, pri koreni tmavší, nohy a prsty bledozelenožlté až olivovo-šedé, pazúry tmavohnedé. Samec a samica sa navzájom zafarbením nelíšia, mláďatá sú iba tmavšie s hustejšími škvrnami. Samica je väčšia a ťažšia ako samec.[3].
Pozri aj: Glaucidium
Samec kuvička obojkového sa ozýva 4 slabičným opakovaným wu wuwu wup, wu wuwu wup[5], alebo wü wüwü wüp[3] či hü hü-hü hü[4][6]. Medzi prvou a štvrtou slabikou uplynie 0,5 alebo 0,8 sekundy. Spev začína ticho a postupne zosilňuje. Zo začiatku pôsobí dojmom, že hlas prichádza z veľkej diaľky a sťažuje tak lokalizáciu volajúceho jedinca.[3]
Kuvičok obojkový je stály vták, nemigruje. Svoju západnú hranicu rožšírenia dosahuje v Himalájach, v severnej oblasti Pakistanu. Východným smerom sa jeho areál rozprestiera cez Čínu až po ostrov Taiwan. Južným smerom siaha cez Malajziu na ostrovy Sumatra a Borneo.[3]
Kuvičok obojkový je lesný druh sovy, žije v ihličnatých a zmiešaných lesoch s dubom, rododendrónom a jedľou.[6] Vyžaduje staré stromy s dutinami, kde hniezdi ale aj otvorený priestor v lese, rozvoľnené okraje s krovinami, krovinaté lesy, prieseky a vyťažené plochy. Na týchto miestach loví.
Najnižšie zaznamenané nadmorské výšky sú 600 m n. m.[6] alebo 700 m n. m. v Číne[3], zvyčajne od 1350 - 2 750 m n. m.[3] (3 000 m n. m.[6]).
Kuvičok obojkový je aktívny najmä cez deň a za šera. Často ho možno nájsť sedieť na riedko olistených konároch vysokých stromoch v lese, loví aj volá uprostred dňa za plného svetla. V porovnaní s inými druhmi sov je veľmi málo aktívny v noci. Lieta striedaním kĺzavého letu s intenzívnym letom za silného mávania krídlami.[3]
Na imitáciu reaguje aktívne. Drobné spevavce na neho neustále cez deň reagujú, približujú sa a varovnými hlasmi sa ho snažia zahnať.
Pozri aj: sekciu Správanie u kuvička vrabčieho, z viacerých pohľadov sa neho podobá.[6]
Hniezdi v podhorských a horských lesoch v dutinách stromov, prirodzených alebo vysekaných ďatlovitými, napríklad barbetovité (Megalaimidae), od 2 - 10 m výšky v pňoch stromov. Často to bývajú veľmi práchnivé pne volne stojace v lese alebo na čistine. Najčastejšie znášajú 3 - 5, často 4 biele okrúhle vajíčka (29 x 24 mm).[3]
Živia sa najmä drobnými vtákmi, okrem toho aj hlodavcami, jaštericami, cikádami, rovnokrídlovcami, chrobákmi a iným väčším hmyzom.[3] Vzhľadom ku jeho drobnej postave je to odvážny lovec, uloví vtáky rovnakej veľkosti ako je on sám. Korisť drží v pazúroch, odnáša ju na vyššie položené miesto a trhá ju zobákom.[3]
Prvý ho taxonomicky zaradil Burton v roku 1836 ako Noctua Brodiei.[7] Na základe molekulárnej analýzy mitochondriálnej DNA[8] bol potvrdený užší vzťah s druhmi kuvičok džungľový (Glaucidium radiatum) a kuvičok jarabý (Glaucidium cuculoides). Tieto druhy zaraďujú autori König a Weick do rodu Taenioglaux.[3]
Rozlišujú sa 4 poddruhy:[9]
Glaucidium brodiei brodiei' (Burton, 1836). Nominátna rasa. Poddruh tubiger rozšírený od Thajska do južnej Číny a poddruh garoense z Ásamu, sú považované za synonymá.[3]
Glaucidium brodiei pardalotum (Swinhoe, 1863). Taiwan, krídlo 89 - 91 mm, chvost 63.5 mm.[3]
Glaucidium brodiei sylvaticum (Bonaparte, 1850). Sumatra, krídlo 95 mm, chvost 53 mm; druh G. b. peritum popísaný na Sumatre je synonymum.
Glaucidium brodiei borneense (Sharpe, 1893). Borneo, merania nie sú k dispozícii.
Dobre pozorovateľné drobné škvrnky na tmavom pozadí
Na fotografii je dobre vidieť zadnú "okcipitálna tvár"
.jpg)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuvičok obojkový
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kuvičok obojkový
Kuvičok obojkový (Glaucidium brodiei) je najmenší druh sovy v Ázii. Obýva pestrú paletu lesov Východnej Ázie (od horských a podhorských lesov mierneho pásma až subtrópy). Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kuvičok obojkový patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia ale pravdepodobne klesá kvôli deštrukcii biotopov.
Orientsparvuggla[2] (Glaucidium brodiei) är en vida spridd asiatisk fågel i familjen ugglor inom ordningen ugglefåglar.[3]
Orientsparvugglan är en väldigt liten (17 centimeter) och kraftigt bandad uggla. Hättan har små vita prickar, flankerna är streckade och på manteln syns den hos sparvugglorna typiska teckningen som ger den "ögon i nacken". Strupen är vit och genomskärs av ett kastanjefärgat halsband, därav det engelska namnet Collared owlet. Den trivs i subtropisk och tempererad skog.[4]
Orientsparvuggla delas in i fyra underarter med följande utbredning:[3]
Arten har ett stort utbredningsområde och en stor population, men tros minska i antal, dock inte tillräckligt kraftigt för att den ska betraktas som hotad.[1] Internationella naturvårdsunionen IUCN kategoriserar därför arten som livskraftig (LC).[1] Världspopulationen har inte uppskattats men den beskrivs som vanlig eller ganska vanlig i stora delar av utbredningsområdet.[5]
Fågelns vetenskapliga artnamn hedrar Benjamin Collins Brodie (1783-1862), Viktoria I av Storbritanniens läkare och ordöfrande för Royal College of Surgeons 1844.[6] På svenska har den även kallats kragsparvuggla.
Wikimedia Commons har media som rör kragsparvuggla.
Wikispecies har information om Glaucidium brodiei.
Orientsparvuggla (Glaucidium brodiei) är en vida spridd asiatisk fågel i familjen ugglor inom ordningen ugglefåglar.
Cú vọ mặt trắng (danh pháp hai phần: Glaucidium brodiei là một loài chim thuộc Họ Cú mèo. Nó được tìm thấy ở Afghanistan, Bangladesh, Bhutan, Brunei, Campuchia, Trung Quốc, Ấn Độ, Indonesia, Lào, Malaysia, Myanma, Nepal, Pakistan, Đài Loan, Thái Lan, và Việt Nam. Môi trường sống tự nhiên của nó là rừng ôn đới. Nó là loài cú nhỏ nhất ở châu Á, dài 15 cm (6 in) và nặng 60 gram (2,1 oz).
Có 4 phân loài được công nhận tại thời điểm này: [2]
Cú vọ mặt trắng (danh pháp hai phần: Glaucidium brodiei là một loài chim thuộc Họ Cú mèo. Nó được tìm thấy ở Afghanistan, Bangladesh, Bhutan, Brunei, Campuchia, Trung Quốc, Ấn Độ, Indonesia, Lào, Malaysia, Myanma, Nepal, Pakistan, Đài Loan, Thái Lan, và Việt Nam. Môi trường sống tự nhiên của nó là rừng ôn đới. Nó là loài cú nhỏ nhất ở châu Á, dài 15 cm (6 in) và nặng 60 gram (2,1 oz).
Có 4 phân loài được công nhận tại thời điểm này:
Glaucidium brodiei borneense Sharpe, 1893 Glaucidium brodiei brodiei (Burton, 1836) Glaucidium brodiei pardalotum (Swinhoe, 1863) Glaucidium brodiei sylvaticum (Bonaparte, 1850)Glaucidium brodiei
Burton, 1836
Ошейниковый воробьиный сыч[1] (лат. Glaucidium brodiei) — птица из семейства совиных. Видовое латинское название дано в честь английского физиолога Бенджамина Коллинза Броди (1783—1862).
Длина тела от 15 до 17 см[2]. Голова серо-коричневая с многочисленными белыми пятнами. «Ушки» отсутствуют. Оперение спины серо-коричневое с тёмными и светлыми поперечными полосами. Отличительной чертой являются белые «брови» и белое пятно на горле. На затылке находится «ложное лицо» (рисунок, напоминающий лицо птицы). Размах крыльев 38 см. Вес 80 грамм.
Обитает в дубовых и хвойных лесах Индии, Китая, Пакистана и на Тайване, на высоте 600-3000 метров.
В отличие от большинства представителей семейства, активен не только в сумерках, но и днём. Питается в основном мелкими птицами, а также мышами, ящерицами, цикадами, саранчой, жуками и другими насекомыми.
Период размножения в Гималаях с середины марта по июнь. Для гнездования использует дупла деревьев. В кладке как правило четыре белых яйца.
Подвиды:
Ошейниковый воробьиный сыч (лат. Glaucidium brodiei) — птица из семейства совиных. Видовое латинское название дано в честь английского физиолога Бенджамина Коллинза Броди (1783—1862).
Длина тела от 15 до 17 см. Голова серо-коричневая с многочисленными белыми пятнами. «Ушки» отсутствуют. Оперение спины серо-коричневое с тёмными и светлыми поперечными полосами. Отличительной чертой являются белые «брови» и белое пятно на горле. На затылке находится «ложное лицо» (рисунок, напоминающий лицо птицы). Размах крыльев 38 см. Вес 80 грамм.
Обитает в дубовых и хвойных лесах Индии, Китая, Пакистана и на Тайване, на высоте 600-3000 метров.
В отличие от большинства представителей семейства, активен не только в сумерках, но и днём. Питается в основном мелкими птицами, а также мышами, ящерицами, цикадами, саранчой, жуками и другими насекомыми.
Период размножения в Гималаях с середины марта по июнь. Для гнездования использует дупла деревьев. В кладке как правило четыре белых яйца.
Подвиды:
Glaucidium brodiei borneense (Sharpe, 1893) Glaucidium brodiei brodiei (Burton, 1836) Glaucidium brodiei pardalotum (Swinhoe, 1863) Glaucidium brodiei sylvaticum (Bonaparte, 1850)領鵂鶹[註 1]（学名：Glaucidium brodiei），又名鵂鶹，俗稱小貓頭鷹，为鴟鴞科鵂鶹屬的鳥類，主要分布於北緯35度以南的東亞與東南亞地區。
_(40995527624).jpg)
.png){kind=small}
|access-date=中的日期值 (帮助) 
这是一篇與动物相關的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。
