Tetrao a zo ur genad e rummatadur an evned, ennañ skilgegi.
Darn eus an evned a oa a-raok er genad-mañ a zo lakaet bremañ er genad Lyrurus.
Tetrao és un gènere d'ocells de la subfamília dels tetraonins (Tetraoninae), dins la família dels fasiànids (Phasianidae) que habita als boscos de coníferes d'Euràsia.
S'han descrit dues espècies dins aquest gènere:[1]
En la classificació de Clements 6a edició (inc. revisions del 2009), les dues espècies del gènere Lyrurus, són incloses a Tetrao.
Tetrao és un gènere d'ocells de la subfamília dels tetraonins (Tetraoninae), dins la família dels fasiànids (Phasianidae) que habita als boscos de coníferes d'Euràsia.
Tetřev (Tetrao) je rod středně velkých hrabavých ptáků s výrazným pohlavním dimorfismem. Jsou známy čtyři druhy, které obývají Eurasii od Španělska po Čínu. Velký areál má tetřev hlušec, který v jedenácti poddruzích obývá území od Španělska po střední Rusko, vyhýbá se ale jižní Evropě a Britským ostrovům (výjimkou je Skotsko, kam byl introdukován v roce 1837). Dále na východ ho nahrazuje tetřev černozobý (východní Rusko, Mongolsko, Čína). Tetřívek obecný obývá areál od Velké Británie (nevyskytuje se však v Irsku) po východní Asii, nejjižněji se vyskytuje v Maďarsku a v Alpách. Příbuzný tetřívek kavkazský se vyskytuje v severovýchodním Turecku.
V Česku se vzácně vyskytuje tetřev hlušec a tetřívek obecný, někdy se mohou křížit a jejich potomek se nazývá tetřevec.
Tetřívci jsou někdy oddělováni do zvláštního rodu Lyrurus.
Obrázky, zvuky či videa k tématu tetřev ve Wikimedia Commons
Tetřev (Tetrao) je rod středně velkých hrabavých ptáků s výrazným pohlavním dimorfismem. Jsou známy čtyři druhy, které obývají Eurasii od Španělska po Čínu. Velký areál má tetřev hlušec, který v jedenácti poddruzích obývá území od Španělska po střední Rusko, vyhýbá se ale jižní Evropě a Britským ostrovům (výjimkou je Skotsko, kam byl introdukován v roce 1837). Dále na východ ho nahrazuje tetřev černozobý (východní Rusko, Mongolsko, Čína). Tetřívek obecný obývá areál od Velké Británie (nevyskytuje se však v Irsku) po východní Asii, nejjižněji se vyskytuje v Maďarsku a v Alpách. Příbuzný tetřívek kavkazský se vyskytuje v severovýchodním Turecku.
V Česku se vzácně vyskytuje tetřev hlušec a tetřívek obecný, někdy se mohou křížit a jejich potomek se nazývá tetřevec.
Auerhühner (Tetrao) sind eine Vogelgattung aus der Familie der Fasanenartigen (Phasianidae), die zur Ordnung der Hühnervögel (Galliformes) gehört. Die Gattung kommt ausschließlich in der Paläarktis vor. Das Stein-Auerhuhn ist in Sibirien beheimatet. Das Auerhuhn, dem je nach Quelle bis zu zwölf Unterarten zugerechnet werden,[1] kommt im Norden Eurasiens vor und überlappt sich in Teilen Zentralsibiriens mit dem Stein-Auerhuhn. Gelegentlich werden der Gattung auch noch das Birkhuhn und das Kaukasus-Birkhuhn zugerechnet. In jüngerer Literatur werden diese beiden Arten jedoch in der Regel einer eigenständigen Gattung, nämlich den Birkhühnern zugeordnet.[2]
Ähnlich wie Birkhühner haben Auerhühner lange, befiederte Läufe, aber nackte Zehen. Das Schwanzgefieder besteht aus 18 langen und breiten Schwanzfedern. Während der Balz werden diese aufgestellt und gespreizt.
Zur Gattung werden zwei Arten gerechnet.
Auerhühner (Tetrao) sind eine Vogelgattung aus der Familie der Fasanenartigen (Phasianidae), die zur Ordnung der Hühnervögel (Galliformes) gehört. Die Gattung kommt ausschließlich in der Paläarktis vor. Das Stein-Auerhuhn ist in Sibirien beheimatet. Das Auerhuhn, dem je nach Quelle bis zu zwölf Unterarten zugerechnet werden, kommt im Norden Eurasiens vor und überlappt sich in Teilen Zentralsibiriens mit dem Stein-Auerhuhn. Gelegentlich werden der Gattung auch noch das Birkhuhn und das Kaukasus-Birkhuhn zugerechnet. In jüngerer Literatur werden diese beiden Arten jedoch in der Regel einer eigenständigen Gattung, nämlich den Birkhühnern zugeordnet.
Ähnlich wie Birkhühner haben Auerhühner lange, befiederte Läufe, aber nackte Zehen. Das Schwanzgefieder besteht aus 18 langen und breiten Schwanzfedern. Während der Balz werden diese aufgestellt und gespreizt.
Karqurlar (Tetrao) — tovuqsimonlar turkumiga mansub yirik qushlar urugʻi. Urchish davrida sayrayotgan narining qulogʻi bir necha sekund bitib, tamoman eshitmasdan qoladi (nomi shundan olingan). Uz. 56—85 sm, vazni 4—5,5 kg , baʼzan 6,5 kg gacha. 2 turi Yevrosiyo oʻrmonlarida: K. (T. urogallus) Sharqiy Karpatdan Baykalgacha, tosh K. (T. parvirostris) — Baykaldan Kamchatkagacha tarqalgan. Poligam. Yerda, qishda daraxtda yashaydi. Qaragʻay, kedr, baʼzan qoraqaragʻay qubbalari, tilogʻoch va qayin kurtaklari bilan oziqlanadi. Ovlanadi. Oʻrmonlarning kesilishi tufayli soni kamayib bormokda.[1]
Karqurlar (Tetrao) — tovuqsimonlar turkumiga mansub yirik qushlar urugʻi. Urchish davrida sayrayotgan narining qulogʻi bir necha sekund bitib, tamoman eshitmasdan qoladi (nomi shundan olingan). Uz. 56—85 sm, vazni 4—5,5 kg , baʼzan 6,5 kg gacha. 2 turi Yevrosiyo oʻrmonlarida: K. (T. urogallus) Sharqiy Karpatdan Baykalgacha, tosh K. (T. parvirostris) — Baykaldan Kamchatkagacha tarqalgan. Poligam. Yerda, qishda daraxtda yashaydi. Qaragʻay, kedr, baʼzan qoraqaragʻay qubbalari, tilogʻoch va qayin kurtaklari bilan oziqlanadi. Ovlanadi. Oʻrmonlarning kesilishi tufayli soni kamayib bormokda.
Кереңкур (лат. Tetrao, L. 1758) – каракурлар тукумундагы ири куштар уруусу. Узундугу 56–85 см, салм. 4–5,5 кг, кээде 6,5 кгга жетет. Эркеги сайрап жаткан учурда бир аз убакыт кулагы укпай калат (аты ошондон). Полигамдар. Евразия токойлорун мекендейт. Эки түрү белгилүү: кереңкур жана корум керең куру. КМШ өлкөлөрүндө, Карпат, Байкал, Камчатка, Сахалинде кездешет. Өсүмдүк бүчүрлөрү, жалбырактары жана азыктанат. Токойлор көп кыйылып, мергенчилик күчөгөндүктөн, саны азайып кеткен. Дарвин жана Березин коруктарында багылат. Бир түрчөсү ТКЭСтин Кызыл китебине киргизилген.
Къущхьэджэдхэр (лат-бз. Tetrao) — мэзджэд лъэпкъым щыщ лъэпкъыгъуэщ.
Лъэпкъыгъуэм лӀэужьыгъуплӀ зэщеубыдэ, ахэр:
Къущхьэджэдхэр (лат-бз. Tetrao) — мэзджэд лъэпкъым щыщ лъэпкъыгъуэщ.
Лъэпкъыгъуэм лӀэужьыгъуплӀ зэщеубыдэ, ахэр:
Бзудэгу Tetrao urogallus Къушъхьэджэд Tetrao mlokosiewiczi Тафэмысырджэд Tetrao tetrix Tetrao parvirostrisСуерлар (урман тавыклары, лат. Tetrao) — тавыксыманнар отрядыннан урман тавыклары ассемьялыгының кошлар ыругы.
Эре кошлар: 56–85 см, авырлыгы 4–5,5 кг. Иркәк яз көне туй җырын башкарганда берничә секудка саңгыраулана. Ауразиянең урман зонасында яшиләр.
Элек ыругка якынча 12 эре төрне керттеләр.
Хәзер ыругта ике төр:
Табигатьтә суер белән озан кушылудан барлыкка килгән һибрид (Tetrao inedius s. hybridus) бар. Халыкта арадаш суер дип йөртелә.
Суерлар (урман тавыклары, лат. Tetrao) — тавыксыманнар отрядыннан урман тавыклары ассемьялыгының кошлар ыругы.
Эре кошлар: 56–85 см, авырлыгы 4–5,5 кг. Иркәк яз көне туй җырын башкарганда берничә секудка саңгыраулана. Ауразиянең урман зонасында яшиләр.
Тетреб (науч. Tetrao) е род на птици од потфамилијата на тетребите (Tetraoninae). Постојат четири вида:
Во Македонија живеат малиот и големиот тетреб.[1]
Фосилните наоди за родот се мошне обемни:
Тетреб (науч. Tetrao) е род на птици од потфамилијата на тетребите (Tetraoninae). Постојат четири вида:
мал тетреб (Tetrao tetrix) кавкаски тетреб (Tetrao mlokosiewiczi) голем тетреб (Tetrao urogallus) црноклун тетреб (Tetrao parvirostris)Во Македонија живеат малиот и големиот тетреб.
Tetrao is a genus of birds in the grouse subfamily known as capercaillies. They are some of the largest living grouse. Feathers from the bird were used to create the characteristic hat of the bersaglieri, an Italian ace infantry formation.
The genus Tetrao was introduced in 1758 by the Swedish naturalist Carl Linnaeus in the tenth edition of his Systema Naturae.[1] The genus name is the Latin word for a game bird, probably a black grouse.[2] The black grouse was included by Linnaeus in the genus Tetrao but is now placed in the genus Lyrurus.[1][3] The type species was designated as the western capercaillie (Tetrao urogallus) by George Robert Gray in 1840.[4][5]
The genus contains two species:[3]
The fossil record of this genus is extensive:
Tetrao is a genus of birds in the grouse subfamily known as capercaillies. They are some of the largest living grouse. Feathers from the bird were used to create the characteristic hat of the bersaglieri, an Italian ace infantry formation.
La tetrao estas genro (Tetrao spp.) el la ordo de kokoformaj birdoj kaj familio de tetraonedoj kiu havas 18 speciojn, kiuj vivas en la kontinentoj de Eŭropo kaj Azio kaj en la norda parto de Nord-Ameriko. Oni povas konsideri tiun grupon de birdoj ankaŭ kiel subfamilio de Tetraonenoj.
La familio de tetraonedoj estas holarktisa.
Tiu genro Tetrao enhavas siavice 4 speciojn.
La specioj el kiuj oni trovis fosiliojn ene de tiu genro estas multaj:
La tetrao estas genro (Tetrao spp.) el la ordo de kokoformaj birdoj kaj familio de tetraonedoj kiu havas 18 speciojn, kiuj vivas en la kontinentoj de Eŭropo kaj Azio kaj en la norda parto de Nord-Ameriko. Oni povas konsideri tiun grupon de birdoj ankaŭ kiel subfamilio de Tetraonenoj.
La familio de tetraonedoj estas holarktisa.
Tiu genro Tetrao enhavas siavice 4 speciojn.
Tetrao es un género de aves galliformes de la familia Phasianidae que incluye dos especies de urogallos.
El género Tetrao incluye dos especies:[1]
Tetrao es un género de aves galliformes de la familia Phasianidae que incluye dos especies de urogallos.
Tetrao basoilarrren azpifamiliaren barruko hegazti genero bat da. Lau espezie ezagutzen dira.
Tetrao basoilarrren azpifamiliaren barruko hegazti genero bat da. Lau espezie ezagutzen dira.
Metsot (Tetrao) on metsäkanojen alaheimoon kuuluva lintusuku.
Metsot (Tetrao) on metsäkanojen alaheimoon kuuluva lintusuku.
Le genre Tetrao regroupe deux oiseaux appelés tétras, tout comme d'autres espèces incluses dans des genres différents.
D'après la classification de référence (version 5.1, 2014) du Congrès ornithologique international (ordre phylogénique) :
Certains auteurs placent toujours dans ce genre les espèces suivantes, placées dans le genre Lyrurus par le COI :
Le genre Tetrao regroupe deux oiseaux appelés tétras, tout comme d'autres espèces incluses dans des genres différents.
Tetrao é un xénero de aves da orde dos galiformes, familia dos fasiánidos e subfamilia dos tetraoninos.
A máis coñecida das súas especies é a pita do monte (Tetrao urogallus).
O xénero foi descrito en 1758 por Linneo,[1] na décima edición do seu Systema Naturae.
O nome científico Tetrao deriva do nome latino para as aves de caza, probablemente referido a Tetrao tetrix,[2] hoxe clasificada como Lyrurus tetrix.
A maioría dos autores recoñecen no xénero só dúas especies:
Aínda que algúns, seguindo clasificacións antigas, admiten catro:[3]
Tetrao mlokosiewiczi e Tetrao tetrix sitúanse actualmente dentro do xénero Lyrurus.[4][5]
O rexistro fósil deste xénero é bastante amplo:[Cómpre referencia]
Tetrao é un xénero de aves da orde dos galiformes, familia dos fasiánidos e subfamilia dos tetraoninos.
A máis coñecida das súas especies é a pita do monte (Tetrao urogallus).
Tetrijebi (lat. Tetrao) su rod šumskih ptica iz reda kokoški (Galliformes) koji obuhvaća četiri vrste. Znanstvena zajednica nije jedinstvena o statusu porodice, pa se tako u starijim sistematikama svrstava u porodicu Tetraonidae, dok ju danas veći dio zajednice smatra potporodicom (Tetraoninae) porodice fazanki, Phasianidae.
Tetrijebi uglavnom naseljavaju vrhove planina. Ženke tetrijeba imaju perje crvenkastostosive boje sa crnim prugama, dok su mužjaci različito obojeni i imaju znatno bogatije perje. Nastanjuju najčešće mirnija staništa, a hrane se pupoljcima, sjemenkama, šumskim voćem, različitim vrstama kukaca i sl.
Sezona parenja ovih ptica obuhvaća period od sredine ožujka do kraja svibnja. Mužjaci vode borbu za ženke i nastoje skupiti što veće jato ženki. Nakon parenja jedinke se razilaze. Ženka snese 4-12 jaja i na njima leži 28 dana.
Prirodni neprijatelji tetrijeba su lisica, sove, divlja mačka i dr.
Tetrijebi (lat. Tetrao) su rod šumskih ptica iz reda kokoški (Galliformes) koji obuhvaća četiri vrste. Znanstvena zajednica nije jedinstvena o statusu porodice, pa se tako u starijim sistematikama svrstava u porodicu Tetraonidae, dok ju danas veći dio zajednice smatra potporodicom (Tetraoninae) porodice fazanki, Phasianidae.
Tetrijebi uglavnom naseljavaju vrhove planina. Ženke tetrijeba imaju perje crvenkastostosive boje sa crnim prugama, dok su mužjaci različito obojeni i imaju znatno bogatije perje. Nastanjuju najčešće mirnija staništa, a hrane se pupoljcima, sjemenkama, šumskim voćem, različitim vrstama kukaca i sl.
Sezona parenja ovih ptica obuhvaća period od sredine ožujka do kraja svibnja. Mužjaci vode borbu za ženke i nastoje skupiti što veće jato ženki. Nakon parenja jedinke se razilaze. Ženka snese 4-12 jaja i na njima leži 28 dana.
Prirodni neprijatelji tetrijeba su lisica, sove, divlja mačka i dr.
Tetrao Linnaeus, 1758 è un genere di uccelli della famiglia dei Phasianidae.[1]
Tetrao Linnaeus, 1758 è un genere di uccelli della famiglia dei Phasianidae.
Medņi, medņu ģints (Tetrao) ir viena no fazānu dzimtas (Phasianidae) ģintīm, kas apvieno divas sugas.[1]
Medņu ģints putni ir sastopami Eiropas un Āzijas mērenā klimata joslā. Akmeņu mednis (Tetrao parvirostris) sastopams tikai Āzijā: Krievijas austrumreģionos, Mongolijas un Ķīnas ziemeļos. Visas medņu ģints sugas ir samērā retas, un to skaits samazinās.
Latvijā dzīvo viena medņu ģints suga — mednis (Tetrao urogallus).[2]
Medņi ir masīvi veidoti putni, to formas ir noapaļotas un druknas. Lielākais ģintī ir mednis, kas ir arī rubeņu apakšdzimtas lielākais putns.[3] Tā ķermeņa garums var sasniegt 115 cm, un tēviņa svars 6,5 kg.[4] Abām medņu sugām raksturīgs dzimumdimorfisms: medņa gailis var būt pat 2 reizes lielāks par medņa vistu.
Lai arī medņi ir lieli putni, tie visi galvenokārt barojas ar augu izcelsmes barību. Viens no galvenajiem barības avotiem ir priežu skujas. Medņi ir poligāmi putni, kas pārojas kolektīvos riestos.[5]
Medņi, medņu ģints (Tetrao) ir viena no fazānu dzimtas (Phasianidae) ģintīm, kas apvieno divas sugas.
Medņu ģints putni ir sastopami Eiropas un Āzijas mērenā klimata joslā. Akmeņu mednis (Tetrao parvirostris) sastopams tikai Āzijā: Krievijas austrumreģionos, Mongolijas un Ķīnas ziemeļos. Visas medņu ģints sugas ir samērā retas, un to skaits samazinās.
Tetrao is een geslacht van vogels uit de familie fazantachtigen (Phasianidae).
Het geslacht kent de volgende soorten:[1]
Bronnen, noten en/of referentiesTetrao is een geslacht van vogels uit de familie fazantachtigen (Phasianidae).
Storfugler (Tetrao) er en slekt i gruppen hønsefugler. Slekten består av 2 skoghønsarter.
Inndelingen følger HBW Alive og er i henhold til McGowan & Bonan (2017).[1] Norske navn på arter og grupper følger Norsk navnekomité for fugl og er i henhold til Syvertsen et al. (2008, 2017).[2][3] Navn på arter og grupper i parentes er ikke offisielle, men kun midlertidige beskrivelser i påvente av en offisiell beskrivelse.
Storfugler (Tetrao) er en slekt i gruppen hønsefugler. Slekten består av 2 skoghønsarter.
Multimedia w Wikimedia Commons Tetrao – rodzaj ptaka z podrodziny bażantów (Phasianinae) w rodzinie kurowatych (Phasianidae).
Rodzaj obejmuje gatunki występujące w Eurazji[7].
Długość ciała samców 80–115 cm, samic 59–75; masa ciała samców 3300–6500 g, samic 1440–2500 g[8].
Do rodzaju należą następujące gatunki[14]:
Tetrao – rodzaj ptaka z podrodziny bażantów (Phasianinae) w rodzinie kurowatych (Phasianidae).
Tjädrar (Tetrao) är ett släkte fälthöns av underfamiljen skogshöns som omfattar de två palearktiska arterna svartnäbbad tjäder och tjäder. Tupparna har till största delen svart fjäderdräkt medan de mindre hönorna har gråbruna dräkter. Arterna har långa, befjädrade ben men nakna tår och den adulta hanen har en distinkt solfjäderformad stjärt.
1967 slogs tjädrarna ihop med de båda orrarna i släktet Tetrao men för att bättre beskriva det nära släktskapet mellan systerarterna inom dessa båda grupper delades släktena upp igen. De båda grupperna skiljer sig även åt osteologiskt och fossil visar att de varit uppdelade sedan pliocen.[1]
Arter inom släktet:
Tjädrar (Tetrao) är ett släkte fälthöns av underfamiljen skogshöns som omfattar de två palearktiska arterna svartnäbbad tjäder och tjäder. Tupparna har till största delen svart fjäderdräkt medan de mindre hönorna har gråbruna dräkter. Arterna har långa, befjädrade ben men nakna tår och den adulta hanen har en distinkt solfjäderformad stjärt.
Це незавершена стаття з орнітології.Tetrao là một chi chim trong họ Phasianidae.[1]
Tetrao là một chi chim trong họ Phasianidae.
По устаревшей классификации к роду относили около 12 крупных видов. В настоящее время к роду принадлежат два вида:
По устаревшей классификации к роду относили около 12 крупных видов. В настоящее время к роду принадлежат два вида:
Каменный глухарь (Tetrao parvirostris) Обыкновенный глухарь (Tetrao urogallus)
.png){kind=small}
_Jugendmarke_1965_40_Pf.jpg)
