Sukəsənlər (lat. Rhynchopidae) - Çovdarçıkimilər dəstəsinə aid quş fəsiləsi.
Bu fəsiləyə aid yeganə sukəsən (Rynchops) cinsinə 3 növ daxildir:
Ar Beg-sizailh[1], liester: Begoù-sizailh, a zo un evn-mor eus ar genad Rynchops.
Els bec de tisora, són tres espècies d'ocells que formen la família dels rincòpids (Rynchopidae) de l'ordre dels caradriformes, o bé (segons altres autors) la subfamília dels rincopins (Rynchopinae) dins la família dels làrids (Laridae), distribuïda per Amèrica, Àfrica i Àsia Meridional.
Són ocells semblants als estèrnids, que tenen com a característica més distintiva el seu bec, llarg, amb una mandíbula inferior més llarga que la superior. Fan una llargària de 35 – 45 cm i un pes d'uns 300 g, essent els mascles una mica majors que les femelles. Negres o bruns pel dors i blanc o gris clar per les zones inferiors. Sense dimorfisme sexual quant al colorit.
S'alimenten bàsicament de peixos i petits invertebrats gràcies al seu especialitzat bec, que els permet pescar d'una manera única, volant arran de l'aigua, amb la mandíbula inferior sota la superfície. Quan aquesta entra en contacte amb un peix, tanca el bec engolint-se la presa.
Molt sociables, fan grans esbarts a la llarga de les vores dels rius. Són una de les aus més àgils en l'aire.
Són espècies tropicals i subtropicals que habiten en grans rius i costes oceàniques, d'Amèrica, Àfrica i Àsia meridional.
Ponen de 3 a 5 ous clars amb taques fosques, en nius escarbotats en platges de sorra, que seran covats per la femella entre 22 i 24 dies. Els pollets romanen al niu un mes aproximadament.
Lo restringit de l'hàbitat de nidificació, fa que les tres espècies estiguen en una situació de vulnerabilitat per la pertorbació en els seus llocs de cria. L'espècie índia és considerada com vulnerable per la UICN, per culpa de la destrucció i degradació dels llacs i rius que utilitza per alimentar-se.
Són una família del subordre Lari, a l'ordre dels caradriformes. En la classificació de Sibley-Ahlquist la família Rynchopidae és considerada la subfamília dels rincopins (Rynchopinae) dins la família dels làrids (Laridae). S'ha descrit un gènere i tres espècies:
Els bec de tisora, són tres espècies d'ocells que formen la família dels rincòpids (Rynchopidae) de l'ordre dels caradriformes, o bé (segons altres autors) la subfamília dels rincopins (Rynchopinae) dins la família dels làrids (Laridae), distribuïda per Amèrica, Àfrica i Àsia Meridional.
Zoboun (Rynchops) je rod ptáků podobný rybákům. Jsou známy tři druhy, vyskytují se v jižní Asii, v Africe a v Americe, převážně v tropickém pásu, ale jejich areály zasahují i do mírných oblastí. Jsou velcí 36–46 cm. Zbarvení je černobílé. Jsou to vodní ptáci, žijí u sladkých vod i na moři. Živí se rybami, které loví tak, že letí nízko nad hladinou se spodní čelistí zobáku, kterou mají jako jediní ptáci delší než horní čelist, ponořenou do vody. Ta se proto stále obrušuje, ale kontinuálně dorůstá. Létají ve dne i v noci. Žijí v koloniích a jsou monogamní. Nestaví si hnízda, ale vejce (2–6) snášejí do dolíku na písčité pláži. Vejce zahřívají obě pohlaví po dobu 21–26 dní, mláďata se líhnou opeřená.
Podle moderních taxonomických výzkumů tvoří zobouni sesterskou skupinu rackovitých, navzdory svému vzhledu jsou tedy více příbuzní rackům než rybákům.[1]
Obrázky, zvuky či videa k tématu zoboun ve Wikimedia Commons
Zoboun (Rynchops) je rod ptáků podobný rybákům. Jsou známy tři druhy, vyskytují se v jižní Asii, v Africe a v Americe, převážně v tropickém pásu, ale jejich areály zasahují i do mírných oblastí. Jsou velcí 36–46 cm. Zbarvení je černobílé. Jsou to vodní ptáci, žijí u sladkých vod i na moři. Živí se rybami, které loví tak, že letí nízko nad hladinou se spodní čelistí zobáku, kterou mají jako jediní ptáci delší než horní čelist, ponořenou do vody. Ta se proto stále obrušuje, ale kontinuálně dorůstá. Létají ve dne i v noci. Žijí v koloniích a jsou monogamní. Nestaví si hnízda, ale vejce (2–6) snášejí do dolíku na písčité pláži. Vejce zahřívají obě pohlaví po dobu 21–26 dní, mláďata se líhnou opeřená.
Podle moderních taxonomických výzkumů tvoří zobouni sesterskou skupinu rackovitých, navzdory svému vzhledu jsou tedy více příbuzní rackům než rybákům.
Die Scherenschnäbel (Rynchops) sind eine Gattung in der gleichnamigen Unterfamilie der Scherenschnäbel (Rhynchopinae) innerhalb der Ordnung der Regenpfeiferartigen (Charadriiformes). Die Gattung umfasst drei Arten.
Scherenschnäbel sind zwischen 40 und 47 Zentimeter lang und ähneln in ihrer Gestalt den Seeschwalben. Die Flügel und der Schnabel sind im Verhältnis zum Körper relativ groß. Die kurzen Beine sind rot oder gelb gefärbt. An den Füßen sitzen tief eingeschnittene Schwimmhäute, wie bei allen Möwenverwandten. Der Schwanz ist lang und gegabelt. Das Federkleid ist schwarzweiß, Flügeloberseite, Mantel und der obere Kopfbereich sind schwarz, die Kopfkappe reicht jedoch nicht bis zum Schnabel, sondern ist durch einen weißen Bereich von diesem getrennt. Der Kopf ist groß und massig, die Halsmuskulatur besonders kräftig. Als eine Besonderheit unter den Vögeln haben Scherenschnäbel schlitzförmige Pupillen. Eine weitere Besonderheit ist der seitlich abgeflachte Unterschnabel bei den erwachsenen Tieren, der deutlich länger als der Oberschnabel ist. Der Unterschnabel ist an der Schnabelbasis schmal und scharfkantig. Da sich die Spitze mit der Zeit abnutzt, wächst der Schnabel ständig nach. Die Nasenöffnungen liegen in der Nähe der Schnabelwurzel dicht an der Schnabelspalte. Im Gefieder gibt es keinen Geschlechtsdimorphismus, die Weibchen sind nur etwas größer als die Männchen.
Jungvögel haben eine blassere, dunkelbraune Oberseite, besonders die Flügelfedern sind weiß gerandet und geben dem Gefieder ein geschupptes oder unregelmäßig gestricheltes Aussehen.
Die Hauptaktivitätsphasen der Scherenschnäbel liegen in den Abend- und Morgenstunden, sodass sie bei der Nahrungssuche nicht mit Seeschwalben konkurrieren. Gelegentlich jagen sie auch nachts. In den Schwärmen werden während der Jagd bellende Rufe abgegeben. Tagsüber und bei Hochwasser ruhen die Vögel gesellig in großen Gruppen auf hohen Sandbänken oder Sand- und Geröllstränden.
Scherenschnäbel jagen bevorzugt an Flachwasserbereichen und Stellen, die Seeschwalben und Möwen nicht zugänglich sind, wie zum Beispiel trüben Gewässern. Sie ernähren sich von Fischen und Krebstieren. Der Jagdflug erfolgt dicht an der Wasseroberfläche, wo der Vogel mit gesenktem Kopf auf geradlinigen Strecken entlangfliegt. Die Wasseroberfläche wird mit offenem Schnabel durchpflügt. Dabei wird nur die Spitze des Unterschnabels in das Wasser gehalten. Wenn es zufällig zu einer Berührung mit einem Beutetier kommt, wird der Schnabel zugeklappt. Anschließend wird die Beute mit zurückgeworfenem Kopf verschluckt, alles ohne Unterbrechung des Fluges. Gejagt wird einzeln oder in Schwärmen. Durch die spezielle Jagdstrategie sind Scherenschnäbel weitgehend vom Sehsinn und der Wassertrübheit unabhängig.
Zur Balz gehört die Übergabe von einem kleinen Stöckchen vom Männchen zum Weibchen. Mit Füßen und Körper wird eine Mulde in den Boden gescharrt und gedrückt. Es werden zwei bis fünf dicht dunkel gefleckte Eier gelegt und hauptsächlich vom Weibchen bebrütet. Scherenschnäbel brüten stets in Kolonien auf Stränden, Sandbänken und Flussufern. Bei Zerstörung der Bruten durch Hochwasser kommt es zu Ersatzgelegen. Die nach dem Schlupf bedunten Jungvögel werden von beiden Altvögeln versorgt und auch noch gefüttert, wenn sie flugfähig sind. In den ersten Wochen sind beide Schnabelhälften noch gleich lang, sodass auch Nahrung vom Boden aufgenommen werden kann, falls den Küken oder Eltern diese herunterfällt.
Der Braunmantel-Scherenschnabel (Rynchops flavirostris) und der Halsband-Scherenschnabel (Rynchops albicollis) sind Süßwasservögel und bewohnen die Tropen, der Schwarzmantel-Scherenschnabel (Rynchops niger) bewohnt Gebiete an Küsten in Nord- und Südamerika. Scherenschnäbel sind gesellige Vögel, die in kleinen Gruppen bei Seen, Lagunen oder an Flussufern vorkommen und dort im flachen Wasser auf Beutefang gehen.
Klassisch werden die Scherenschnäbel als eine eigene Familie neben Seeschwalben und Möwen gestellt. Neuere phylogenetische Analysen ergaben, dass diese Aufteilung in verschiedene Familien nicht den tatsächlichen Verwandtschaftsverhältnissen gerecht wird: Die Scherenschnäbel bilden das Schwestertaxon zu den Möwen.[1]
Folgendes Kladogramm verdeutlicht die verwandtschaftlichen Beziehungen:[1]
LaridaeScherenschnäbel (Rynchops)
Feenseeschwalben (Gygis)
Noddiseeschwalben (Anous)
Innerhalb der Scherenschnäbel werden folgende drei Arten unterschieden:
Die Scherenschnäbel (Rynchops) sind eine Gattung in der gleichnamigen Unterfamilie der Scherenschnäbel (Rhynchopinae) innerhalb der Ordnung der Regenpfeiferartigen (Charadriiformes). Die Gattung umfasst drei Arten.
Viparara (au Ndege-msumeno) ni ndege wa bahari wa jenasi Rynchops, jenasi pekee ya familia Rynchopidae (Rhynchops na Rhynchopidae ni tahajia nyingine isio sahihi kwa mujibu wa uainishaji). Ndege hawa wanafanana na buabua lakini wana domo ambalo sehemu yake ya chini ni refu kuliko ile ya juu. Huruka kwa urefu mdogo juu ya maji wakiitia sehemu ya chini ya domo lao majini ili kuwakamata samaki wadogo. Jike huyataga mayai 3-6 kwa pwani za kanda za tropiki na za karibu na tropiki.
Indian skimmer
Black skimmer
Viparara (au Ndege-msumeno) ni ndege wa bahari wa jenasi Rynchops, jenasi pekee ya familia Rynchopidae (Rhynchops na Rhynchopidae ni tahajia nyingine isio sahihi kwa mujibu wa uainishaji). Ndege hawa wanafanana na buabua lakini wana domo ambalo sehemu yake ya chini ni refu kuliko ile ya juu. Huruka kwa urefu mdogo juu ya maji wakiitia sehemu ya chini ya domo lao majini ili kuwakamata samaki wadogo. Jike huyataga mayai 3-6 kwa pwani za kanda za tropiki na za karibu na tropiki.
De skimkers (Rhynchopidae) binne in lytse famylje fan stirnseftige fûgels út it skift fan de wilstereftigen. Skimkers komme foaral foar yn de tropen.
In dúdlik ferskil tusken dizze trije soarten en oare fûgels is harren snaffel. De ûndersnaffel fan de skimkers is in tredde part langer as de boppesnaffel. By it sykjen nei iten skimkje hja krekt oer it wetter werby se de ûndersnaffel yn it wetter hâlde. Komme se in fiskje tsjin dan klappe se de snaffel ticht.
De skimkers (Rhynchopidae) binne in lytse famylje fan stirnseftige fûgels út it skift fan de wilstereftigen. Skimkers komme foaral foar yn de tropen.
In dúdlik ferskil tusken dizze trije soarten en oare fûgels is harren snaffel. De ûndersnaffel fan de skimkers is in tredde part langer as de boppesnaffel. By it sykjen nei iten skimkje hja krekt oer it wetter werby se de ûndersnaffel yn it wetter hâlde. Komme se in fiskje tsjin dan klappe se de snaffel ticht.
The skimmers, forming the genus Rynchops, are tern-like birds in the family Laridae. The genus comprises three species found in South Asia, Africa, and the Americas. They were formerly known as the scissorbills.[1]
The three species are the only birds with distinctive uneven bills, where the lower mandible is longer than the upper. This remarkable adaptation allows them to fish in a unique way, flying low and fast over streams.[2] Their lower mandible skims or slices over the water's surface, ready to snap shut any small fish unable to dart clear. The skimmers are sometimes included within the gull family Laridae but separated in other treatments which consider them as a sister group of the terns.[3] The black skimmer has an additional adaptation and is the only species of bird known to have slit-shaped pupils.[4] Their bills fall within their field of binocular vision, which enables them to carefully position their bill and capture prey.[5] They are agile in flight and gather in large flocks along rivers and coastal sand banks.[6]
They are tropical and subtropical species which lay 3–6 eggs on sandy beaches. The female incubates the eggs. Because of the species' restricted nesting habitat the three species are vulnerable to disturbance at their nesting sites. One species, the Indian skimmer, is considered vulnerable by the IUCN due to this as well as destruction and degradation of the lakes and rivers it uses for feeding.[7]
As in later editions of the works of Linnaeus, the correct spelling (from the Greek words ῥύγχος and ὤψ, together meaning "beak-face") should be rhynchops and this is often adopted. However, the misspelling rynchops was the one first published by Linnaeus and continues to be more commonly used.[8] Similarly, the gender of the Greek and Roman words is feminine and the genus was originally treated as such (R. nigra) but Rynchops is now usually treated as a masculine noun (R. niger).
The genus Rynchops was introduced in 1758 by the Swedish naturalist Carl Linnaeus in the tenth edition of his Systema Naturae.[9][a] The genus name Rynchops is from the Ancient Greek ῥυγχος/rhunkhos meaning "bill" and κοπτω/koptō meaning "to cut off".[11] The type species is the black skimmer (Rynchops niger).[12]
The genus contains three species.[13]
.jpg)
{{cite journal}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link) The skimmers, forming the genus Rynchops, are tern-like birds in the family Laridae. The genus comprises three species found in South Asia, Africa, and the Americas. They were formerly known as the scissorbills.
The three species are the only birds with distinctive uneven bills, where the lower mandible is longer than the upper. This remarkable adaptation allows them to fish in a unique way, flying low and fast over streams. Their lower mandible skims or slices over the water's surface, ready to snap shut any small fish unable to dart clear. The skimmers are sometimes included within the gull family Laridae but separated in other treatments which consider them as a sister group of the terns. The black skimmer has an additional adaptation and is the only species of bird known to have slit-shaped pupils. Their bills fall within their field of binocular vision, which enables them to carefully position their bill and capture prey. They are agile in flight and gather in large flocks along rivers and coastal sand banks.
They are tropical and subtropical species which lay 3–6 eggs on sandy beaches. The female incubates the eggs. Because of the species' restricted nesting habitat the three species are vulnerable to disturbance at their nesting sites. One species, the Indian skimmer, is considered vulnerable by the IUCN due to this as well as destruction and degradation of the lakes and rivers it uses for feeding.
As in later editions of the works of Linnaeus, the correct spelling (from the Greek words ῥύγχος and ὤψ, together meaning "beak-face") should be rhynchops and this is often adopted. However, the misspelling rynchops was the one first published by Linnaeus and continues to be more commonly used. Similarly, the gender of the Greek and Roman words is feminine and the genus was originally treated as such (R. nigra) but Rynchops is now usually treated as a masculine noun (R. niger).
La Tondilbekuloj, aŭ Rinkopedoj, estas eta familo de birdoj similaj al la ŝternoj en la ordo ĥaradrioformaj, kiu inkludas ankaŭ la vadbirdoj, mevoj kaj aŭkoj. Tiu ĉi familio konsistas el tri specioj kiuj troviĝas respektive en Suda Azio, Afriko kaj Ameriko.
Oni vidu la taksonomion Sibley-Ahlquist por alternativa klasado. La genro nome Rynchops estas ankaŭ skribita kiel Rhynchops (ekzemple en kelkaj de la lastaj eldonoj de la verkoj de Linnaeus), kvankam la unua versio estas taksonomie valida, kaj estas la originala de Linnaeus.
La plej rimarkinda eco en la tri specioj estas, ke ili havas multe pli longan suban bekomakzelon kaj eĉ iom pli mallarĝan. Ili nutras sin per malalta flugado super la akvosurfaco havante la pinton de tiu suba makzelo en la akvo kaj la tutan bekon tondilforman por preni etajn fiŝojn. Ili estas mezgrandaj akvobirdoj (de 36 ĝis 46 cm) de longaj kaj pintaj flugiloj kaj mallongaj kruroj.
Ili estas tropikaj kaj subtropikaj specioj, kiuj loĝas ĉe grandaj riveroj kaj aliaj akvejoj ĉefe internaj. La ino demetas 3-6 ovojn en sabla strando kaj kovas la ovojn. Ĉar la tri specioj estas limigitaj al siaj nestoteritorioj, tiuj specioj estas minacataj pro ĝenado ĉe tiuj nestejoj. Unu specio, la Hindia tondilbekulo estas konsiderata vundebla de la Ruĝa listo de IUCN pro destruo kaj malbonigo de lagoj kaj riveroj kie la specio manĝas.
La Tondilbekuloj, aŭ Rinkopedoj, estas eta familo de birdoj similaj al la ŝternoj en la ordo ĥaradrioformaj, kiu inkludas ankaŭ la vadbirdoj, mevoj kaj aŭkoj. Tiu ĉi familio konsistas el tri specioj kiuj troviĝas respektive en Suda Azio, Afriko kaj Ameriko.
Oni vidu la taksonomion Sibley-Ahlquist por alternativa klasado. La genro nome Rynchops estas ankaŭ skribita kiel Rhynchops (ekzemple en kelkaj de la lastaj eldonoj de la verkoj de Linnaeus), kvankam la unua versio estas taksonomie valida, kaj estas la originala de Linnaeus.
Saksinokat (alaheimo Rynchopinae, suku Rynchops) on lokkiryhmä, joka luokiteltiin aiemmin omaan heimoonsa Rynchopidae.
Nokan alaosa on yläosaa pidempi.
Esiintyy Amerikassa, Afrikassa ja Intiassa.
Syö kalaa.
Saksinokat (alaheimo Rynchopinae, suku Rynchops) on lokkiryhmä, joka luokiteltiin aiemmin omaan heimoonsa Rynchopidae.
Rynchops
Rynchops est un genre d'oiseaux de la famille des Laridae. Ils ont pour nom normalisé bec-en-ciseaux.
Dans certaines classifications scientifiques (Handbook of the Birds of the World, Clements), ce genre est placé dans sa propre famille, celle des Rynchopidae. Mais selon d'autres (Howard & Moore, COI), elle ne constitue qu'une sous-famille, les Rynchopinae, intégrée au sein de la famille des Laridae. Si cette sous-famille était élevée au rang de famille, cela rendrait la famille des Laridae paraphylétique.
Les becs-en-ciseaux sont des oiseaux aquatiques de taille moyenne (de 36 à 46 cm), aux longues ailes pointues et courtes pattes. Leur mode de pêche est plutôt aérien. Ils ont un bec à la structure unique, la mandibule inférieure étant très étroite et plus longue que la supérieure, ce qui leur permet d'attraper les poissons de surface en ne rentrant que la mandibule inférieure dans l'eau sans perdre de vitesse.
Ils fréquentent toutes les régions tropicales, avec des extensions dans les zones subtropicales, voire tempérées. On les trouve sur les grands cours d'eau et autres surfaces aquatiques, principalement à l'intérieur des terres.
D'après la classification de référence (version 2.2, 2009) du Congrès ornithologique international (ordre phylogénique) :
Ces trois espèces sont les seuls oiseaux à posséder un bec dont la mandibule inférieure est plus longue que la supérieure. Cette adaptation remarquable leur permet de pêcher d'une manière unique, en volant bas et rapidement au-dessus des cours d'eau[1]. Leur mandibule inférieure effleure ou tranche la surface de l'eau, prête à fermer d'un coup sec tout petit poisson incapable de s'échapper. Les Rynchops sont parfois inclus dans la famille des mouettes Laridae. D'autres taxonimies les considèrent comme un groupe frère des sternes[2]. Le bec-en-ciseaux noir a une adaptation supplémentaire et est la seule espèce d'oiseau connue à avoir des pupilles en forme de fente[3]. Leur bec se situe dans leur champ de vision binoculaire, ce qui leur permet de positionner soigneusement leur bec et de capturer leur proie[4]. Ils sont agiles en vol et se rassemblent en grandes nuées le long des rivières et des bancs de sable côtiers[5],[6].
Ce sont des espèces tropicales et subtropicales qui pondent 3-6 œufs sur les plages de sable. La femelle couve les œufs. En raison de l'habitat de nidification restreint de ces espèces, les trois espèces sont vulnérables aux perturbations sur leurs sites de nidification. Une espèce indienne de bec-en-ciseaux est considérée comme vulnérable par l'UICN notamment en raison de la destruction et la dégradation des lacs et des rivières qu'elle utilise pour se nourrir[7].
Rynchops
Rynchops albicollis Rynchops est un genre d'oiseaux de la famille des Laridae. Ils ont pour nom normalisé bec-en-ciseaux.
Dans certaines classifications scientifiques (Handbook of the Birds of the World, Clements), ce genre est placé dans sa propre famille, celle des Rynchopidae. Mais selon d'autres (Howard & Moore, COI), elle ne constitue qu'une sous-famille, les Rynchopinae, intégrée au sein de la famille des Laridae. Si cette sous-famille était élevée au rang de famille, cela rendrait la famille des Laridae paraphylétique.
Éan a áitríonn uiscí úra is cóstaí i Meiriceá, an Afraic, an India is oirdheisceart na hÁise. Gaolmhar leis an ngreabhóg. An gob íochtarach níos faide caoile ná an gob uachtarach. Gabhann sí éisc trí eitilt go híseal agus an ghob íochtarach ag gearradh dromchla an uisce. Tugtar an ghob siosúir ar an éan seo freisin.
Is síol ainmhí é an t-alt seo. Cuir leis, chun cuidiú leis an Vicipéid.
Vodosjeci (Rhynchopidae) su malena porodica ptica iz reda Charadriiformes. Sastoji se od tri vrste koje nastanjuju Aziju, Afriku i Ameriku.
Vodosjeci su po vanjskom izgledu slični čigrama. Veliki su 40 do 50 cm i nastanjuju jezera i rijeke. Hrane se ribom, koju hvataju "rezanjem" vode donjom vilicom koja je, jedinstveno među pticama, duža od gornje. Kada dodirne ribu, vilica se refleksno zatvori. Vrste iz ove porodice su jedine koje imaju vertikalne proreze zjenica, za razliku od okruglih proreza ostalih ptica. Jedne su od najspretnijih ptica u zraku i okupljaju se u velika jata.
Vodosjeci su tropske i suptropske vrste koje nesu 3-6 jaja na pjeskovite plaže. Ženka ih inkubira. Zbog ograničenog staništa za razmnožavanje ovih ptica, tri postojeće vrste su ranjive na uznamiravanje i uništavanje gnijezdilišta. Jedna vrsta, indijski vodosjek, se smatra ranjivim zbog uništavanja jezera i rijeka na kojima se hrani.
Postoje tri vrste u jednom rodu:
U Wikimedijinu spremniku nalazi se još gradiva na temu: vodosjeci
Wikivrste imaju podatke o: vodosjecima Vodosjeci (Rhynchopidae) su malena porodica ptica iz reda Charadriiformes. Sastoji se od tri vrste koje nastanjuju Aziju, Afriku i Ameriku.
Rynchops (Linnaeus, 1758) è un genere di uccelli dell'ordine dei Charadriiformes, conosciuti comunemente come becco a cesoie o becco a forbice, attualmente attribuiti alla famiglia Laridae[1].
I Rincopidi sono gli unici uccelli ad avere la mandibola inferiore più lunga di quella superiore e le pupille allungate verticalmente come nei gatti.[2] Il caratteristico becco consente loro di catturare i pesci sfiorando l'acqua in volo e lasciando scorrere la mandibola appena sotto la superficie.
La loro singolare tecnica di pesca consiste nell'immergere la parte inferiore del caratteristico becco mentre volano mantenendo il corpo in posizione angolata, evitando così il contatto delle ali con l'acqua. Il becco si compone di una corta rinoteca capace di muoversi agevolmente in senso verticale, e dalla gnatoteca assai più lunga, atta ad essere immersa nell'acqua per catturare i pesci.
Nidificano sulle spiagge sabbiose e depongono dalle due alle sei uova alla cui cova si dedica la femmina.
Il genere Rynchops era attribuito in passato alla famiglia Rynchopidae Bonaparte, 1838 ma secondo recenti studi filogenetici rientra a pieno titolo tra i Laridae.[1]
Comprende tre specie :
Rynchops (Linnaeus, 1758) è un genere di uccelli dell'ordine dei Charadriiformes, conosciuti comunemente come becco a cesoie o becco a forbice, attualmente attribuiti alla famiglia Laridae.
Rynchops is een geslacht van vogels uit de familie meeuwen (Laridae). De naam wordt ook wel gespeld als Rhynchos en dit geslacht wordt ook wel opgevat als een aparte onderfamilie Rhynchopinae (schaarbekken).
Het geslacht telt 3 soorten.[1]
Rynchops is een geslacht van vogels uit de familie meeuwen (Laridae). De naam wordt ook wel gespeld als Rhynchos en dit geslacht wordt ook wel opgevat als een aparte onderfamilie Rhynchopinae (schaarbekken).
Het geslacht telt 3 soorten.
Saksenebbar Rynchops, er biologisk slekt av tre artar terneliknande fuglar i måsefamilien, Laridae. Slekta består av amerikasaksenebb, afrikasaksenebb og indiasaksenebb, funnen i tropisk og subtropisk Amerika, Afrika og Sør-Asia høvesvis.
Dette er dei einaste fugleartane med ei særprega ulik lengd mellom overnebb og undernebb, kor undernebbet er lengst. Denne frapperande tilpassinga tillèt saksenebbane å fiske på ein eineståande måte. Dei flyg lågt og fort over vatnet med undernebbet ned i overflata klar til å lukke nebbet over småfisk som ikkje kjem seg unna. Dette er dei einaste fuglane kjent for å ha pupillar som snevrar seg i ein vertikal spalte. Saksenebbar flokkar seg i lufta og kviler ved elvebankar og på kystnære sandbankar.
Saksenebbar legg 3-6 egg på sandstrender. Hoa rugar egga. På grunn av at artane har avgrensa hekkehabitat er dei sårbare for uroingar på hekkestadene. Ein art, indiasaksenebb, er lista som sårbar av IUCN grunna dette, samt av øydelegging og nedbrytning av innsjøar og elvar kor fuglane plar finne føde.
Saksenebbar Rynchops, er biologisk slekt av tre artar terneliknande fuglar i måsefamilien, Laridae. Slekta består av amerikasaksenebb, afrikasaksenebb og indiasaksenebb, funnen i tropisk og subtropisk Amerika, Afrika og Sør-Asia høvesvis.
Dette er dei einaste fugleartane med ei særprega ulik lengd mellom overnebb og undernebb, kor undernebbet er lengst. Denne frapperande tilpassinga tillèt saksenebbane å fiske på ein eineståande måte. Dei flyg lågt og fort over vatnet med undernebbet ned i overflata klar til å lukke nebbet over småfisk som ikkje kjem seg unna. Dette er dei einaste fuglane kjent for å ha pupillar som snevrar seg i ein vertikal spalte. Saksenebbar flokkar seg i lufta og kviler ved elvebankar og på kystnære sandbankar.
Saksenebbar legg 3-6 egg på sandstrender. Hoa rugar egga. På grunn av at artane har avgrensa hekkehabitat er dei sårbare for uroingar på hekkestadene. Ein art, indiasaksenebb, er lista som sårbar av IUCN grunna dette, samt av øydelegging og nedbrytning av innsjøar og elvar kor fuglane plar finne føde.
Saksenebber (Rynchops) er eneste slekt i underfamilien Rynchopinae og inngår i måkefamilien (Laridae). Artene trives i fersk- og brakkvann med temperert–tropisk klima og er utbredt i Afrika, Sør-Amerika, Sør-Asia og Sørøst-Asia.
Saksenebber ble tidligere regnet som en selvstendig familie (Rynchopidae),[1] men inngår nå som en underfamilie i måkefamilien (Laridae). Inndelingen følger Illustrated Checklist of the Birds of the World og er i henhold til del Hoyo & Collar (2014).[2]
Saksenebbene karakteriseres av et særpreget nebb, der undernebbet er betydelig lenger enn overnebbet, svært lange vinger, som når de er sammenslåtte strekker seg lenger bakover enn stjerten, og korte undere ekstremiteter. Artene måler omkring 36–46 cm og veier cirka 111–374 g, alt etter art og kjønn. Vingespennet ligger på cirka 102–127 cm. Fjærdrakten er hovedsakelig sort på oversiden og hvit på undersiden. Nebbet er relativt langt og rødgult fra basen og utover, men mens det hos to av artene blir nesten hvitt på den ytterste delen, er det delt cirka 50/50 rødgult innerst og sort ytterst hos den tredje arten.[3]
Artene er nattaktive måkefugler (Lari) som bruker det særpregede nebbet til å skimme havoverflaten etter fisk, mens de flyr.[3] Saksenebbene hekker i kolonier.
Tidligere ble saksenebber regnet som en selvstendig familie (Rynchopidae). Ifølge «HBW and BirdLife International Illustrated Checklist of the Birds of the World» tilhører imidlertid nå disse ternene måkefamilien, sammen med fire andre underfamilier.[4][3]
I mangel av kjente fossiler for Rynchopidae, er fylogenien til disse fuglene for en stor del basert på kvalifiserte antagelser og likheter i anatomi og atferd. De tre nålevende artene med saksenebber er plassert i samme slekt, fordi fuglene deler en unike måte å fange fisk på, og ellers har store likheter i strukturelle tilpasninger og svært lignende mønstre i fjærdrakten.[5]
Inndelingen følger i hovedsak Taxonomy in Flux og er i henhold til Boyd (2016),[6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23] som i all vesentlighet støttes av HBW Alive. Norske navn følger NOF der disse finnes.[24] Norske navn i parentes er ikke offisielle.
Saksenebber (Rynchops) er eneste slekt i underfamilien Rynchopinae og inngår i måkefamilien (Laridae). Artene trives i fersk- og brakkvann med temperert–tropisk klima og er utbredt i Afrika, Sør-Amerika, Sør-Asia og Sørøst-Asia.
Multimedia w Wikimedia Commons Brzytwodzioby[5] (Rynchopinae) – monotypowa podrodzina ptaków z rodziny mewowatych (Laridae).
Podrodzina obejmuje gatunki zamieszkujące nadmorskie i nadrzewne bagna, ujścia i rozlewiska rzek w Ameryce Północnej, Środkowej i Południowej, w Afryce i w południowo-wschodniej Azji[6].
Długość ciała 36–46 cm; masa ciała 111–374 g; rozpiętość skrzydeł 101–127 cm[7]. Długość grzbietu dzioba 51–75 mm[7]. Upierzenie wierzchu ciała czarne, spód biały; charakterystyczny dziób (dolna część jest dłuższa od górnej). Źrenica o pionowym ułożeniu (zwęża się lub rozszerza w zależności od natężenia światła). Żywi się drobnymi zwierzętami morskimi; pożywienie chwyta lecąc tuż nad wodą, zanurzając dolną część dzioba w wodzie, żerując głównie o zmroku i nocą. Żyją i gniazdują w koloniach; gniazda zakładają na ziemi lub w niskich krzewach. Samice składają od 2 do 5 jaj, które wysiadują 25-30 dni; młode opuszczają gniazdo po około miesiącu życia.
Do rodzaju należą następujące gatunki[5]:
Brzytwodzioby (Rynchopinae) – monotypowa podrodzina ptaków z rodziny mewowatych (Laridae).
Os bicos-de-tesoura (Rynchops sp.) são aves caradriformes gregárias que podem ser encontrados em grandes rios e zonas costeiras. O grupo inclui três espécies, semelhantes a gaivinas, distribuidas pela América do Sul, África e sub-continente indiano. A espécie que ocorre no Brasil é conhecida como talha-mar. Nalgumas taxonomias, os bicos-de-tesoura são considerados como família independente - Rynchopidae - à parte dos larídeos.
Os rincopídeos são aves delgadas, de asas compridas e aguçadas e plumagem branca e negra, todos muito semelhantes entre si. A cauda é forcada e as patas são curtas. A sua característica mais distintiva é o bico vermelho e de grandes dimensões, de onde se destaca uma mandíbula inferior proeminente, mais larga e comprida que a superior. Este formato está adaptado ao seu modo de alimentação atípico: a ave realiza voos rasantes sobre a superfície da água, com a mandíbula inferior emersa. Quando localiza um peixe, o bico fecha-se rapidamente.
O IUCN não considera nenhuma das três espécies ameaçada de extinção.
Os bicos-de-tesoura (Rynchops sp.) são aves caradriformes gregárias que podem ser encontrados em grandes rios e zonas costeiras. O grupo inclui três espécies, semelhantes a gaivinas, distribuidas pela América do Sul, África e sub-continente indiano. A espécie que ocorre no Brasil é conhecida como talha-mar. Nalgumas taxonomias, os bicos-de-tesoura são considerados como família independente - Rynchopidae - à parte dos larídeos.
Os rincopídeos são aves delgadas, de asas compridas e aguçadas e plumagem branca e negra, todos muito semelhantes entre si. A cauda é forcada e as patas são curtas. A sua característica mais distintiva é o bico vermelho e de grandes dimensões, de onde se destaca uma mandíbula inferior proeminente, mais larga e comprida que a superior. Este formato está adaptado ao seu modo de alimentação atípico: a ave realiza voos rasantes sobre a superfície da água, com a mandíbula inferior emersa. Quando localiza um peixe, o bico fecha-se rapidamente.
O IUCN não considera nenhuma das três espécies ameaçada de extinção.
Acest articol este despre o pasăre numită și forfecar. Pentru o insectă omonimă vezi Lethrus cephalotes. A nu se confunda cu Forfecuță!
Rincopidele (Rynchopidae sau Rhynchopidae) sau forfecarii este o familie mică de păsări din ordinul caradriiformelor asemănătoare ca aspect cu pescărușii. Trăiesc în preajma mărilor tropicale și subtropicale. Familia cuprinde trei specii găsite în Asia de Sud, Africa și cele două Americi. Au un cioc caracteristic unic printre păsări, mandibula inferioară fiind mai lungă decât cea superioară. O dată cu amurgul, forfecarii zboară razant deasupra suprafața apei, cu ciocul întredeschis și mandibula inferioară cufundată în apă, prinzând astfel diferite animale acvatice mărunte, mai ales pești. Chiar și nisipul umed este arat în acest mod, pentru a procura unele nevertebrate mărunte. După prinderea prăzii în cioc, acesta se închide. Prada este consumată în zbor. Această metodă de pescuit este avantajoasă în apele puțin adânci, pescuind în râuri, aceste păsări preferă zonele situate în apropierea bancurilor de nisip, și sunt foarte active în râurile cu valuri, cu apă mică. Se cuibăresc în colonii pe plajele din localități izolate. Cuiburile le fac în simple adâncituri din nisip.
Evoluție și dispariție Comportament Liste ClasificareA nu se confunda cu Forfecuță!
Rincopidele (Rynchopidae sau Rhynchopidae) sau forfecarii este o familie mică de păsări din ordinul caradriiformelor asemănătoare ca aspect cu pescărușii. Trăiesc în preajma mărilor tropicale și subtropicale. Familia cuprinde trei specii găsite în Asia de Sud, Africa și cele două Americi. Au un cioc caracteristic unic printre păsări, mandibula inferioară fiind mai lungă decât cea superioară. O dată cu amurgul, forfecarii zboară razant deasupra suprafața apei, cu ciocul întredeschis și mandibula inferioară cufundată în apă, prinzând astfel diferite animale acvatice mărunte, mai ales pești. Chiar și nisipul umed este arat în acest mod, pentru a procura unele nevertebrate mărunte. După prinderea prăzii în cioc, acesta se închide. Prada este consumată în zbor. Această metodă de pescuit este avantajoasă în apele puțin adânci, pescuind în râuri, aceste păsări preferă zonele situate în apropierea bancurilor de nisip, și sunt foarte active în râurile cu valuri, cu apă mică. Se cuibăresc în colonii pe plajele din localități izolate. Cuiburile le fac în simple adâncituri din nisip.
Zobáľ[1] (Rynchops) je rod vtákov z čeľade čajkovité. V niektorých systémoch tvorí samostatnú podčeľaď zobáľorodé, v iných do tejto podčeľade patria ešte ďalšie rody – pozri v článku čajkovité.
Sú známe tri druhy, vyskytujú sa v južnej Ázii, v Afrike a v Amerike, prevažne v tropickom pásme, ale ich areály zasahujú aj do miernych oblastí. Sú veľké 36 – 46 cm. Sfarbenie je čiernobiele. Sú to vodné vtáky, žijú pri sladkých vodách aj pri mori. Živia sa rybami, ktoré lovia tak, že letia nízko nad hladinou so spodnou čeľusťou zobáka, ktorú majú ako jediné vtáky dlhšiu ako hornú čeľusť, ponorenou do vody. Tá sa preto stále obrusuje, ale kontinuálne dorastá. Lietajú vo dne aj v noci. Žijú v kolóniách a sú monogamné. Nestavajú si hniezda, ale vajcia (2 – 6) znášajú do jamky na piesočnatej pláži. Vajcia zahrievajú obe pohlavia počas 21 – 26 dní, mláďatá sa liahnu operené.
Podľa moderných taxonomických výskumov tvoria zobále sesterskú skupinu čajkorodých, napriek svojmu vzhľadu sú teda viac príbuzné čajkám ako rybárom.[2]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zobáľ
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zoboun na českej Wikipédii.
Zobáľ (Rynchops) je rod vtákov z čeľade čajkovité. V niektorých systémoch tvorí samostatnú podčeľaď zobáľorodé, v iných do tejto podčeľade patria ešte ďalšie rody – pozri v článku čajkovité.
Sú známe tri druhy, vyskytujú sa v južnej Ázii, v Afrike a v Amerike, prevažne v tropickom pásme, ale ich areály zasahujú aj do miernych oblastí. Sú veľké 36 – 46 cm. Sfarbenie je čiernobiele. Sú to vodné vtáky, žijú pri sladkých vodách aj pri mori. Živia sa rybami, ktoré lovia tak, že letia nízko nad hladinou so spodnou čeľusťou zobáka, ktorú majú ako jediné vtáky dlhšiu ako hornú čeľusť, ponorenou do vody. Tá sa preto stále obrusuje, ale kontinuálne dorastá. Lietajú vo dne aj v noci. Žijú v kolóniách a sú monogamné. Nestavajú si hniezda, ale vajcia (2 – 6) znášajú do jamky na piesočnatej pláži. Vajcia zahrievajú obe pohlavia počas 21 – 26 dní, mláďatá sa liahnu operené.
Podľa moderných taxonomických výskumov tvoria zobále sesterskú skupinu čajkorodých, napriek svojmu vzhľadu sú teda viac príbuzné čajkám ako rybárom.
Saxnäbbar är en grupp med fåglar som tidigare behandlats som familjen Rynchopidae men som idag kategoriseras som underfamiljen Rynchopinae inom familjen måsfåglar (Laridae) i ordningen vadarfåglar.[1] Gruppen omfattar bara släktet Rynchops.[1]
Saxnäbbarna är sjöfåglar som påminner om tärnor till utseendet, men näbbens undre halva är längre än den övre. Vid födosök flyger saxnäbbar strax ovanför vattenytan med undre näbbhalvan nedstickande i vattnet för att på så sätt få tag i fisk som befinner sig nära ytan.[2]
Saxnäbbarna är unika bland fåglarna för sina pupiller som drar ihop sig till en smal vertikal skåra vid starkt ljus, likt de hos katter.[3]
Saxnäbbar är en grupp med fåglar som tidigare behandlats som familjen Rynchopidae men som idag kategoriseras som underfamiljen Rynchopinae inom familjen måsfåglar (Laridae) i ordningen vadarfåglar. Gruppen omfattar bara släktet Rynchops.
Водоріз (Rynchops або Rhynchops) — рід птахів ряду сивкоподібних (Charadriiformes), що класифікується або до родини мартинових (Laridae) підродини '''водорізових''' (Rynchopinae), або є єдиним родом окремої родини водорізових (Rynchopidae). До складу групи входять тривиди .
Це незавершена стаття з орнітології.Họ Xúc cá (Rynchopidae) là một họ chim giống như nhàn thuộc bộ Rẽ (Charadriiformes), có quan hệ họ hàng với chim lội (chim đầm lầy), mòng biển và chim anca. Họ Xúc cá bao gồm các loài được ghi nhận ở Nam Á, châu Phi và châu Mỹ.
Đặc điểm riêng có của ba loài trong họ Xúc cá là chiếc mỏ không cân xứng: hàm dưới dài hơn hàm trên. Điểm thích nghi nổi bật này giúp chúng bắt cá theo một cách thức độc nhất vô nhị, cụ thể chúng sẽ bay nhanh và sát dòng nước,[1] rồi hàm dưới của mỏ lướt trên mặt nước để "xúc" những con cá nhỏ không kịp trốn thoát. Thỉnh thoảng có tài liệu xếp chim xúc cá vào họ mòng biển Laridae nhưng những tài liệu khác tách chúng ra và xem xúc cá là nhóm chị em của chim nhàn.[2] Loài Rynchops niger ("chim xúc cá đen") là loài chim duy nhất (được biết) có con ngươi dạng khe hở;[3] do mỏ của chúng nằm trong tầm quan sát của mắt nên chim có khả năng định vị chiếc mỏ một cách cẩn thận khi bắt mồi.[4] "Chim xúc cá đen" bay rất nhanh và hợp thành từng đàn lớn dọc các dòng sông và bãi cát ven biển.[5]
Xúc cá là loài chim nhiệt đới và cận nhiệt, đẻ từ 3-6 quả trứng trên các bãi cát ven biển. Chim mái đảm trách nhiệm vụ ấp trứng. Do phạm vi làm tổ bị giới hạn như vậy nên địa điểm sinh sản của ba loài trong họ này dễ bị quấy rầy. Liên minh Bảo tồn Thiên nhiên Quốc tế xếp loài Rynchops albicollis vào loại dễ bị tổn thương không chỉ bởi nguyên nhân vừa nêu mà còn vì những địa điểm chim đến sinh sản như sông và hồ hiện đang bị thoái hoá và tàn phá.
Trong thời kì về sau, một số bản in các công trình nghiên cứu của Linnaeus thường viết sai tên chi thành Rhynchops so với cách viết đúng là Rynchops trong ấn bản nguyên thuỷ của ông.[6]
.jpg)
_in_Flight.jpg)
|coauthors= bị phản đối (trợ giúp) |accessdate= (trợ giúp) Họ Xúc cá (Rynchopidae) là một họ chim giống như nhàn thuộc bộ Rẽ (Charadriiformes), có quan hệ họ hàng với chim lội (chim đầm lầy), mòng biển và chim anca. Họ Xúc cá bao gồm các loài được ghi nhận ở Nam Á, châu Phi và châu Mỹ.
Đặc điểm riêng có của ba loài trong họ Xúc cá là chiếc mỏ không cân xứng: hàm dưới dài hơn hàm trên. Điểm thích nghi nổi bật này giúp chúng bắt cá theo một cách thức độc nhất vô nhị, cụ thể chúng sẽ bay nhanh và sát dòng nước, rồi hàm dưới của mỏ lướt trên mặt nước để "xúc" những con cá nhỏ không kịp trốn thoát. Thỉnh thoảng có tài liệu xếp chim xúc cá vào họ mòng biển Laridae nhưng những tài liệu khác tách chúng ra và xem xúc cá là nhóm chị em của chim nhàn. Loài Rynchops niger ("chim xúc cá đen") là loài chim duy nhất (được biết) có con ngươi dạng khe hở; do mỏ của chúng nằm trong tầm quan sát của mắt nên chim có khả năng định vị chiếc mỏ một cách cẩn thận khi bắt mồi. "Chim xúc cá đen" bay rất nhanh và hợp thành từng đàn lớn dọc các dòng sông và bãi cát ven biển.
Xúc cá là loài chim nhiệt đới và cận nhiệt, đẻ từ 3-6 quả trứng trên các bãi cát ven biển. Chim mái đảm trách nhiệm vụ ấp trứng. Do phạm vi làm tổ bị giới hạn như vậy nên địa điểm sinh sản của ba loài trong họ này dễ bị quấy rầy. Liên minh Bảo tồn Thiên nhiên Quốc tế xếp loài Rynchops albicollis vào loại dễ bị tổn thương không chỉ bởi nguyên nhân vừa nêu mà còn vì những địa điểm chim đến sinh sản như sông và hồ hiện đang bị thoái hoá và tàn phá.
Trong thời kì về sau, một số bản in các công trình nghiên cứu của Linnaeus thường viết sai tên chi thành Rhynchops so với cách viết đúng là Rynchops trong ấn bản nguyên thuỷ của ông.
Водоре́зы[1] (лат. Rynchops) — род птиц из семейства чайковых отряда ржанкообразных. В состав рода включают три вида[2]. Некоторые систематики выделяют водорезов в подсемейство Rynchopinae. Раньше их рассматривали в качестве отдельного семейства водорезовых (Rynchopidae) отряда ржанкообразных.
Африканский водорез (Rynchops flavirostris) и индийский водорез[1] (Rynchops albicollis) обитают у пресных водоёмов в тропических широтах. Чёрный водорез[1] (Rynchops nigra) обитает вдоль побережья Северной Америки. Водорезы любят жить в небольших группах у лагун или речных берегов, охотясь в мелкой воде на добычу.
Одной из особенностей водорезов, отличающей их от всех других птиц являются крайне узкие, некруглые зрачки. Ещё одной особенностью является то, что нижняя часть их клюва заметно шире и длиннее, чем верхняя. Из-за того, что его кончик со временем притупляется и стирается, клюв постоянно дорастает. Крылья и клюв по отношению к остальному телу сравнительно большие. Короткие лапы окрашены в красный или жёлтый цвет, оперение же у водорезов чёрно-белое.
Водорезы охотятся не только днём, но и ночью. К их основной добыче относится рыба, которую они ловят летя прямо над поверхностью воды и «прочёсывая» её нижней частью клюва, благодаря чему водорезы и получили своё название. При касании с рыбой клюв мгновенно закрывается. С откинутой назад головой добыча после этого заглатывается.
Водоре́зы (лат. Rynchops) — род птиц из семейства чайковых отряда ржанкообразных. В состав рода включают три вида. Некоторые систематики выделяют водорезов в подсемейство Rynchopinae. Раньше их рассматривали в качестве отдельного семейства водорезовых (Rynchopidae) отряда ржанкообразных.
剪嘴鸥，学名Rhynchopidae，是鸟纲鸻形目的一个小科。其下只有剪嘴鸥属一属，包括三种，分别分布在美洲、非洲和南亚的热带和亚热带地区。
剪嘴鸥为涉禽，一般在水面上低飞，捕捉小鱼为食。
这是一篇與鳥類相關的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。 
分類 界 : 動物界 Animalia 門 : 脊索動物門 Chordata 亜門 : 脊椎動物亜門 Vertebrata 綱 : 鳥綱 Aves 目 : チドリ目 Charadriiformes 科 : カモメ科 Laridae 属 : ハサミアジサシ属 Rynchops 学名 Amytornis Linnaeus, 1758 和名 ハサミアジサシ（鋏鰺刺） 英名 Skimmer 種 ハサミアジサシ属（ハサミアジサシぞく、学名 Rynchops）は、鳥類チドリ目カモメ科の1属である。ハサミアジサシ（鋏鰺刺）と総称される。
アジサシ（同じカモメ科）に似るが、下嘴が上嘴より長く、水面ぎりぎりを飛翔しながら下嘴のみを水中に入れて魚など水生動物を捕食する。
ハサミアジサシ科 Rynchopidae の唯一の属とする説もあったが、分子系統からはカモメ属などからなるクレードの内部に位置し[1]、カモメ科に含まれる[2]。
Sibley分類では、カモメ科カモメ亜科（通常のカモメ科に相当）ハサミアジサシ族 Rynchopini の唯一の属とされていた。
3種が属す[2]。
この項目は、鳥類に関連した書きかけの項目です。この項目を加筆・訂正などしてくださる協力者を求めています（ポータル鳥類 - PJ鳥類）。
집게제비갈매기류 또는 물갈매기류(Skimmers)는 도요목 집게제비갈매기과(Rynchopidae)에 속하는 3종의 조류의 총칭이다. 제비갈매기류를 닮은 작은 물새류이다. 남아시아와 아프리카 그리고 아메리카 대륙에 분포한다. 제비갈매기와 비슷하지만, 아랫 부리가 윗 부리보다 길다. 수면 위를 날면서 아랫 부리만 물 속에 넣어 생선 등 수생 생물을 포식하다.
