Die plantgenus Robinia bestaan uit Akasia-agtige, peuldraende bome, wat in die bloeityd aanskoulike wit of ligroos bloeiwyses dra en hoort tot die orde Fabaceae. Dit is inheems aan die ooste en suid-ooste van Noord-Amerika waar tussen vier en tien spesies aangetref word. Hiervan is een, die Gewone robinia (Robinia pseudoacacia, ook bekend as vals-akasia, swartsprinkaanboom of witakasia) vanweë sy aantreklike wit bloeisels in die 17de eeu ook uitgevoer na Europa as tuin- en sierplante vir lane.[1]
Robinia pseudoacacia is 'n belangrike bron van baie duursame, maar nogtans elastiese en brandbestande hardehout en word in Europa as 'n alternatief vir ingevoerde tropiese hout beskou. Dit word onder meer vir die vervaardiging van tuinmeubels en sportgereedskap en in die skeepsbou en boubedryf (onder meer vir houtpaaie en -brûe) gebruik. Vars robiniahout is groen-gelerig van kleur, maar word sjokoladebruin sodra dit gedroog word. Robiniahout, wat buite gestoor word (byvoorbeeld as tuinmeubels), toon mettertyd dieselfde ligte silwer patina soos duur teak- en ander tropiese hout.
Die hele boom, insluitende sy bas en vrugte, word as giftig vir mense en diere, veral perde, geklassifiseer. Die boom groei vinnig en word weens sy lastige spruitwortels sowel in Noord-Amerika asook in Europa en Suid-Afrika dikwels as pes bestry.
(*: word nie deur alle outeurs as uniek aanvaar nie)
Die plantgenus Robinia bestaan uit Akasia-agtige, peuldraende bome, wat in die bloeityd aanskoulike wit of ligroos bloeiwyses dra en hoort tot die orde Fabaceae. Dit is inheems aan die ooste en suid-ooste van Noord-Amerika waar tussen vier en tien spesies aangetref word. Hiervan is een, die Gewone robinia (Robinia pseudoacacia, ook bekend as vals-akasia, swartsprinkaanboom of witakasia) vanweë sy aantreklike wit bloeisels in die 17de eeu ook uitgevoer na Europa as tuin- en sierplante vir lane.
Robinia pseudoacacia is 'n belangrike bron van baie duursame, maar nogtans elastiese en brandbestande hardehout en word in Europa as 'n alternatief vir ingevoerde tropiese hout beskou. Dit word onder meer vir die vervaardiging van tuinmeubels en sportgereedskap en in die skeepsbou en boubedryf (onder meer vir houtpaaie en -brûe) gebruik. Vars robiniahout is groen-gelerig van kleur, maar word sjokoladebruin sodra dit gedroog word. Robiniahout, wat buite gestoor word (byvoorbeeld as tuinmeubels), toon mettertyd dieselfde ligte silwer patina soos duur teak- en ander tropiese hout.
Die hele boom, insluitende sy bas en vrugte, word as giftig vir mense en diere, veral perde, geklassifiseer. Die boom groei vinnig en word weens sy lastige spruitwortels sowel in Noord-Amerika asook in Europa en Suid-Afrika dikwels as pes bestry.
Yalançı akasiya (lat. Robinia) - paxlakimilər fəsiləsinə aid bitki cinsi. Yayılması, Şimali Amerika və Şimali Meksikada bitir.
İkiləpəlilər ilə əlaqədar bu məqalə qaralama halındadır. Məqaləni redaktə edərək Vikipediyanı zənginləşdirin. Yalançı akasiya (lat. Robinia) - paxlakimilər fəsiləsinə aid bitki cinsi. Yayılması, Şimali Amerika və Şimali Meksikada bitir.
Robinia és un gènere de plantes amb flors de la família de les fabàcies. El nom “Robinia”, prové del cognom del jardiner francès Jean Robin, qui va introduir la planta a Europa el 1601. És un gènere originari d'Amèrica del Nord i del nord de Mèxic. Hi ha controvèrsia quant al nombre d'espècies del gènere; mentre que alguns autors només en reconeixen quatre, d'altres n'accepten fins a deu. Les espècies adopten la forma d'arbres i arbusts caducifolis que fan de 4 a 25 m d'alt. Les fulles són pinnades amb de 7 a 21 folíols. Les flors són blanques o rosades en raïms pènols. Moltes espècies tenen espines. Robinia pseudoacacia, espècie naturalitzada a les nostres contrades, es coneix sovint simplement amb el nom de "robínia", el nom catalanitzat del gènere.[1]
Robinia és un gènere de plantes amb flors de la família de les fabàcies. El nom “Robinia”, prové del cognom del jardiner francès Jean Robin, qui va introduir la planta a Europa el 1601. És un gènere originari d'Amèrica del Nord i del nord de Mèxic. Hi ha controvèrsia quant al nombre d'espècies del gènere; mentre que alguns autors només en reconeixen quatre, d'altres n'accepten fins a deu. Les espècies adopten la forma d'arbres i arbusts caducifolis que fan de 4 a 25 m d'alt. Les fulles són pinnades amb de 7 a 21 folíols. Les flors són blanques o rosades en raïms pènols. Moltes espècies tenen espines. Robinia pseudoacacia, espècie naturalitzada a les nostres contrades, es coneix sovint simplement amb el nom de "robínia", el nom catalanitzat del gènere.
Trnovník (Robinia) je rod rostlin patřící do čeledi bobovité (Fabaceae). Trnovníky jsou opadavé stromy a keře se zpeřenými listy a hrozny bílých až purpurových květů. Jsou rozšířeny v jižních a jihovýchodních oblastech Severní Ameriky. Trnovník akát byl v Evropě původně vysazován jako okrasná dřevina a k zalesňování neplodných půd, brzy však zdomácněl a místy se stal invazní dřevinou. Jako okrasné dřeviny se pěstují i další druhy trnovníků.
Trnovníky jsou trnité nebo beztrnné opadavé stromy a keře. Listy jsou lichozpeřené, s celokrajnými řapíčkatými lístky. Palisty jsou štětinovité nebo často přeměněné v trny. Květy jsou stopkaté, motýlovité, bílé, růžové až purpurové, v úžlabních převislých nebo vzpřímených hroznech. Kalich je pětilaločný, horní 2 laloky jsou částečně srostlé. Pavéza je velká, srdčitá, okrouhlá až široce vejčitá, křídla jsou obvejčitá a ouškatá, člunek trojúhelníkovitý, tupý. Tyčinek je 10 a jsou dvoubratré, 9 z nich je asi do 3/4 srostlých nitkami, horní je téměř volná nebo přirostlá max. do 1/2 délky. Semeník je podlouhlý, stopkatý, s mnoha vajíčky a zahnutou čnělkou zakončenou vrcholovou bliznou. Lusky jsou ploché, pukají dvěma švy a obsahují mnoho podlouhlých až ledvinovitých semen.[1][2][3]
Rod trnovník zahrnuje v závislosti na pojetí druhů asi 6 až 20 druhů. Je rozšířen v Severní Americe, zejména v Mexiku a v jižních a jihovýchodních oblastech USA.[1][4]
Trnovníky obsahují neproteinovou aminokyselinu kanavanin, toxalbuminy robin a fasin, butein a jeho deriváty, flavanol robinetin aj. látky. Z rozkládajících se listů se do půdy uvolňují fenolkarboxylové kyseliny (zejména kyselinu syringovou), látky zabraňující klíčení semen jiných rostlin. Dřevo akátu je do žluta zbarveno glykosidicky vázaným xanthonem.[1][5]
Hlavními toxickými látkami trnovníku akátu jsou toxalbuminy, způsobující aglutinaci červených krvinek. Otravy akátem jsou řídké, projevují se kolikovitými bolestmi břicha a průjmy, namáhavým dechem, srdeční slabostí a křečemi, které později přecházejí v ochrnutí a smrt. Otravy se nejčastěji objevují u zvířat při okusování kůry a větví nebo při přimíchání listí do píce. Jsou známy i otravy dětí žvýkajících nasládlé kořeny podobné lékořici. Podobné jedovaté látky obsahují i ostatní druhy trnovníků.[5][6]
Kanavanin
Kyselina syringová
Žluté barvivo xanthon
Některé druhy trnovníku jsou v České republice pěstovány jako okrasné dřeviny. Nejběžněji je pěstován trnovník akát, který byl v Evropě poprvé vysazen již v roce 1601. Existuje množství okrasných kultivarů, lišících se zejména vzrůstem, tvarem koruny a trnitostí. Trnovník akát je také používán k ozeleňování neúživných a suchých půd, intenzivně se však šíří a v některých oblastech se stal obtížnou invazní dřevinou, která potlačuje původní vegetaci. Z ostatních trnovníků jsou jako okrasné dřeviny nejčastěji pěstovány druhy trnovník srstnatý (Robinia hispida), trnovník lepkavý (Robinia viscosa) a trnovník smíšený (Robinia x ambigua).[1][2][7][8]
Dřevo trnovníku akátu je tvrdé, těžké, houževnaté a trvanlivé. Běl je světle žlutá, jádrové dřevo je žlutozelené až nazelenale hnědé, později tmavne na zlatohnědou barvu.[7][9] Akátové dřevo je velmi trvanlivé ve styku s půdou a vodou. V jižní Evropě je používáno k upevňování poříčních písků, podobně i na pobřeží Severního moře. V Číně se trnovníky pěstují pro získání speciálního důlního dřeva k výdřevě chodeb.[5]
Květy trnovníku akátu se někdy používají k barvení látek a papíru na žluto. Semena obsahují až 12 % oleje. Odhořčená a odtučněná semena lze mlít na mouku, která byla používána zejména v časech nouze. Pražením lze získat kávovinu. V Americe se z chlopní lusků připravuje syrup s ostře narkotickými vlastnostmi.[5]
Trnovníky snesou i velmi chudé a kamenité půdy, potřebují však dostatek slunce. Některé druhy mají křehké dřevo a měly by být chráněny před prudkým větrem. Přesazování je nejlepší provádět na jaře a chránit při něm kořeny před poškozením a zaschnutím. Kultivary trnovníku akátu a všechny ostatní druhy se množí roubováním na podnož trnovníku akátu nebo pomocí kořenových výmladků či kořenových řízků, kterými lze získat dlouhověké rostliny. Trnovník akát se množí jarním výsevem, před nímž je třeba narušit osemení drhnutím osiva s ostrým křemenným pískem nebo spařením vroucí vodou.[10]
Obrázky, zvuky či videa k tématu trnovník ve Wikimedia Commons
Trnovník (Robinia) je rod rostlin patřící do čeledi bobovité (Fabaceae). Trnovníky jsou opadavé stromy a keře se zpeřenými listy a hrozny bílých až purpurových květů. Jsou rozšířeny v jižních a jihovýchodních oblastech Severní Ameriky. Trnovník akát byl v Evropě původně vysazován jako okrasná dřevina a k zalesňování neplodných půd, brzy však zdomácněl a místy se stal invazní dřevinou. Jako okrasné dřeviny se pěstují i další druhy trnovníků.
Robinie (Robinia) er en lille planteslægt, der er udbredt i Nordamerika. Her nævnes kun de arter, som ses jævnligt i Danmark.
Arter
Die Robinien (Robinia) sind eine Pflanzengattung in der Unterfamilie Schmetterlingsblütler (Faboideae) innerhalb der Familie der Hülsenfrüchtler (Fabaceae). Die Gattung umfasst etwa vier (bis zehn) aus Nordamerika oder Mexiko stammende Arten. In Europa findet man häufig die aus Nordamerika eingeführte Gewöhnliche Robinie (Robinia pseudoacacia).
Robinien-Arten sind sommergrüne Bäume oder Sträucher. Sie bilden häufig Wurzelsprosse. Die oft etwas kantigen Zweige besitzen eine glatte, borstige oder klebrige Rinde. Die Knospen sind klein und nackt und in den Blattnarben geborgen, Endknospen fehlen.
Die Laubblätter sind wechselständig angeordnet. Die Blattspreite ist unpaarig gefiedert. Die Blättchen sind kurz gestielt und ganzrandig. Die Nebenblätter sind häufig borstig oder zu Dornen umgewandelt.[1][2] An den Blättchen sind oft kleine Stipellen (Nebenblättchen) vorhanden.
Die Blüten stehen in seitenständigen, hängenden traubigen Blütenständen zusammen. Die Tragblätter sind häutig und fallen früh ab.
Die zwittrigen Blüten sind zygomorph und fünfzählig mit doppelter Blütenhülle. Die fünf Kelchblätter stehen glockenförmig zusammen, die zwei oberen Kelchzipfel sind schwach zu einer Kelchlippe verwachsen. Die Blütenkrone der Schmetterlingsblüten ist weiß, lila oder purpurrosafarben. Die fünf Kronblätter sind genagelt, die Fahne ist breit und zurückgebogen, die Flügel sind gebogen, das Schiffchen ist nach innen gebogen und stumpf. Von den zehn Staubblättern sind neun zu einer offenen Röhre verwachsen, eines steht frei. Die Staubbeutel sind alle gleich und öffenen sich mit einem Längsschlitz. Der gestielte Fruchtknoten enthält zahlreiche Samenanlagen. Der Griffel ist pfriemlich und im oberen Bereich behaart. Die Narbe ist klein und endständig.[1][2]
Die sich zweiklappig öffnenden Hülsenfrüchte sind 5 bis 10 Zentimeter lang, stark abgeflacht, schmal länglich bis riemenförmig und zwischen den Samen mehr oder weniger eingeschnürt. Die braunen Samen sind bei einer Länge von 4 bis 5 Zentimeter schief eiförmig bis nierenförmig. Es ist keine Strophiole vorhanden.[1][2] Hülsenklappen mit teilweise noch anhängenden Samen werden oft durch stärkere Luftströmungen verweht: Anemochorie.
Der Gattungsname Robinia wurde 1753 von Carl von Linné in Species Plantarum, Tomus 2, Seite 722 für die aus Nordamerika stammende Art Robinia pseudacacia gewählt, die zuvor als Acacia Americana Robini bekannt war. Der Gattungsname Robinia ehrt den französischen Hofgärtner und Direktor des Jardin des Plantes in Paris Jean Robin (1550–1629), der die Art Robinia pseudacacia von Amerika nach Frankreich gebracht haben soll. Wahrscheinlicher ist, dass sein Sohn Vespasien Robin (1579–1662) diese Art aus Samen kultiviert hat, die er aus Amerika erhalten hatte.[3]
Die Gattung Robinia gehört zur Tribus Robinieae in der Unterfamilie der Schmetterlingsblütler (Faboideae) innerhalb der Familie der Hülsenfrüchtler (Fabaceae).[4] Die Gattung Robinia wurde 1753 von Carl von Linné in seinem Werk Species Plantarum erstveröffentlicht.[2]
Das natürliche Verbreitungsgebiet liegt in Nordamerika und reicht südlich bis nach Mexiko.[5]
Es sind vier Arten anerkannt:[6]
Es gibt mehrere Hybriden, darunter:
Eine besondere Eigenschaft des Robinienholzes ist seine Witterungsbeständigkeit, die sogar jene der einheimischen Eiche übersteigt. Deshalb wird Robinienholz für Weidepfosten, Brücken- und Stegebau und für Konstruktionen im Außenbereich verwendet. Hervorragend sind auch seine Klangeigenschaften (Xylophone).
Die üppig blühenden Bäume werden als Zierpflanzen in Gärten und Parks verwendet. Die Blüten sind sehr reich an Nektar, einige Arten werden daher als Bienenweide gepflanzt.[1] Außerdem finden Robinien Anwendung in der Homöopathie.[8]
Die Robinien (Robinia) sind eine Pflanzengattung in der Unterfamilie Schmetterlingsblütler (Faboideae) innerhalb der Familie der Hülsenfrüchtler (Fabaceae). Die Gattung umfasst etwa vier (bis zehn) aus Nordamerika oder Mexiko stammende Arten. In Europa findet man häufig die aus Nordamerika eingeführte Gewöhnliche Robinie (Robinia pseudoacacia).
Robinio esas genero de arbori ek la familio "leguminosi", di qui la speco maxim konocata esas granda arboro kun flori blanka, odoroza, qui kreskas grape, e di qua la ligno densa esas apta por facar chari.
Robinia is a genus of flowering plants in the family Fabaceae, tribe Robinieae, native to North America. Commonly known as locusts,[1] they are deciduous trees and shrubs growing 4–25 metres (13–82 ft) tall. The leaves are pinnate with 7–21 oval leaflets. The flowers are white or pink, in usually pendulous racemes. Many species have thorny shoots, and several have sticky hairs on the shoots.
The genus is named after the royal French gardeners Jean Robin and his son Vespasien Robin, who introduced the plant to Europe in 1601.
The number of species is disputed between different authorities, with as few as four recognised by some authors,[2] while others recognise up to 10 species. Several natural hybrids are also known.
Some species of Robinia are used as food by caterpillars of Lepidoptera, including such moths as the brown-tail (Euproctis chrysorrhoea), the buff-tip (Phalera bucephala), the engrailed (Ectropis crepuscularia), the giant leopard moth (Hypercompe scribonia), the locust underwing (Euparthenos nubilis), and Gracillariidae leaf miners like Chrysaster ostensackenella, Macrosaccus robiniella and Parectopa robiniella.
All species produce toxic lectins, throughout the entire plant, with the exception of the flowers.[3][4] The flowers are used in teas and in pancakes,[5] and are consumed as fritters in many parts of Europe.[6][7][8][9]
.png)
{{cite journal}}: CS1 maint: DOI inactive as of December 2022 (link) Robinia is a genus of flowering plants in the family Fabaceae, tribe Robinieae, native to North America. Commonly known as locusts, they are deciduous trees and shrubs growing 4–25 metres (13–82 ft) tall. The leaves are pinnate with 7–21 oval leaflets. The flowers are white or pink, in usually pendulous racemes. Many species have thorny shoots, and several have sticky hairs on the shoots.
The genus is named after the royal French gardeners Jean Robin and his son Vespasien Robin, who introduced the plant to Europe in 1601.
The number of species is disputed between different authorities, with as few as four recognised by some authors, while others recognise up to 10 species. Several natural hybrids are also known.
Some species of Robinia are used as food by caterpillars of Lepidoptera, including such moths as the brown-tail (Euproctis chrysorrhoea), the buff-tip (Phalera bucephala), the engrailed (Ectropis crepuscularia), the giant leopard moth (Hypercompe scribonia), the locust underwing (Euparthenos nubilis), and Gracillariidae leaf miners like Chrysaster ostensackenella, Macrosaccus robiniella and Parectopa robiniella.
Robinio (Robinia) estas genro de arboj, familio fabacoj, origine de Nordameriko, kiu estis unuafoje alportita en Eŭropo far Jean ROBIN (el kio ĝia nomo); Jean ROBIN, 1550-1629, estis botanikisto de la reĝo de Francujo Henriko la 4-a, kaj la plejunua ekzemplero de robinio plantita de li en Parizo en la jaro 1601 plu vivas kaj videblas en la "Planto-Ĝardeno". La adjekto pseudoacacia aludas ties similecon je la akacioj, pro kio ĝi estis unue, neprave, ordigita inter ili.
Kiel ĉiuj fabacoj, robinio kapablas danke al simbiozaj bakterioj rizobio (Rhizobium) sin nutri de nitrogeno de la atmosfero, tial ĝi povas kreski eĉ en malriĉaj grundoj. Tial ĝi estas ofte plantita sur la talusoj de fervojoj, kaj en Hungario ĝi estis multe plantita en sablaj nekutiveblaj grundoj.
Ĝiaj folioj estas nepare pinataj (kunmetitaj).
Blankaj floroj grupiĝas en infloresko, nomataj grapoloj, kiuj aperas en majo.
(* = ne akceptitaj kiel apartaj far ĉiuj botanikistoj)
Robinio (Robinia) estas genro de arboj, familio fabacoj, origine de Nordameriko, kiu estis unuafoje alportita en Eŭropo far Jean ROBIN (el kio ĝia nomo); Jean ROBIN, 1550-1629, estis botanikisto de la reĝo de Francujo Henriko la 4-a, kaj la plejunua ekzemplero de robinio plantita de li en Parizo en la jaro 1601 plu vivas kaj videblas en la "Planto-Ĝardeno". La adjekto pseudoacacia aludas ties similecon je la akacioj, pro kio ĝi estis unue, neprave, ordigita inter ili.
Kiel ĉiuj fabacoj, robinio kapablas danke al simbiozaj bakterioj rizobio (Rhizobium) sin nutri de nitrogeno de la atmosfero, tial ĝi povas kreski eĉ en malriĉaj grundoj. Tial ĝi estas ofte plantita sur la talusoj de fervojoj, kaj en Hungario ĝi estis multe plantita en sablaj nekutiveblaj grundoj.
Ĝiaj folioj estas nepare pinataj (kunmetitaj).
Blankaj floroj grupiĝas en infloresko, nomataj grapoloj, kiuj aperas en majo.
Robinia es un género de plantas arbustivas y arbóreas de la familia Fabaceae (Leguminosae), nativo de Norteamérica. El género tiene unas 8 especies aceptadas de las más de 120 descritas.[1]
Son arbustos o árboles caducifolios que pueden alcanzar los 25 metros de altura. Las hojas, alternas y pecioladas, tienen estípulas herbáceas y caducas o espinosas y persistentes; son imparipinadas con 7-21 folíolos pecioluladas. Las inflorescencias son axilares y péndulas y organizadas en racimos de flores olorosas. El cáliz de dichas flores es pentadentado y de forma acampanada, con el labio superior bidentado, 2 dientes laterales y un diente inferior y con el tubo más largo que los dientes. La corola, papilionádea, tiene todos sus pétalos de color blanco y rosado. El androceo es diadelfo, con 9 estambres soldados entre sí y uno más o menos libre y tienen las anteras amarillas. El gineceo tiene el ovario estipitado, con numerosos óvulos, estilo muy curvado y con ápice peludo. El fruto (legumbre), dehiscente, es lateralmente muy comprimido y estrechamente alado a lo largo de la sutura ventral; contiene 1-8 semillas oblongas a reniformes lisas.[2][3]
Número de cromosomas: x = 10, 11.[3]
El género ha sido creado por Carlos Linneo y publicado en Species Plantarum, vol. 2, p. 722 [1], 1753[1] y su diagnosis ampliada por el mismo autor en Genera Plantarum, nº775, p., 312[2], 1754. La especie tipo es Robinia pseudoacacia.
Robinia: género dedicado a Jean Robin (1550-1629), jardinero e intendente del antiguo “Jardin du Roi”, situado en la Place Dauphine (París, Francia), quien menciona por primera vez, en el “Le jardin du roy très chrestien Henry IV, Roy de France et de Navarre” (1601), la falsa acacia, y su hijo Vespasien Robin (1579-1662), jardinero y asistente, quien la plantó en el “Jardin Royal des Plantes”, donde persiste desde 1635 su ejemplar.[2]
Robinia es un género de plantas arbustivas y arbóreas de la familia Fabaceae (Leguminosae), nativo de Norteamérica. El género tiene unas 8 especies aceptadas de las más de 120 descritas.
Robiinia ehk ebaakaatsia (Robinia) on liblikõieliste sugukonda kuuluv taimeperekond.
Teadusliku nime on robiinia perekond saanud prantslase Jean Robini (1550–1629) järgi, kes oli õukonnaaednik nii Henri III, Henri IV kui ka Louis XIII ajal[1]. Jean Robini poeg Vespasien Robin olevat 1635. aastal ümber istutanud kaks isa rajatud aiast Place Dauphine’ist pärit robiiniat, ühe neist Jardin des Plantes’isse ja teise St. Julien-le-Pauvre kiriku lähedale[1]. Viimane puu olevat veel mõnikümmend aastat tagasi alles olnud, võib-olla on tänaseni[1].
Enne kui harilik robiinia Carl Linnélt nime sai, kasutati Euroopas mitmeid nimeversioone, näiteks ka Locusta Virginiana Arbor ja Acacia Virginensis Spinosa[1].
Viimasest nimetusest on tuletatud ka taime rahvapärased nimetused paljudes keeltes: falsche Akazie (saksa), белая акация (vene), faux-acacia (prantsuse), valeakaasia (soome), fehér akác (ungari), acacia de flor blanca (hispaania), acácia-bastarda (portugali). Enamasti tähendavad need tõlkes kas vale- või valget akaatsiat[1].
Üleüldine akaatsiaks kutsumine viitab tõsiasjale, et esialgu tundusid Ameerikast tulnud robiinia ja Põhja-Aafrika päritolu akaatsia eurooplaste jaoks sarnased[1]. Nii robiiniad kui ka akaatsiad kuuluvad liblikõieliste hulka ning nagu robiiniatel, on ka paljudel akaatsiatel graatsilised sulgjad liitlehed ja meeldivalt lõhnavad õied[1].
Looduslikult kasvavad kõik robiiniad Põhja- ja Kesk-Ameerikas[1]. Neid on 10–20 liiki olenevalt sellest, kas nende hulka lugeda ka hübriidid[1].
Enamik robiiniaid on puud, kuid on ka põõsaid[1]. Liikidele on iseloomulikud astlataoliste abilehtedega paaritusulgjad liitlehted. Õied on sõltuvalt liigist valged, roosad, kuni purpurjad, ning asuvad püstistes kuni rippuvates kobarates. Vili on paljude seemnetega lame kaun, mis avaneb kahest küljest.
Euroopas on kõige levinumaks liigiks harilik robiinia, mis on kogu perekonnast ka kõige külmakindlam. Kasvab ka Eestis.
Robiinia ehk ebaakaatsia (Robinia) on liblikõieliste sugukonda kuuluv taimeperekond.
Robinia generoa Fabaceae famaliako Faboideae azpifamiliako landare loredun bat da.
Robinia generoa Fabaceae famaliako Faboideae azpifamiliako landare loredun bat da.
Valeakaasiat (Robinia) on kasvisuku, joka kuuluu hernekasvien heimoon. Suvussa on alle kymmenen lajia puita ja pensaita, joita kasvaa alkuperäisenä Pohjois-Amerikassa. Eräitä valeakaasioita viljellään koristepuina, kuten valkovaleakaasiaa, joka on villiintynyt Euroopassa. Valkovaleakaasia on todettu Suomessa talvenkestäväksi I-vyöhykkeellä.
Ruusuvaleakaasia.
Robinia neomexicana.
Valkovaleakaasia.
Valeakaasiat (Robinia) on kasvisuku, joka kuuluu hernekasvien heimoon. Suvussa on alle kymmenen lajia puita ja pensaita, joita kasvaa alkuperäisenä Pohjois-Amerikassa. Eräitä valeakaasioita viljellään koristepuina, kuten valkovaleakaasiaa, joka on villiintynyt Euroopassa. Valkovaleakaasia on todettu Suomessa talvenkestäväksi I-vyöhykkeellä.
Robinier
Robinia est un genre d'arbres, les robiniers, de la famille des Fabaceae, sous-famille des Faboideae, originaire d'Amérique du Nord.
Le nom de ce genre a été dédié à Jean Robin, botaniste français, qui introduisit en France en 1601 le robinier faux-acacia. Des rejets des premiers exemplaires, prélevés par son fils Vespasien Robin, vivent encore actuellement dans le 5e arrondissement de Paris dans le square René-Viviani et dans le Jardin des Plantes. Ils ont le privilège d'être les plus vieux arbres de Paris et les plus vieux robiniers d'Europe. Le robinier est originaire de l'Est de l'Amérique du Nord[1].
Le robinier du square René-Viviani, daté de 1601.
Les robiniers du jardin des Plantes (plantés en 1636[2]).
Les robiniers sont des arbres et des arbustes à feuilles caduques pouvant atteindre entre 4 et 25 mètres de hauteur. Plusieurs espèces ont des jeunes pousses couvertes de poils collants. Le bourgeon est dissimulé sous les cicatrices foliaires, pas de bourgeon terminaux[1]. En outre l'écorce et les graines contiennent de la lectine, dangereuse pour le bétail. On utilise ce bois pour la fabrication de piquets de clôture (facilité de fente) et en menuiserie extérieure en raison de son imputrescibilité.
Leurs feuilles sont composées imparipennées et comportent de 7 à 21 folioles ovales. L'évolution foliaire des Fabaceae a conduit, à partir de feuilles alternes, stipulées et primitivement imparipennées, à une transformation des stipules en épines qui servent de défense des plantes contre les herbivores[3].
Les fleurs du type papilionacé sont de couleur blanche ou rose, généralement regroupées en grappes pendantes. Le nectar de ces fleurs produit un miel de grande qualité très limpide au parfum subtil.
Les robiniers sont parfois les hôtes de larves de lépidoptères, dont le cul-brun (Euproctis chrysorrhoea), le bucéphale (Phalera bucephala), l'Hypercompe scribonia et la boarmie crépusculaire (Ectropis crepuscularia).
Les espèces : Robinia hispida, Robinia neomexicana, Robinia pseudoacacia et Robinia viscosa sont originaires d'Amérique du Nord.
Robinia pseudoacacia a été largement introduit dans d'autres pays.
Par un étrange télescopage entre les noms vernaculaires et les noms scientifiques, il existe une confusion dans les appellations de trois genres : les genres Acacia, Robinia et Mimosa. En effet, l'espèce appelée mimosa dans le langage courant a pour nom de genre Acacia, alors que ce qui est communément appelé acacia est en fait du genre Robinia. Quant aux espèces portant le nom de genre Mimosa, elles sont plutôt appelées "sensitives".
Le nombre d'espèces du genre Robinia est controversé. Certains auteurs n'en reconnaissent que quatre tandis que d'autres en distinguent jusqu'à dix.
On connait aussi plusieurs hybrides naturels.
Robinier
Robinia est un genre d'arbres, les robiniers, de la famille des Fabaceae, sous-famille des Faboideae, originaire d'Amérique du Nord.
Robinia é un xénero de plantas pertencente á familia fabáceas, orixinario de zonas temperadas de América do Norte, incluíndo os Estados Unidos, o sur do Canadá e o norte de México.
Son árbores de folla caduca e arbustos que acadan dos 4 aos 25 metros de altura. Con follas ovaladas que van 7-21 pinnadas. As flores son brancas ou rosadas, xeralmente en acios oscilantes. Moitas especies teñen espiñas e outras conteñen substancias pegañentas. En Galicia está naturalizada só unha especie, a Robinia peseudoacacia, coñecida como falsa acacia ou simplemente robinia. Considérase especie invasora.
Recoñécense ente catro e dez especies no xénero.
(*: non aceptada como especie distinta por todas as autoridades)
Robinia é un xénero de plantas pertencente á familia fabáceas, orixinario de zonas temperadas de América do Norte, incluíndo os Estados Unidos, o sur do Canadá e o norte de México.
Son árbores de folla caduca e arbustos que acadan dos 4 aos 25 metros de altura. Con follas ovaladas que van 7-21 pinnadas. As flores son brancas ou rosadas, xeralmente en acios oscilantes. Moitas especies teñen espiñas e outras conteñen substancias pegañentas. En Galicia está naturalizada só unha especie, a Robinia peseudoacacia, coñecida como falsa acacia ou simplemente robinia. Considérase especie invasora.
Recoñécense ente catro e dez especies no xénero.
Bagrem (lat. Robinia), Rod listopadnog grmlja i drveća iz porodice Leguminosae autohtonog u Sjevernoj Americi. Rodu pripadaju četiri priznate vrste, a dvije od njih udomaćile su se i u Hrvatskoj, to je mirisavi bagrem (R. pseudoacacia) i ružičasti bagrem (R. hispida)[1] čiji je stariji naziv „bagren kostriešna” Schlosser, J.C.K.; Vukotinović, Lj., 1876[2]
Bagrem (lat. Robinia), Rod listopadnog grmlja i drveća iz porodice Leguminosae autohtonog u Sjevernoj Americi. Rodu pripadaju četiri priznate vrste, a dvije od njih udomaćile su se i u Hrvatskoj, to je mirisavi bagrem (R. pseudoacacia) i ružičasti bagrem (R. hispida) čiji je stariji naziv „bagren kostriešna” Schlosser, J.C.K.; Vukotinović, Lj., 1876
Robinija (Robinia) je ród ze swójby łušćinowcow (Fabaceae).
Ród Robinia słuša k tribusej Robinieae w podswójbje mjetelojtych kwětow (Faboideae) znutřka swójby łušćinowcow (Fabaceae).[1] Ród Robinia bu w lěće 1753 wot Carl von Linné w jeho dźěle Species Plantarum najprjedy wozjewjeny.[2] Mjeno roda Robinia bu wot Linné za družinu Robinia pseudacacia wolene, kotraž pochadźeše ze Sewjerneje Ameriki a bě do toho jako Acacia Americana Robini znata. Mjeno roda česći francoskeho dwórskeho zahrodnika a direktora Jardin des Plantes w Parisu Jean Robin (1550–1629), kotryž je pječa družinu Robinia pseudacacia wot Ameriki do Francoskeje přinjesł. Najskerje je, zo jeho syn Vespasien Robin (1579–1662) je tutu družinu ze symjenjow wuplahował, kotrež wón je z Ameriki dóstał.[3]
Štyri družiny su znate:[4]
Eksistuje někotre hybridy, pod tym:
Robinija (Robinia) je ród ze swójby łušćinowcow (Fabaceae).
Robinia L., 1753 è un genere di piante appartenenti alla famiglia delle Fabacee (o Leguminose) originarie del Nord America e del Gilgit-Baltistan[1].
Il genere Robinia comprende le seguenti specie:[1]
Sulla piazza René-Viviani, quai de Montebello, si trova una robinia censita come il più vecchio albero di Parigi.
Robinia L., 1753 è un genere di piante appartenenti alla famiglia delle Fabacee (o Leguminose) originarie del Nord America e del Gilgit-Baltistan.
Robinija, vikmedis (lot. Robinia, angl. Locust, vok. Robinien) – pupinių (Fabaceae) šeimos Faboideae pošeimio augalų gentis.
Dekoratyviniai vasaržaliai medžiai ar krūmai. Lapai neporiškai plunksniški, augantys pražangiai. Rakiai nešakoti. Žiedai sutelkti nusvirusiose kekėse, išaugusiose lapų pažastyse. Žiedai baltos, rožinės ar purpurinės spalvos. Ankštys daugiasėklės, plokščios.
Paplitusi Šiaurės Amerikoje ir Meksikoje.
Žinoma apie 10-20 rūšių:
Hibridai:
Lietuvoje kaip dekoratyviniai augalai auginamos šios rūšys:
Hibridai:
Robinia × ambigua – R. pseudoacacia × R. viscosa Robinia × holdtii – R. neomexicana × R. pseudoacacia Robinia × longiloba – R. hispida × R. viscosa Robinia × margarettiae – R. hispida × R. pseudoacaciaLietuvoje kaip dekoratyviniai augalai auginamos šios rūšys:
Puošnioji robinija (Robinia neomexicana) Baltažiedė robinija (Robinia pseudoacacia) Lipnioji robinija (Robinia viscosa)
Robinia is een geslacht uit de vlinderbloemenfamilie (Leguminosae). The Plant List erkent zes soorten. Volgens de Flora of China bestaat het geslacht uit vier tot tien soorten die voorkomen in Noord- en Midden-Amerika. Elders zijn de planten verwilderd en aangeplant.
De bekendste soort is de robinia (Robinia pseudoacacia).
Robinia is een geslacht uit de vlinderbloemenfamilie (Leguminosae). The Plant List erkent zes soorten. Volgens de Flora of China bestaat het geslacht uit vier tot tien soorten die voorkomen in Noord- en Midden-Amerika. Elders zijn de planten verwilderd en aangeplant.
De bekendste soort is de robinia (Robinia pseudoacacia).
Robiniaslekta (Robinia) er ei planteslekt i erteblomstfamilien.
Artene er løvfellende trær og busker. Akselbladene er omdannet til kjertelhår eller torner. Bladene er ulikefinnete, og småbladene er helrandede. Blomsterstanden er en hengende klase. Blomstene er hvite, rosa eller røde. Belgen er flat.
Slekta er utbredt i USA og Mexico. Eldre kilder oppgir opptil ti arter i slekta. Peabody (1984) og Isely og Peabody (1984) anerkjenner bare fire arter, noe som følges av ILDIS World Database of Legumes. De dyrkes som prydplanter i hager og parker. Den vanligst dyrkede er robinia (R. pseudoacacia) som er forvillet i mange land.
Det vitenskapelige navnet hedrer den franske hoffgartneren Jean Robin som introduserte Robinia pseudoacacia til Europa en gang etter 1601.
Robiniaslekta (Robinia) er ei planteslekt i erteblomstfamilien.
Artene er løvfellende trær og busker. Akselbladene er omdannet til kjertelhår eller torner. Bladene er ulikefinnete, og småbladene er helrandede. Blomsterstanden er en hengende klase. Blomstene er hvite, rosa eller røde. Belgen er flat.
Slekta er utbredt i USA og Mexico. Eldre kilder oppgir opptil ti arter i slekta. Peabody (1984) og Isely og Peabody (1984) anerkjenner bare fire arter, noe som følges av ILDIS World Database of Legumes. De dyrkes som prydplanter i hager og parker. Den vanligst dyrkede er robinia (R. pseudoacacia) som er forvillet i mange land.
Det vitenskapelige navnet hedrer den franske hoffgartneren Jean Robin som introduserte Robinia pseudoacacia til Europa en gang etter 1601.
Multimedia w Wikimedia Commons Robinia, grochodrzew (Robinia L.) – rodzaj roślin należący do rodziny bobowatych. Liczy ok. 20 gatunków drzew i krzewów pochodzących z Ameryki Północnej[2]. Gatunkiem typowym jest Robinia pseudoacacia L.[3]. W Europie środkowej kilka gatunków zostało wprowadzonych do uprawy, w tym robinia akacjowa często, łatwo tu zresztą dziczeje i należy do gatunków inwazyjnych.
Liście nieparzysto-pierzaste złożone z małych, jajowatych listków, opadające na zimę[2]. Na pędach u nasady liści często występują ciernie. Kwiaty białe, różowe lub purpurowe, zebrane w zwisające grona. Owocem jest strąk o długości poniżej 10 cm[2].
Pseudacacia Moench, Pseudo-Acacia Duhamel du Monceau
Jeden z rodzajów podrodziny bobowatych właściwych Faboideae w rzędzie bobowatych Fabaceae s.l.[1]. W obrębie podrodziny należy do plemienia Robinieae[4].
Gromada okrytonasienne (Magnoliophyta Cronquist), podgromada Magnoliophytina Frohne & U. Jensen ex Reveal, klasa Rosopsida Batsch, podklasa różowe (Rosidae Takht.), nadrząd Fabanae R. Dahlgren ex Reveal, rząd bobowce (Fabales Bromhead), rodzina bobowate (Fabaceae Lindl.), podplemię Robiniinae Spenn., rodzaj robinia (Robinia L.)[5].
Robinia, grochodrzew (Robinia L.) – rodzaj roślin należący do rodziny bobowatych. Liczy ok. 20 gatunków drzew i krzewów pochodzących z Ameryki Północnej. Gatunkiem typowym jest Robinia pseudoacacia L.. W Europie środkowej kilka gatunków zostało wprowadzonych do uprawy, w tym robinia akacjowa często, łatwo tu zresztą dziczeje i należy do gatunków inwazyjnych.
Robínia é um género botânico pertencente à família Fabaceae.[1]
De destacar a Robinia pseudoacacia, uma espécie endêmica dos Estados Unidos, mas naturalizada em outras regiões da América do Norte, Europa, África do Sul e Ásia. Em algumas áreas, é considerada, uma espécie invasora.
Robínia é um género botânico pertencente à família Fabaceae.
De destacar a Robinia pseudoacacia, uma espécie endêmica dos Estados Unidos, mas naturalizada em outras regiões da América do Norte, Europa, África do Sul e Ásia. Em algumas áreas, é considerada, uma espécie invasora.
Robinia este un gen de plante din familia Fabaceae, subfamilia Faboideae.
Toate speciile produc lectine toxice, cu excepția florilor[1][2]. Florile sunt folosite ca ceai, și în clătite[3].
Florile robinia sunt consumate ca biscuiți în multe părți ale Europei[4][5][6][7].
(*: nu sunt acceptate de toate autoritățile)
Agát (Robinia) je rod rastlín patriaci do čeľade bôbovité (Fabaceae). Agáty sú opadavé stromy a kríky so sperenými listmi a strapcami bielych až purpurových kvetov. Sú pôvodne rozšírené v južných a juhovýchodných oblastiach Severnej Ameriky. Agát biely bol v Európe pôvodne vysádzaný ako okrasná drevina a na zalesňovanie neplodných pôd, čoskoro však zdomácnel a miestami sa stal inváznou drevinou. Ako okrasné dreviny sa pestujú aj ďalšie druhy agátov.
Agáty sú tŕnisté alebo beztŕňové opadavé stromy a kríky. Listy sú striedavé, s celokrajnými stopkovitými lístkami. Palisty sú štetinovité alebo často premenené v tŕne. Kvety sú stopkaté, motýľovité, biele, ružové až purpurové, v úžľabných previsnutých alebo vzpriamených strapcoch. Kalich je päťlaločný, horné dva laloky sú čiastočne zrastené. Pavéza je veľká, srdcovitá, okrúhla až široko vajcovitá, krídla sú obvejčitá a uško, člnok trojuholníkovitý, tupý. Tyčiniek je 10 a sú dvoubratré, 9 z nich je asi do 3/4 zrastených nitkami, horná je takmer voľná alebo prirastená max. do polovice dĺžky. Semenník je podlhovastý, stopkatý, s mnohými vajíčkami a zahnutou čnelkou, zakončenou vrcholovú bliznou. Struky sú ploché, pukajú dvoma švami a obsahujú mnoho podlhovastých až ľadvinovitých semien.[1][2][3]
Rod agát zahŕňa v závislosti na ponímaní druhov asi 6 až 20 druhov. Je rozšírený v Severnej Amerike, najmä v Mexiku a v južných a juhovýchodných oblastiach USA.[1][4]
Agáty obsahujú neproteínovú aminokyselinu kanavanín, toxalbuminy robin a fasin, butein a jeho deriváty, flavanoly robinetin a iné látky. Z rozkladajúcich sa listov sa do pôdy uvoľňujú fenolkarboxylové kyseliny (najmä kyselina syringová), látky zabraňujúce klíčeniu semien iných rastlín. Drevo agátu je do žlta sfarbené glykozidicky viazaným xanthonom.[1][5]
Hlavnými toxickými látkami agátu bieleho sú toxalbuminy, spôsobujúce aglutináciu červených krviniek. Otravy agátom sú zriedkavé, prejavujú sa kolikovitými bolesťami brucha a hnačkami, namáhavým dychom, srdcovou slabosťou a kŕčmi, ktoré neskôr prechádzajú v ochrnutie a smrť. Otravy sa najčastejšie objavujú u zvierat pri ohryzovaní kôry a vetiev alebo pri primiešaní lístia do krmovín. Sú známe aj otravy detí žuvajúcich sladkasté korene podobné sladkému drievku. Podobné jedovaté látky obsahujú aj ostatné druhy agátov.[5][6]
Kanavanín
Kyselina syringová
Žlté barvivo xanthon
Niektoré druhy agátov sú v Česku pestované ako okrasné dreviny. Najbežnejšie je pestovaný agát biely, ktorý bol v Európe prvýkrát vysadený už v roku 1601. Existuje množstvo okrasných kultivarov, líšiacich sa najmä vzrastom, tvarom koruny a trnitosťou. Agát biely sa tiež používa na ozeleňovanie neúživných a suchých pôd, intenzívne sa však šíri a v niektorých oblastiach sa stal obtiažnou inváznou drevinou, ktorá potláča pôvodnú vegetáciu. Z ostatných agátov sú ako okrasné dreviny najčastejšie pestované druhy agát srstnatý (Robinia hispida), agát lepkavý (Robinia viscosa) a druh Robinia x ambigua.[1][2][9][10]
Drevo agátu bieleho je tvrdé, ťažké, húževnaté a trvanlivé. Bel je svetlo žltá, jadrové drevo je žltozelené až nazelenalo hnedé, neskôr tmavne na zlatohnedú farbu.[9][11] Agátové drevo je veľmi trvanlivé v styku s pôdou a vodou. V južnej Európe je používané na upevňovanie pieskov na brehoch riek, podobne aj na pobreží Severného mora. V Číne sa agáty pestujú pre získanie špeciálneho banského dreva k výdreve chodieb.[5]
Kvety agátu bieleho sa niekedy používajú na farbenie látok a papiera na žlto. Semená obsahujú až 12% oleja. Odhorčené a odtučnené semená možno mlieť na múku, ktorá bola používaná najmä v časoch núdze. Pražením možno získať kávoviny. V Amerike sa z chlopní strukov pripravuje sirup s ostro narkotickými vlastnosťami.[5]
Agát znesie aj veľmi chudobné a kamenisté pôdy, potrebuje však dostatok slnka. Niektoré druhy majú krehké drevo a mali by byť chránené pred prudkým vetrom. Presádzanie je najlepšie vykonávať na jar a chrániť pri ňom korene pred poškodením a vyschnutím. Kultivary agátu bieleho a všetky ostatné druhy sa množia štepením na podnož agátu bieleho alebo pomocou koreňových výmladkov či koreňových odrezkov, ktorými možno získať dlhoveké rastliny. Agát biely sa množí jarným výsevom, pred ktorým treba narušiť osemenie drhnutím osiva s ostrým kremičitým pieskom alebo sparením vriacou vodou.[12]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Agát
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trnovník na českej Wikipédii.
Agát (Robinia) je rod rastlín patriaci do čeľade bôbovité (Fabaceae). Agáty sú opadavé stromy a kríky so sperenými listmi a strapcami bielych až purpurových kvetov. Sú pôvodne rozšírené v južných a juhovýchodných oblastiach Severnej Ameriky. Agát biely bol v Európe pôvodne vysádzaný ako okrasná drevina a na zalesňovanie neplodných pôd, čoskoro však zdomácnel a miestami sa stal inváznou drevinou. Ako okrasné dreviny sa pestujú aj ďalšie druhy agátov.
Robiniasläktet (Robinia)[1][2] är ett släkte i familjen ärtväxter[1] med fem arter från östra och södra USA. Några arter odlas som trädgårdsväxter i Sverige.
Släktet består av buskar eller träd. Bladen är parbladiga med något alternerande småblad. Stiplerna ofta ombildade till taggar. Blommorna kommer i upprätta eller hängande klasar, de är kortlivade. Fodret är klocklikt med 5 tänder. Kronan är vit till rosa eller blekt purpur, kölens[förtydliga] kronblad är förenade vid basen. Ståndarna är tio, nio av dem är förenade. Frukten är en balja.
Trädens frön och bark är giftiga.[3]
_06.jpg)
.jpg)
.jpg)
Wikimedia Commons har media som rör Robinia.
Wikispecies har information om Robinia.
Robiniasläktet (Robinia) är ett släkte i familjen ärtväxter med fem arter från östra och södra USA. Några arter odlas som trädgårdsväxter i Sverige.
Släktet består av buskar eller träd. Bladen är parbladiga med något alternerande småblad. Stiplerna ofta ombildade till taggar. Blommorna kommer i upprätta eller hängande klasar, de är kortlivade. Fodret är klocklikt med 5 tänder. Kronan är vit till rosa eller blekt purpur, kölens[förtydliga] kronblad är förenade vid basen. Ståndarna är tio, nio av dem är förenade. Frukten är en balja.
Trädens frön och bark är giftiga.
Yalancı akasya (Robinia), Fabaceae (baklagiller) familyasının Robinia cinsinden dikenlerle kaplı odunsu türlere verilen ad.
Anavatanı Kuzey Amerika ve Kuzey Meksika'dır. 4–25 m'ye kadar boylanabilen yaprak döken çalı veya ağaçlardır. Tüysü yapraklar, 7-21 oval yaprakçıktan oluşmuştur. Çiçekler beyaz veya pembe, sarkık şemsiyedir. Birçok türde sürgünler dikenli ve tüylüdür. Cinse Fransız bahçıvan Jean Robin'in adı verilmiştir. Avrupa'ya 1601 yılında getirilmiştir.
Yalancı akasya (Robinia), Fabaceae (baklagiller) familyasının Robinia cinsinden dikenlerle kaplı odunsu türlere verilen ad.
Anavatanı Kuzey Amerika ve Kuzey Meksika'dır. 4–25 m'ye kadar boylanabilen yaprak döken çalı veya ağaçlardır. Tüysü yapraklar, 7-21 oval yaprakçıktan oluşmuştur. Çiçekler beyaz veya pembe, sarkık şemsiyedir. Birçok türde sürgünler dikenli ve tüylüdür. Cinse Fransız bahçıvan Jean Robin'in adı verilmiştir. Avrupa'ya 1601 yılında getirilmiştir.
Türler Kırmızı çiçekli yalancı akasya (Robinia hispida) Robinia luxurians Robinia neomexicana Beyaz çiçekli yalancı akasya (Robinia pseudoacacia) Yapışkan yalancı akasya (Robinia viscosa)Робінія — рід дерев або кущів родини бобових. Походить з Північної Америки. Культивують як декоративні та медоносні рослини. Найпоширеніший вид — робінія звичайна (Robinia pseudoacacia) (відома як акація звичайна або біла акація).
Культивується також декоративні гібриди з різних видів робінії.
Це незавершена стаття про Бобові.Робінія — рід дерев або кущів родини бобових. Походить з Північної Америки. Культивують як декоративні та медоносні рослини. Найпоширеніший вид — робінія звичайна (Robinia pseudoacacia) (відома як акація звичайна або біла акація).
Robinia là một chi thực vật có hoa trong họ Đậu.[1]
(*: không được xem là riêng biệt bởi hầu hết tác giả)
Bài viết liên quan đến Phân họ Đậu này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn.
Robinia là một chi thực vật có hoa trong họ Đậu.
Роби́ния (лат. Robinia) — небольшой род древесных растений семейства Бобовые (Fabaceae), представленные во флоре Северной Америки.
Происходят из Северной Америки. Натурализовалась повсюду в Европе, на севере и юге Африки, в зоне умеренного климата в Азии, Австралии и Новой Зеландии, на юге Южной Америки.
Разводят посевом семян весной, отсадкой корневой поросли, зелёными корневыми черенками.
На территории бывшего СССР ископаемые остатки робинии Регеля (Robinia regelii Heer) были обнаружены в сарматских отложениях по берегам реки Раздан, а робинии псевдоакации (Robinia pseudoacacia L.) — в третичных отложениях недалеко от Владивостока. На территории Украины ископаемые остатки видов робинии Регеля и робинии псевдоакации обнаружены в сарматских отложениях возле села Амвросиевка (Донецкая область)[2].
Некоторые виды — крупные деревья высотой 20—25 м (иногда — до 35 м, другие — кустарники высотой до 4 м.
Побеги без вершинной почки, пазушные. Почки маленькие, голые, скрытые летом в пазухах черешков листьев. Листья очерёдные, сложные непарноперистые; листочки супротивные, эллиптические или яйцевидные, на черешочках, каждый с мягким шиловидным прилистничком длиной 2—3 мм.
Цветки мотыльковые, белые, розовые или пурпурные, в пазушных кистях на побегах текущего года. Чашечка колокольчатая, с пятью широким зубцами, два верхних немного сросшиеся. Венчик белый или розовый, значительно длиннее чашечки, парус округлый, выгнутый назад, с коротким ноготком, несколько превышающий изогнутые крылья и лодочку. Тычинок 9—10, из них одна свободная; завязь на ножке, столбик с волосками.
Бобы продолговато-линейные, плоские, двустворчатые, миогосемянные, раскрывающиеся заворачивающимися внутрь створками. Семена почковидные, гладкие.
Робинии культивируются главным образом как декоративные деревья, лишь робинию псевдоакацию используют также в лесохозяйственных и мелиоративных целях.
Древесина кольцесосудистая, с отчётливым разделением на ядро и заболонь; ядро зеленовато-жёлтое, тёмно-жёлтое или тёмно-коричневое, иногда с золотистым оттенком; заболонь большей частью узкая, желтоватая. Годичные кольца прекрасно различимы.
Объём рода разными источниками оценивается по-разному, обычно в пределах 10 видов[3]. По информации базы данных The Plant List род состоит из 6 видов[4]:
Род Робиния (Robinia) входит в подсемейство Мотыльковые (Faboideae) семейства Бобовые (Fabaceae) порядка Бобовоцветные (Fabales).
Роби́ния (лат. Robinia) — небольшой род древесных растений семейства Бобовые (Fabaceae), представленные во флоре Северной Америки.
刺槐属（学名：Robinia）是蝶形花科下的一个属，为落叶乔木或灌木植物。该属共有约20种，分布于美洲。[1]
这是一篇與植物相關的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。 
ハリエンジュ属（ハリエンジュぞく、学名: Robinia）は、マメ科ソラマメ亜科の属の一つである。
落葉の高木または低木で、樹高は4mから20m以上になる。幹は直立し、よく分枝し、枝にとげがあるものが多い。
アメリカ合衆国からメキシコ中部にかけて約20種が分布する。日本には、ハリエンジュ（ニセアカシア）が、明治初期の1873年に、薪炭材や寒冷地の緑化木・街路樹などの目的で導入されたが、現在では養蜂用（はちみつの原料）以外にはほとんど無用になっている。
この項目は、植物に関連した書きかけの項目です。この項目を加筆・訂正などしてくださる協力者を求めています（プロジェクト:植物／Portal:植物）。 
.png)
