A quick yet in-depth monograph of Ashokam and its benefits and properties from an holistic and Ayurvedic viewpoint.
Saraca asoca ist eine Pflanzenart innerhalb der Familie der Hülsenfruchtgewächse (Fabaceae). Die natürliche Heimat ist der Indische Subkontinent: Bangladesch, Indien sowie Sri Lanka und das westliche Myanmar.[1] Die Sanskrit-Bezeichnung ashoka bedeutet „ohne Sorgen“, davon abgeleitet wird manchmal diese, aber auch eine andere Art Ashokabaum genannt.
Saraca asoca wächst als immergrüner, aufrechter kleiner Baum[2] und erreicht Wuchshöhen von maximal 8 bis 12 Meter. Er verzweigt sich früh; seine Äste bilden eine weitausladende Krone aus.
Die gestielten Laubblätter sind 30 cm lang und paarig gefiedert mit nur vier bis sechs Paaren von Fiederblättern. Die kahlen, ledrigen Fiederblätter sind mit einer Länge von 10 bis 20 cm relativ groß und länglich oder lanzettlich. Die kleinen, intrapetiolaren Nebenblätter fallen früh ab.[2]
Die Blütezeit reicht in Pakistan von Januar bis Mai.[2] in einem schirmrispigen Blütenstand stehen viele Blüten dicht zusammen. Es sind kleine, früh verwelkende, farbige Tragblätter vorhanden. Die Deckblätter sind gefärbt.[2]
Die Blüten verströmen ein intensives Duftaroma. Die zwittrigen Blüten sind schwach zygomorph und vierzählig. Auf dem 1,2 bis 1,7 cm hohen röhrigen Blütenbecher (Hypanthium) sitzen die Kelchblätter. Die vier kronblattartigen, nur fast gleichen Kelchblätter sind oval. Die Farbe der Kelchblätter ändert sich im Verlauf der Anthese von anfangs gelb nach gelborangefarben bis am Ende scharlachrot. Es sind keine Kronblätter vorhanden. Es sind ein oder zwei Kreise mit je vier Staubblättern vorhanden; sie überragen die Kelchblätter. Die Staubfäden sind lang und die Staubbeutel sind nur fast gleich. Das einzelne gestielte Fruchtblatt enthält viele Samenanlagen. Der dünne Griffel ist zu einem Ring gebogen und fast so lang wie die Staubblätter.[2]
Die 15 bis 25 cm lange Hülsenfrucht öffnet sich bei Reife und enthält vier bis acht Samen.[2]
Das natürliche Verbreitungsgebiet von Saraca asoca reicht von der Malaiischen Halbinsel, Myanmar, über Assam, Bangladesch[1] und dem östlichen Pakistan sowie dem südlichen Indien bis Sri Lanka.[2]
Saraca asoca wurde für den Indischen Subkontinent 1998 in der roten Liste der gefährdeten Arten als „Vulnerable“ = „gefährdet“ bewertet; es ist erforderlich neue Daten zu erheben. Die forstlichen Erhebungen in Sri Lanka ergaben keinen Fund, dies kann bedeuten, dass diese Art in Sri Lanka verschollen oder nur sehr selten ist.[3]
Die Erstveröffentlichung erfolgte 1795 unter dem Namen (Basionym) Jonesia asoca Roxb. durch William Roxburgh in Asiatic Researches, 4 S. 355. Die Neukombination zu Saraca asoca erfolgte 1968 durch Willem Jan Jacobus Oswald de Wilde in Blumea, Band 15, S. 393. Ein weiteres Synonym für Saraca asoca (Roxb.) De Wilde ist Saraca indica L.[4][1]
Saraca asoca wird als Zierpflanze verwendet.[5]
Im nördlichen Teil von Sri Lanka wurde das Holz zum Hausbau verwendet. Die Borke dient zur Behandlung von Gebärmutterinfektionen und als Adstringens bei Fällen interner Hämorrhoiden.[2]
Unter dem Namen Ashoka (अशोक aśoka) gehört Saraca asoca zu den prominentesten Pflanzen, die in der Sanskrit-Dichtung beschrieben werden. Dem Ashoka-Baum wird nachgesagt, er sehne sich nach der Berührung durch den Fuß einer schönen Frau, und breche, sobald er von ihr berührt wurde, sofort in Blüten aus. Das Blühen des Ashoka-Baumes findet häufig auch in Beschreibungen des Frühlings Erwähnung. Seine leuchtend roten Blüten werden mit Blut, Rubinen oder Korallen verglichen, wegen der Form des Blütenstandes auch mit weiblichen Brüsten. Der Anblick der Ashoka-Blüten soll bei Liebenden Freude hervorrufen. Hiervon leitet sich der Name Ashoka, wörtl. „kummerlos“, ab. Zugleich erzeugt er aber bei denen, die von ihren Geliebten getrennt sind, Kummer.[6] So beschreibt die dem Dichter Kalidasa (um 400) zugeschriebene Dichtung Ritusamhara das Blühen der Ashoka-Bäume im Frühling und spielt dabei mit dem Kontrast zwischen „Ashoka-Baum / kummerlos“ (अशोक aśoka) und „kummervoll“ (सशोक saśoka):
“आमूलतो विद्रुमरागताम्रं सपल्लवाः पुष्पचयं दधानाः
कुर्वन्त्यशोका हृदयं सशोकं निरीक्ष्यमाणा नवयौवनानाम्.”
„āmūlato vidrumarāgatāmraṃ sapallavāḥ puṣpacayaṃ dadhānāḥ
kurvantyaśokā hṛdayaṃ saśokaṃ nirīkṣyamāṇā navayauvanānām.“
„Und alle Zweige des Aśokastrauches sind
mit leuchtend roten Blumen überall bedeckt.
Er füllt die Herzen aller schönen jungen Fraun,
sobald sie ihn entdeckt, mit tiefem Kummer an.“
Der Trivialname von Saraca asoca in den meisten modernen indischen Sprachen leitet sich von der Sanskrit-Bezeichnung Ashoka ab. Ebenso ist im Englischen die Bezeichnung Ashoka tree geläufig. Auch das Artepitethon asoca weist auf die Sanskrit-Bezeichnung hin.
Saraca asoca ist eine Pflanzenart innerhalb der Familie der Hülsenfruchtgewächse (Fabaceae). Die natürliche Heimat ist der Indische Subkontinent: Bangladesch, Indien sowie Sri Lanka und das westliche Myanmar. Die Sanskrit-Bezeichnung ashoka bedeutet „ohne Sorgen“, davon abgeleitet wird manchmal diese, aber auch eine andere Art Ashokabaum genannt.
Kembang Asoka (Saraca asoca (Roxb.) Wilde, tuwuhan suku polong-polongan utawa Fabaceae), uga misuwur dijenengi soka (Ixora javanica), ya iku jinising kembang sing kelire abang njembrang. Dijupuk saka basa basa Sansekerta sing tegesé "bébas saka nelangsa" (a-: tanpa, soka:nelangsa). Tuwuhan iki asline saka India lan racaké ditandur ana ing pekarangan-pekarangan umah. Kraton Surakarta lan Yogyakarta uga akèh ditanduri tuwuhan iki. Siddharta, penyebar agama Buda, dipercaya lair ana ing ngisore wit iki.
ही भारतात उगवणारी एक आयुर्वेदिक औषधी वनस्पती आहे.
अशोकाला भारतीय भाषांमधून वेगवेगळ्या नावांनी ओळखले जाते. यांत साधा अशोक. पानांचा अशोक आणि लाल-नारिंगी फुलांचा अशोकवगैरे प्रकार आहेत. या फुलाच्या अशोकाला सीतेचा अशोक, रक्ताशोक, रक्तपल्लव, ताम्रपल्लव, तपनीय अशोक, सुवर्णाशोक वगैरे नावे आहेत. शास्त्रीय नावे आहेत--Saraca asoca, Saraka indica व Jonesia asoca. या वृक्षाचे वर्णन कालिदासाने ऋतुसंहार या काव्यात खालील पंक्तीत केले आहे :
आमूलतो विद्रुमरागताम्रं सपल्लवं पुष्पचयं दधानः -- ऋतुसंहार ६-१७. (अर्थ : आरंभापासून पोवळ्यासारखा तांबडा रंग असणारे फुलांचे झुपके असणारा भरपूर पाने असलेला वृक्ष.
अशोकवनात रावणाच्या बंदिवासात असलेली सीता याच वृक्षाखाली बसली होती. फुले येण्याच्या बाबतीत हा वृक्ष फार लहरी आहे. फुलण्याचा काळ शरद ऋतूपासून ग्रीष्म ऋतूपर्यंत मागेपुढे होऊ शकतो. म्हणूनच बहुधा सुंदर स्त्रियांच्या लत्ताप्रहारांनी हा फुलतो अशी कविकल्पना आहे.
हा संयुक्त पाने असलेला घनदाट छाया देणारा डेरेदार छोटा वृक्ष बाराही महिने हिरवागार असतो. याची जाडसर पाने ७ ते २५ सेंटिमीटर लांब असतात. पर्णदलाच्या ४ ते ६ जोड्या असतात. फुले गर्द नारिंगी-तांबड्या रंगांची झुपक्याझुपक्यांनी असतात. फळे १५ ते २५ सेंटिमीटर लांब व सपाट असतात. एकेका फळात(शेंगेत) ४ ते ८ बिया असतात, पण पिकलेले बी एखादेच असते. बिया रुजायला फार वेळ लागतो अनेक बिया पेराव्यात तेव्हा त्यांतली एखादीच रुजते. त्यांतली चार रोपे ४-५ वर्षे सांभाळली की एखादा वृक्ष तयार होतो.
पानांचा अशोक किंवा हरित अशोक हे फुलांच्या अशोकापेक्षा वेगळे झाड आहे, त्याचे शास्त्रीय नाव आहे Polyalthia longifolia. हिंदी-बंगालीत देवदारु म्हणतात. हे झाड म्हणजे, ज्याच्या लाकडापासून घरगुती लाकडी सामान बनते ते देवदार(Cedrus deodara)नामक झाड नाही! मल्याळीत पानाच्या अशोकाला चोरुणा म्हणतात.
अशोकाचे झाड मध्य आणि पूर्वीय हिमालयात, पूर्वीय भारतात आणि दक्षिणी भारतात आढळते. याच्या शोभिवंत फुलांसाठी हे झाड मुद्दाम लावले जाते.
झाडाच्या वाळलेल्या सालीत औषधी गुणधर्म आहेत. साल स्त्रियांच्या मासिक पाळीत होणाऱ्या अतिरक्तस्रावासाठी गुणकारी असते.याचा पुरुषाना ही फायदा होतो.याच्या पानाचा काढा पिल्याने थकवा निघुन जातो.
अशोक को बंगला में अस्पाल, मराठी में अशोक, गुजराती में आसोपालव तथा देशी पीला फूलनों, सिंहली में होगाश तथा लैटिन में जोनेशिया अशोका (Jonasia Ashoka) अथवा सराका-इंडिका (Saraca Indica) कहते हैं।
अशोक का पेड़ 28 से 30 फुट तक ऊँचा होता है।
অশোক ফুল (অৰ্থাৎ যাৰ শোক নাই) এবিধ লেগুম(legume) অৰ্থাৎ মাহ পৰিয়ালৰ কেছালপিনিওডি (Caesalpinioideae ) উপ-পৰিয়ালৰ অন্তৰ্গতঃ উদ্ভিদ। ইয়াৰ বৈজ্ঞানিক নাম হৈছে ছাৰাকা অশোকা (Saraca asoca)। ভাৰত উপমহাদেশআৰু ইয়াৰ দাতি কাষৰীয়া অঞ্চলৰ সাংস্কৃতিত ইয়াৰ এক বিশেষ স্থান আছে। [2]
Navneet kumar Yadav et al., (2015) Saraca indica bark extract shows in-vitro antioxidant, anti-breast cancer activity and does not exhibit toxicological effects, Oxidative Medicine and Cellular Longevity http://www.hindawi.com/journals/omcl/aip/205360/
Saha, Jayita; Gupta, Kamala; Gupta, Bhaskar (January 2015). "Phylogenetic analyses and evolutionary relationships of Saraca asoca with their allied taxa (Tribe-Detarieae) based on the chloroplast matK gene". Journal of Plant Biochemistry and Biotechnology খণ্ড 24 (1): 65-74. doi:10.1007/s13562-013-0237-3. Phillips, Daisy Spectrochimica Acta Part A Molecular and Biomolecular Spectroscopy:Spectroscopic, microscopic and catalytic properties of silver nanoparticles synthesized using Saraca indica flower;http://apps.webofknowledge.com/full_record.do?product=BIOSIS&search_mode=GeneralSearch&qid=9&SID=3Afvw61MmZClqb3VNJ4&page=1&doc=3 Vidhu, V.K.; Daizy, Philip (3 January 2014). "Spectroscopic, microscopic and catalytic properties of silver nanoparticles synthesized using Saraca indica flower". Spectrochimica Acta Part A: Molecular and Biomolecular Spectroscopy খণ্ড 117 (1): 102-8. doi:10.1016/j.saa.2013.08.015. PMID 23988525.
অশোক ফুল (অৰ্থাৎ যাৰ শোক নাই) এবিধ লেগুম(legume) অৰ্থাৎ মাহ পৰিয়ালৰ কেছালপিনিওডি (Caesalpinioideae ) উপ-পৰিয়ালৰ অন্তৰ্গতঃ উদ্ভিদ। ইয়াৰ বৈজ্ঞানিক নাম হৈছে ছাৰাকা অশোকা (Saraca asoca)। ভাৰত উপমহাদেশআৰু ইয়াৰ দাতি কাষৰীয়া অঞ্চলৰ সাংস্কৃতিত ইয়াৰ এক বিশেষ স্থান আছে।
ਅਸ਼ੋਕ ਦਰੱਖਤ (ਸੰਸਕ੍ਰਿਤ ਵਿੱਚ अशोकवृक्षः, ਹਿੰਦੀ 'ਚ अशोक वृक्ष, ਅੰਗਰੇਜ਼ੀ 'ਚ Saraca indica) ਇੱਕ ਸਦਾ ਹਰਾ ਭਰਾ ਦਰੱਖਤ ਹੈ। ਕਿਹਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ ਕਿ ਜਿਸ ਦਰੱਖਤ ਦੇ ਹੇਠਾਂ ਬੈਠਣ ਨਾਲ ਸਾਰੇ ਸ਼ੋਕ ਪੂਰੇ ਹੁੰਦੇ ਹਨ ਉਸ ਨੂੰ ਅਸ਼ੋਕ ਕਿਹਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। ਇਹ ਦਰੱਖਤ ਭਾਰਤ, ਸ੍ਰੀਲੰਕਾ ਅਤੇ ਨੇਪਾਲ ਵਿੱਚ ਹੁੰਦਾ ਹੈ।ਅਸ਼ੋਕ ਭਾਰਤ ਦਾ ਪਵਿੱਤਰ ਰੁੱਖ ਹੈ ਅਤੇ ਹਿੰਦੂ, ਬੁੱਧ ਅਤੇ ਜੈਨ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਅਮੋਲਕ ਮਹੱਤਤਾ ਰੱਖਦਾ ਹੈ। ਇਹ ਇੱਕ ਸਦਾਬਹਾਰ 15-20 ਮੀਟਰ ਉੱਚ ਦੇ ਰੁੱਖ ਹੈ। ਇਸਦੇ ਪੱਤੇ 15cm ਲੰਬੇ ਅਤੇ ਲੰਮੀ ਸ਼ਕਲ ਦੇ ਹੁੰਦੇ ਹਨ। ਅਸ਼ੋਕ ਰੁੱਖ ਨੂੰ ਸਾਲ ਵਿੱਚ ਮਿੱਠੇ ਸੁਘੰਦ ਵਾਲੇ ਫੁੱਲਾਂ ਦੀ ਇੱਕ ਵੱਡੀ ਝੁੰਡ ਪੈਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਇਹ ਫੁੱਲ ਮਈ ਨੂੰ ਫਰਵਰੀ ਤੱਕ ਉਂਗਰਦੇ ਹਨ। ਫੁੱਲ ਬਹੁ, ਪੀਲੇ ਸੰਤਰੀ ਤੇ ਲਾਲ ਹੁੰਦੇ ਹਨ। ਪੌਦਾ ਖੰਡੀ ਅਤੇ ਸਬ- ਖੰਡੀ ਦੀ ਸਥਿਤੀ ਵਿੱਚ ਵੀ ਤੇਜ਼ੀ ਨਾਲ ਵੱਧਦਾ ਹੈ। ਇਸਦੇ ਸੱਕ, ਪੱਤੇ, ਫੁੱਲ ਅਤੇ ਬੀਜ ਅਤੇ ਰੁੱਖ ਦੇ ਹੋਰ ਹਿੱਸਿਆਂ ਨੂੰ ਦਵਾਈਆਂ ਲਈ ਵਰਤਿਆ ਜਾਦਾ ਹੈ। ਚਿਕਿਤਸਕ ਵਿੱਚ ਇਸਦੀ ਵਰਤੋਂ ਹੋਣ ਕਾਰਨ ਇਸ ਨੂੰ ਇੱਕ ਬ੍ਰਹਿਮੰਡੀ ਪੌਦਾ ਦੇ ਤੌਰ ਤੇ ਜਾਣਿਆ ਗਿਆ ਹੈ।[2]
ਅਸ਼ੋਕ ਦੀ ਲੰਬਾਈ ਲਗਭਗ 25 ਫੁੱਟ ਹੁੰਦੀ ਹੈ। ਇਸ ਦਾ ਤਣਾ ਸਿੱਧਾ ਅਤੇ ਭੂਰੇ ਰੰਗ ਦਾ ਹੁੰਦਾ ਹੈ। ਇਸ ਦੇ ਪੱਤੇ ਗੂੜੇ ਹਰੇ ਰੰਗ ਦੇ ਟਾਹਣੀਆਂ ਦੇ ਦੋਵੇ ਪਾਸੇ ਪੰਜ ਜਾਂ ਛੇ ਦੇ ਗੁੱਛਿਆਂ ਵਿੱਚ ਨੌ ਇੰਚ ਲੰਬੇ, ਗੋਲ ਅਤੇ ਨੁਕੀਲੇ ਹੁੰਦੇ ਹਨ। ਇਸ ਦੇ ਪੀਲੇ, ਸੁਨਿਹਰੀ, ਨਾਰੰਗੀ ਜਾਂ ਲਾਲ ਰੰਗ ਦੇ ਫੁੱਲ ਗੁੱਛੇਦਾਰ, ਖੁਸ਼ਬੂਦਾਰ, ਚਮਕੀਲੇ ਹੁੰਦੇ ਹਨ। ਇਹਨਾਂ ਨੂੰ ਲੱਗਣ ਵਾਲੀਆਂ ਫਲੀਆਂ ਦੀ ਲੰਬਾਈ 4 ਤੋਂ 9 ਇੰਚ ਅਤੇ ਚੋੜਾਈ 1 ਤੋਂ 2 ਇੰਚ ਹੁੰਦੀ ਹੈ। ਇਹ ਫਲੀ ਦਾ ਰੰਗ ਗੂੜਾ ਜਾਮਣੀ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਪੱਕਣ ਸਮੇਂ ਕਾਲੇ ਰੰਗ ਦੀ ਹੋ ਜਾਂਦੀ ਹੈ। ਇਸ ਦੀ ਛਿੱਲ ਵਿੱਚ ਟੈਨਿਨਸ 7 ਪ੍ਰਤੀਸ਼ਤ, ਕੈਟੇਕਾਲ 3 ਪ੍ਰਤੀਸ਼ਤ, ਇਸੈਂਸੀਅਲ ਤੇਲ 4 ਪ੍ਰਤੀਸ਼ਤ, ਕੈਲਸ਼ੀਅਮ ਯੁਕਤ ਕਾਰਬਨਿਕ 2 ਪ੍ਰਤੀਸ਼ਤ, ਲੋਹਾ 5 ਪ੍ਰਤੀਸ਼ਤ ਹੁੰਦਾ ਹੈ।[3]
|access-date=
(help) ਅਸ਼ੋਕ ਦਰੱਖਤ (ਸੰਸਕ੍ਰਿਤ ਵਿੱਚ अशोकवृक्षः, ਹਿੰਦੀ 'ਚ अशोक वृक्ष, ਅੰਗਰੇਜ਼ੀ 'ਚ Saraca indica) ਇੱਕ ਸਦਾ ਹਰਾ ਭਰਾ ਦਰੱਖਤ ਹੈ। ਕਿਹਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ ਕਿ ਜਿਸ ਦਰੱਖਤ ਦੇ ਹੇਠਾਂ ਬੈਠਣ ਨਾਲ ਸਾਰੇ ਸ਼ੋਕ ਪੂਰੇ ਹੁੰਦੇ ਹਨ ਉਸ ਨੂੰ ਅਸ਼ੋਕ ਕਿਹਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। ਇਹ ਦਰੱਖਤ ਭਾਰਤ, ਸ੍ਰੀਲੰਕਾ ਅਤੇ ਨੇਪਾਲ ਵਿੱਚ ਹੁੰਦਾ ਹੈ।ਅਸ਼ੋਕ ਭਾਰਤ ਦਾ ਪਵਿੱਤਰ ਰੁੱਖ ਹੈ ਅਤੇ ਹਿੰਦੂ, ਬੁੱਧ ਅਤੇ ਜੈਨ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਅਮੋਲਕ ਮਹੱਤਤਾ ਰੱਖਦਾ ਹੈ। ਇਹ ਇੱਕ ਸਦਾਬਹਾਰ 15-20 ਮੀਟਰ ਉੱਚ ਦੇ ਰੁੱਖ ਹੈ। ਇਸਦੇ ਪੱਤੇ 15cm ਲੰਬੇ ਅਤੇ ਲੰਮੀ ਸ਼ਕਲ ਦੇ ਹੁੰਦੇ ਹਨ। ਅਸ਼ੋਕ ਰੁੱਖ ਨੂੰ ਸਾਲ ਵਿੱਚ ਮਿੱਠੇ ਸੁਘੰਦ ਵਾਲੇ ਫੁੱਲਾਂ ਦੀ ਇੱਕ ਵੱਡੀ ਝੁੰਡ ਪੈਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਇਹ ਫੁੱਲ ਮਈ ਨੂੰ ਫਰਵਰੀ ਤੱਕ ਉਂਗਰਦੇ ਹਨ। ਫੁੱਲ ਬਹੁ, ਪੀਲੇ ਸੰਤਰੀ ਤੇ ਲਾਲ ਹੁੰਦੇ ਹਨ। ਪੌਦਾ ਖੰਡੀ ਅਤੇ ਸਬ- ਖੰਡੀ ਦੀ ਸਥਿਤੀ ਵਿੱਚ ਵੀ ਤੇਜ਼ੀ ਨਾਲ ਵੱਧਦਾ ਹੈ। ਇਸਦੇ ਸੱਕ, ਪੱਤੇ, ਫੁੱਲ ਅਤੇ ਬੀਜ ਅਤੇ ਰੁੱਖ ਦੇ ਹੋਰ ਹਿੱਸਿਆਂ ਨੂੰ ਦਵਾਈਆਂ ਲਈ ਵਰਤਿਆ ਜਾਦਾ ਹੈ। ਚਿਕਿਤਸਕ ਵਿੱਚ ਇਸਦੀ ਵਰਤੋਂ ਹੋਣ ਕਾਰਨ ਇਸ ਨੂੰ ਇੱਕ ਬ੍ਰਹਿਮੰਡੀ ਪੌਦਾ ਦੇ ਤੌਰ ਤੇ ਜਾਣਿਆ ਗਿਆ ਹੈ।
அசோகு அல்லது அசோகம் அல்லது ஆயில (Ashoka tree; Saraca asoca) என்பது பபசியா குடும்பத்தைச் சேர்ந்த கசல்பினியோடே துணைக் குடும்பத் தாவரமாகும்.[1] இம் மரம் இந்திய துணைக் கண்டத்திலும் அதனையொட்டிய பகுதிகளிலும் உள்ள கலாச்சார பாரம்பரியத்துடன் தொடர்புபட்டது.
அசோக மரம் மழை அதிகம் உள்ள காடுகளில் பெரிதும் காணப்படுகின்றன. விந்திய மலை தொடரின் தெற்கு மத்திய பகுதிகளில் (ஆந்திர, கர்நாடக, நீலகிரி, மத்திய மேற்கு தொடர்ச்சி மலை) இவைகள் பரவிக் கிடக்கின்றன.
அழகிய தோரணம் போல கவிழ்ந்து தொங்கும் அடர்ந்த இலைகள் , இனிய நாற்றம் உடைய மலர்கள், அசோக மரத்தின் சிறப்பு அம்சங்கள். எபோழுதும் பச்சை பசேல் என்று , சிறிய அடர்த்தியான இலைகளை கொண்டவை.
இதன் பூ பூக்கும் காலம் சுமார் (பிப்ரவரி முதல் அப்ரைல்). அசோக மலர்கள் கனமாகவும் கொத்து கொத்துதாக இருக்கும். இதன் நிறம் ஆரஞ்-மஞ்சள் , காயக்காய சிவப்பு நிறமாக மாறும்.
இவை காட்டு மரம், அனால் அழிந்து போகும் கட்டதில் உள்ளது. தான்தோணியாக தோன்றுவது அரிதாகவே உள்ளது.அனால் தனித்து நட்ட மரங்கள் இப்பவும் மத்திய, கிழக்கு ஹிமாலய அடிவாரத்தில் ,மற்றும் மும்பை வடக்கு பகுதிகளிலும் காணப்படுகின்றன.
சில சாதி(வகை) மரங்களே உள்ளன. ஒரு வகை, பெரிதாகவும் பரந்தும் இருக்கின்றன. இன்னொரு வகைகையான குழாய் வடிவம் கொண்ட மரங்கள் அதிகமாக இப்பொழுது சாகுபடி செய்யபடுகின்றன.
ரத்தபேதி, சீதபேதி, மாதவிலக்குக் கோளாறுகள் (வெள்ளைப்படுதல், மாதவிடாயில் உண்டாகும் வயிற்றுவலி, மாத விலக்கில் அதிக ரத்தப்போக்கு), சர்க்கரை நோய், பித்த நோய்கள், இரத்த அழுத்தம், கருப்பைக் கோளாறுகள் (அடிக்கடி உண்டாகும் கருச்சிதைவு, கருப்பை பலவீனம், கருப்பையில் கட்டி, கருப்பை வீக்கம், கருப்பையில் சதை வளர்ச்சி, கரு சரியான நேரத்தில் கருப்பைக்கு வராத நிலை, சினைப்பையில் உண்டாகும் நீர்க்கட்டி, சினைப்பையையும் கருப்பையையும் இணைக்கும் பாலோப்பியன் குழாய்களில் உண்டாகும் குறைபாடுகள்), சிறுநீரக வியாதிகள், சிறுநீரகக் கல் போன்ற வியாதிகளை அசோக மரம் குணமாக்கும்[2].
அசோகு அல்லது அசோகம் அல்லது ஆயில (Ashoka tree; Saraca asoca) என்பது பபசியா குடும்பத்தைச் சேர்ந்த கசல்பினியோடே துணைக் குடும்பத் தாவரமாகும். இம் மரம் இந்திய துணைக் கண்டத்திலும் அதனையொட்டிய பகுதிகளிலும் உள்ள கலாச்சார பாரம்பரியத்துடன் தொடர்புபட்டது.
అశోకవృక్షం (ఆంగ్లం: Ashoka tree లేదా "sorrow-less") (S. asoca (Roxb.) Wilde, or Saraca indica L. ) బహుళ ఆయుర్వేద ప్రయోజనాలున్న పుష్పించే చెట్టు. ఇది భారతదేశం, శ్రీలంక దేశాలలో విస్తృతంగా పెరుగుతుంది.
అశోకం ఫాబేసి (Fabaceae) కుటుంబంలోని సరాకా (Saraca) ప్రజాతికి చెందినది. ఇది ఎల్లప్పుడు ముదురు పచ్చగా ఆకులతో నిండివుంటుంది. వీని పుష్పాలు మంచి పరిమళాన్ని కలిగివుండి కాషాయం నుండి ఎరుపు రంగులో గుత్తులుగా పూస్తాయి. ఇవి ఎక్కువగా తూర్పు, మధ్య హిమాలయా పర్వతాలు, దక్షిణ భారతదేశ మైదానాలలోను, పడమర తీరం వెంట అధికంగా కనిపిస్తాయి. ఇవి ఫిబ్రవరి నుండి ఏప్రిల్ మధ్యకాలంలో పుష్పిస్తాయి.
trunk in Kolkata, పశ్చిమ బెంగాల్, భారత దేశము.
leaves & flowers in Kolkata, పశ్చిమ బెంగాల్, భారత దేశము.
leaves in Kolkata, పశ్చిమ బెంగాల్, భారత దేశము.
flowers in Kolkata, పశ్చిమ బెంగాల్, భారత దేశము.
in Kolkata, పశ్చిమ బెంగాల్, భారత దేశము.
flowers growing on the trunk in Kolkata, పశ్చిమ బెంగాల్, భారత దేశము.
flower buds & flowers in Kolkata, పశ్చిమ బెంగాల్, భారత దేశము.
అశోకవృక్షం (ఆంగ్లం: Ashoka tree లేదా "sorrow-less") (S. asoca (Roxb.) Wilde, or Saraca indica L. ) బహుళ ఆయుర్వేద ప్రయోజనాలున్న పుష్పించే చెట్టు. ఇది భారతదేశం, శ్రీలంక దేశాలలో విస్తృతంగా పెరుగుతుంది.
అశోకం ఫాబేసి (Fabaceae) కుటుంబంలోని సరాకా (Saraca) ప్రజాతికి చెందినది. ఇది ఎల్లప్పుడు ముదురు పచ్చగా ఆకులతో నిండివుంటుంది. వీని పుష్పాలు మంచి పరిమళాన్ని కలిగివుండి కాషాయం నుండి ఎరుపు రంగులో గుత్తులుగా పూస్తాయి. ఇవి ఎక్కువగా తూర్పు, మధ్య హిమాలయా పర్వతాలు, దక్షిణ భారతదేశ మైదానాలలోను, పడమర తీరం వెంట అధికంగా కనిపిస్తాయి. ఇవి ఫిబ్రవరి నుండి ఏప్రిల్ మధ్యకాలంలో పుష్పిస్తాయి.
'ಅಶೋಕ', [೧] ಒಂದು ಮಧ್ಯಮ ಗಾತ್ರದ ನಿತ್ಯ ಹಸುರಿನ ಸುಂದರವಾದ ಮರ. ಅಶೋಕ ನಿಧಾನವಾಗಿ ಬೆಳೆಯುವ ನಿತ್ಯ ಹಸುರಿನ ಸಣ್ಣಮರ. ೬-೮ ಮೀಟರ್ ಎತ್ತರ ಬೆಳೆಯುತ್ತದೆ. ನೀಳವಾಗಿ ಚೂಪಾಗಿರುವ ಎಲೆಗಳಿಂದ ಕೂಡಿದ ಮರದ ತುಂಬಾ ಗೊಂಚಲ ಗೊಂಚಲ ಹೂಗಳ ಗೊಂಚಲುಗಳು, ಮನಸ್ಸಿಗೆ ಮುದನೀಡುತ್ತವೆ. ಈ ಗಿಡದ ಕಾಯಿಗಳು ಕಂದು ಬಣ್ಣದವು. ಹತ್ತು ಸೆಂಟಿಮೀಟರ್ ಉದ್ದವಾಗಿರುವ ಕಾಯಿಗಳ ಒಳಗಡೆ ಸಾಲಾಗಿ ಬೀಜಗಳಿರುತ್ತವೆ. ಸಮುದ್ರಮಟ್ಟದಿಂದ ೨-೩ ಸಾವಿರ ಅಡಿ ಎತ್ತರದ ಪೂರ್ವ, ಈಶಾನ್ಯ ಭಾರತದ ಕಾಡುಗಳಲ್ಲಿ ಹೇರಳವಾಗಿ ಕಂಡುಬರುತ್ತವೆ. ಕರ್ಣಾಟಕದಲ್ಲೂ ಇದು ವಿಶೇಷವಾಗಿ ಕಾಣಬರುವ ಸಸ್ಯರಾಶಿ.
Saraca Indica ಎಂಬ ಸಸ್ಯಶಾಸ್ತ್ರದ ಹೆಸರನ್ನು ಗಳಿಸಿರುವ ಅಶೋಕ, abaceae, ಕುಟುಂಬವರ್ಗಕ್ಕೆ ಸೇರಿದೆ. ಹೆಸರೇ ಹೇಳುವಂತೆ, ಅಶೋಕಎಂದರೆ ಶೋಕವಿಲ್ಲದ್ದು ಎಂದರ್ಥ. ಭಾರತೀಯರು ಈ ವೃಕ್ಷವನ್ನು ಪವಿತ್ರತೆಯ ಸಂಕೇತವಾಗಿ ಪರಿಗಣಿಸುತ್ತಾರೆ. ಏಕೆಂದರೆ, ಅಶೋಕ ಮರದ ಜೊತೆಗೆ ಅನೇಕ ದಂತಕಥೆಗಳೂ, ಪುರಾಣಕಥೆಗಳೂ, ಸೇರಿಕೊಂಡಿವೆ. ನಮ್ಮ ರಾಮಾಯಣದ, ಸೀತಾಮಾತೆಯನ್ನು ರಾವಣನು ಅಶೋಕವಾಟಿಕೆಯಲ್ಲಿ ಇರಿಸಿದ್ದನಂತೆ. ಅಶೋಕದ ಹೂಗಳು ಅರಳುವ ಪರಿ ಅತಿ ಮೋಹಕ. ಮರದತುಂಬಾ ಗೊಂಚಲುಗಳೇ. ಗೊಂಚಲಿನಲ್ಲಿ ಅನೇಕ ಪುಟ್ಟಪುಟ್ಟ ಹೂಗಳಿರುತ್ತವೆ. ಈ ಹೂಗಳಿಗೆ ೪ ದಳಗಳು. ಹೂವಿನ ಮಧ್ಯೆ ನೀಳವಾದ ಕೇಸರಗಳಿರುತ್ತವೆ. ಹೂಗಳು ಅರಳಿದ ಸಮಯದಲ್ಲಿ ಕಿತ್ತಳೆ ಹಳದಿ ಬಣ್ಣದಲ್ಲಿದ್ದು, ಮಾರನೆಯದಿನ ಹಳದಂತೆ ಕಡುಕೆಂಪುಬಣ್ಣಕ್ಕೆ ತಿರುಗುತ್ತವೆ. ನೋಡುಗರಿಗೆ, ಒಂದೇ ಗೊಂಚಲಿನಲ್ಲಿ ಗೋಚರಿಸುವ ಎರಡು ಬಣ್ಣಗಳ ವೈವಿಧ್ಯತೆ ಮೂಗಿನಮೇಲೆ ಬೆರಳಿದುವಂತೆ ಮಾಡುವುದು ಸಹಜ. ಹೂಗಳಲ್ಲಿ ಸುಗಂಧದ ನಸುಲೇಪವಿರುವಂತೆ ಭಾಸವಾಗುತ್ತದೆ. ಸಂಜೆಯವೇಳೆ ಬಂದಂತೆ, ಆ ಪರಿಮಳಗಾಢವಾಗುತ್ತಾ ಹೋಗುವುದನ್ನು ನಾವು ಗಮನಿಸಬಹುದು. 'ಗೌತಮ ಬುದ್ಧದೇವ' ನು 'ಅಶೋಕವನ' ದಲ್ಲಿ ಜನ್ಮಿಸಿದನೆಂದು ಪ್ರತೀತಿ ಇದೆ.ಹಾಗಾಗಿ ಬೌದ್ಧವಿಹಾರಗಳಲ್ಲಿ ಈ ಮರಕ್ಕೆ ವಿಶೇಷ ಪ್ರಾಮುಖ್ಯತೆ. ಕಾಮದೇವನಿಗೆ ಈ ಮರವನ್ನು ಕಂಡರೆ ಪ್ರಾಣವಂತೆ. ಇದು ಪುರಾಣಗಳಲ್ಲಿ ಅಲ್ಲಿ ಇಲ್ಲಿ ತಿಳಿಸಿರುವ ಮಾತು.
ಕುವೆಂಪುರರವರು, ಈ ಮರದ ಹೂಗಳ ವಿನ್ಯಾಸಕ್ಕೆ ಮಾರುಹೋಗಿ ಕೆಳಗಿನ ಕವಿತೆಯನ್ನು ರಚಿಸಿದ್ದಾರೆ. ಕುಪ್ಪಳ್ಳಿಯ ಕವಿಶೈಲದ ಹಿಂಭಾಗದಲ್ಲಿ'ನರ್ಜಿ,' ಎಂಬ ಊರಿನ ಕಾಡಿನಲ್ಲಿ ಅಶೋಕಮರಗಳು ವ್ಯವಸ್ಥಿತವಾಗಿ ಬೆಳೆಸಲ್ಪಟ್ಟಿವೆ. ..ತೀವಿದಾ ಕತ್ತಲೆಗೆ ವನಲಕ್ಷ್ಮಿ ಬೇಸತ್ತು ಸಿರಿಗುರುಳಿರುಳ ಮುಡಿಯ ಕಿಡಿತಾರಗಳನಾಯ್ದು, ರಕ್ತಾರುಣನ ಮಿಂಚೊಳದ್ದಿ, ಗೊಂಚಲ ನೆಯ್ದು, ದೀವಟಿಗೆ ಹಿಡಿರೆಂದು ತರು ಹಸ್ತಗಳಿಗಿತ್ತು ಹೂವಿನ ಹಿಲಾಲುಗಳ ಹೊತ್ತಿಸಿರಲಲ್ಲಲ್ಲಿ ಜ್ವಲಿಸುತಿದೆ ನೋಡದೋ ಅಶೋಕ ಹೂ ವೇಷದಲ್ಲಿ ! ಕಾಡಿನ ಕತ್ತಲೆಯಲ್ಲಿ ಗಿಡಮರಗಳು ಹಿಡಿದ ದೀವಟಿಗೆಯಂತೆ, ಆದೂ ತಾರೆಗಳನ್ನು ರಕ್ತವರ್ಣದಲ್ಲಿ ಅದ್ದಿ ಗೊಂಚಲು ನೇಯ್ದು ದೀವಟಿಗೆಯಂತೆ ! ಕವಿಗೆ ಗೋಚರಿಸಿದೆ. ಆದಿಕವಿ ಪಂಪನೂ ತನ್ನ ಎರಡು ಕಾವ್ಯಗಳಲ್ಲಿ ಅಶೋಕವನ್ನು ಅಸುಗೆ,ರಕ್ತಾಶೋಕ ಎಂದು ಬಗೆ ಬಗೆಯಾಗಿ ವರ್ಣಿಸಿದ್ದಾನೆ. ಕಾಳಿದಾಸನ " ಮಾಲವಿಕಾಗ್ನಿ ಮಿತ್ರ, " ದಲ್ಲಿ ಮಾಲವಿಕೆ, ಪದಾಘಾತದಿಂದ ದೋಹದವೆಸಗಿದ ಐದನೆಯ ದಿನಕ್ಕೆ ಮರ ಹೂತಳೆಯಿತಂತೆ. ಇದು ಕವಿಸಮಯವಾಗಿ ಪಂಪನಲ್ಲೂ ವರ್ಣಿತವಾಗಿದೆ. ಅಶೋಕದ ಬೀಜೋತ್ಪತ್ತಿಮಾಡಿ ನಮ್ಮ ಅಂಗಳದಲ್ಲೂ ಸುಲಭವಾಗಿ ಬೆಳೆಸಬಹುದು.
ಚರಕ ಸಂಹಿತೆಯಲ್ಲಿ ಅಶೋಕವೃಕ್ಷದ ಔಷಧೀಯ ಗುಣಗಳ ಉಲ್ಲೇಖವಿದೆ. ಮರದ ತೊಗಟೆ, ಹೂ, ಬೀಜಗಳು ಒಣಗಿಸಿ, ತೊಗಟೆಯನ್ನು ಪುಡಿಮಾಡಿ, ಬಳಸುತ್ತಾರೆ. 'ಅಶೋಕಾರಿಷ್ಟ', 'ಅಶೋಕಘೃತ' ಎಂಬ ಔಷಧಿಗಳನ್ನು ನಾವು ಆಯುರ್ವೇದದ ಅಂಗಡಿಗಳಲ್ಲಿ ಕಾಣಬಹುದು. ಬಂಗಾಲ ಹೆಣ್ಣುಮಕ್ಕಳು, ಹೂವಿನ ಮೊಗ್ಗುಗಳನ್ನು ಸೇವಿಸುತ್ತಾರಂತೆ. ತೊಗಟೆಯಲ್ಲಿ "ಟ್ಯಾನಿನ್," ಅಂಶವಿದೆ. ತೊಗಟೆಯ ಪುಡಿಯನ್ನು ಸ್ವಲ್ಪ ಸೇರಿಸುವುದರಿಂದ ಚಹದ ರುಚಿ ಹಾಗೂ ಬಣ್ಣದಲ್ಲಿ ಹೆಚ್ಚುವರಿ ಬರುವುದಂತೆ. ನಾವು ಈಗ ಅಲಂಕಾರಿಕವಾಗಿ ಬೆಳೆಸುವ ಎತ್ತರದ ಅಶೋಕ ಎಂದು ಹೆಸರಿಸುವ ಮರದಲ್ಲಿ ಒಂದು ಹೂ ಕಾಣಿಸುವುದಿಲ್ಲ. ಇದು ಅಶೋಕದ ಒಂದು ಜಾತಿ ಅಷ್ಟೆ.
ಫ್ಯಾಬೇಸೀ ಕುಟುಂಬ (ಲೆಗ್ಯುಮಿನೋಸೀ), ಸೇರಿದ ಸೀಸಾಲ್ ಪಿನಿಯಾಯ್ಡೀ ಉಪಕುಟುಂಬಕ್ಕೆ ಸೇರಿದ ಮರ. ಸಸ್ಯವೈಜ್ಞಾನಿಕ ಹೆಸರು ಸರಕ ಇಂಡಿಕ. ಉಷ್ಣವಲಯದಲ್ಲಿ ಬೆಳೆಯುತ್ತದೆ. ಉಗಮಸ್ಥಾನದ ಬಗ್ಗೆ ಭಿನ್ನಾಭಿಪ್ರಾಯಗಳಿವೆ. ತೋಟಗಾರಿಕೆ ಯನ್ನು ಕುರಿತು ಗ್ರಂಥ ರಚಿಸಿರುವ ಬೇಯಿಲೀ ಎಂಬ ಲೇಖಕನ ಅಭಿಪ್ರಾಯದಲ್ಲಿ ಈ ವೃಕ್ಷ ಭಾರತದ ಮೂಲವಾಸಿ ಎಂದಿದೆ; ಚಬ್ಬರ್ನ ಪ್ರಕಾರ ಇದು ಅಮೆರಿಕದ ಮೂಲದ್ದು; ಭಾರತೀಯ ಲೇಖಕ ರಾಂಧವಾ ಪ್ರಕಾರ ಇದು ಭಾರತ ಮತ್ತು ಶ್ರೀಲಂಕ ಮೂಲದ್ದು. ಮರ ಚಿಕ್ಕಗಾತ್ರದ್ದು. ಹರಡಿರುವ ರೆಂಬೆಗಳುಳ್ಳದ್ದು. ಎಲೆಗಳು ಕಿರಿ ಅಗಲದವೂ ಮತ್ತು ಉದ್ದವೂ ಇವೆ. ತೊಟ್ಟುಗಳಿಲ್ಲ, ತುದಿ ಮೊನಚು; ನಿತ್ಯಹಸುರು. ಒಂದು ಎಲೆಯಲ್ಲಿ ಸುಮಾರು 4-6 ಜೊತೆ ಕಿರುಎಲೆಗಳು ಎದುರು ಬದುರಾಗಿ ಇರುತ್ತವೆ. ಎಳೆಯ ಎಲೆಗಳು ಹಳದಿ ಬಣ್ಣಕ್ಕಿದ್ದು ಇಳಿಬಿದ್ದಿರುವುವು. ಕಾಂಡದ ತೊಗಟೆಯ ಬಣ್ಣ ಕಂದು. ಹೂಗೊಂಚಲು ದಪ್ಪ; ಸಣ್ಣಗಾತ್ರದ ಕೊಂಬೆಗಳ ತುದಿಯಲ್ಲಿ ಕಾಣಿಸಿಕೊಳ್ಳುತ್ತವೆ. ಎಳೆಯ ಹೂವಿನ ಬಣ್ಣ ಕಿತ್ತಲೆಯಿದ್ದು ಮುಂದೆ ಕೆಂಬಣ್ಣಕ್ಕೆ ತಿರುಗುವುದು. ಹಚ್ಚ ಹಸುರು ಎಲೆಗಳ ನಡುವೆ ಕೆಂಪು ಹೂರಾಶಿಗಳು ಚೆಲುವಾಗಿ ಕಾಣುತ್ತವೆ. ಹೂವು ಪತ್ರದ (ಕ್ಯಾಲಿಕ್ಸ್) ಕೆಳಗೆ ಕೆಂಪಾದ ಉಪಪತ್ರ (ಎಪಿಕೇಲಿಕ್ಸ್) ಇದೆ. ಹೂ ಬಿಡುವ ಕಾಲ ಜನವರಿಯಿಂದ ಮೇ ತಿಂಗಳವರೆಗೆ. ಹೂವಿನಲ್ಲಿ ಮಧುರವಾದ ಸುಗಂಧವೂ ಉಂಟು. ಬೀಜಗಳನ್ನು ನೆಟ್ಟು ಸಸ್ಯಗಳನ್ನು ಪಡೆಯಬಹುದು. ಎಳೆಯ ಗಿಡಕ್ಕೆ ನೆರಳು ಅಗತ್ಯ. ಬಿಸಿಲು ಹೆಚ್ಚಾಗಿದ್ದರೆ ಗಿಡಗಳು ಮುರುಟಿಕೊಳ್ಳುವುವು. ಮರದ ತೊಗಟೆಯಲ್ಲಿ ದೊರೆಯುವ ಗ್ಯಾಲಿಕ್ ಆಮ್ಲ ಔಷಧಿಗಳಿಗೆ ಉಪಯೋಗ ವಾಗುತ್ತದೆ. ಹೂವನ್ನು ಇದೇ ರೀತಿ ಬಳಸುವುದುಂಟು. ಶ್ರೀಲಂಕದಲ್ಲಿ ಈ ಮರವನ್ನು ಮನೆ ಕಟ್ಟುವ ಮರಮುಟ್ಟುಗಳಿಗಾಗಿ ಉಪಯೋಗಿಸುತ್ತಾರೆ. ಹಿಂದೂಗಳೂ ಬೌದ್ಧರೂ ಈ ಮರವನ್ನು ದೇವಾಲಯಗಳ ಸುತ್ತಲೂ ಬೆಳೆಸುವುದುಂಟು. ಇದರ ಹೂಗಳು ಪುಜೆಗೆ ಒದಗುತ್ತವೆ. ಈ ವೃಕ್ಷವನ್ನು ಇತ್ತೀಚೆಗೆ ಉದ್ಯಾನಗಳಲ್ಲಿ ಅಂದಕ್ಕಾಗಿ ಬೆಳೆಸುತ್ತಾರೆ. ಭಾರತದ ಪ್ರಾಚೀನ ಸಾಹಿತ್ಯದಲ್ಲಿ ಅಶೋಕವೃಕ್ಷಕ್ಕೆ ಕೊಟ್ಟಿರುವ ಸ್ಥಾನ ಬಹಳ ಮುಖ್ಯವಾದುದು. ರಾಮಾಯಣ, ಮಹಾಭಾರತ ಕಾಲದಿಂದಲೂ ಜನಪ್ರಿಯ ವೃಕ್ಷ. ಈ ವೃಕ್ಷಗಳಿಂದ ಕೂಡಿದ ವನದಲ್ಲಿ ರಾವಣ ಸೀತೆಯನ್ನು ಅವಿತಿ(ಅಡಗಿಸಿ)ಟ್ಟಿದ್ದನೆಂದು ಹೇಳುತ್ತಾರೆ. ಕಾಳಿದಾಸನ ಕಾಲದಲ್ಲಂತೂ ಈ ಮರಕ್ಕೆ ದೊರೆತ ಗೌರವ ಅಪಾರ. ವಸಂತಕಾಲದಲ್ಲಿ ಒಂದು ನಿಶ್ಚಿತದಿನ ಸುಂದರಿಯೊಬ್ಬಳು ತನ್ನ ಎಡೆಗಾಲಿನಿಂದ ಮೃದುವಾಗಿ ಅಶೋಕವೃಕ್ಷವನ್ನು ಒದ್ದರೆ ಆ ಮರದಲ್ಲಿ ಗರ್ಭಾಂಕುರವಾಗುತ್ತಿತ್ತೆಂದು ಭೋಜರಾಜನ ಸರಸ್ವತೀ ಕಂಠಾಭರಣ, ಕಾಳಿದಾಸನ ಮಾಲವಿಕಾಗ್ನೀಮಿತ್ರ, ಹರ್ಷನ ರತ್ನಾವಳೀ ಗ್ರಂಥಗಳಲ್ಲಿ ಹೇಳಲಾಗಿದೆ. ಇದನ್ನು ದೋಹದ ಕ್ರಿಯೆಯೆಂದು ಬಣ್ಣಿಸಲಾಗಿದೆ. ಚೈತ್ರ ಶುಕ್ಲ ಅಷ್ಟಮಿಯಂದು ವ್ರತಮಾಡಿ ಅಶೋಕದ ಎಂಟು ಎಲೆಗಳನ್ನು ತಿಂದಲ್ಲಿ ಸ್ತ್ರೀಯರ ಸಂತಾನ ಪ್ರಾಪ್ತಿಯಾಗುವುದೆಂಬ ನಂಬಿಕೆಯಿದೆ.
'ಅಶೋಕ', ಒಂದು ಮಧ್ಯಮ ಗಾತ್ರದ ನಿತ್ಯ ಹಸುರಿನ ಸುಂದರವಾದ ಮರ. ಅಶೋಕ ನಿಧಾನವಾಗಿ ಬೆಳೆಯುವ ನಿತ್ಯ ಹಸುರಿನ ಸಣ್ಣಮರ. ೬-೮ ಮೀಟರ್ ಎತ್ತರ ಬೆಳೆಯುತ್ತದೆ. ನೀಳವಾಗಿ ಚೂಪಾಗಿರುವ ಎಲೆಗಳಿಂದ ಕೂಡಿದ ಮರದ ತುಂಬಾ ಗೊಂಚಲ ಗೊಂಚಲ ಹೂಗಳ ಗೊಂಚಲುಗಳು, ಮನಸ್ಸಿಗೆ ಮುದನೀಡುತ್ತವೆ. ಈ ಗಿಡದ ಕಾಯಿಗಳು ಕಂದು ಬಣ್ಣದವು. ಹತ್ತು ಸೆಂಟಿಮೀಟರ್ ಉದ್ದವಾಗಿರುವ ಕಾಯಿಗಳ ಒಳಗಡೆ ಸಾಲಾಗಿ ಬೀಜಗಳಿರುತ್ತವೆ. ಸಮುದ್ರಮಟ್ಟದಿಂದ ೨-೩ ಸಾವಿರ ಅಡಿ ಎತ್ತರದ ಪೂರ್ವ, ಈಶಾನ್ಯ ಭಾರತದ ಕಾಡುಗಳಲ್ಲಿ ಹೇರಳವಾಗಿ ಕಂಡುಬರುತ್ತವೆ. ಕರ್ಣಾಟಕದಲ್ಲೂ ಇದು ವಿಶೇಷವಾಗಿ ಕಾಣಬರುವ ಸಸ್ಯರಾಶಿ.
अशोकः कश्चित् मध्यमाकारकः सुन्दरः वृक्षः । मन्दं प्रवर्धमानस्य अस्य वृक्षस्य औन्नत्यं ६मीटर् मितम् । लम्बानि कुशाग्राणि च अस्य पत्राणि । आवृक्षं पुष्पाणां मञ्जर्यः भवन्ति । काषायवर्णस्य पुष्पाणि नयनमनोहराणि भवन्ति । अस्य शलाटवः पिङ्गलवर्णीयाः १०सें.मी लम्बाः भवन्ति । शलाटूनाम् अन्तः बीजपङ्क्तिः भवति । समुद्रस्तरात् २-३सहस्रं पादपरिमितोन्नतेषु प्रदेशेषु नाम पूर्वभारतस्य ईशान्यभारतस्य च अरण्येषु अधिकतया प्ररोहन्ति । अयम् अशोकः भारते सर्वत्र वर्धमानः कश्चन प्रसिद्धः वृक्षविशेषः । अस्य वृक्षस्य त्वक्, बीजं, पुष्पं च औषधत्वेन उपयुज्यते । अस्मिन् अशोकवृक्षे “हिमोटाक्सिलिन्” इत्येषः रासायनिकः अंशः अस्ति । अस्य “आल्कोहालिक् एक्स्ट्राक्ट्(सारजननकीये सत्त्वे)” इत्यत्र “ट्यानिन्” अंशः तथा केचन् लोहांशाः च सन्ति । अस्य अशोकवृक्षस्य “ताम्रपल्लवः” इत्यपि नाम अस्ति ।
अयम् अशोकवृक्षः आङ्ग्लभाषया Ashok Tree अथवा Saraca Indica इति उच्यते । हिन्दीभाषया “असोक्” इति, तेलुगुभाषया “असोक” इति, तमिळ्भाषया “असोगम्” इति, मलयाळभाषया “अशोक” इति, कन्नडभाषया “अशोक” अथवा “केङ्कलि मर” इति च उच्यते ।
अशोकः यद्यपि वृक्षजातौ अन्तर्भवति तथापि तस्य औषधीयत्वस्य कारणतः औषधीयानां सस्यानां गणे अपि अन्तर्भवति । अशोकस्य रसः तिक्तमिश्रित - कषायरुचियुक्तः । सः रूक्षः न्यूनभारयुतः चापि।
अशोकवृक्षस्य सस्यशास्त्रीयं नाम Saraca Indica इति । अस्य कुलम् abaceae। भारतीयाः अमुं वृक्षं पवित्रं भावयन्ति । अनेन वृक्षेण सह इतिहासपुराणादीनां कथाः सम्बद्धाः । रावणस्य लङ्कायाम् अशोकवनस्य उल्लेखः अस्ति । अयमेव वृक्षः यस्य अधः रावणेन अपहृता सीता उपविष्टा आसीत् । अशोकवृक्षे पुष्पाणां विकासः एव मनोहरम् । कुसुमकाले काण्डतः शाखापर्यन्तं सर्वत्र पुष्पगुच्छाः सम्भवन्ति । प्रतिगुच्छम् अनेकाः लघुगुच्छाः भवन्ति । ४दलायुतानां पुष्पाणां मध्ये लम्बाः केसराः भवन्ति । (यथा चित्रे) विकसनकाले मन्दपीतवर्णेन विद्यमानानि पुष्पाणि अन्येद्युः निबिडरक्तवर्णं प्राप्नुवन्ति । विकसनकाले पुष्पेषु प्रबलः सुगन्धः न भवति किन्तु दिनावसाने सुगन्धः अधिकः भवति । गौतमबुद्धः अशोकवने जातः इति प्रतीतिः अस्ति । अतः बौद्धविहारेषु अस्य वृक्षस्य विशेषप्रामुख्यम् अस्ति । कामदेवस्य अस्मिन् वृक्षे विशेषः आदरः इति पुराणेषु कथितम् ।
अशोकवृक्षे भेषजगुणाः सन्तीति चरकसंहितायाम् उल्लिखितम् । अस्य वृक्षस्य वल्कलानि, पुष्पाणि, बीजानि अशोकारिष्टम्, अशोकघृतम् इत्यादिषु औषधेषु उपयुज्यन्ते । वल्कलेषु ट्यानिन् अंशः अस्ति । अतः रुचिवर्धनार्थं आकर्षकवर्णार्थं च अस्य त्वचः रजांसि चायपत्ररजोभिः सह योजयन्ति ।
ಅಶೋಕ', ಮರ ಒಂಜಿ ಮಧ್ಯಮ ಗಾತ್ರೊದ ನಿತ್ಯ ಪಚ್ಚೆಪಚ್ಚೆಯಾದಿಪ್ಪುನ ಪೊರ್ಲುದ ಮರ. ಅಶೋಕ ಮರ ನಿಧಾನ ಬಳಪುನಂಚಿನ ಯಾಪಲ ಪಚ್ಚೆಪಚ್ಚೆತಾದಿತ್ತ್ದ್ ೬-೮ ಮೀಟರ್ ಎತ್ತರ ಬಳಪುನಂಚಿನ ಉದ್ದವಾದ್ ಕೊಡಿ ಚೂಪಾದ್ ಕುಕ್ಕುದ ಇರೆತ ಲೆಕ್ಕಂದಿನ ಇರೆ ಇತ್ತ್ದ್ ಮರ ನಿಲಿಕೆ ಜೊಂಗಿಲೆ ಜೊಂಗಿಲೆ ಕೇಸರಿ ಬಣ್ಣದ ಪೂ ಉಪ್ಪುಂಡು , ಈ ಮರತ ಕಾಯಿಲು ಕಂದು ಬಣ್ಣೊಡಿಪ್ಪುಂಡು.ಪತ್ತ್ ಸೆಂಟಿಮೀಟರ್ದಾತ್ ಉದ್ದವಾದಿಪ್ಪುನ ಕಾಯಿದ ಉಲಯಿ ಸಾಲಾದ್ ಬಿತ್ತ್ ಉಪ್ಪುಂಡು.
ಅಶೋಕ ಮರಕ್ ಸರಕ ಇಂಡಿಕಾ ಪನ್ಪಿನವು ಸಸ್ಯಶಾಸ್ತ್ರದ ಪುದರ್, ಉಂದು ಫಾಬೇಸಿಯಾ ಕುಟುಂಬೊಗು ಸೇರ್ದುಂಡು. ಮರ ನಿಲಿಕೆ ಪೂತ ಜೊಂಗಿಲೆನೇ ಆ ಜೊಂಗಿಲೆಡ್ ಮಸ್ತ್ ಕಿನ್ಯ ಕಿನ್ಯ ಪೂಕುಲು. ಈ ಪೂಕುಲೆಗ್ ೪ ಎಸಲ್ ಇತ್ತ್ದ್ ಪೂತ ನಡುಟು ಉದ್ದವಾಯಿನ ಕೇಸರ ಉಪ್ಪುಂಡು. ಪೂ ಅರಳಿನ ಸಮಯೊಡು ಕಿತ್ತಳೆ(ಕೇಸರಿ) ಮಂಜಲ್ ಬಣ್ಣೊಡಿತ್ತ್ದ್ ಮನದಾನಿ ತೂನಗ ಕಡುಕೆಂಪುಬಣ್ಣೊಡು ತೊಜುಂಡು . ತೂನಗ , ಒಂಜೇ ಗೊಂಚಲ್ಡ್ ರಡ್ಡ್ ಬಣ್ಣದ ಪೂ ತೊಜುಂಡು . ಪೂಕುಲೆಗ್ ಪರಿಮಳ ಇತ್ತ್ದ್ ಬಯ್ಯನಗ ಜಾಸ್ತಿ ಪರಿಮಳ ಬರ್ಪುಂಡು. ಈ ಮರಟ್ ಮಸ್ತ್ ಗೆಲ್ಲ್ಲು ಉಪ್ಪುಂಡು , ಇರೆಕುಲು ಸುಮಾರು ೧೫ ಸೆಂ.ಮೀ. ಉದ್ದ ಉಪ್ಪುಂಡು. ಅಶೋಕ ಮರಕ್ ಸಂಸ್ಕೃತೊಡು ಅಂಗನಪ್ರಿಯ, ಗಂಧಪುಷ್ಪ ಪನ್ಪಿನ ಪುದರ್ ಉಂಡು.[೧]
ಅಶೋಕ ಪಂಡ ಶೋಕ ಇಜ್ಜಂದಿನ ಪನ್ಪಿನ ಅರ್ಥ .ಭಾರತೀಯೆರ್ ಈ ಮರನ್ ಭಾರಿ ಪವಿತ್ರತೆಡ್ ತೂಪೆರ.ದಾಯೆಪಂಡ, ಅಶೋಕ ಮರತೊಟ್ಟುಗು ಮಸ್ತ್ ದಂತಕಥೆಕುಲು, ಪುರಾಣಕಥೆಕುಲು ಸೇರ್ದುಂಡು. ನಮ್ಮ ರಾಮಾಯಣದ ಸೀತಾಮಾತೆನ್ ರಾವಣೆ ಅಶೋಕವನಡ್ ದೀದಿತ್ತೆಗೆ . 'ಗೌತಮ ಬುದ್ಧದೇವೆ 'ಅಶೋಕವನೊಟು ಪುಟ್ಟಿದಿನಿ ಪನ್ಪಿನ ಪ್ರತೀತಿ ಉಂಡು ಅಂಚಾದ್ ಬೌದ್ಧವಿಹಾರೊಲೆಡ್ ಈ ಮರಕ್ಕೆ ವಿಶೇಷ ಪ್ರಾಮುಖ್ಯತೆ ಉಂಡು. ಕಾಮದೇವಗ್ ಈ ಮರ ಪಂಡ ಭಾರಿ ಇಷ್ಟ ಪನ್ಪಿನವು ಪುರಾಣೊಲೆಡ್ದ್ ತೆರಿದ್ ಬತ್ತಿನ ವಿಷಯ . ಮರತ ಮುದೆಲ್ಗ್ ಪೊಂಜೊಲೆನ ಪಾದದ ಸ್ಪರ್ಶ ಆಂಡ ಈ ಮರ ಪೂ ಬುಡ್ಪುಂಡು ಪನ್ಪಿನ ನಂಬಿಕೆಯಿದೆ. ಕವಿ ಕಾಳಿದಾಸನ ಮಾಲವಿಕಾಗ್ನಿ ಮಿತ್ರ ಗ್ರಂಥೊಡು ಅಗ್ನಿಮಿತ್ರನ ಪ್ರೇಯಸಿ ಮಾಲವಿಕಾ, ಅಶೋಕ ಮರ ಪೂ ಬುಡಿಯೆರೆಗಾತ್ರ ಆ ಮರತ ತಿರ್ತ್ ನರ್ತನ ಮಲ್ತಿನ ವಿಷಯ ಉಂಡುಗೆ. ಪುರಾಣದ ಪ್ರಕಾರ ಇಲ್ಲ್ದ ಎದುರುಡು ಅಶೋಕ ಮರನ್ ನಡ್ಂಡ ಸಂಸಾರದ ಮಾತ ದುಃಖ ನಿವಾರಣೆ ಆಪುಂಡುಗೆ ನಮ್ಮ ಕಷ್ಟನಲೆನ್ ಆ ಮರತೊಟ್ಟುಗು ಪಂಡೊಂಡ ನಮ್ಮ ಕಷ್ಟೊಲು ದೂರ ಆಪುಂಡುಗೆ
ಕಪ್ಪು ಮಣ್ಣ್ ಬೊಕ್ಕ ಸಾರಜನಕ ಜಾಸ್ತಿ ಉಪ್ಪುನ ಮಣ್ಣ್ಡ್ ಉಂದೆತ ಕೃಷಿ ಎಡ್ಡೆ ಆಪುಂಡು. ಉಂದೆಕ್ ನಿರೆಳ್ ಬೊಕ್ಕ ಪಸೆ ಇತ್ತಿನ ಮಣ್ಣ್ ಆವೊಡು . ಜಾಸ್ತಿ ಉಷ್ಣಾಂಶ ಇತ್ತಿನ ಜಾಗೆಡ್ ನೇತ ಬುಳೆಚ್ಚಿಲ್ ಒಂತೆ ಕಮ್ಮಿ ಆಪುಂಡು . ಬಿತ್ತ್ ಬೊಕ್ಕ ಗೆಲ್ಲ್ ಕಸಿತ ವಿಧಾನೊಡ್ದು ದಯಿ ಮಲ್ಪೊಲಿ ಪಡೆಯಬಹುದು.ಉಂದೆತ ಬಿತ್ತ್ನ್ ಸಾವಯವದ ಅಂಶ ಜಾಸ್ತಿ ಉಪ್ಪುನ ಭೂಮಿಡ್ ಬಿತ್ತ್ದ್ ದಯಿ ಮಲ್ಪೊಲಿ .
Saraca asoca, commonly known as the Ashoka tree (lit. "sorrow-less"), is a plant belonging to the Detarioideae subfamily of the legume family.[3] It is an important tree in the cultural traditions of the Indian subcontinent and adjacent areas. It is sometimes incorrectly known as Saraca indica.[4] The flower of Ashoka tree is the state flower of Indian state of Odisha.[5]
The ashoka is a rain-forest tree. Its original distribution was in the central areas of the Deccan plateau, as well as the middle section of the Western Ghats in the western coastal zone of the Indian subcontinent.
The ashoka is prized for its beautiful foliage and fragrant flowers. It is a handsome, small, erect evergreen tree, with deep green leaves growing in dense clusters.
Its flowering season is around February to April. The ashoka flowers come in heavy, lush bunches. They are bright orange-yellow in color, turning red before wilting.
As a wild tree, the ashoka is a vulnerable species. It is becoming rarer in its natural habitat, but isolated wild ashoka trees are still to be found in the foothills of the central and eastern Himalayas, in scattered locations of the northern plains of India as well as on the west coast of the subcontinent near Mumbai.
There are a few varieties of the ashoka tree. One variety is larger and highly spreading. The columnar varieties are common in cultivation.
The ashoka tree is considered sacred throughout the Indian subcontinent, especially in India, Nepal and Sri Lanka. This tree has many folklorical, religious and literary associations in the region. Highly valued as well for its handsome appearance and the color and abundance of its flowers, the ashoka tree is often found in royal palace compounds and gardens as well as close to temples throughout India.[6]
The ashoka tree is closely associated with the yakshi mythological beings. One of the recurring elements in Indian art, often found at gates of Buddhist and Hindu temples, is the sculpture of a yakshini with her foot on the trunk and her hands holding the branch of a flowering ashoka tree. As an artistic element, often the tree and the yakshi are subject to heavy stylization. Some authors hold that the young girl at the foot of this tree is based on an ancient tree deity related to fertility.[7]
Yakshis under the ashoka tree were also important in early Buddhist monuments as a decorative element and are found in many ancient Buddhist archaeological sites. With the passing of the centuries the yakshi under the ashoka tree became a standard decorative element of Hindu Indian sculpture and was integrated into Indian temple architecture as salabhanjika, because there is often a confusion between the ashoka tree and the sal tree (Shorea robusta) in the ancient literature of the Indian subcontinent.[8]
In Hinduism the ashoka is considered a sacred tree. Not counting a multitude of local traditions connected to it, the ashoka tree is worshipped in Chaitra,[9] a month of the Hindu calendar.[9] It is also associated with Kamadeva, the Hindu god of love, who included an ashoka blossom among the five flowers in his quiver, where ashoka represent seductive hypnosis.[10] Hence, the ashoka tree is often mentioned in classical Indian religious and amorous poetry, having at least 16 different names in Sanskrit referring to the tree or its flowers.[11]
In Mahākāvya, or Indian epic poetry, the ashoka tree is mentioned in the Ramayana in reference to the Ashoka Vatika (garden of ashoka trees) where Hanuman first meets Sita.
A popular tree known as "false ashoka tree" or even as "ashoka tree", Polyalthia longifolia, is cultivated to resemble the growth pattern of erect pillar-like Mediterranean cypress trees. It is a popular park and garden plant, much used in landscaping on the Indian subcontinent, known also as Devadaar or Debdaru. This tree can easily be distinguished by its simple leaves and very different flowers. Ashoka flowers are red (initially orange in color) while P. longifolia flowers are apple green in color. Ashoka fruits look like broad beans containing multiple seeds while false ashoka fruits are small, spherical and contain only one seed. Ashoka trees are small in height, while false ashoka is taller.
The bark of the ashoka plant is mixed with fourteen other herbs like haritaki (dried tree fruit), vibhitaki, sandalwood, and mustak roots (Cyperus rotundus). It also contains jaggery (cane sugar) and mango seeds, to make asokarista. This is an Ayurvedic herbal medicine used to treat 'female disorders' or for menstrual disorder and female hormonal imbalances.[12]
Saraca asoca, commonly known as the Ashoka tree (lit. "sorrow-less"), is a plant belonging to the Detarioideae subfamily of the legume family. It is an important tree in the cultural traditions of the Indian subcontinent and adjacent areas. It is sometimes incorrectly known as Saraca indica. The flower of Ashoka tree is the state flower of Indian state of Odisha.
Saraca asoca estas planta specio en la familio de la fabacoj. La natura hejmo estas la Hinda subkontinento: Bangladeŝo, Bharato kaj Srilanko kaj Okcidenta Birmo.[1] La Sanskrita nomo aŝoka signifas "sen ĉagreno". De tio venas la nomo Aŝoka arbo uzata foje por ĉi tiu speco, foje por alia (Saraca indica).
Saraca asoca estas ĉiamverda, rektstara malgranda arbo[2] kaj kreskas ĝis maksimumo de 8 al 12 metroj. Ĝi frue faras branĉojn, kiuj formas vastan kronon.
La folioj estas longaj je ĉ. 30 cm, havas po trunketon kaj kvar al ses parojn da folietoj. La kalvaj, ledecaj folietoj kun longo de 10 ĝis 20 cm estas relative grandaj, kaj oblongaj aŭ lancetformaj. La malgrandaj, enfolitigaj stipuloj forfalas frue.[2]
La florado daŭras en Pakistano de januaro ĝis majo.[2] Multaj floroj staras proksime kune en grapolara floraro. Estas malgrandaj, frue paliĝantaj, koloraj brakteoj.[2]
La floroj eligas intensan parfumon. La hermafroditaj floroj estas malforte zigomorfaj kaj havas po kvar folietojn por verticilo. Sur la tubo-forma hipantio, alta je 1,2 ĝis 1,7 cm, sidas la sepaloj. La kvar petalecaj, nur preskaŭ egalaj sepaloj estas ovala. La koloro de la sepaloj ŝanĝiĝas dum la florado: komence de flavo al flav-oranĝo ĝis fine karmezina ruĝo. Estas neniu petalo. Estas unu aŭ du cirkloj, ĉiu kun kvar stamenoj ; ili grandas preter la sepaloj. La stamenoj estas longaj kaj la anteroj estas nur preskaŭ egalaj. La individua tig-hava karpelo enhavas multajn ovolojn. La maldika stigmo estas fleksita kiel ringo, kaj preskaŭ tiel longa kiel la stamenoj. [2]
La frukto, guŝo longa je 15 ĝis 25 cm, malfermiĝas kiam matura, kaj enhavas kvar ĝis ok semojn.[2]
La natura distribua areo de Saraca asoca iras de la Malaja Duoninsulo, tra Birmo, Asamo, Bangladeŝo,[1] Orienta Pakistano kaj Suda Bharato, ĝis Srilanko.[2]
Saraca asoca estis por Hindujo en 1998 en la ruĝa listo de endanĝeritaj specioj, kiel "Vulnerable" = "endanĝerigita"; necesas novajn datumojn kolekti. El la arbaraj enketoj en Srilanko rezultis neniu trovo; tio povas signifi, ke tiu specio en Srilanko mankas aŭ nur tre maloftas.[3]
La unua priskribo estis farita en 1795, sub la nomo Jonesia asoca Roxb. de William Roxburgh en Asiatic Researches, 4 p. 355. La rekombinon al Saraca asoca faris en 1968 Jan Willem Jacobus Oswald de Wilde en Blumea, vol. 15, p. 393. Alia sinonimo por Saraca asoca (Roxb.) De Wilde estas Saraca indica L.[4][1]
Saraca asoca estas uzata kiel ornama planto.[5]
En la Norda parto de Srilanko oni uzis la lignon por konstrui domojn. La ŝelo estas uzata por la traktado de uterinaj infektoj kaj kiel adstringanto en kazoj de internaj hemoroidoj.[2]
Sub la nomo Ashoka (अशोक aśoka), Saraca asoca estas unu el la plej gravaj plantoj en la Sanskrita poezio. La florado de la Aŝoka arbo ofte estas menciata en priskriboj de la printempo. Ĝiaj brile ruĝaj floroj estas komparataj kun sango, kun rubenoj aŭ kun koraloj, kaj pro la formo de la floraro ankaŭ kun virinaj mamoj. La vido de Aŝokaj floroj laŭdire provokas ĝojon ĉe amantoj. De ĉi-tio deriviĝas la nomo Ashoka, laŭvorte "senĉagrena". Sed en la sama tempo, ĝi produktas ĉagrenon en la kazo de tiuj apartigitaj de sia amato. Oni ankaŭ diras, ke la Aŝoka arbo sopiras esti tuŝota de la piedoj de bela virino, kaj tuj kiam ĝi estas tuŝita, ĝi ekfloras.[6]
La trivialnomo de Saraca asoca en la plej multaj el la modernaj Hindaj lingvoj estas derivita de la Sanskrita nomo Ashoka. Ankaŭ en la angla, oftas la nomo Ashoka tree. La speca nomo asoca rilatas al la Sanskrita termino.
Saraca asoca estas planta specio en la familio de la fabacoj. La natura hejmo estas la Hinda subkontinento: Bangladeŝo, Bharato kaj Srilanko kaj Okcidenta Birmo. La Sanskrita nomo aŝoka signifas "sen ĉagreno". De tio venas la nomo Aŝoka arbo uzata foje por ĉi tiu speco, foje por alia (Saraca indica).
Saraca asoca, ou ashoka, dit « l'arbre d'Ashoka » est une espèce de plantes dicotylédones de la famille des Fabaceae, sous-famille des Caesalpinioideae, originaire du sous-continent indien[2].
C'est un arbre tropical de forme pyramidale, à feuillage dense, pouvant atteindre une hauteur d'environ 10 mètres. Ses feuilles sont pennées avec des folioles d'un vert brillant à bords ondulés, longues et étroites d'environ 20 cm de long. Il fleurit en avril et mai. Les fleurs orange, très odorantes, possèdent de longues étamines rouge foncé[3]. Elles sont groupées en grappes arrondies.
On le trouve au pied des contreforts centraux et orientaux de l'Himalaya, dans presque toutes les plaines de l'Inde du nord, et sur la côte occidentale, dans la région de Bombay. Il est souvent confondu avec le faux ashoka (Polyalthia longifolia), ou arbre-mât, également très commun en Inde.
L'ashoka (en sanskrit : « sans chagrin ») est considéré comme sacré partout en Inde et au Sri Lanka. En effet, selon la tradition, c'est sous cet arbre que naquit le Bouddha, à Lumbini. Le seigneur Mahavira renonça au monde sous un ashoka à Vaishali. Pour les hindouistes il est l'attribut de Kama Deva, le Dieu de l'Amour. Le Ramayana en fait mention dans l'Ashoka Vatika (jardin des ashokas), où Hanuman rencontre pour la première fois Sitâ.
Selon The Plant List (10 novembre 2018)[1] :
L'arbre ashoka peut être désigné par les autres noms vernaculaires suivants : anganapriya, asogam, asokada, ashopalava, asok, ashok, asoka, asupala, gandapushpa, kankelli, kenkalimara, thawgabo, vand ichitrah.
L'orthographe « açoka » a été employée par certains poètes du mouvement parnassien français tels que Leconte de Lisle (Le Colibri) ou par Arthur Rimbaud dans un poème raillant les parnassiens (Ce qu'on dit au poète à propos des fleurs).
Saraca asoca, ou ashoka, dit « l'arbre d'Ashoka » est une espèce de plantes dicotylédones de la famille des Fabaceae, sous-famille des Caesalpinioideae, originaire du sous-continent indien.
Pohon asoka adalah pohon yang dianggap suci oleh agama Hindu.[1] Pohonnya akan mengeluarkan harum pada malam hari di bulan April dan Mei setiap tahunnya.[1] Pohon tanaman ini sering diasosiasikan dengan cinta dan kesucian.[1] Di Indonesia, dikenal dua jenis bunga asoka, yakni pohon asoka yang tumbuh menjulang tinggi tanpa ranting atau disebut juga glodokan tiang (Polyalthia Longifolia) dan asoka biasa (Polyalthia sp.) yang memiliki ranting dan berdaun runcing.[1] Biasanya tanaman ini digunakan untuk penghijaun maupun tanaman hias.[2] Orang-orang Eropa sering menyebut tanaman ini Flame of the Wood atau api dari hutan karena warna bunganya yang cerah serta mencolok layaknya api.[3]
Tanaman asoka berbunga ketika menjelang musim hujan tiba.[4] Bunganya dapat bertahan selama 3-4 bulan dan biasanya untuk memperbanyak tanaman ini, sang pemilik akan melakukan pencangkokan atau lewat biji langsung.[4] Untuk perawatannya sendiri, bunga tanaman ini cukup dipupuk sekali selama 3 bulan.[5]
Bunganya dapat digunakan untuk mengobati disentri hemoragik dengan cara ditumbuk halus serta dicampur air, kemudian bunga ini juga bisa dipakai sebagai obat bagi orang yang haidnya tidak teratur,dan dapat mengobati luka memar dengan meminum air rebusan dari bunga asoka yang ditambah bunga mawar kering dan umbi daun dewa.[6]
Pohon asoka atau yang mepunyai nama Latin Saraca Indica adalah pohon yang mana bunganya tumbuh pada cabang-cabang besar.[7] Bunganya tumbuh secara bergerombol dan berderet dengan benang sari yang mencuat keluar seperti kembang api.[7]
Untuk warnanya, pohon ini sering kita jumpai dengan bunga warna kuning, jingga, bahkan merah.[7] Asoka memiliki batang yang keras dengan tinggi yang dapat mencapai 7 meter, sedang daunnya majemuk dan berbentuk oval berujung lancip.[7]
Pohon asoka adalah pohon yang dianggap suci oleh agama Hindu. Pohonnya akan mengeluarkan harum pada malam hari di bulan April dan Mei setiap tahunnya. Pohon tanaman ini sering diasosiasikan dengan cinta dan kesucian. Di Indonesia, dikenal dua jenis bunga asoka, yakni pohon asoka yang tumbuh menjulang tinggi tanpa ranting atau disebut juga glodokan tiang (Polyalthia Longifolia) dan asoka biasa (Polyalthia sp.) yang memiliki ranting dan berdaun runcing. Biasanya tanaman ini digunakan untuk penghijaun maupun tanaman hias. Orang-orang Eropa sering menyebut tanaman ini Flame of the Wood atau api dari hutan karena warna bunganya yang cerah serta mencolok layaknya api.
Tanaman asoka berbunga ketika menjelang musim hujan tiba. Bunganya dapat bertahan selama 3-4 bulan dan biasanya untuk memperbanyak tanaman ini, sang pemilik akan melakukan pencangkokan atau lewat biji langsung. Untuk perawatannya sendiri, bunga tanaman ini cukup dipupuk sekali selama 3 bulan.
Bunganya dapat digunakan untuk mengobati disentri hemoragik dengan cara ditumbuk halus serta dicampur air, kemudian bunga ini juga bisa dipakai sebagai obat bagi orang yang haidnya tidak teratur,dan dapat mengobati luka memar dengan meminum air rebusan dari bunga asoka yang ditambah bunga mawar kering dan umbi daun dewa.
L'albero d'Ashoka (Saraca asoca (Roxb.) Willd.) è un albero della sottofamiglia delle Caesalpinioideae, appartenente a sua volta alla famiglia delle Fabacee.[2]
È un albero piccolo, eretto e sempreverde, con foglie verde scuro che crescono in densi grappoli. La Saraca fiorisce da febbraio ad aprile con infiorescenze di colore giallo-arancio, che diventano rosse prima di appassire.
La Saraca è un albero che cresce nella foresta pluviale: la sua distribuzione originale era nelle aree centrali dell'altopiano del Deccan, nella sezione centrale dei Ghati occidentali e sulla costa orientale del Subcontinente indiano. Gruppi isolati di questi alberi si trovano ancora sulle colline centro-orientali dell'Himalaya, in località disseminate nelle pianure settentrionali dell'India e sulla costa orientale vicino a Mumbai.
La IUCN Red List classifica S. asoca come specie vulnerabile.[1]
La Saraca è considerata sacra in ogni parte del continente indiano, specialmente in India e Sri Lanka: questo albero ha molti collegamenti col folklore, con la religione e con la letteratura della regione. Altamente valutato per la sua apparenza avvenente, per il colore e per l'abbondanza dei suoi fiori, l'albero d'Ashoka si trova spesso nei recinti e nei giardini dei palazzi reali, così come all'interno dei tempi in tutta l'India.[3]
L'albero di Ashoka è associato da vicino alle creature mitologiche Yaksi. Uno degli elementi ricorrenti nell'arte indiana, spesso presente nei portoni dei templi buddisti e induisti, è la scultura di una Yaksi che tiene il piede sul suo tronco e le mani nell'atto di stringere un ramo fiorito; come un elemento artistico, è spesso soggetto a forti stilizzazioni. Alcuni autori sostengono che la giovane ragazza ai piedi dell'albero sia basata su un antico simbolo di fertilità.[4]
Le Yaksi sotto l'albero di Ashoka furono importanti anche nei primi monumenti buddisti come elemento decorativo e si trovano in molti antichi siti archeologici buddisti. Col passare dei secoli le Yaksi sotto gli alberi di Ashoka divennero un simbolo decorativo comune anche alla scultura induista che fu integrato nell'architettura dei tempi indiani come Salabhanjika (tipica scultura presente nei tempi indiani; in questo tipo di ornamento di solito si nota una donna affiancata ad un albero).[5] La Saraca è guardata con venerazione anche nel Giainismo. Nella tradizione giainista si dice che Mahavira abbia rinunciato al mondo sotto questo tipo di albero, nel Vaishali.
Nell'Induismo la Saraca è considerata un albero sacro. Non contando la moltitudine di leggende locali legate ad essa, l'albero di Ashoka è adorato nel Chaitra, il primo mese del calendario induista. Esso è associato a Kama, il dio indù dell'amore, che incluse il fiore di Ashoka tra i cinque fiori nella sua faretra.[6] Di conseguenza, la Saraca è spesso menzionata nei poemi indiani classici che trattano di religione o d'amore; infatti, in sanscrito, ci sono almeno 16 nomi diversi per riferirsi a quest'albero o ai suoi fiori.[7] Nella poesia epica indiana l'albero di Ashoka è menzionato nel Rāmāyaṇa in riferimento all'Ashoka Vatika, un grande giardino di Saraca dove Hanuman incontra per la prima volta Sītā.
L'albero d'Ashoka (Saraca asoca (Roxb.) Willd.) è un albero della sottofamiglia delle Caesalpinioideae, appartenente a sua volta alla famiglia delle Fabacee.
Asioka, Ashoka (Saraca indica i Saraca asoka) – 2 blisko spokrewnione gatunki (być może zresztą jest to ten sam gatunek[2]) drzewa z rodziny bobowatych o czerwonych kwiatach.
Według tradycji dźinijskiej guru Mahawira doznał wyzwolenia, siedząc w cieniu drzewa asioka.
Asioka, Ashoka (Saraca indica i Saraca asoka) – 2 blisko spokrewnione gatunki (być może zresztą jest to ten sam gatunek) drzewa z rodziny bobowatych o czerwonych kwiatach.
Açoca (Saraca indica ou Saraca asoca) é uma espécie de árvore, pertencente à família Fabaceae, considerada sagrada na Índia e Sri Lanka, locais donde é originária. Muito apreciada pela sua folhagem e suas flores vermelhas muito bonitas.
Segundo o Budismo, Buda teria nascido debaixo de um açoca.
Para os jainistas o açoca também é venerado pois, debaixo de uma delas, Mahavira deixou a sua vida confortável para se entregar a práticas ascéticas na esperança de alcançar a iluminação.
Para os hinduístas, o açoca é associado à Kamadeva o deus hindu do amor.
Açoca (Saraca indica ou Saraca asoca) é uma espécie de árvore, pertencente à família Fabaceae, considerada sagrada na Índia e Sri Lanka, locais donde é originária. Muito apreciada pela sua folhagem e suas flores vermelhas muito bonitas.
Vàng anh lá nhỏ[3] hay còn gọi là cây vô ưu, (danh pháp khoa học Saraca asoca), là loài thực vật thuộc chi Vàng anh.
Cây gỗ nhỡ, thường dùng làm cảnh.
Vàng anh lá nhỏ hay còn gọi là cây vô ưu, (danh pháp khoa học Saraca asoca), là loài thực vật thuộc chi Vàng anh.
Cây gỗ nhỡ, thường dùng làm cảnh.
Saraca asoca (Roxb.) W.J. de Wilde, 1968
СинонимыАшока (лат. Saraca asoca) — вид растений рода Сарака (Saraca) семейства Бобовые (Fabaceae).
В некоторых источниках[2] Ашокой называется вид Saraca indica (Сарака индийская), однако это название другого вида[3] деревьев, хотя в некоторых публикациях это название рассматривается как синоним[4].
Распространено в тропической Азии, произрастает в центральной и южной части Западных Гат, на острове Шри-Ланка[5]. Ценится за красоту листвы и цветов[2], используется в убранстве храмов и выращивается при монастырях[6]. Сезон цветения с апреля по май[6].
По легенде, под этим деревом родился Будда Гаутама[6]. В переводе с санскрита название дерева означает «беспечальное и снимающее печаль», питьё воды, которой были омыты листья дерева, в Индии считается защитой от горя[6].
Священное дерево в культуре Индийского субконтинента и прилегающих территорий[2], посвящённое богу любви Каме[6][7] и само являющееся символом любви, стражем девственности[6]. Почитается в первый месяц древнеиндийского календаря, чайтру[8].
Вяжущие свойства коры используются в медицине как сильное заживляющее средство и успокоительное, считаются полезными для лечения болезней женской репродуктивной системы[2] (в том числе в мистическом смысле[6]).
Ашока (лат. Saraca asoca) — вид растений рода Сарака (Saraca) семейства Бобовые (Fabaceae).
В некоторых источниках Ашокой называется вид Saraca indica (Сарака индийская), однако это название другого вида деревьев, хотя в некоторых публикациях это название рассматривается как синоним.
Распространено в тропической Азии, произрастает в центральной и южной части Западных Гат, на острове Шри-Ланка. Ценится за красоту листвы и цветов, используется в убранстве храмов и выращивается при монастырях. Сезон цветения с апреля по май.
無憂樹(學名:Saraca asoca),小型喬木,葉長8-30公分,為長橢圓形或長橢圓狀披針形。圓錐狀繖房花序,花苞為黃色或緋紅色,無花瓣,花萼長筒形, 4裂片,如花瓣狀。果實為莢果,形狀扁平。原產於印度、中南半島及中國雲南、廣西一帶。樹皮及果實可作為藥用。
無憂樹(學名:Saraca asoca),小型喬木,葉長8-30公分,為長橢圓形或長橢圓狀披針形。圓錐狀繖房花序,花苞為黃色或緋紅色,無花瓣,花萼長筒形, 4裂片,如花瓣狀。果實為莢果,形狀扁平。原產於印度、中南半島及中國雲南、廣西一帶。樹皮及果實可作為藥用。
S. indica L.
和名 ムユウジュ 英名 Asoka tree、Sorrowless treeムユウジュ(無憂樹・無憂華、無憂花、Saraca asoca、シノニムSaraca indica)とはマメ科(ジャケツイバラ科)サラカ属(アショカノキ属)の常緑小高木。または落葉中木。別名に阿輸迦の木(アソカノキ、アショーカノキ)、阿輸迦樹(アショーカジュ)、英名はAsoka tree, Sorrowless tree。
仏教三大聖樹(仏教三霊樹)のひとつ。
花色は黄色 - 赤橙色の房状の集合花で円錐花序、樹皮は薬用になる。花弁は退化しており、鮮やかな萼が花のように見える。花後は大きな豆の鞘をつけ、ソラマメ大の種子が出来る。
用途は街路樹のほか、建築や家具用に使われる。
耐寒性がないので、日本では温室栽培される。
インドでは乙女の恋心をかなえる木、また、出産、誕生・結婚にかかわる「幸福の木」として愛好されている。
ムユウジュ(無憂樹・無憂華、無憂花、Saraca asoca、シノニムSaraca indica)とはマメ科(ジャケツイバラ科)サラカ属(アショカノキ属)の常緑小高木。または落葉中木。別名に阿輸迦の木(アソカノキ、アショーカノキ)、阿輸迦樹(アショーカジュ)、英名はAsoka tree, Sorrowless tree。
仏教三大聖樹(仏教三霊樹)のひとつ。