Ostřice sazová (Carex fuliginosa Schkuhr) je druh jednoděložné rostliny z čeledi šáchorovité (Cyperaceae).
Jedná se o rostlinu dosahující výšky nejčastěji 10–30 cm.[1]. Je vytrvalá, hustě trsnatá, oddenek je větvený, nenápadný. Listy jsou střídavé, přisedlé, s listovými pochvami. Lodyha je tupě trojhranná,[2], asi 2–3× delší než listy[1]. Čepele jsou nejčastěji 2–4 mm široké.[1] Bazální pochvy jsou bledě hnědé, nerozpadavé[2]. Ostřice sazová patří mezi různoklasé ostřice, nahoře je klásek převážně samčí, dolní klásky jsou pak čistě samičí. Samčí klásek je jeden, ovšem na vrcholu často obsahuje i nějaké samičí květy, samičích klásků je nejčastěji 2–3, 10–20 mm dlouhé, jsou na 1–5 cm dlouhých stopkách a skloněné až převislé[2]. Dolní listen má naspodu cca 4–22 mm dlouhou pochvu .[2] Okvětí chybí. V samčích květech jsou zpravidla 3 tyčinky. Blizny jsou většinou 3. Plodem je mošnička, která je 3,3–5,5 mm dlouhá[3], ploše trojhranné, kopinaté, tmavě hnědé až černé, jen v dolní části světlejší[3] na vrcholu je krátký nevýrazný dvouklaný zobánek. Každá mošnička je podepřená plevou, která je za zralosti hnědá až černá se světlejším kýlem a na okraji úzkým blanitým lemem.[3] Počet chromozómů: 2n=40.[2]
Ostřice sazová je severský a vysokohorský druh, roste často v tundře. Vyskytuje se ve velehorách střední Evropy (Alpy, Karpaty), v horách Skandinávie, na Urale, ostrovech Nová země, Špicberky a Grónsko, dále na severní Sibiři a Dálném Východě. V Severní Americe to je především Aljaška, Kanada, v USA pak hory států Montana, Colorado, Utah, Wyoming[3]. V horách Střední Asie roste příbuzná Carex stenocarpa, na Kavkaze Carex tristis. Populace ve Skandinávii a v Severní Americe byly některými autory popisovány jako Carex fuliginosa subsp. misandra, popř. jako samostatný druh Carex misandra.[4] V České republice neroste, nejblíže ji najdeme ve Vysokých Tatrách a Alpách.
Obrázky, zvuky či videa k tématu ostřice sazová ve Wikimedia Commons
Ostřice sazová (Carex fuliginosa Schkuhr) je druh jednoděložné rostliny z čeledi šáchorovité (Cyperaceae).
Die Ruß-Segge (Carex fuliginosa) ist eine Pflanzenart aus der Gattung der Seggen (Carex) innerhalb der Familie der Sauergrasgewächse (Cyperaceae).
Die Ruß-Segge ist eine ausdauernde krautige Pflanze und erreicht Wuchshöhen von 10 bis 30 Zentimetern. Sie wächst dicht horstartig. Die stumpf dreikantigen und maximal leicht rauen Stängel sind zwei- bis dreimal so lang wie die Laubblätter. Die Laubblätter sind 2 bis 4 Millimeter breit. Die grundständigen Scheiden sind dunkelbraun, nicht netzfaserig und bleiben erhalten.
Die Ruß-Segge ist eine Verschiedenährige Segge. Es gibt zwei bis sechs Ährchen, die gestielt und sind länglich-eiförmig. Alle oder nur die unteren Ährchen stehen entfernt voneinander. Das endständige Ährchen trägt an der Spitze weibliche, am Grund männliche Blüten. Die seitenständigen Ährchen sind weiblich, haben einen bis 5 Zentimeter langen, haarfeinen Stiel und sind überhängend. Die Ährchen sind bis 25 Millimeter lang und 6 bis 8 Millimeter breit. In Form und Farbe ähneln alle Ährchen einander. Die stumpflichen Tragblätter sind schwarzviolett und haben einen weißen Hautrand. Der Griffel endet in drei Narben.
Die braune oder schwarze und kahle Frucht ist mit einer Länge von 4 bis 6 Millimeter länger und schmäler als ihr Tragblatt, schlank und besitzt einen zweizähnigen, am Rand gesägten Schnabel.
Die Chromosomenzahl beträgt 2n = 40.[1]
Die Ruß-Segge ist nicht nur in Europa verbreitet; sie kommt in den subarktischen Regionen und den subalpinen Gebieten der Nordhalbkugel vor.[2] Sie gilt in Europa als ein submeridional-alpines bis temperat-alpines, subozeanisches Florenelement. Ihr Verbreitungsschwerpunkt in Mitteleuropa sind Ost- und Südalpen. Für die Schweizer Alpen gibt es keine gesicherten Angaben über dortige Fundorte. In Mitteleuropa ist die Ruß-Segge selten, sie bildet aber an ihren Standorten kleinere Bestände.[3] In Deutschland ist sie auf die Berchtesgadener Alpen beschränkt.
Sie wächst auf steinigen, kalkarmen, durchrieselten alpinen Rasen oder durchsickerten Wuchsorten. Sie gedeiht auf steinig-grusigen, nur mäßig basenreichen, stets kalkarmen oder kalkfreien Böden.[3] Die Ruß-Segge wächst in Mitteleuropa an Rinnsalen, Bachufern und auf feuchten Matten der Alpen. Sie kommt in der subalpinen und alpinen Höhenstufe in Höhenlagen zwischen 1700 und 2600 Metern vor.[3]
Die Ruß-Segge (Carex fuliginosa Schkuhr) hat die Synonyme Carex misandra R.Br., Carex fuliginosa subsp. misandra (R.Br.) Nyman, Carex fuliginosa var. misandra (R.Br.) O.Lang, Carex fuliginosa subsp. pronella Printz, Carex frigida var. fuliginosa (Schkuhr) Kunth.
Die Ruß-Segge (Carex fuliginosa) ist eine Pflanzenart aus der Gattung der Seggen (Carex) innerhalb der Familie der Sauergrasgewächse (Cyperaceae).
Carex fuliginosa, the short-leaved sedge, is a species of flowering plant in the family Cyperaceae, with a circumpolar distribution, and found in mountains further south; such as the eastern Alps, the Carpathians and the Rockies.[1] It is wind-pollinated.[2]
Carex fuliginosa, the short-leaved sedge, is a species of flowering plant in the family Cyperaceae, with a circumpolar distribution, and found in mountains further south; such as the eastern Alps, the Carpathians and the Rockies. It is wind-pollinated.
Nokisara (Carex fuliginosa) on sarojen (Carex) sukuun kuuluva kasvilaji. Se jaetaan eri alalajeihin, joista Suomessa[1] ja Ruotsissa[2] esiintyy vain napanokisaraa (Carex fuliginosa ssp. misandra). Nokisara muistuttaa sysisaraa (Carex atrofusca), mutta lajit ovat erotettavissa toisistaan lehtien sekä emitähkien ja pullakoiden ulkonäön perusteella[2].
Nokisara on kasvutavaltaan melko tiiviisti mätästävä. Lehdet ovat puhteenvihreitä sekä kouruisia ja lehtien tyvitupet ovat vaaleanruskeita. Nokisara on yhtäläistähkäinen saralaji, ja sen kukinto koostuu useammista nuokkuvista tähkistä. Hedekukat sijaitsevat ylimmän tähkän tyvellä ja emikukat ovat kolmiluottisia. Tähkäsuomut ovat tummanruskeita. Pullakot ovat ruskeita ja niissä on pitkä sekä ulkoneva suuota.[2]
Nokisara kasvaa tunturiseuduilla kosteilla ja kalkkipitoisilla kasvupaikoilla sekä lapinvuokkonummilla[2]. Suomessa nokisaraa tavataan vain Kilpisjärven seudulla, Enontekiössä[3]. Nokisara on luokiteltu Suomessa silmälläpidettäväksi (NT) lajiksi.
Nokisara (Carex fuliginosa) on sarojen (Carex) sukuun kuuluva kasvilaji. Se jaetaan eri alalajeihin, joista Suomessa ja Ruotsissa esiintyy vain napanokisaraa (Carex fuliginosa ssp. misandra). Nokisara muistuttaa sysisaraa (Carex atrofusca), mutta lajit ovat erotettavissa toisistaan lehtien sekä emitähkien ja pullakoiden ulkonäön perusteella.
Nokisara on kasvutavaltaan melko tiiviisti mätästävä. Lehdet ovat puhteenvihreitä sekä kouruisia ja lehtien tyvitupet ovat vaaleanruskeita. Nokisara on yhtäläistähkäinen saralaji, ja sen kukinto koostuu useammista nuokkuvista tähkistä. Hedekukat sijaitsevat ylimmän tähkän tyvellä ja emikukat ovat kolmiluottisia. Tähkäsuomut ovat tummanruskeita. Pullakot ovat ruskeita ja niissä on pitkä sekä ulkoneva suuota.
Nokisara kasvaa tunturiseuduilla kosteilla ja kalkkipitoisilla kasvupaikoilla sekä lapinvuokkonummilla. Suomessa nokisaraa tavataan vain Kilpisjärven seudulla, Enontekiössä. Nokisara on luokiteltu Suomessa silmälläpidettäväksi (NT) lajiksi.
Carex misandra (ou laîche à étamines[2]) est une espèce de laîche appartenant à la famille des Cyperaceae découverte à l'île Melville, que l'on rencontre dans les régions arctiques de l'hémisphère nord, dans le bouclier boréal, notamment en Alaska, au nord du Canada[3], au Groenland et à l'île de Spitzberg.
Cette plante apprécie les promontoires rocheux.
Carex misandra (ou laîche à étamines) est une espèce de laîche appartenant à la famille des Cyperaceae découverte à l'île Melville, que l'on rencontre dans les régions arctiques de l'hémisphère nord, dans le bouclier boréal, notamment en Alaska, au nord du Canada, au Groenland et à l'île de Spitzberg.
Worjechbruna rězna (Carex fuliginosa) je rostlina z podroda wšelakokłóskatych rěznow ze swójby cachorowowych rostlinow (Cyperaceae).
Worjechbruna rězna. W: FloraWeb.de. (němsce)
Worjechbruna rězna (Carex fuliginosa) je rostlina z podroda wšelakokłóskatych rěznow ze swójby cachorowowych rostlinow (Cyperaceae).
Carex fuliginosa adalah spesies tumbuhan seperti rumput yang tergolong ke dalam famili Cyperaceae. Spesies ini juga merupakan bagian dari ordo Poales. Spesies Carex fuliginosa sendiri merupakan bagian dari genus Carex.[1] Nama ilmiah dari spesies ini pertama kali diterbitkan oleh Schkuhr.
Carex fuliginosa adalah spesies tumbuhan seperti rumput yang tergolong ke dalam famili Cyperaceae. Spesies ini juga merupakan bagian dari ordo Poales. Spesies Carex fuliginosa sendiri merupakan bagian dari genus Carex. Nama ilmiah dari spesies ini pertama kali diterbitkan oleh Schkuhr.
Multimedia w Wikimedia Commons Turzyca przydymiona (Carex fuliginosa Schkuhr) – gatunek rośliny z rodziny ciborowatych. Występuje w Europie, Azji oraz Ameryce Północnej[2]. W Polsce jest gatunkiem rzadkim; rośnie tylko w Tatrach[3].
Bylina, hemikryptofit. Rośnie na skałach i upłazach. Kwitnie w czerwcu[4]. Gatunek charakterystyczny nawapiennych muraw wysokogórskich z zespołu Festuco versicoloris-Agrostietum[5].
Roślina umieszczona na polskiej czerwonej liście w kategorii NT (bliski zagrożenia)[6].
Turzyca przydymiona (Carex fuliginosa Schkuhr) – gatunek rośliny z rodziny ciborowatych. Występuje w Europie, Azji oraz Ameryce Północnej. W Polsce jest gatunkiem rzadkim; rośnie tylko w Tatrach.
Sotstarr (Carex fuliginosa) är en flerårig gräslik växt inom släktet starrar och familjen halvgräs.
Det är en tättuvad art som kan bli 5 till 30 cm hög och har rännformade rent gröna blad. De långskaftade axen sitter ganska glest på stjälken och är typiskt avlångt formade; de övre mer kortskaftade axen har hanblommor sittande nedan honblommorna. Fruktgömmena är mörka till färgen, dock något ljusare än de mörkbruna axfjällen, och har ett långt strävt spröt eller näbb.
Sotstarren föredrar att växa på frisk, fuktig och kalkrik mark i fjällområden, till exempel fjällängar, stränder och klipphyllor.[1]
På grund av sina hängande och mörka ax som givit den dess svenska namn kan den förväxlas med andra i fjällen förekommande arter som svedstarr, C.atrofusca och svartstarr C.atrata. Båda dessa har dock platta, ej rännformade blad, mer ovalt formade ax samt otydliga spröt på fruktgömmena. Svedstarr har dessutom ett separat hanligt ax överst[2]. Sotstarr kan på grund av de glest sittande och hängande axen även påminna om hårstarr, C.capillaris men den senare har ett separat hanligt ax överst, är spädare och har aldrig mörkt färgade ax[2].
Sotstarr är ganska sällsynt och har i Norden en typisk bicentrisk utbredning, det vill säga att den förekommer i två geografiskt isolerade områden: ett i södra Norge samt ett område på västra Nordkalotten. I Sverige finns arten endast i de allra nordligaste fjällen inklusive Torneträsk-området.
Världsutbredningen är nordligt cirkumpolär med sydliga förekomster i Alperna och delar av Himalaya. I hela sitt utbredningsområde är den uppdelad i ett stort antal underarter. De nordiska populationerna förs till ssp. misandra.[3]
Sotstarr (Carex fuliginosa) är en flerårig gräslik växt inom släktet starrar och familjen halvgräs.
Det är en tättuvad art som kan bli 5 till 30 cm hög och har rännformade rent gröna blad. De långskaftade axen sitter ganska glest på stjälken och är typiskt avlångt formade; de övre mer kortskaftade axen har hanblommor sittande nedan honblommorna. Fruktgömmena är mörka till färgen, dock något ljusare än de mörkbruna axfjällen, och har ett långt strävt spröt eller näbb.
Sotstarren föredrar att växa på frisk, fuktig och kalkrik mark i fjällområden, till exempel fjällängar, stränder och klipphyllor.
Це поодинокі багаторічні трав'янисті рослини, які формують щільні купини за допомогою часто сильно розгалуженого каудекса. Кореневища непомітні. Стебла тонкі, до 30 см. Листові пластини 1.5–3.5 мм завширшки.
Квітка в Carex одностатева, без оцвітини, і підтримуються лускою. Чоловіча квітка складається з 3 тичинок. Визначальною структурою роду Carex є пляшкоподібний приквіток навколо кожної жіночої квітки. Колоски можуть бути одностатеві або двостатеві.
Суцвіття 1–12 см. Колосків (2)3–4(5); бічні — маточкові, термінальні містить як тичинкові, так і маточкові квітки. Маточкові луски чорного або коричневого кольору з блідою, слабкою серединною жилкою, яйцевиді, 2.8–4.2 × 1.4–2.4 мм, верхівки від тупих до загострених. Тичинкові луски від коричневого до чорного кольору з блідою серединною жилкою, від довгасто-оберненояйцевидих до оберненояйцевидих, 3–5 × 1.4–1.8 мм. Пиляки 1.2–2.7 мм. Сім'янки оберненояйцевиді, 1.5–2 × 0.9–1 мм.
Статеве розмноження насінням; немає вегетативного розмноження. Плоди не мають спеціальне пристосування для розсіювання, але, як правило, легко розносяться вітром, водою і птахами.
Цей арктичний і альпійський вид, який населяє тундру, осипи, осокові луки.
В арктичному кліматі зростає на пустищах. В Україні зростає на скелястих схилах і відслоненнях в альпійському поясі (1800—1900 м н.р.м.) — у Карпатах (хр. Чорногора, Великі Козли)[2].
Це незавершена стаття про Осокові.Carex fuliginosa là một loài thực vật có hoa trong họ Cói. Loài này được Schkuhr mô tả khoa học đầu tiên năm 1801.[1]
Bài viết liên quan đến phân họ cói Cyperoideae này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn. Carex fuliginosa là một loài thực vật có hoa trong họ Cói. Loài này được Schkuhr mô tả khoa học đầu tiên năm 1801.
Carex fuliginosa Schkuhr
Синонимы
Осо́ка са́жистая, или Осо́ка мужененави́стническая (лат. Carex fuliginosa) — травянистое растение семейства Осоковые (Cyperaceae), вид рода Осока (Carex).
Растения с косыми, короткими, не ползучими корневищами.
Стебли тонкие, прямые, лишь в соцветии поникающие или извилистые, неясно-трёхгранные, гладкие, 8—30 см высотой, у основания одетые светло-ржавыми или светло-бурыми влагалищами.
Листья 2—5 мм шириной, сдвинуты книзу, жестковатые, серповидно отогнутые, плоские или несколько желобчато сложенные, шероховатые, постепенно заострённые, в 2—3 раза короче стебля.
Верхний колосок гинекандрический, с немногими пыльниковыми цветками у основания, (0,8)1,5—1,7(2) см длиной, остальные 1—4 — пестичные, (0,5)1,8—2,5 см длиной, густые, продолговатые или яйцевидные, на длинных, до 3—4 см длиной[2], ножках, поникающие. Чешуи яйцевидные, острые или островатые, чёрно-бурые, вверху возможно перепончатые, короче мешочка. Мешочки 4(5)—5,5(6) мм длиной, посредине и книзу беловатые, кверху и по краям ржаво-бурые, уплощённо-трёхгранные, без жилок, гладкие, с шиповато-шероховатыми краями, с удлинённым цельным или едва выемчатым носиком. Нижний кроющий лист, как правило, с длинным влагалищем и пластинкой короче соцветия.
Плод без карпофора, образуются в июле—августе.
Число хромосом 2n=40 (Dietrich, 1967).
Центральная Европа: Австрия, Чехословакия, Германия; Южная Европа: Болгария, Италия, Румыния, Югославия; Северная Европа: Шпицберген, Финляндия, Норвегия, Швеция; Арктическая Европа: Новая Земля, остров Вайгач, Югорский полуостров, хребет Пай-Хой, Амдерма и Хабарово, река Хальмер-Ю в окрестностях Воркуты, Хибинские горы, Полярный Урал (река Хойла); Приполярный Урал: верховья реки Кожим; Средний Урал: Денежкин Камень; Западная Сибирь: Северный Урал (бассейн реки Хулги); Восточная Сибирь: Арктика, плато Путорана, север Среднесибирского плато, Верхоянский хребет, хребет Сунтар-Хаята, Южно-Муйский хребет и бассейн верхнего течения Алдана; Дальний Восток: Арктика, Камчатка, хребет Геран и Тыркано-Майский водораздел, хребет Эзоп, Курилы; Северная Америка: остров Мелвилл.
Растёт на каменистых местах в альпийском поясе; в мохово-осоковых и разнотравно-дриадовых тундрах, на моховых приключевых болотцах, сырых галечниках, в арктической тундре, в субарктических и южных высокогорьях.
Егорова Т. В. описывает два подвида осоки сажистой: Carex fuliginosa subsp. fuliginosa Schkur. и Carex fuliginosa subsp. misandra (R.Br.) Nyman. Первый из них произрастает в альпийском поясе Центральной и Южной Европы, второй — в тундрах и субарктических высокогорьях Северной, Арктической Европы, Сибири, Дальнего Востока и Северной Америки. Северный подвид отличается более узкими листьями и меньшими частями соцветий.[3][4] В «Арктической флоре СССР» и «Флоре СССР» второй подвид рассматривается как Carex misandra R.Br.[5].
Осо́ка са́жистая, или Осо́ка мужененави́стническая (лат. Carex fuliginosa) — травянистое растение семейства Осоковые (Cyperaceae), вид рода Осока (Carex).
