Bazídiové huby alebo bazídiomycéty (lat. Basidiomycota, staršie Basidiomycotina, sporné synonymum Bysidiomycetes) je veľký, morfologicky aj ekologicky rôznorodý taxón (oddelenie) húb. Základným spoločným znakom je bazídium (jednobunkový alebo viacbunkový zhrubnutý koniec hýfy, na ktorom sa tvoria bazídiospóry). Ďalšie spoločné znaky sú ultraštrukturálne: niekoľkovrstvová bunková stena, myceliálna vegetatívna stielka, septum s dolipórom a parentozómom (s výnimkou radov Uredinales – hrdze a Ustilaginales – snete),...
Plodnice sa tvoria len pri najvyššej triede Basidiomycetes. Vznikajú pri vhodných podmienkach (dostatočná vlhkosť a teplota). Plodnica sa skladá z hlúbika, klobúka, hyménia a hymenofóra. Vnútro je vyplnené dužinou. Prítomný môže byť prsteň a pošva.
Typy klobúkov – klenutý (kozáky), plocho klenutý (muchotrávky), rozprestretý (staršie pečiarky), vtlačený (plávky), kužeľovitý (hnojníky), lievikovitý (kuriatko), zvoncovitý (prilbičky),....
Hymenofór – časť plodnice, ktorá nesie hyménium.
Typy hymenofórov – lupenité (muchotrávky), rúrkovité/pórovité (suchohríby), lištovitý (kuriatka), ostnitý (jelenkovce), hladký (trúdnikovce).
Hyménium – nesie sety, fertilné bazídie a sterilné bazidioly a cystidy.
Podľa Tree of Life (2007) a Hibbett, 2007: A Higher-Level Phylogenetic Classification of the Fungi [1]:
oddelenie bazídiové huby/bazídiomycéty (Basidiomycota)= Basidiomycetes (v širšom zmysle):
Podľa The Species 2000 & ITIS Catalogue of Life (2007):
oddelenie bazídiové huby/bazídiomycéty (Basidiomycota):
Podľa Kalina et Váňa 2005:
oddelenie bazídiové huby/bazídiomycéty (Basidiomycota):
Podľa Adl et al. 2005:
oddelenie zahŕňa len Agaricomycetes (Basidiomycetes) a hrdze a snete sú paralelné oddelenia.
Pozri aj článok huby.
Bazídiové huby žijú symbioticky (mykoríza) s koreňmi vyšších rastlín (ako hríb smrekový (Boletus edulis) s koreňmi smreka (Picea sp.) alebo paraziticky (hliva, trúdnikovec, leskokôrovka,...).
Huby sú dôležitou potravinou pre zvieratá, ale aj ľudí. Podľa jedlosti rozdeľujeme huby na jedlé (niektoré huby sú za surova jedovaté (hríb siný) a až po uvarení jedlé), nejedlé a jedovaté (spôsobujú priamu otravu alebo mutagénne, často letálne zmeny genetickej štruktúry bunky spôsobujúce rakovinové bujnenie (čechračka podvinutá)). Na Slovensku vyskytujúce sa najnebezpečnejšie druhy jedovatých húb sú muchotrávka zelená (Amanita phalloides), muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina), muchotrávka biela (Amanita verna), hodvábnica veľká/zvonovec olovnatý (Entoloma lividum).
Huby však majú aj liečivé účinky, ktoré boli známe už v starovekej Číne. Medzi známe liečivé huby patrí napr. húževnatec jedlý (šii-take), žezlovka čínska (Cordiceps sinensis), hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) alebo uchovec bazový (judašovo ucho, Hirneola auricula-judae).
Aj jedlé huby sa môžu stať jedovatými. Po nesprávnom uskladnení sa môže začať tvoriť baktéria Clostridium botulinum, ktorá produkuje nebezpečný botulotoxín. Preto musia byť huby uskladnené v chladničke a priedušne (nie v igelitovom obale).
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazídiové huby
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bazídiové huby
Bazídiové huby alebo bazídiomycéty (lat. Basidiomycota, staršie Basidiomycotina, sporné synonymum Bysidiomycetes) je veľký, morfologicky aj ekologicky rôznorodý taxón (oddelenie) húb. Základným spoločným znakom je bazídium (jednobunkový alebo viacbunkový zhrubnutý koniec hýfy, na ktorom sa tvoria bazídiospóry). Ďalšie spoločné znaky sú ultraštrukturálne: niekoľkovrstvová bunková stena, myceliálna vegetatívna stielka, septum s dolipórom a parentozómom (s výnimkou radov Uredinales – hrdze a Ustilaginales – snete),...
