Die Straal-vuurvis (Pterois radiata) is 'n vis wat wydverspreid voorkom in die Stille Oseaan en Indiese Oseaan. In Engels staan die vis bekend as die Radial firefish.
Die vis word tot 20 cm lank. Die lyf is donkerrooi met dun, wit vertikale strepe oor die sye. Die pektorale vinne is lank en wit. Daar is unieke horisontale wit strepe op die stertvinbasis. Die pektorale vinne se membrane het geen merke op nie.
Die vis leef in aflandige koraal- en rotsriwwe in water wat tot 1 tot 25 m diep is. Die onvolwasse vissies kom soms in getypoele voor. Hulle is gewoonlik alleenlopers en neig om bedags in rotsskeure weg te kruip. Snags jag hulle klein vissies en garnale.
Die Straal-vuurvis (Pterois radiata) is 'n vis wat wydverspreid voorkom in die Stille Oseaan en Indiese Oseaan. In Engels staan die vis bekend as die Radial firefish.
El peix escorpí radiat (Pterois radiata) és una espècie de peix pertanyent a la família dels escorpènids.[5]
Menja només crancs i gambes.[6]
És un peix marí, associat als esculls de corall i de clima tropical (32°N-30°S) que viu entre 1-30 m de fondària.[6][9]
Es troba des del mar Roig fins a la badia de Sodwana (Sud-àfrica), les illes de la Societat, les illes Ryukyu i Nova Caledònia.[6][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32][33]
És verinós per als humans i capaç d'infligir una picada dolorosa.[6][34]
El peix escorpí radiat (Pterois radiata) és una espècie de peix pertanyent a la família dels escorpènids.
Perutýn paprsčitý (Pterois radiata) je živočich z rodu perutýnů obývající oblast Indo-Pacifiku od Rudého moře a Jihoafrické republiky po souostroví Rjúkjú, Společenské ostrovy a Novou Kaledonii, přičemž je nejhojnější v Rudém moři, zatímco ve zbytku oblasti je spíše vzácný. Žije v hloubkách do 30 metrů, na útesech a v lagunách.
Běžné dorůstá délky 20 cm, nejvýše 24 cm. Je dravý a živí se zejména kraby a korýši, ale nevyhýbá se ani kanibalismu. Je aktivní v noci a nemá přirozené nepřátele.
V tomto článku byl použit překlad textu z článku Strahlenfeuerfisch na německé Wikipedii.
Obrázky, zvuky či videa k tématu perutýn paprsčitý ve Wikimedia Commons
Perutýn paprsčitý (Pterois radiata) je živočich z rodu perutýnů obývající oblast Indo-Pacifiku od Rudého moře a Jihoafrické republiky po souostroví Rjúkjú, Společenské ostrovy a Novou Kaledonii, přičemž je nejhojnější v Rudém moři, zatímco ve zbytku oblasti je spíše vzácný. Žije v hloubkách do 30 metrů, na útesech a v lagunách.
Běžné dorůstá délky 20 cm, nejvýše 24 cm. Je dravý a živí se zejména kraby a korýši, ale nevyhýbá se ani kanibalismu. Je aktivní v noci a nemá přirozené nepřátele.
Der Strahlenfeuerfisch (Pterois radiata) lebt im Indopazifik vom Roten Meer und der Küste Südafrikas bis zu den Ryūkyū-Inseln, den Gesellschaftsinseln und Neu-Kaledonien in Lagunen und an Außenriffen in Tiefen bis 30 Metern. Im Roten Meer ist er häufig, im Rest des Verbreitungsgebietes eher selten.
Strahlenfeuerfische werden maximal 24 Zentimeter lang, bleiben aber für gewöhnlich bei einer Länge von 20 Zentimeter. Ihre Farbe ist rötlich bis bräunlich in 5 bis 6 breiten Querbändern, die von hellen Linien voneinander getrennt werden. Auf dem Schwanzflossenstiel wird eine waagerechte, rötliche Region von feinen, hellen Linien umschlossen. Die Strahlenfeuerfische sind die einzige Pterois-Art die dieses Muster aufweisen und die keine Farbmarkierungen auf den reinweißen Flossenstacheln haben. Die Brustflossenstacheln sind kaum mit Flossenmembran verbunden und stehen weitgehend frei.
Flossenformel: Dorsale XII–XIII, 10–12, Anale III, 5–6.
Wie fast alle Skorpionfische sind Strahlenfeuerfische giftig. Das Gift befindet sich in den 13 Hartstrahlen der ersten Rückenflosse, in den drei Hartstrahlen der Afterflosse und in den beiden Hartstrahlen der Bauchflossen.
Die Fische bevorzugen felsige Regionen in flachen Riffen und Lagunen, seltener in Außenriffen und scheinen Steinkorallenbestände zu meiden. Tagsüber halten sich die dämmerungsaktiven Tiere unter Vorsprüngen und in Spalten auf. Sie ernähren sich von Krabben und anderen Krebstieren. Strahlenfeuerfische jagen manchmal gemeinsam mit dem Antennen-Feuerfisch (Pterois antennata). Männliche Fische sind territorial und vertreiben mögliche Konkurrenten.
Der Strahlenfeuerfisch (Pterois radiata) lebt im Indopazifik vom Roten Meer und der Küste Südafrikas bis zu den Ryūkyū-Inseln, den Gesellschaftsinseln und Neu-Kaledonien in Lagunen und an Außenriffen in Tiefen bis 30 Metern. Im Roten Meer ist er häufig, im Rest des Verbreitungsgebietes eher selten.
The clearfin lionfish (Pterois radiata), also called the tailbar lionfish, radiata lionfish, fireworks fish or radial firefish, is a carnivorous, ray-finned fish with venomous spines belonging to the family Scorpaenidae, the scorpionfishes and lionfishes. This species lives in the Indian and western Pacific Oceans. This is the only lionfish species which has spines without any markings. It can also be recognized by the pair of horizontal white stripes on its caudal peduncle.
The clearfin lionfish was first formally described in 1829 by the French zoologist Georges Cuvier with the type locality given as Tahiti.[3] The specific name radiata means "radiated" or "rayed", thought to be an allusion to the long pectoral-fin rays, which are free of fin membrane distally.[4]
The clearfin lionfish grows to a length of about 24 cm (9 in), though a more usual size is 20 cm (8 in). The dorsal fin has 12 or 13 long, venomous spines and 10 to 12 soft rays. The anal fin has three spines and five or six soft rays. The large pectoral fins flare out to the side and are clear and unbanded. The other fins are also colourless. The head and body colour is reddish-brown with about six vertical dark bands of different colour on the body separated by thin white lines. Two white horizontal lines occur on the caudal peduncle which distinguishes this fish from other similar lionfishes.[2][5]
Clearfin lionfish are native to the western Indo-Pacific region. Its range extends from South Africa and the Gulf of Aden to Indonesia, the Society Islands, the Ryukyu Islands, northern Australia, and New Caledonia. It is found on both inshore and offshore rocky reefs at depths to about 25 m (82 ft). Juvenile fish are sometimes found in tide pools.[5]
The clearfin lionfish is mainly nocturnal. It spends the day hiding in rock crevices, in small caves, or under overhangs. It emerges at night to feed on invertebrates such as crabs and shrimps.[2]
The clearfin lionfish (Pterois radiata), also called the tailbar lionfish, radiata lionfish, fireworks fish or radial firefish, is a carnivorous, ray-finned fish with venomous spines belonging to the family Scorpaenidae, the scorpionfishes and lionfishes. This species lives in the Indian and western Pacific Oceans. This is the only lionfish species which has spines without any markings. It can also be recognized by the pair of horizontal white stripes on its caudal peduncle.
El pez león de aleta clara, pez león con barra de cola o pez león es un pez carnívoro de aletas con espinas venenosas que vive en los océanos Índico y Pacífico occidental.
Es la única especie de pez león con espinas blancas. Pero también puede ser reconocido por el par de rayas horizontales blancas en la cola.
El pez león de aleta clara, pez león con barra de cola o pez león es un pez carnívoro de aletas con espinas venenosas que vive en los océanos Índico y Pacífico occidental.
Es la única especie de pez león con espinas blancas. Pero también puede ser reconocido por el par de rayas horizontales blancas en la cola.
Pterois radiata Pterois generoko animalia da. Arrainen barruko Scorpaenidae familian sailkatzen da.
Espezie hau Agulhasko itsaslasterran aurki daiteke.
Pterois radiata Pterois generoko animalia da. Arrainen barruko Scorpaenidae familian sailkatzen da.
Sädesiipisimppu (Pterois radiata) on erikoisen muotoinen kala, jota pidetään joskus meriakvaarioissa samoin kuin sukulaistaan siipisimppua. Se on tappavan myrkyllinen.
Sädesiipisimppu voi kasvaa 23 cm pitkäksi.[2] Toisin kuin muilla siipisimpuilla, sen eväruodot ovat paljaat.
Sädesiipisimppu on kotoisin Intian valtamereltä ja Tyynenmeren länsiosasta.[3]
Sädesiipisimppu on luonnossa yöeläin.[2] Sädesiipisimppuja voi pitää samankokoisten tai isompien kalojen kanssa - pienemmät tulevat syödyiksi. Se ei sovi myöskään riutta-akvaarioon, sillä se saattaa syödä selkärangattomia. Usein suositellaan pidettäväksi vain yhtä siipisimppua altaassa.[4]
Sädesiipisimppu (Pterois radiata) on erikoisen muotoinen kala, jota pidetään joskus meriakvaarioissa samoin kuin sukulaistaan siipisimppua. Se on tappavan myrkyllinen.
La rascasse à nageoires blanches (Pterois radiata) est un poisson de la famille des Scorpaenidae et possède de fins rayons venimeux blancs. Il mesure jusqu'à 24 cm[1]. Comme la majorité des rascasses, le ptérois radita inflige à qui le touche une piqûre douloureuse à l'aide des rayons durs de sa nageoire dorsale (qu'il utilise seulement pour se défendre). Comme beaucoup d'autres pterois, il chasse en se rapprochant de sa proie et la gobe en lui bondissant dessus et en l'aspirant très rapidement. C'est un prédateur redoutable qui chasse tout ce qui est plus petit que lui. Il sait très bien se défendre des éventuels prédateurs (ex: raies, requins...), il se laisse avaler et à l'intérieur de la bouche du prédateur, il déploie ses aiguillons empoisonnés obligeant le prédateur à le recracher.
Il vit dans les récifs coralliens de l'Océan Indien, du Pacifique Sud et de la Mer Rouge
C'est un carnivore, il mange crevettes et poissons vivants.
La rascasse à nageoires blanches (Pterois radiata) est un poisson de la famille des Scorpaenidae et possède de fins rayons venimeux blancs. Il mesure jusqu'à 24 cm. Comme la majorité des rascasses, le ptérois radita inflige à qui le touche une piqûre douloureuse à l'aide des rayons durs de sa nageoire dorsale (qu'il utilise seulement pour se défendre). Comme beaucoup d'autres pterois, il chasse en se rapprochant de sa proie et la gobe en lui bondissant dessus et en l'aspirant très rapidement. C'est un prédateur redoutable qui chasse tout ce qui est plus petit que lui. Il sait très bien se défendre des éventuels prédateurs (ex: raies, requins...), il se laisse avaler et à l'intérieur de la bouche du prédateur, il déploie ses aiguillons empoisonnés obligeant le prédateur à le recracher.
Pterois radiata Cuvier, 1829 è un pesce d'acqua salata appartenente alla famiglia Scorpaenidae.
La forma è tipica del genere Pterois: testa relativamente piccola e appuntita, con lunghe escrescenze carnose sopra gli occhi sporgenti e ai lati della bocca. Profilo dorsale arcuato, ventre meno pronunciato. Il corpo si restringe verso il peduncolo caudale, che precede una coda piuttosto larga, tondeggiante.
I primi 12-13 raggi della pinna dorsale e di quella anale, molto allungati, sono in realtà aculei veleniferi, ben eretti dal pesce quando è in situazione di pericolo. I raggi allungati delle pinne pettorali sono aculei pieni, non velenosi.
La livrea è interessante: il muso è rosa chiaro, così come la radice della pinna caudale. Da metà testa il corpo diventa rosso scuro, a chiazze anche bruno. Strisce bianche filiformi irregolari scendono verticalmente dal profilo dorsale, e due strisce orizzontali delimitano un bordo dentro i confini del peduncolo caudale. Gli aculei, veleniferi e pieni, sono bianchi, uniti da tessuto rosso scuro. Le pinne ventrali, la coda e le parti terminali della dorsale e dell'anale presentano raggi rossastri e tessuto trasparente.
Raggiunge una lunghezza di 24 cm.
Come tutte le altre specie del genere Pterois, anche P. radiata possiede aculei velenosi sulla pinna dorsale e sulle pettorali.
Il primo e più importante trattamento dopo un'accidentale puntura è l'immersione della parte colpita in acqua calda (circa 45 °C), perché riduce il dolore inattivando la tossina, che è termolabile.
Questa specie è diffusa nelle barriere coralline del Mar Rosso e dell'Indo-Pacifico.
Nonostante la pericolosità e la puntura dolorosa, questa specie è piuttosto ambita dagli acquariofili specializzati in acquari marini.
Pterois radiata Cuvier, 1829 è un pesce d'acqua salata appartenente alla famiglia Scorpaenidae.
Pterois radiata is een straalvinnige vissensoort uit de familie van schorpioenvissen (Scorpaenidae).[1] De wetenschappelijke naam van de soort is voor het eerst geldig gepubliceerd in 1829 door Cuvier.
Bronnen, noten en/of referenties
Krídlovec lúčovitý alebo pterois lúčovitý alebo (nesprávne?) perutýn/perutín lúčovitý (lat. Pterois radiata) je druh ryby z čeľade skorpénovité.
Patrí do čeľade ropušnicovitých rýb, ktoré majú jedové žľazy pri koreni lúčov plutiev a pri tŕňoch na hlave. Pterois lúčovitý patrí k pestrofarebným tropickým druhom, ktoré sa s obľubou chovajú v akváriu. Vyskytuje sa v Indickom a Tichom oceáne a v Červenom mori. Dorastá asi do 200 mm. Zdržuje sa v skupinách v tmavých dutinách. Veľké jedince sú často kanibalmi a zhltnú menších súrodencov. Nemá prirodzených nepriateľov. Pterois je síce nočná ryba, ale v akváriu sa dokáže preorientovať na dennú aktivitu. Potravu z dna berie s nechuťou a zriedka. Rád požiera živé a zdravé sladkovodné ryby.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krídlovec lúčovitý
Krídlovec lúčovitý alebo pterois lúčovitý alebo (nesprávne?) perutýn/perutín lúčovitý (lat. Pterois radiata) je druh ryby z čeľade skorpénovité.
Patrí do čeľade ropušnicovitých rýb, ktoré majú jedové žľazy pri koreni lúčov plutiev a pri tŕňoch na hlave. Pterois lúčovitý patrí k pestrofarebným tropickým druhom, ktoré sa s obľubou chovajú v akváriu. Vyskytuje sa v Indickom a Tichom oceáne a v Červenom mori. Dorastá asi do 200 mm. Zdržuje sa v skupinách v tmavých dutinách. Veľké jedince sú často kanibalmi a zhltnú menších súrodencov. Nemá prirodzených nepriateľov. Pterois je síce nočná ryba, ale v akváriu sa dokáže preorientovať na dennú aktivitu. Potravu z dna berie s nechuťou a zriedka. Rád požiera živé a zdravé sladkovodné ryby.
Stråldrakfisk, Pterois radiata,[2] är en korallrevsfisk som lever i Indiska oceanen och västra delarna av Stilla havet. Fisken blir normalt cirka 20 cm lång, upp till maximalt 24 cm. Stråldrakfisken är den enda av släktet Pterois som saknar markeringar på och mellan de upprättstående fenstrålarna och har horisontella vita band på stjärtfenan.[2] Spetsarna på fenstrålarna på drakfiskens ryggfena är giftiga.
Drakfisken är ej upptagen på IUCN:s lista över hotade arter.
Denna fiskrelaterade artikel saknar väsentlig information. Du kan hjälpa till genom att tillföra sådan.
Stråldrakfisk, Pterois radiata, är en korallrevsfisk som lever i Indiska oceanen och västra delarna av Stilla havet. Fisken blir normalt cirka 20 cm lång, upp till maximalt 24 cm. Stråldrakfisken är den enda av släktet Pterois som saknar markeringar på och mellan de upprättstående fenstrålarna och har horisontella vita band på stjärtfenan. Spetsarna på fenstrålarna på drakfiskens ryggfena är giftiga.
Drakfisken är ej upptagen på IUCN:s lista över hotade arter.
Pterois перекладається з грецької мови як «крилатий», видова назва radiata з латини перекладається як «променистий».
Вид зустрічається у Індійському океані, Червоному морі та на заході Тихого океану від берегів Південної Африки до островів Рюкю та Нової Каледонії.
Риба середнього розміру 20-24 см завдовжки, яскравого забарвлення. Тіло червоного, а посередині чорного кольору з білими поперечними смугами по всьому тілі, плавці — червоні. На спинному та грудних плавцях розміщені довгі, отруйні, яскраво забарвлені колючки.
Це морський, тропічний вид, що мешкає на коралових рифах на глибині до 30 м. Активний хижак, що живиться дрібною рибою та ракоподібними.
Pterois radiata là một loài cá có gai độc thuộc họ Cá mù làn. Loài cá này sinh sống trong đại dương của Ấn Độ và Tây Thái Bình Dương.
Nó là loài cá mao tiên chỉ có gai mà không có bất kỳ mảng đốm màu. Nó cũng có thể được nhận ra bởi các cặp của các đường sọc ngang màu trắng trên đuôi của nó.
Bài viết Lớp Cá vây tia này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn. Pterois radiata là một loài cá có gai độc thuộc họ Cá mù làn. Loài cá này sinh sống trong đại dương của Ấn Độ và Tây Thái Bình Dương.
Nó là loài cá mao tiên chỉ có gai mà không có bất kỳ mảng đốm màu. Nó cũng có thể được nhận ra bởi các cặp của các đường sọc ngang màu trắng trên đuôi của nó.
Pterois radiata Cuvier, 1829
Синонимы
Радиальная крылатка[1] (лат. Pterois radiata) — вид рыб семейства скорпеновых.
Вырастает до 25 сантиметров длины. Спинной плавник имеет 12—13 ядовитых жёстких лучей. Лучи грудных плавников голые, как правило, коричневатых оттенков. Ночной охотник, питается в основном мелкими крабами и креветками.
Вид распространён в тропических водах Индийского и Тихого океанов. Чаще всего встречается в Красном море, западных областях Тихого океана и на севере Австралии. Предпочитает жить в лагунах и на обращённых к морю рифах от рифовых отмелей до 30 м.
Радиальная крылатка (лат. Pterois radiata) — вид рыб семейства скорпеновых.
輻紋蓑鮋（学名：Pterois radiata）又名軸紋蓑鮋，为鮋科蓑鮋屬下的一个种，熱帶海水魚，分布於印度太平洋區，從東非、南非至社會群島，北起日本琉球群島，南迄密克羅尼西亞、新喀里多尼亞海域，棲息深度1-30公尺，體長可達24公分，棲息在潟湖及臨海礁石區，以甲殼類為食，具有毒棘，可作為觀賞魚。俗名魔鬼、國公、石狗敢、虎魚、雞公、紅虎、火烘、石頭魚。
|access-date=中的日期值 (帮助) 
这是一篇與动物相關的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。 輻紋蓑鮋（学名：Pterois radiata）又名軸紋蓑鮋，为鮋科蓑鮋屬下的一个种，熱帶海水魚，分布於印度太平洋區，從東非、南非至社會群島，北起日本琉球群島，南迄密克羅尼西亞、新喀里多尼亞海域，棲息深度1-30公尺，體長可達24公分，棲息在潟湖及臨海礁石區，以甲殼類為食，具有毒棘，可作為觀賞魚。俗名魔鬼、國公、石狗敢、虎魚、雞公、紅虎、火烘、石頭魚。
.JPG)
分類 界 : 動物界 Animalia 門 : 脊索動物門 Chordata 亜門 : 脊椎動物亜門 Vertebrata 綱 : 条鰭綱 Actinopterygii 目 : カサゴ目 Scorpaeniformes 亜目 : カサゴ亜目 Scorpaenoidei 科 : フサカサゴ科 Scorpaenidae 亜科 : ミノカサゴ亜科 Pteroinae 属 : ミノカサゴ属 Pterois 種 : キミオコゼ P. radiata 学名 Pterois radiataキミオコゼ（英名:Clearfin lionfish、学名:Pterois radiata) はインド洋と太平洋に生息する、フサカサゴ科に属する肉食で有毒の海水魚である。ミノカサゴの仲間としては唯一鰭棘に模様がなく、英名の"Clearfin lionfish"もこれに由来する。尾柄部に一対の白い水平な縞が入ることでも近縁他種と区別することができる。
キミオコゼは最大で体長約24cmまで成長するが、普通成魚の体長は20cmほどである。背びれには12本か13本の長く有毒の棘と、10-12本の軟条がある。尻びれは3本の棘と6本の軟条をもつ。大きな胸びれは体側面に向けて広がっており、透明で模様は無い。その他の鰭も無色である。体色は赤茶色だが、約6本の色の異なる暗い縞をもち、それらは細い白色のラインで区切られている。尾柄部には二本の水平な白色の縞があり、これによって近縁他種と区別することができる[1][2]。同属種のネッタイミノカサゴ（Pterois antennata）によく似るが、前述の尾柄部の帯や、キミオコゼには胸びれ基底部の膜に丸い斑紋がないことなどによって区別できる[3]。
キミオコゼは西部インド太平洋地域に固有の種である。生息域は南アフリカから紅海、インドネシア、ソシエテ諸島、琉球列島、北オーストラリア、ニューカレドニアにかけて広がる。沿岸と沖合の岩礁どちらにおいても、水深約25mにおいて発見されている。未成魚はタイドプールで見つかることもある[2]。日本においては高知県以南でみられる[4]。
キミオコゼは基本的に夜行性である。日中は岩の裂け目や小さな洞穴、張り出した岩の陰などに隠れて過ごし、夜になると活動を始めてカニやエビなどの無脊椎動物を捕食する[1]。
水族館等で観賞魚として飼育され、食用にはならない。棘は人間にとって有毒であり、刺された場合はアンモニアが効かないため、毒を絞り出してからぬるま湯につけ、もむのが良い[4]。
キミオコゼ（英名:Clearfin lionfish、学名:Pterois radiata) はインド洋と太平洋に生息する、フサカサゴ科に属する肉食で有毒の海水魚である。ミノカサゴの仲間としては唯一鰭棘に模様がなく、英名の"Clearfin lionfish"もこれに由来する。尾柄部に一対の白い水平な縞が入ることでも近縁他種と区別することができる。
방사쏠배감펭(Pterois radiata)은 페르카목 양볼락과에 속하는 바다 물고기의 일종이다.[1]
