Parabuteo (po slovensky kaňúr) je rod vtákov. Jeho (možno[1]) jediným druhom je kaňúr okrúhlochvostý (Parabuteo unicinctus). Je to stredne veľký dravec z čeľade jastrabovité, vyskytujúci sa v rozmedzí od juhozápadu Spojených štátov južne až po Čile a strednú časť Argentíny. Jeho výskyt je občas hlásený aj v západnej Európe, väčšinou v Spojenom kráľovstve. Kaňúr okrúhlochvostý je obľúbeným sokoliarskym druhom; je teda pravdepodobné, že jeho výskyt v Európe má pôvod práve v jedincoch, ktorí unikli zo zajatia.
Latinské meno Parabuteo unicinctus je odvodené z gréckeho para, čo znamená ako alebo podobný, a latinského buteo, označujucúce myšiak, uni znamená jeden a cinctus znamená obklopený alebo ohraničený, čo poukazuje na biely pás na základe a na konci chvosta.[2] Anglické meno vták dostal od Johna Jamese Audubona, ktorý ho pomenoval na počesť svojho ornitologického druha, finančného sponzora a priateľa Edwarda Harrisa.[3] Kaňúr okrúhlochvostý je známy svojím význačným chovaním – loví v skupine, ktorá pozostáva z členov jednej rodiny (väčšina dravcov loví samostatne).
Jedince sa líšia dĺžkou v rozmedzí od 46 do 76 cm a všeobecne majú rozpätie krídel okolo 1,1 m.[4] V Spojených štátoch sa priemerná hmotnosť samcov pohybuje okolo 710 g, zatiaľ čo priemer u samíc je 1 020 g.[5] V rámci sexuálneho dimorfizmu sú teda samice až o 40 % väčšie než samce. Vtáky majú tmavo hnedé operenie s gaštanovými ramenami, lemom krídiel a stehien[6] a biely základ a koniec chvosta[7], dlhé žlté nohy a žlté ozobie.[8] Hlasové prejavy kaňúra okrúhlochvostého tvoria veľmi ostré zvuky.[4] V prírode sa vtáky dožívajú v priemere 11 rokov, najdlhšie žijúca zdokumentovaná samica mala 14 rokov a 11 mesiacov[9]. V zajatí sa vtáci dožívajú až 25 rokov.[10]
Dravce v šate mladých sú podobný rodičom, ale sú viac žíhaný a počas letu je možné na spodku krídiel pozorovať bledo žlté sfarbenie s hnedým žíhaním.[8]
Sú známe tri poddruhy kaňúra okrúhlochvostého:
Vtáky žijú v riedkych lesoch a polopúštiach, rovnako tak aj v mokrinách (s občasnými stromami) a v niektorých častiach ich rozšírenia (Howell a Webb 1995) aj v mangrovových močiaroch, vyskytujúcich sa v juhoamerickej oblasti rozšírenia.[12] Kaňúr okrúhlochvostý nemigruje a má trvalé teritórium,[11] ktorého veľkosť sa pohybuje medzi 0,2 – 5,5 km².[10]
Potrava sa skladá z malých živočíchov vrátane vtákov, jašteričiek, cicavcov a veľkého hmyzu. Kaňúr okrúhlochvostý loví v skupinách, preto môže uloviť aj väčšiu korisť, ako napr. králika.[13]
Hoci je väčšina dravcov samotárskych a stretávajú sa len pri hniezdení a ťahu, kaňúr okrúhlochvostý loví v spolupracujúcich skupinách od dvoch do štyroch jedincoch. Táto kooperácia je výsledkom adaptácie na púštnu klíma, v ktorej žije. Jedna lovecká technika spočíva v tom, že malá skupina lieta vpredu a pátra po koristi, zatiaľ čo iný člen tejto skupiny letí zozadu a korisť naháňa, a to tak dlho, dokiaľ nie je korisť zahnaná do paste a následne rozdelená. Iná technika je založená na tom, že celá skupina sa rozmiesti okolo koristi a jeden člen ju usmrtí.[14]
Najväčším predátorom dospelých kaňúrov okrúhlochvostých je výr bielobradý (virgínsky), pre mladé vtáky predstavujú najväčšie nebezpečenstvo hlavne kojoty a veľké krkavce, ktorí vyberajú aj ich hniezda. Kaňúre však svoje hniezda aktívne bránia; v prípade pokusu o napadnutie hniezda sa dorozumievajú varovným volaním a na predátora útočí celá skupina, aby ho od vyplienenia hniezda odradila.[10]
Kaňúre okrúhlochvosté hniezdia na malých stromoch, krovinách alebo kaktusoch (odtiaľ švédske pomenovanie – kaktusvråk). Hniezdo je väčšinou kompaktné, vystavané z vetvičiek, koreňov rastlín, listov, machu a kôry. Hniezdo väčšinou stavia samica. Znáška obsahuje väčšinou dve až štyri vajcia farby bielej až modrastej, občas so svetlo hnedými alebo šedými škvrnami. Hniezdoši sú najprv svetlo žltohnedí, v piatich alebo šiestich dňoch zmenia farbu na tmavo hnedú.[15]
Veľmi často obývajú hniezdo tri kaňúre: dva samce a jedna samica.[13] Diskutuje sa o tom, či ide o polyandriu, matúci je tzv. backstanding, kedy jeden vták stojí na chrbte prvého, prípadne ešte tretí na chrbte druhého.[16] Inkubačná doba je od 31 do 36 dní a na znáške sedí väčšinou samica. V 38 dňoch začínajú mláďatá preskúmavať okolie hniezda a v 45 až 50 dňoch začínajú lietať. Samica hniezdi dvakrát alebo trikrát do roka.[15] Mláďatá môžu zostať so svojimi rodičmi až tri roky a v tom čase pomáhajú s vyvádzaním ďalšieho potomstva.
Aj keď nie je kaňúr okrúhlochvostý ohrozeným druhom, jeho divoká populácia je v súčasnosti na ústupe pre stratu životného prostredia, pod tlakom určitých okolností je však jednako známe, že sa sťahuje v rámci rozvinutých oblastí.[17] V súčasnosti sa ako pôvodný druh vyskytuje na území siedmich štátov Strednej, Južnej a Severnej Ameriky, na území ďalších dvoch, Panamy a Surinamu, je jeho pôvod neistý.[18] Od roku 2004 je v Červenom zozname IUCN zaradený do kategórie málo dotknutých druhov a v CITES ho nájdeme v prílohe II.[10] V roku 2003 populácia kaňúra okrúhlochvostého pozostávala približne z 390 000 jedincov žijúcich na ploche veľkej zhruba 6 000 000 km².[19]
Okolo roku 1980 sa začal zdvíhať záujem o používanie kaňúra okrúhlochvostého v sokoliarstve a dnes je najpopulárnejším dravcom na západe (okrem Ázie) chovaným na tieto účely, a to hlavne pre jednoduchý výcvik a ľahkú socializáciu.[20]
John James Audubon vytvoril ilustráciu kaňúra okrúhlochvostého v publikácii Birds of America (Londýn, 1827 – 38) na doske č. 392 s titulom "Louisiana Hawk - Buteo harrisi". Obraz bol vyrytý a kolorovaný Robertom Havellom v londýnskej dielni v roku 1837. Originálne dielo bolo zakúpené Newyorskou historickou spoločnosťou, kde ho možno zhliadnuť až do dneška (január 2009).
Parabuteo (po slovensky kaňúr) je rod vtákov. Jeho (možno) jediným druhom je kaňúr okrúhlochvostý (Parabuteo unicinctus). Je to stredne veľký dravec z čeľade jastrabovité, vyskytujúci sa v rozmedzí od juhozápadu Spojených štátov južne až po Čile a strednú časť Argentíny. Jeho výskyt je občas hlásený aj v západnej Európe, väčšinou v Spojenom kráľovstve. Kaňúr okrúhlochvostý je obľúbeným sokoliarskym druhom; je teda pravdepodobné, že jeho výskyt v Európe má pôvod práve v jedincoch, ktorí unikli zo zajatia.
Latinské meno Parabuteo unicinctus je odvodené z gréckeho para, čo znamená ako alebo podobný, a latinského buteo, označujucúce myšiak, uni znamená jeden a cinctus znamená obklopený alebo ohraničený, čo poukazuje na biely pás na základe a na konci chvosta. Anglické meno vták dostal od Johna Jamese Audubona, ktorý ho pomenoval na počesť svojho ornitologického druha, finančného sponzora a priateľa Edwarda Harrisa. Kaňúr okrúhlochvostý je známy svojím význačným chovaním – loví v skupine, ktorá pozostáva z členov jednej rodiny (väčšina dravcov loví samostatne).