Squaliformes is 'n vis-orde wat hoort tot die klas Elasmobranchii.
Die volgende families is deel van die orde Squaliformes:
Squaliformes is 'n vis-orde wat hoort tot die klas Elasmobranchii.
Die volgende families is deel van die orde Squaliformes:
Centrophoridae Dalatiidae Echinorhinidae Etmopteridae Oxynotidae Somniosidae SqualidaeKanrankimilər (lat. Squaliformes) — Akulalar dəstəüstünə aid dəstə.
Kanrankimilər dəstəsi 7 fəsiləyə aid 80-ə yaxın akula növünü özündə birləşdirir.
Dəstəyə aid nüməyəndələrində adətən tikanlı axçası olan 2 kürək üzgəci, 5 qəlsəmə yarığı olur. Bu nümayəndələrdə nə anal üzgəci, nə də göz qapaqları olur. Digər dəstələrə nisbətən, Kanrankimilərin nümayəndələri müxtəlif ölçü və formalara malik olur. Onlara qütb və tropik sularda, açıq okeanda və kiçik sahil sularında, bir sözlə, dünyanın hər yerində rast gəlmək olur.
Els esqualiforms (Squaliformes) constitueixen un ordre de taurons que inclou unes 80 espècies distribuïdes en quatre famílies.
Els membres d'aquest ordre presenten dues aletes dorsals i cap d'anal.
Família Echinorhinidae
Família Centrophoridae
Família Dalatiidae
Família Squalidae
Els esqualiforms (Squaliformes) constitueixen un ordre de taurons que inclou unes 80 espècies distribuïdes en quatre famílies.
Els membres d'aquest ordre presenten dues aletes dorsals i cap d'anal.
Ostrouni (Squaliformes) jsou řád žraloků. Mají pět žaber a dvě hřbetní ploutve, ale nemají ochrannou blánu v očích a řitní ploutev.
Rozdělení:
Obrázky, zvuky či videa k tématu Ostrouni ve Wikimedia Commons
Ostrouni (Squaliformes) jsou řád žraloků. Mají pět žaber a dvě hřbetní ploutve, ale nemají ochrannou blánu v očích a řitní ploutev.
Rozdělení:
řád Squaliformes (ostrouni) čeleď Centrophoridae (bezkýlovcovití) rod Deania Deania calcea (bezkýlovec lopatonosý) Deania hystricosa (bezkýlovec trnitý) Deania profundorum (bezkýlovec šípohlavý) Deania quadrispinosum (bezkýlovec dlouhonosý) rod Centrophorus Centrophorus acus (bezkýlovec šípovitý) Centrophorus atromarginatus Centrophorus granulosus (bezkýlovec zrnitý) = také (žralok skvrnitý) Centrophorus harrissoni (bezkýlovec Harrisonův) Centrophorus isodon Centrophorus lusitanicus (bezkýlovec portugalský) Centrophorus machiquensis (bezkýlovec madeirský) Centrophorus moluccensis (bezkýlovec maloploutvý) Centrophorus niaukang (bezkýlovec tajvanský) = také Centrophorus robustus (bezkýlovec velký) Centrophorus squamosus (bezkýlovec listošupinatý ) Centrophorus tesselatus (bezkýlovec kostkovaný) Centrophorus uyato (bezkýlovec malý) čeleď Dalatiidae (světlounovití) podčeleď Dalatiinae rod Dalatias Dalatias licha (světloun Bonaterrův) rod Euprotomicroides Euprotomicroides zantedeschia (světloun světloocasý) rod Euprotomicrus Euprotomicrus bispinatus (světloun dvojtrnný) rod Heteroscymnoides Heteroscymnoides marleyi (světloun Marleyův) rod Isistius Isistius brasiliensis (žraloček brazilský) Isistius plutodus (žraloček velkozubý) Isistius labialis (žraloček pyskatý) rod Mollisquama Mollisquama parini (světloun Parinův) rod Squaliolus Squaliolus laticaudus (světloun drobný) podčeleď Etmopterinae rod Aculeola Aculeola nigra (světloun černý) rod Centroscyllium Centroscyllium excelsum (světloun vznešený) Centroscyllium fabricii (světloun grónský) Centroscyllium granulatum (světloun zrnitý) Centroscyllium kamoharai (světloun surugaský) Centroscyllium nigrum (světloun tmavý) Centroscyllium ornatum (světloun bengálský) Centroscyllium ritteri (světloun Reitterův) rod Etmopterus Etmopterus baxteri Etmopterus bigelowi (světloun Bigelowův) Etmopterus brachyurus (světloun krátkoocasý) Etmopterus bullisi (světloun Bullisův) Etmopterus burgessi Etmopterus carteri (světloun Carterův) Etmopterus caudistigmus Etmopterus compagnoi (světloun jihoafrický) Etmopterus decacuspidatus (světloun hřebenitozubý) Etmopterus dianthus Etmopterus dislineatus Etmopterus evansi Etmopterus fusus Etmopterus gracilispinis (světloun širokopruhý) Etmopterus granulosus (světloun jihoamerický) Etmopterus hillianus (světloun kubánský) Etmopterus litvinovi (světloun Litvinovův) Etmopterus lucifer (světloun svítivý) Etmopterus molleri Etmopterus perryi (světloun Perryho) Etmopterus polli (světloun africký) Etmopterus princeps (světloun velký) Etmopterus pseudosqualiolus Etmopterus pusillus (světloun malý) Etmopterus pycnolepis (světloun silnošupinný) Etmopterus robinsi (světloun Robinsův) Etmopterus schmidti (světloun Schmidtův) Etmopterus schultzi (světloun Schultzův) Etmopterus sentosus (světloun ostnitý) Etmopterus spinax (světloun trnitý) Etmopterus splendidus (světloun pestrý) Etmopterus tasmaniensis Etmopterus unicolor (světloun jednobarevný) Etmopterus villosus (světloun hawajský) Etmopterus virens (světloun zelený) rod Miroscyllium Miroscyllium sheikoi (světloun palauský) rod Trigonognathus Trigonognathus kabeyai (světloun kabayanský) podčeleď Oxynotinae rod Oxynotus Oxynotus bruniensis (světloun australský) Oxynotus caribbaeus (světloun karibský) Oxynotus centrina (světloun ostnatý) Oxynotus japonicus (světloun japonský) Oxynotus paradoxus (světloun podivný) Oxynotus shubnikovi (světloun namibijský) podčeleď Somniosinae rod Centroscymnus Centroscymnus coelolepis (světlou bělooký) Centroscymnus crepidater (světloun dlouhonosý) Centroscymnus cryptacanthus (světloun krátkonosý) Centroscymnus macracanthus (světloun velkotrnný) Centroscymnus owstoni (světloun Owstonův) Centroscymnus plunketi (světloun novozélandský) Centroscymnus squamulosus (světloun šupinkatý) = také Scymnodon squamulosus rod Somniosus Somniosus microcephalus (žralok malohlavý) Somniosus pacificus (žralok pacifický) Somniosus rostratus (žralok dlouhorypý) čeleď Echinorhinidae (drsnotělcovitý) rod Echinorhinus Echinorhinus brucus (žralok trnitý) Echinorhinus cookei (žralok Cookeův) čeleď Squalidae (ostrounovití) rod Cirrhigaleus Cirrhigaleus barbifer (ostroun sagamský) rod Scymnodalatias Scymnodalatias albicauda (světloun bělochvostý) Scymnodalatias garricki (světloun Garrickův) Scymnodalatias oligodon (světloun málozubý) Scymnodalatias sherwoodi (světloun Sherwoodův) rod Scymnodon Scymnodon ichiharai (světloun Ichiharův) Scymnodon obscurus (světloun súdánský) Scymnodon ringens (světloun nožozubý) Scymnodon squamulosus (světloun šupinkatý) = také Centroscymnus squamulosus rod Squalus Squalus acanthias (ostroun obecný) Squalus acutirostris (ostroun ostronosý) Squalus asper (ostroun drsnotělý) Squalus blainville Squalus cubensis (ostroun kubánský) Squalus japonicus (ostroun japonský) Squalus megalops (ostroun Portjacksonský) Squalus melanurus (ostroun černoocasý) Squalus mitsukurii (ostroun krátkotrnný) Squalus probatovi Squalus rancureli (ostroun novohebridský)Die Dornhaiartigen (Squaliformes) bilden die zweitgrößte Ordnung der Haie, die etwa 120 Arten in sechs Familien umfasst. Ihren Namen verdankt die Ordnung den Stacheln, die sich bei den meisten Arten vor den beiden Rückenflossen befinden. Zu der Ordnung gehören vor allem kleinere Haiarten, darunter die kleinsten bekannten Arten, der Zwerg-Laternenhai (Etmopterus perryi) und der Zylindrische Laternenhai (E. carteri) mit nur 16 bis 20 Zentimetern Körperlänge und einem Gewicht von etwa 150 Gramm[1][2]. Größter Dornhaiartiger ist der Grönlandhai (Somniosus microcephalus), der bis zu sieben Meter lang werden kann. Viele Dornhaiartige leben in der Tiefsee und besitzen Leuchtorgane, wie z. B. der Zigarrenhai (Isistius brasiliensis).
Dornhaiartige besitzen zwei Rückenflossen, denen jeweils ein Stachel vorsteht, der aber auch fehlen kann. Die Afterflosse fehlt. Der Kopf ist bei den meisten Arten mäßig abgeflacht, das Rostrum ist ohne Barteln. Der Schwanzflossenstiel ist manchmal gekielt. Alle Arten der Ordnung besitzen fünf Kiemenspalten, fünf funktionierende Kiemenbögen, wovon vier Holobranchien sind (Kiemenbögen, die sowohl an der vorderen als auch der hinteren Seite respiratorische Filamente tragen). Hinter jedem Auge befindet sich ein kleines oder großes Spritzloch mit oder ohne Klappe. Die untere Nickhaut fehlt, die Seitenlinie ist geschlossen.
Die Ordnung der Dornhaiartigen setzt sich nach Nelson, Grande &Wilson (2016) aus folgenden Familien zusammen:
Zusammen mit den Ordnungen der Nagelhaie (Echinorhiniformes), Engelhaie (Squantiniformes) und der Sägehaie (Pristiophoriformes) gehören sie zu den Haien ohne Afterflosse, den Squalomorphii. Von den Engelhaien, die einen flachen und rochenähnlichen Körper besitzen, unterscheiden sie sich durch ihre eher 'haiartige' Form, von den Sägehaien durch die Form ihres Kopfes.
Der Ursprung der Dornhaiartigen liegt wahrscheinlich im Oberjura, als sich die Nagelhaie (Echinorhiniformes), die Sägehaie (Pristiophoriformes), die Engelhaie (Squatiniformes), Protospinax und die Dornhaiartigen voneinander trennten. In der Unterkreide, vor etwa 130 Millionen Jahren, entwickelten sich innerhalb der Dornhaiartigen zwei Kladen, die Dornhaie (Squalidae) und eine zweite unbenannte Klade, zu der alle anderen Familien und Unterfamilien gehören. Vor etwa 95 bis 90 Millionen Jahren, im Cenomanium und im Turonium kam es zu einer ersten Radiation, in der sich die Schlingerhaie (Centrophoridae) und die Schlafhaie (Somniosinae) inklusive der Schweinshaie (Oxynotus) entwickelten. Vor 74 Millionen Jahren, an der Grenze zwischen Campanium und Maastrichtium, starben zwei Dornhaigattungen aus: Cretascymnus und Protoxynotus. Drei weitere, Proetmopterus, Microetmopterus und Eoetmopterus, überlebten die Kreide-Tertiär-Grenze nicht. Unmittelbar danach fand eine zweite Radiation statt und führte zur schnellen Evolution der Laternenhaie (Etmopterinae) und der Dalatiinae.[3]
Folgendes Kladogramm verdeutlicht die wahrscheinlichen verwandtschaftlichen Zusammenhänge[4]:
Schlingerhaie (Centrophoridae)
Laternenhaie (Etmopteridae)
Schlafhaie (Somniosidae) inkl. Oxynotus
Dornhaie (Squalidae)
Die Dornhaiartigen (Squaliformes) bilden die zweitgrößte Ordnung der Haie, die etwa 120 Arten in sechs Familien umfasst. Ihren Namen verdankt die Ordnung den Stacheln, die sich bei den meisten Arten vor den beiden Rückenflossen befinden. Zu der Ordnung gehören vor allem kleinere Haiarten, darunter die kleinsten bekannten Arten, der Zwerg-Laternenhai (Etmopterus perryi) und der Zylindrische Laternenhai (E. carteri) mit nur 16 bis 20 Zentimetern Körperlänge und einem Gewicht von etwa 150 Gramm. Größter Dornhaiartiger ist der Grönlandhai (Somniosus microcephalus), der bis zu sieben Meter lang werden kann. Viele Dornhaiartige leben in der Tiefsee und besitzen Leuchtorgane, wie z. B. der Zigarrenhai (Isistius brasiliensis).
Катран түспөлдүүлөр (лат. Squaliformes) — акулалардын бир түркүмү.
The Squaliformes /ˌskwɒlɪˈfɔːrmiːz/ are an order of sharks that includes about 126 species in seven families.
Members of the order have two dorsal fins, which usually possess spines, they usually have a sharp head, no anal fin or nictitating membrane, and five to seven gill slits. In most other respects, however, they are quite variable in form and size. Most species of the squaliform order live in saltwater or brackish water. They are found worldwide, from northern to tropical waters, and from shallow coastal seas to the open ocean.[2]
All members of the family Eptomeridae and Dalatiidae and Zameus squamulosus possess photophores, luminous organs, and exhibit intrinsic bioluminescence.[3] Bioluminescence evolved once in Squaliformes, approximately 111–153 million years ago, and helped the Squaliformes radiate and adapt to the deep sea.[3][4] The common ancestor of Dalatiidae, Etmopteridae, Somniosidae, and Oxynotidae possessed a luminous organ and used bioluminescence for camouflage by counterillumination.[3][5] Counterillumination is an active form of camouflage in which an organism emits light to match the intensity of downwelling light to hide from predators below.[6] Currently, bioluminescence provides different functions for Squaliformes based on the family. Dalatiidae and Zameus squamulosus possess simple photophores and use bioluminescence for ventral counter-illumination.[5] Etmopteridae possess more complex photophores [7] and utilize bioluminescence for ventral counter illumination as well as species recognition.[8]
Family Centrophoridae Bleeker, 1859 (gulper sharks)
Family Dalatiidae (J. E. Gray, 1851) (kitefin sharks)
Family Echinorhinidae Theodore Gill, 1862 (bramble sharks)
Family Etmopteridae Fowler, 1934 (lantern sharks)
Family Oxynotidae Gill, 1872 (rough sharks)
Family Somniosidae D. S. Jordan, 1888 (sleeper sharks)
Family Squalidae Blainville, 1816 (dogfish sharks)
The Squaliformes /ˌskwɒlɪˈfɔːrmiːz/ are an order of sharks that includes about 126 species in seven families.
Members of the order have two dorsal fins, which usually possess spines, they usually have a sharp head, no anal fin or nictitating membrane, and five to seven gill slits. In most other respects, however, they are quite variable in form and size. Most species of the squaliform order live in saltwater or brackish water. They are found worldwide, from northern to tropical waters, and from shallow coastal seas to the open ocean.
All members of the family Eptomeridae and Dalatiidae and Zameus squamulosus possess photophores, luminous organs, and exhibit intrinsic bioluminescence. Bioluminescence evolved once in Squaliformes, approximately 111–153 million years ago, and helped the Squaliformes radiate and adapt to the deep sea. The common ancestor of Dalatiidae, Etmopteridae, Somniosidae, and Oxynotidae possessed a luminous organ and used bioluminescence for camouflage by counterillumination. Counterillumination is an active form of camouflage in which an organism emits light to match the intensity of downwelling light to hide from predators below. Currently, bioluminescence provides different functions for Squaliformes based on the family. Dalatiidae and Zameus squamulosus possess simple photophores and use bioluminescence for ventral counter-illumination. Etmopteridae possess more complex photophores and utilize bioluminescence for ventral counter illumination as well as species recognition.
Los escualiformes (Squaliformes) son un orden de elasmobranquios selacimorfos que incluye cerca de 125 especies en siete familias.[1]
Los miembros de este orden tienen dos aletas dorsales, y carecen de aleta anal. Tienen cinco aberturas branquiales y poseen espiráculos. Carecen de membrana nictitante. Muchas especies habitan en aguas profundas.[1]
Los escualiformes incluyen 22 géneros repartidos en siete familias:[1]
Familia Echinorhinidae
Familia Centrophoridae (tiburón vaca)
Familia Dalatiidae (tiburón durmiente)
Familia Etmopteridae
Familia Oxynotidae
Familia Somniosidae
Familia Squalidae
Los escualiformes (Squaliformes) son un orden de elasmobranquios selacimorfos que incluye cerca de 125 especies en siete familias.
Squaliformes elasmobrankioen azpiklasea osatzen itzena 125 espezieako duten lau ordenetako bat da, marrazoen senideak diren arrain kartilaginosoez osaturik.
Squaliformes elasmobrankioen azpiklasea osatzen itzena 125 espezieako duten lau ordenetako bat da, marrazoen senideak diren arrain kartilaginosoez osaturik.
Piikkihaikalat (Squaliformes) on yksi leveäsuisiin kuuluvista rustokalojen lahkoista. Se on jaettu seitsemään heimoon, joissa on yhteensä noin 80 lajia. Ryhmän kaloja ovat muiden muassa piikkihai, leikkurihai ja holkeri.
Monet lahkon kaloista elävät syvissä vesissä.[1]
Piikkihaikalat (Squaliformes) on yksi leveäsuisiin kuuluvista rustokalojen lahkoista. Se on jaettu seitsemään heimoon, joissa on yhteensä noin 80 lajia. Ryhmän kaloja ovat muiden muassa piikkihai, leikkurihai ja holkeri.
Monet lahkon kaloista elävät syvissä vesissä.
Les Squaliformes constituent un ordre de requins (poissons cartilagineux sélachimorphes).
Ce sont des requins de taille généralement modeste et relativement primitifs, caractérisés par une épine bien visible à la base antérieure de chacune des nageoires dorsales (d'où le nom vernaculaire de nombreuses espèces, « aiguillat »). Une grande partie des espèces sont inféodées aux abysses.
Selon World Register of Marine Species (10 mars 2016)[1] :
Les Squaliformes constituent un ordre de requins (poissons cartilagineux sélachimorphes).
Os escualiformes (Squaliformes) son unha orde de condrictios elasmobranquios selaquimorfos que comprende cerca de 125 especies distibuídas en sete familias.[2]
Pódense encontrar en todo o mundo, desde as augas polares ás tropicais, en zonas costeiras de augas poco profundas ou men mar aberto.[3]
Os membros desta orde teñen dúas aletas dorsais, e carecen de aleta anal. Presentan cinco fendeduras branquiais e posúen espiráculos. Carecen de membrana nictitante. Moitas especies habitan en augas profundas.[4]
A orde dos escualiformes inclúe 22 xéneros repartidos en sete familias:
En augas próximas ás costas galegas, ou nos nosos portos, pódense ver as especies seguintes:[5][6]
Os escualiformes (Squaliformes) son unha orde de condrictios elasmobranquios selaquimorfos que comprende cerca de 125 especies distibuídas en sete familias.
Pódense encontrar en todo o mundo, desde as augas polares ás tropicais, en zonas costeiras de augas poco profundas ou men mar aberto.
Gli Squaliformi (Squaliformes Goodrich, 1909) sono un ordine di squali che include 120 specie in sette famiglie.
Famiglia Echinorhinidae
Famiglia Squalidae
Famiglia Centrophoridae
Famiglia Etmopteridae
Famiglia Somniosidae
Famiglia Oxynotidae
Famiglia Dalatiidae
Gli Squaliformi (Squaliformes Goodrich, 1909) sono un ordine di squali che include 120 specie in sette famiglie.
De doornhaaiachtigen (Squaliformes) vormen een orde van haaien. Veel soorten komen diep in zee voor.
De kenmerkende eigenschappen van doornhaaiachtigen zijn:
Tot de orde van doornhaaiachtigen behoren de volgende families:[1]
De doornhaaiachtigen (Squaliformes) vormen een orde van haaien. Veel soorten komen diep in zee voor.
Håar (Squaliformes) er ein bruskfiskorden innanfor haiane. Namnet er au nytta om alle haiane. Gruppa har 80 artar fordelt på 4 familiar, og finst berre i havet.
Håane har to ryggfinnar og fem gjellespaltar, men manglar gattfinne og gjennomsiktige horisontale augelokk.
Familiar, slektar og norske artar:
Familien Echinorhinidae
Familien Centrophoridae
Familien Dalatiidae
Familien Squalidae (håfamilien)
Håar (Squaliformes) er ein bruskfiskorden innanfor haiane. Namnet er au nytta om alle haiane. Gruppa har 80 artar fordelt på 4 familiar, og finst berre i havet.
Håane har to ryggfinnar og fem gjellespaltar, men manglar gattfinne og gjennomsiktige horisontale augelokk.
Multimedia w Wikimedia Commons Koleniokształtne[2] (Squaliformes) – rząd ryb chrzęstnoszkieletowych (Chondrichthyes) z nadrzędu Squalomorphi.
Głębokie wody oceaniczne, od chłodnych po tropikalne.
Dwie płetwy grzbietowe z kolcem lub bez. Brak płetwy odbytowej. Pięć szczelin skrzelowych. Tryskawki obecne. Brak przesłony migawkowej. Gatunki jajożyworodne. U wielu występują narządy świetlne[3].
Do koleniokształtnych zaliczane są rodziny[4]:
Galeomorphi: rogatkokształtne (Heterodontiformes) • dywanokształtne (Orectolobiformes) • lamnokształtne (Lamniformes) • żarłaczokształtne (Carcharhiniformes)
Koleniokształtne (Squaliformes) – rząd ryb chrzęstnoszkieletowych (Chondrichthyes) z nadrzędu Squalomorphi.
Squaliformes é uma ordem de tubarões que inclui 80 espécies em 4 famílias.
Os membros desta ordem possuem duas barbatanas dorsais, não possuindo barbatana anal nem membrana nictitante.
Possuem cinco fendas branquiais.
Família Echinorhinidae
Família Centrophoridae
Família Dalatiidae
Família Squalidae
Squaliformes é uma ordem de tubarões que inclui 80 espécies em 4 famílias.
Os membros desta ordem possuem duas barbatanas dorsais, não possuindo barbatana anal nem membrana nictitante.
Possuem cinco fendas branquiais.
Ostroňotvaré (lat. Squaliformes) je rad žralokov z nadradu Squalomorphi so šiestimi recentnými čeľaďami. Pre žraloky tohto radu sú typické tieto znaky: krátke rostrum, zaoblené telo a ústa pod rostrom. Ostroňotvaré sú pomenované podľa toho, že všetci jej zástupcovia, zvlášť ich najtypickejší – ostroňovité – majú pri báze chrbtových plutiev plutvové ostne.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostroňotvaré
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ostroňotvaré
Ostroňotvaré (lat. Squaliformes) je rad žralokov z nadradu Squalomorphi so šiestimi recentnými čeľaďami. Pre žraloky tohto radu sú typické tieto znaky: krátke rostrum, zaoblené telo a ústa pod rostrom. Ostroňotvaré sú pomenované podľa toho, že všetci jej zástupcovia, zvlášť ich najtypickejší – ostroňovité – majú pri báze chrbtových plutiev plutvové ostne.
Pigghajartade hajar (Squaliformes)[1] är en ordning av broskfiskar. Ordningen ingår i underklassen hajar och rockor som i sin tur ingår i klassen broskfiskar.[1][2] Enligt Catalogue of Life omfattar ordningen Squaliformes 128 arter[1].
Familjer enligt Catalogue of Life[1] och Dyntaxa[2]:
Wikimedia Commons har media som rör Pigghajartade hajar.
Wikispecies har information om Squaliformes.
Denna artikel om hajar och rockor saknar väsentlig information. Du kan hjälpa till genom att tillföra sådan.
Pigghajartade hajar (Squaliformes) är en ordning av broskfiskar. Ordningen ingår i underklassen hajar och rockor som i sin tur ingår i klassen broskfiskar. Enligt Catalogue of Life omfattar ordningen Squaliformes 128 arter.
Familjer enligt Catalogue of Life och Dyntaxa:
Катраноподібні (Squaliformes) — це ряд акул, що включає в себе близько 97 видів в 7 родинах.
Члени ряду мають два спинних плавця, які зазвичай мають шипи, не мають анального плавника, і мають п'ять зябрових щілин. Вони зустрічаються по всьому світу, від полярних до тропічних вод, і в дрібних прибережних морях у відкритому океані.
Катраноподібні (Squaliformes) — це ряд акул, що включає в себе близько 97 видів в 7 родинах.
Члени ряду мають два спинних плавця, які зазвичай мають шипи, не мають анального плавника, і мають п'ять зябрових щілин. Вони зустрічаються по всьому світу, від полярних до тропічних вод, і в дрібних прибережних морях у відкритому океані.
Bộ Cá nhám góc (danh pháp khoa học: Squaliformes) là bộ cá nhám, trong đó bao gồm khoảng 130 loài trong 7 họ. Thành viên của bộ này có hai vây lưng, thường có gai, không có vây hậu môn và màng mắt, các loài đều có năm khe mang. Tuy nhiên, trong hầu hết các khía cạnh khác, chúng là những loài có nhiều biến động về hình dáng và kích thước. Chúng được tìm thấy trên toàn thế giới, tại các vùng biển hai cực đến các vùng biển nhiệt đới, từ vùng biển nông ven bờ tới những vùng biển khơi.[2]
Họ Centrophoridae Bleeker, 1859 (Cá mập Gulper)
Họ Dalatiidae (J. E. Gray, 1851) (Cá mập cánh diều)
Họ Echinorhinidae Gill, 1862 (Cá mập mũi gai)
Họ Etmopteridae Fowler, 1934 (Cá mập lồng đèn)
Họ Oxynotidae Gill, 1872 (Cá mập thô)
Họ Somniosidae D. S. Jordan, 1888 (cá mập ngủ)
Họ Squalidae Blainville, 1816 (cá nhám góc)
Bộ Cá nhám góc (danh pháp khoa học: Squaliformes) là bộ cá nhám, trong đó bao gồm khoảng 130 loài trong 7 họ. Thành viên của bộ này có hai vây lưng, thường có gai, không có vây hậu môn và màng mắt, các loài đều có năm khe mang. Tuy nhiên, trong hầu hết các khía cạnh khác, chúng là những loài có nhiều biến động về hình dáng và kích thước. Chúng được tìm thấy trên toàn thế giới, tại các vùng biển hai cực đến các vùng biển nhiệt đới, từ vùng biển nông ven bờ tới những vùng biển khơi.
Катранообра́зные, или колючие акулы[1] (лат. Squaliformes) — отряд акул, объединяющий более ста известных видов, и обладающий следующими отличительными особенностями: торпедообразная форма тела, пять жаберных щелей, два спинных плавника, отсутствие анального плавника. Отряд включает 7 семейств, 22 рода и 112 видов акул. Это второй по количеству видов отряд акул после кархаринообразных[2]. Отряд широко распространён и встречается по всему миру, в том числе (единственный из отрядов акул) в околополярных широтах. Все виды являются яйцеживородящими, причём некоторые имеют очень низкую плодовитость (всего 1 детёныш), а некоторые — один из самых долгих сроков вынашивания среди позвоночных, составляющий до 2 лет[3][4].
Отряд Squaliformes — Катранообразные
Семейство звездчатошипых акул (Echinorhinidae) в 2016 году выделено в отдельный отряд эхиноринообразных (Echinorhiniformes)[6].
Катранообра́зные, или колючие акулы (лат. Squaliformes) — отряд акул, объединяющий более ста известных видов, и обладающий следующими отличительными особенностями: торпедообразная форма тела, пять жаберных щелей, два спинных плавника, отсутствие анального плавника. Отряд включает 7 семейств, 22 рода и 112 видов акул. Это второй по количеству видов отряд акул после кархаринообразных. Отряд широко распространён и встречается по всему миру, в том числе (единственный из отрядов акул) в околополярных широтах. Все виды являются яйцеживородящими, причём некоторые имеют очень низкую плодовитость (всего 1 детёныш), а некоторые — один из самых долгих сроков вынашивания среди позвоночных, составляющий до 2 лет.
角鲨目是板鳃类鱼的一目，是一类没有臀鳍，有两个背鳍的鲨鱼的总称。吻不呈板状，无须，也不生侧齿。此類鯊魚多為棲息在深海的小型鯊魚。
角鯊目下分為7科約126種，如下：
角鲨目是板鳃类鱼的一目，是一类没有臀鳍，有两个背鳍的鲨鱼的总称。吻不呈板状，无须，也不生侧齿。此類鯊魚多為棲息在深海的小型鯊魚。
分類 界 : 動物界 Animalia 門 : 脊索動物門 Chordata 亜門 : 脊椎動物亜門 Vertebrata 綱 : 軟骨魚綱 Chondrichthyes 亜綱 : 板鰓亜綱 Elasmobranchii 目 : ツノザメ目 Squaliformes 学名 Squaliformesツノザメ目（Squaliformes）は、軟骨魚綱板鰓亜綱（ばんさいあこう）の下位分類群。6科24属約97種。資源として重要なアブラツノザメや独特な捕食生態を持つダルマザメなどがおり、深海性の種を多く含む。
サメの中で臀鰭を持たないグループは、ノコギリザメ目・カスザメ目・ツノザメ目の3つであるが、前2者は鋸状の吻やエイのような縦偏形など形態的な特徴がはっきりしているので見分けがつきやすい。臀鰭が無く、円錐形の吻を持つものはツノザメ目に分類されると考えてよい。
ツノザメ目の分類は不安定で流動的であり、学者によって意見の分かれる部分が多い。ここではNelson (2006) の分類を示した（括弧内の数字はその属に含まれる種数）。
次のような系統樹が得られている。オンデンザメ科はオロシザメ科を含む側系統群だと考えられている[1]。
ツノザメ目（Squaliformes）は、軟骨魚綱板鰓亜綱（ばんさいあこう）の下位分類群。6科24属約97種。資源として重要なアブラツノザメや独特な捕食生態を持つダルマザメなどがおり、深海性の種を多く含む。
돔발상어목은 상어 목의 하나로, 7개 과에 약 97종으로 구성되어 있다.
2개의 등지느러미에 보통 가시가 있으며, 뒷지느러미 또는 순막은 없고 5줄의 새열을 지니고 있다. 대부분 다른 측면에서는, 그러나 형태와 크기 면에서 매우 다양하다. 극 지방부터 열대 수역까지 전 세계에서 그리고 연안 해역의 얕은 바다부터 먼 바다에서 발견된다.[1]
.jpg)
