Lastovička obyčajná alebo lastovička domová[3] (lat. Hirundo rustica) je malý vták z čeľade lastovičkovité. Obýva Európu, Áziu, severnú Afriku a Severnú Ameriku. Je sťahovavá. Žije v ľudských sídliskách po celom území Slovenska.[4] Živí sa iba lietajúcim hmyzom.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov lastovička obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2015 mierne poklesli, predpokladaná rýchlosť ďalšieho znižovania ja o 25% za obdobie troch generácií (11.7 roka). Pokles nastal aj v Severnej Amerike, za 50 rokov (1966 – 2015) o 44% a podľa výsledkov prieskumov v rokoch 1970 – 2014 o 38%. V súčasnosti sa pokles u severoamerickej populácie zrýchľuje, za obdobie troch generácií až o 10.5%.[1]
Lastovička obyčajná má dĺžku tela asi 180 – 220 mm[6][7] a váži 11 – 22 g.[5]
Samček aj samička majú čierny chrbát s modrým leskom. Čelo a hrdlo majú gaštanovej farby. Majú silno vidlicovito vykrojený chvost, na chvoste svetlé škvrnky. Spodná časť tela je bledá s hrdzavým odtieňom. Nohy a zobák sú čiernej farby. Samica má kratšie krajné chvostové perá ako samec. Mláďatá sú podobné, iba matnejšie a nevýraznejšie.[5]
Spev lastovičky obyčajnej je jemné a jasné švitorenie tu a tam prerušené škrípavým zvukom pripomínajúcim nenaolejované pánty.[6] Poplašný hlas je vysoké "čvi-vit"[7] alebo "vit-vit"[6]
Lastovička obyčajná hniezdi na celom území Slovenska od nížin do 1 350 m n. m. na Štrbskom plese vo Vysokých Tatrách. Hniezdi v tesnej blízkosti ľudí najmä v maštaliach ale aj v iných stavbách ako sú mosty alebo rekreačné lode. Vo vyšších polohách a v mestách dosahuje menšie hustoty ako belorítka obyčajná.[4] Zo zimovísk sa vracia koncom marca a v apríli. Na najnižšie položené hniezdiská prilieta najskôr, do najvyššie položených najneskôr (26. apríl 1 100 m n. m.), pri jesennom odlete je to naopak.[4] Najviac lastovičiek odlieta v polovici septembra, posledné až v novembri (13. november 1979, Sĺňava pri Piešťanoch)[4].
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 – 400 000. Populácia sa zmenšila o 20 – 50 %, veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 VU A2bc - zraniteľný.[2][9][10] Podľa európskeho ochranárskeho statusu patrí do SPEC3, teda medzi druhy, ktorých globálne populácie nie sú hlavne v Európe a majú nevyhovujúci ochranársky status. Ochranársky status D – ustupujúci druh.[4]
Hniezdo z blata, sliny, slamy, trávy a srsti stavajú obaja rodičia. Materiál nosia v zobáku ako malé hrudky. Hniezdo používajú viac rokov. Samička znáša 4 – 5 škvrnitých vajec, sedí na nich len sama 13 – 15 dní. O mláďatá sa starajú obaja 20 – 22 dní. Od mája do júla (až augusta) zahniezdia 2 – 3-krát.[5]
Lovia lietajúci hmyz, najmä muchy. Podľa poveternostných podmienok chytajú v rôznych výškach a na rôznych miestach. Niekedy vysoko, inokedy tesne nad vodou a zemou či pri zvieratách a stenách budov.[5]
Hniezdo má tvar štvrťgule
Mláďatá kŕmené na hniezde
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Lastovička obyčajná
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lastovička obyčajná
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lastovička obyčajná
Wikislovník ponúka heslo Lastovička obyčajná
Lastovička obyčajná alebo lastovička domová (lat. Hirundo rustica) je malý vták z čeľade lastovičkovité. Obýva Európu, Áziu, severnú Afriku a Severnú Ameriku. Je sťahovavá. Žije v ľudských sídliskách po celom území Slovenska. Živí sa iba lietajúcim hmyzom. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov lastovička obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2015 mierne poklesli, predpokladaná rýchlosť ďalšieho znižovania ja o 25% za obdobie troch generácií (11.7 roka). Pokles nastal aj v Severnej Amerike, za 50 rokov (1966 – 2015) o 44% a podľa výsledkov prieskumov v rokoch 1970 – 2014 o 38%. V súčasnosti sa pokles u severoamerickej populácie zrýchľuje, za obdobie troch generácií až o 10.5%.
_(10).jpg)
