Brehuľa hnedá (iné názvy: brehuľa obyčajná, brehuľa riečna[3];lat. Riparia riparia) je malý vták z čeľade lastovičkovité. Hniezdi v Severnej Amerike a v Eurázii. Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a kotlinách do nadmorskej výšky 700 – 750 m.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov brehuľa hnedá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, v severnej Amerike bol za posledných 40 rokov zaznamenaný slabý, štatistiky nevýznamný pokles. Európska populácia má nejasný trend.[1]
Brehuľa hnedá meria 12 cm[5] a váži 11,5 – 16 g. Samček aj samička majú rovnaké zafarbenie. Vrchnú stranu majú hnedú alebo do siva. Cez hrvoľ prechádza sivohnedý priečny pás. Brada, hrdlo a spodná časť tela je biela. Letky, kormidlové perá a nohy sú tmavé. Mláďatá sa líšia svetlými béžovými okrajmi pierok.[6]
Ozýva sa suchým črip, poplašný hlas je krátke pritt a spev je tichý štebot.[7]
Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a kotlinách všade tam, kde má možnosť hniezdiť. Vyhľadáva strmé brehy vôd a strmé steny v rôznych ťažobných miestach piesku a zeminy. Tieto biotopy podliehajú erózii. Brehuľa hnedá dokáže rýchlo obsadiť nové príležitosti.
Je to sťahovavý druh. Na jeseň odlieta v auguste a v priebehu septembra.[4] Zimuje v strednej a severozápadnej Afrike, severoamerická populácia odlieta do Južnej Ameriky. Zo zimovísk sa vracia v druhej polovici apríla.
Odhadovaný počet hniezdnych párov je 10 000 – 20 000, došlo k poklesu populácie aj areálu o 20 – 50 % (r. 1999).[4] Ekosozologický status v roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 NT* A2a - takmer ohrozený.[2][9][10]
Hniezdia v kolóniách. Po návrate zo zimoviska začne samček ešte bez samičky vyhrabávať novú noru[11]. Nora zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe páru. Keď už má vyhrabaných prvých 10 – 15 či 30 cm[11] sadne si do vchodu a čaká okolo letiace samičky. Len čo sa niektorá objaví, vzlietne a urobí kruh okolo vchodu a pritom ju láka štebotavým spevom. Samička si vyberá a prezerá viaceré ponuky. Ak sa však rozhodne, pomáha pri stavbe a dôsledne bráni noru pred ďalšími samičkami. Ak ostane samček nespárený, presťahuje sa na inú časť kolónie a začne vyhrabávať novú noru. Ak si už pár vyhrabe 40 – 150 cm dlhú chodbu[6][11], vyhrabú si na konci komôrku s priemerom 10[6] – 15 cm. Pri práci používajú nohy (hrabú pazúrmi[6]), zobák a krídla[11]. Vyhrabaný materiál vymetajú cúvaním. Na nohách majú k tomu účelu pevné pierka. Ku koncu prác je samička stále aktívnejšia a samček ju len sprevádza. Býva to približne 3 – 5 dní pred znášaním. V tom čase sa veľa pária a spolu nocujú v nore. Samček ju v tom období všade sprevádza.
V čase znesenia prvého vajíčka ešte nie je v komôrke žiadny hniezdny materiál. V priebehu znášanie ešte nanosia steblá tráv a pierka. Znášku tvorí 4 – 6[6] (2 – 7[11]) vajíčok. Zahrievajú ich obaja rodičia[6], no hlavne samička[11]. Samičke vypadnú na bruchu pierka, koža zvráskavie a viac sa prekrvuje, vytvorí sa hniezdna lysina. Holiatka sa vyliahnu za 12 – 16 dní[6][11]. Obaja rodičia ich kŕmia 4 – 5-krát za hodinu. Pri love sa nevzdialia viac ako na 1 – 2 km.
Nová populácia opúšťa hniezdnu noru za 16 – 18 (22)[6][11] dní a ešte ďalší týždeň ich rodičia kŕmia[11]. Mláďatká sa stanú samostatné a opustia okolie hniezdiska. Časť rodičov sa pustí do druhého hniezdenia (júl[6]).
Lovia nízko nad vodou veľkou rýchlosťou, až 50 km/h. Chytajú hmyz, vošky, mravcovité a podenky (Ephemeroptera).
Pri hniezdnych norách
Brehuľa hnedá (iné názvy: brehuľa obyčajná, brehuľa riečna;lat. Riparia riparia) je malý vták z čeľade lastovičkovité. Hniezdi v Severnej Amerike a v Eurázii. Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a kotlinách do nadmorskej výšky 700 – 750 m. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov brehuľa hnedá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, v severnej Amerike bol za posledných 40 rokov zaznamenaný slabý, štatistiky nevýznamný pokles. Európska populácia má nejasný trend.