Kolibiarik čipčavý (iné názvy: kolibkárik čipčavý, kolibiarik malý[3]; lat. Phylloscopus collybita) je druh z čeľade penicovité. Vyskytuje sa v západnej a centrálnej Palearktíde.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kolibiarik čipčavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpli.[1]
Malý vtáčik (dĺžka tela je asi 110 mm[5][6], krídla 58 mm, chvosta 50 mm, váži 6,5 – 9,5 g[7] ). Vrchná strana je hnedozelenkastá, spodná belavá s hnedastým nádychom[7]. Bledosivožltkastý[7] nadočný pásik má iba nevýrazný. Veľmi podobný kolibkárikovi spevavému, len je trochu menší a s tmavšími nohami[5]. Rozpoznávacia znaky: 2. letka je kratšia ako 6. Vonkajšie zástavice 6. letky sú v koncovej časti zúžené. Nohy má čierne alebo veľmi tmavé.
Spev kolibiarika čipčavého vystihuje aj jeho slovenské pomenovanie, znie ako opakované "čip-čap čip-čap čip-čap ..", alebo "čilp-čalp, čilp-čalp"[6] či "cilp calp calp cilp cilp calp"[5]. Jeho volanie znie ako "hiüd, viüd"[6] či "huit", viac jednoslabičné na rozdiel od dvojslabične znejúceho volania kolibiarika spevavého[5].
Najrožšírenejší hniezdič, žije na celom území Slovenska, v lesoch, od nížin až po hornú hranicu lesa (zriedkavo hniezdi i v spodnom pásme kosodreviny) do 1 700 m n. m.[4]. Sťahovavý, stredoeurópske populácie zimujú na pobreží Stredozemného mora, no pribúdajú prípady prezimovania[4]. Prilieta začiatkom marca, odlieta v septembri no hlavne v októbri[4].
Najvyššiu hustotu dosahuje v lužných lesoch, maximálne 18,8 páru / 10 ha[4].
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 600 000 - 1 000 000, zimujúcich jedincov 0 - 50. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]
Obýva lesy všetkých druhov všade tam, kde sú lesy riedke a s dostatkom bylín a krovín, na okrajoch a pri vodných tokoch.[4]
Guľovité hniezdo je umiestnené vždy na zemi alebo nízko nad zemou. Začiatok hniezdenia je v máji. Samička znáša 5 – 6 na bielom podklade riedko červenohnedo škvrnitých vajec veľkosti 15x12 mm. Inkubačný čas 13 – 14 dní, výchova mladých v hniezde 13 – 15 dní.
Živí sa drobným hmyzom aj jeho larvami, pavúkmi a koscami. Svoju korisť zbiera z lístia a konárikov ale chytá aj lietajúci hmyz.[7]
Užitočný hmyzožravý druh. Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[11] Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II) a Bernského dohovoru (Príloha II).[12]
Neustále sa pohybuje v kríkoch, dobre sa dá pozorovať na vonkajších konároch (Francúzsko)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolibiarik čipčavý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kolibiarik čipčavý
Kolibiarik čipčavý (iné názvy: kolibkárik čipčavý, kolibiarik malý; lat. Phylloscopus collybita) je druh z čeľade penicovité. Vyskytuje sa v západnej a centrálnej Palearktíde. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kolibiarik čipčavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpli.
