Rafflesiaceae, del orde Rafflesiales, son yerbes perennes holoparásitas, monoicas, dacuando con aspeutu taloide. Tienen fueyes amenorgaes a escames o ausentes. Les sos flores son unisexuales, homoclamídeas, xeneralmente tetrámeres, d'ovariu ínfero; dispuestes n'espigues glomerulares o solitaries. Frutu en baga. Esisten 9 xéneros con unes 60 especies, sobremanera tropicales que s'atopen nel Esti Sureste d'Asia. Ente elles Rafflesia arnoldii ye la especie cola mayor flor de toles plantes.
La familia Rafflesiaceae sensu llato estremar en cuatro families:[1]
Los cuatro families pueden estremase fácilmente poles sos flores ya inflorescencies:
Esta páxina forma parte del wikiproyeutu Botánica, un esfuerciu collaborativu col fin d'ameyorar y organizar tolos conteníos rellacionaos con esti tema. Visita la páxina d'alderique del proyeutu pa collaborar y facer entrugues o suxerencies. Rafflesiaceae, del orde Rafflesiales, son yerbes perennes holoparásitas, monoicas, dacuando con aspeutu taloide. Tienen fueyes amenorgaes a escames o ausentes. Les sos flores son unisexuales, homoclamídeas, xeneralmente tetrámeres, d'ovariu ínfero; dispuestes n'espigues glomerulares o solitaries. Frutu en baga. Esisten 9 xéneros con unes 60 especies, sobremanera tropicales que s'atopen nel Esti Sureste d'Asia. Ente elles Rafflesia arnoldii ye la especie cola mayor flor de toles plantes.
Rafflesiyakimilər (lat. Rafflesiaceae) — söyüdçiçəklilər dəstəsinə aid bitki fəsiləsi.
Rafflesiàcia, Rafflesiàcies o Rafflesiaceae és una família de plantes amb flors de l'ordre de les malpigials (Malpighiales).
Són plantes paràsites que es troben a l'est i sud-est d'Àsia que inclou la Rafflesia arnoldii, amb una de les flors de major grandària descrites.
Les plantes són endoparàsites d'enfiladisses del gènere Tetrastigma de la família Vitàcia (Vitaceae) i no tenen ni tija ni fulles ni arrel a més de no disposar de cap teixit fotosintètic. Només les flors emergeixen des de les arrels o tiges inferiors de les plantes hoste.
Actualment el grup, tradicionalment classificat com una sola família —Rafflesiàcia— s'ha determinat que està realment compost d'almenys tres clades diferents i així actualment es considera que sensu lato es divideix en quatre famílies:
PDF . BMC Evolutionary Biology 4:40 (Abstract
Rafflesiàcia, Rafflesiàcies o Rafflesiaceae és una família de plantes amb flors de l'ordre de les malpigials (Malpighiales).
Rafléziovité (Rafflesiaceae) je čeleď vyšších dvouděložných rostlin z řádu malpígiotvaré (Malpighiales). Jsou to plně parazitické nezelené byliny, rozšířené v Asii. Raflézie Arnoldova je známa největším květem v rostlinné říši.
Zástupci čeledi rafléziovité jsou bezlisté a bezkořenné byliny, parazitující na kořenech a kmenech lián rodu tetrastigma (Tetrastigma) z čeledě révovité. Rostliny jsou dvoudomé (raflézie a Sapria) nebo i jednodomé (rod Rhizanthes má samčí, samičí i oboupohlavné květy). Kořeny jsou přeměněny ve vlákna pronikající do cévních svazků hostitelské rostliny a připomínající mycelium hub. Listy zcela chybějí nebo jsou přítomny jen jako listeny na bázi květu. Květy jsou velké, dužnaté, vyvíjejí se jednotlivě přímo z kmene nebo kořenů hostitelské liány. Okvětí je složeno z 5 (raflézie), 10 (Sapria) nebo až 16 (Rhizanthes) plátků, na bázi srůstajících v trubku. Cípy okvětí u rodu Rhizanthes mají dlouhé přívěsky. U rodů Sapria a raflézie je ve střední části květu vyvinuta manžeta a v jejím středu je otvor nazývaný diafragma. Ve spodní části vnitřku květu jsou u těchto rodů vyvinuty zvláštní, často větvené nebo kyjovité chlupy, které mají funkci nektárií či orodiforů, z nichž se šíří zápach lákající opylovače. Tyčinky u rodu raflézie vyrůstají v počtu 5 až mnoho ve spodní části límce, nacházejícího se ve středu květu. U rodu Rhizanthes tvoří množství tyčinek kruh okolo spodního okraje sloupku ve střední části květu. Semeník je spodní, srostlý ze 4 až 8 plodolistů s mnoha vajíčky. U rodu Rhizanthes má jedinou komůrku, u rodu raflézie se tvoří množství druhotných komůrek se síťovitou strukturou. Čnělka je sloupkovitá a na vrcholu rozšířena v terč. Plodem je nepukavá nebo nepravidelně pukající bobule.
Čeleď zahrnuje 20 druhů ve 3 rodech. Je rozšířena v Asii od jižní Číny po indonéské ostrovy. Největším rodem je raflézie (16 druhů).
Květy rafléziovitých jsou opylovány mouchami, které jsou lákány zápachem květů k nakladení vajíček. Plody raflézií jsou pojídány veverkami (rod Callosciurus) a stromovými rejsky (Tupaia), kteří pravděpodobně také šíří semena. Způsob šíření semen u ostatních dvou rodů není znám.
V minulosti byla čeleď Rafflesiaceae často dávána do blízkosti čeledi podražcovité (Aristolochiaceae).
Čeleď v dřívějším pojetí zahrnovala celkem 9 rodů parazitických rostlin. V průběhu aktualizací systému APG byla většina těchto rodů přeřazena do 3 jiných čeledí a dokonce i do jiných řádů: rody ozorna (Cytinus) a Bdallophytum do čeledi ozornovité (Cytinaceae) v řádu slézotvaré (Malvales), rod Mitrastema do čeledi Mitrastemonaceae v řádu vřesovcotvaré (Ericales) a rody Apodanthes, Berlinianche a Pilostyles do čeledi Apodanthaceae zatím nejasného taxonomického zařazení.
Podle kladogramů APG je sesterskou skupinou čeledi Rafflesiaceae čeleď pryšcovité (Euphorbiaceae).
Květy raflézií jsou známy jako největší květy v říši rostlin. U raflézie Arnoldovy (Rafflesia arnoldii) mohou mít v průměru až 1 metr v průměru a vážit až 7 kg.
Rafflesia, Rhizanthes, Sapria[2]
Obrázky, zvuky či videa k tématu Rafflesiaceae ve Wikimedia Commons
Rafléziovité (Rafflesiaceae) je čeleď vyšších dvouděložných rostlin z řádu malpígiotvaré (Malpighiales). Jsou to plně parazitické nezelené byliny, rozšířené v Asii. Raflézie Arnoldova je známa největším květem v rostlinné říši.
Die Rafflesiengewächse (Rafflesiaceae) sind eine Pflanzenfamilie innerhalb der Ordnung der Malpighienartigen (Malpighiales). Die drei Gattungen mit etwa 20 Arten kommen vom südlichen China über Assam, Bhutan, Thailand bis auf den westlichen Inseln des Malaiischen Archipels vor. Die Riesenrafflesie (Rafflesia arnoldii) hat die größten Blüten aller Blütenpflanzen weltweit.
Es handelt sich um Wurzel- oder Sprossparasiten ohne Chlorophyll, mit fehlenden oder reduzierten Wurzeln und Blättern. Diese Holoparasiten parasitieren an Arten der Familie der Weinrebengewächse (Vitaceae).
Die radiärsymmetrischen Blüten können in Blütenständen zusammengefasst sein oder einzeln stehen. Bei manchen Arten sind Hochblätter in der Umgebung der Blüten vorhanden. Die Blüten haben Durchmesser von 8 cm bei Rhizanthes und bis zu über 1 Meter bei Rafflesia arnoldii. Die verwachsenen Blütenhüllblätter enden fünflappig bei Rafflesia, zehnlappig bei Sapria und bis zu 16-lappig bei Rhizanthes. Außer bei Rhizanthes sind die Blüten eingeschlechtig. Die Pflanzen der anderen Gattungen sind einhäusig (monözisch) oder zweihäusig (diözisch) getrenntgeschlechtig. In der männlichen Blüte sind 12 bis 40 Staubblätter vorhanden. Bei den weiblichen Blüten sind vier bis acht Fruchtblätter zu einem unterständigen Fruchtknoten verwachsen; der Stempel ist sehr kurz. Die Bestäubung erfolgt durch Fliegen.
Von der Befruchtung bis zur Reife der schwärzlich-braunen Beere dauert es bei Rafflesia sechs bis acht Monate. Die Beeren enthalten viele kleine Samen. Echte Schönhörnchen (Callosciurus) und Arten von Eigentlichen Spitzhörnchen (Tupaia) wurden dabei beobachtet, dass sie die Beeren von Rafflesia-Arten fressen und dann die Samen verbreiten. Viele Tierarten (z. B. Asiatischer Elefant und Tapir) werden diskutiert, dass sie epizoochorisch zur Verbreitung beitragen.
Da die Pflanzen außer den Blüten keine Organe haben, die eine vergleichende Betrachtung zulassen, war die systematische Stellung der kleinen Pflanzenfamilie der Rafflesiaceae bisher unklar. Neue DNA-Analysen[1] haben nun ergeben, dass Rafflesia und seine Verwandten an der Basis des Stammbaums der bisherigen Wolfsmilchgewächse (Euphorbiaceae) in diesen eingebettet sind. Als Reaktion darauf wurde die Abtrennung der Peraceae von den Wolfsmilchgewächsen vorgeschlagen[2], was zur Folge hat, dass die übrigen Wolfsmilchgewächse einerseits monophyletisch bleiben und andererseits bezüglich der Anatomie der Frucht und der Samenschale einheitlicher werden. Die Verwandtschaftsverhältnisse lassen sich durch das nachfolgende Kladogramm illustrieren:
Wolfsmilchgewächse s. str.
Das Forschungsergebnis ist deshalb so überraschend, da im deutlichen Gegensatz zu den Rafflesiengewächsen bei den Wolfsmilchgewächsen eine Tendenz zur Verkleinerung der Blüten zu beobachten ist, die in der Gattung Euphorbia mit winzigen, einzelnen nackten Staubfäden und einzelnen nackten Fruchtknoten ein Extrem erreicht.
In der Familie der Rafflesiaceae gibt es drei (bis acht) Gattungen mit bis zu 27 Arten:[3]
Die Rafflesiengewächse (Rafflesiaceae) sind eine Pflanzenfamilie innerhalb der Ordnung der Malpighienartigen (Malpighiales). Die drei Gattungen mit etwa 20 Arten kommen vom südlichen China über Assam, Bhutan, Thailand bis auf den westlichen Inseln des Malaiischen Archipels vor. Die Riesenrafflesie (Rafflesia arnoldii) hat die größten Blüten aller Blütenpflanzen weltweit.
Rafflesiablóman (frøðiheiti: Rafflesia arnoldii) - ein metur í tvørmál og størsta blóma í heminum - letur seg upp mitt um náttina og livir bara átta dagar. Hon rýkur ræðuliga illa, sum rotið rað, og verður tí eyknevnd raðblóma. Rafflesiablóman er ein kjøtátari og etur skordýr. Rafflesiablóman hevur hvørki greinar ella leyv. Hon er sníkur og tekur alt føðsluevni, henni tørvar, úr vertsplantuni. Rafflesiablóman veksur djúpt inni í regnskógunum í Suðuramerika. Tann ovurstóra rafflesiablóman er skíkjaraplanta. Hon sýgur eisini føðslu úr ávísum trøum. Blóman er 1 m. í tvørmál. Ringur roykur gongur at henni, hon verður tí eisini nevnd "stinkandi kempan".
Rafflesiablóman er kallað upp eftir Stamford Raffles, ið var bretskur landshøvdingur í økinum í 19. øld.
Rafflesiablóman (frøðiheiti: Rafflesia arnoldii) - ein metur í tvørmál og størsta blóma í heminum - letur seg upp mitt um náttina og livir bara átta dagar. Hon rýkur ræðuliga illa, sum rotið rað, og verður tí eyknevnd raðblóma. Rafflesiablóman er ein kjøtátari og etur skordýr. Rafflesiablóman hevur hvørki greinar ella leyv. Hon er sníkur og tekur alt føðsluevni, henni tørvar, úr vertsplantuni. Rafflesiablóman veksur djúpt inni í regnskógunum í Suðuramerika. Tann ovurstóra rafflesiablóman er skíkjaraplanta. Hon sýgur eisini føðslu úr ávísum trøum. Blóman er 1 m. í tvørmál. Ringur roykur gongur at henni, hon verður tí eisini nevnd "stinkandi kempan".
Rafflesiablóman er kallað upp eftir Stamford Raffles, ið var bretskur landshøvdingur í økinum í 19. øld.
The Rafflesiaceae are a family of rare parasitic plants comprising 36 species in 3 genera found in the tropical forests of east and southeast Asia, including Rafflesia arnoldii, which has the largest flowers of all plants. The plants are endoparasites of vines in the genus Tetrastigma (Vitaceae) and lack stems, leaves, roots, and any photosynthetic tissue. They rely entirely on their host plants for both water and nutrients, and only then emerge as flowers from the roots or lower stems of the host plants.
Rafflesiaceae flowers mimic rotting carcasses in scent, color, and texture to attract their pollinators, carrion flies. For this reason, some flowers of the family Rafflesia are nicknamed "corpse flowers". Most members of Rafflesiaceae possess a large, bowl-shaped floral chamber formed by a perianth tube and a diaphragm. This diaphragm is the opening for carrion fly pollinators and is surrounded by attractive sterile organs. Flowers are generally unisexual, and can range from tens of cm to over a meter large.[2][3]
Past taxonomic works have varied as to the classification of Rafflesiaceae. The classification of Rafflesiaceae has been somewhat problematic due to their highly reduced vegetative parts, modified reproductive structures, and anomalous molecular evolution (Davis 2008). Rafflesiaceae lacks rbcL and other plastid genes commonly used for phylogenetic inference in green plants. In fact, Molina et al. (2014) found that a genus of Rafflesia is the first parasitic plant studied containing no recognizable remnants of the chloroplast genome.
Most traditional classifications that were based entirely on morphological features considered Rafflesiaceae sensu lato (in the broad sense) to include nine genera, but the heterogeneity among these genera caused early workers, such as Harms (1935), to recognize four distinct groups that were then classified as tribes (still within Rafflesiaceae). This tribal system was followed by Takhtajan et al. (1985).
The first molecular phylogenetic study (using DNA sequences) that showed two of these tribes were not related was by Barkman et al. (2004). This study showed three genera (corresponding to tribe Rafflesieae, that is, Rafflesia, Rhizanthes, and Sapria) were components of the eudicot order Malpighiales. The genus Mitrastemon (tribe Mitrastemoneae) was shown to be unrelated and a member of the order Ericales. Later that year, Nickrent et al. (2004), using additional molecular data, confirmed the placements by Barkman et al. (2004) and also examined the positions of the two other tribes, Cytineae (Bdallophyton and Cytinus) and Apodantheae (Apodanthes, Berlinianche, and Pilostyles). Nickrent et al. (2004) showed Cytineae was related to Malvales and Apodantheae to either Malvales or Cucurbitales. Apodantheae has since been confirmed to be in the Cucurbitales (Filipowicz and Renner 2010).
Thus, the group traditionally classified as a single family, Rafflesiaceae, was actually composed of at least four distinct and very distantly related clades, with their similarities due to convergent evolution under their common parasitic lifestyle. A goal of taxonomy is to classify together only plants that all share a common ancestor, i.e., are monophyletic. Thus, the original Rafflesiaceae sensu lato is currently split into four families:[4]
These four families can be easily distinguished by floral and inflorescence features:
Early work on higher-level relationships was able to place Rafflesiaceae (in the strict sense) within the order Malpighiales, but was not able to resolve the closest ancestor within the order.[5] A 2007 phylogenetic analysis found strong support for Rafflesiaceae being derived from within Euphorbiaceae as traditionally circumscribed, which was surprising as members of that family typically have very small flowers. According to this analysis, the rate of flower size evolution was more or less constant throughout the family, except at the origin of Rafflesiaceae – a period of about 46 million years between when the group split from the Euphorbiaceae sensu stricto, and when the existing Rafflesiaceae split from each other – where the flowers rapidly evolved to become much larger before reverting to the slower rate of change.[6]
To maintain monophyletic families, in 2016 the APG IV system separated the family Peraceae from the Euphorbiaceae.[7] A summary cladogram is shown below,[6] with family placements in the APG IV system.[7]
Euphorbiaceae sensu latoPeraceae (3 genera in the study)
RafflesiaceaeEuphorbiaceae sensu stricto (18 genera in the study)
A more recent study has been provided by Liming Cai et al. (2021)[8]
A number of mitochondrial genes in the Rafflesiaceae appear to have come from their hosts (Tetrastigma). Because the hosts are not closely related to the parasites (as shown by molecular phylogeny results for other parts of the genome), this is believed to be the result of horizontal gene transfer.[9][10] Especially high rates of HGT have been found to take place in Rafflesiaceae mitochondrial genes when compared to nuclear genes and to HGT in autotrophic plants.[11]
Illustration of Rhizanthes (then known as Brugmansia), a Rafflesiaceae species from Der Bau und die Eigenschaften der Pflanzen (1913). The Rafflesiaceae are a family of rare parasitic plants comprising 36 species in 3 genera found in the tropical forests of east and southeast Asia, including Rafflesia arnoldii, which has the largest flowers of all plants. The plants are endoparasites of vines in the genus Tetrastigma (Vitaceae) and lack stems, leaves, roots, and any photosynthetic tissue. They rely entirely on their host plants for both water and nutrients, and only then emerge as flowers from the roots or lower stems of the host plants.
Vidu tekston
Specioj de Rafleziacoj (Rafflesiaceae) estas parazitaj sentigaj kaj senfolioj herboj (la vegetativaj partoj kreskas en la parazitita planto) kun gigantaj floroj. Ili kreskas en Sud-Ost-Azio kaj eligas kadavrecan odoron.
La familio havas 55 speciojn en 8 genroj.
Specioj de Rafleziacoj (Rafflesiaceae) estas parazitaj sentigaj kaj senfolioj herboj (la vegetativaj partoj kreskas en la parazitita planto) kun gigantaj floroj. Ili kreskas en Sud-Ost-Azio kaj eligas kadavrecan odoron.
La familio havas 55 speciojn en 8 genroj.
raflezio estas genro kun min. 18 specioj. indonezia raflezio (aŭ giganta putrofloro) (Rafflesia arnolda aŭ arnoldii) havas floron kun diametro eĉ 1 m, plej grandan sur la tero. Ĝi parazitas la Tetrastigma-speciojn, plej ofte la specion T. leucostaphylum. La floro pezas 9–12 kg kaj havas 5 petalojn, ĉirkaŭante grandan kalikon. La floro estas unuseksa kaj nur ĉ. 12 % estas femala. Ili floras nur dum 4-8 tagoj eligante bonodoron kaj allogante muŝojn por polenado. La grajnoj longas 07–09 mm, larxgas 03-0,4 mm, ilin disvastigas bestoj. La grajnoj ĝermas eĉ dum 46 monatoj, post 2 monatoj aperas la burĝono, post 10-16 monatoj okazas la florado. Ili estas simboloj de la medioprtotekto en Sumatro. Rafflesia keithii Rafflesia piceiRafflesiaceae, del orden Malpighiales, es una familia de hierbas perennes holoparásitas, monoicas, a veces con aspecto taloide. Tienen hojas reducidas a escamas o ausentes. Sus flores son unisexuales, homoclamídeas, generalmente tetrámeras, de ovario ínfero; dispuestas en espigas glomerulares o solitarias. Fruto en baya. Existen 9 géneros con unas 60 especies, sobre todo tropicales que se encuentran en el este sureste de Asia. Entre ellas, Rafflesia arnoldii es la especie con la flor de mayor tamaño entre todas las plantas.
La familia original Rafflesiaceae sensu lato se divide ahora en cuatro familias:[1]
Las cuatro familias pueden distinguirse fácilmente por sus flores e inflorescencias:
Rafflesiaceae, del orden Malpighiales, es una familia de hierbas perennes holoparásitas, monoicas, a veces con aspecto taloide. Tienen hojas reducidas a escamas o ausentes. Sus flores son unisexuales, homoclamídeas, generalmente tetrámeras, de ovario ínfero; dispuestas en espigas glomerulares o solitarias. Fruto en baya. Existen 9 géneros con unas 60 especies, sobre todo tropicales que se encuentran en el este sureste de Asia. Entre ellas, Rafflesia arnoldii es la especie con la flor de mayor tamaño entre todas las plantas.
Rafflesiakasvit (Rafflesiaceae) on Itä- ja Kaakkois-Aasiassa esiintyvä loiskasviheimo. Ne ovat lehdettömiä, varrettomia ja juurettomia kasveja, joilla ei ole lainkaan yhteyttäviä kasvinosia. Etenkin eräillä Rafflesia-suvun lajeilla on valtavankokoiset kukat.
Rafflesiakasvit ovat erittäin sopeutuneita loisia. Ne ovat elävät lähes koko elämänsä Tetrastigma-suvun viiniköynösten sisällä, missä ne muodostavat sienimäistä rihmastoa. Kukinto, joka puhkeaa esiin isäntäkasvin rungosta tai juuristosta, on rafflesiakasvien ainoa isännän ulkopuolelle kasvava osa. Kukat tuoksuvat mädäntyneelle ja houkuttelevat pölyttäjiksi kärpäsiä.
Rafflesiakasveihin luetaan kuuluvaksi kolme kasvisukua (ohessa esimerkkikuva)
Aikaisemmin heimo tulkittiin laajemmaksi, mutta sittemmin niin ikään sisäloisina eläviä kasveja edustavat heimot Mitrastemonaceae, Cytinaceae ja Apodanthaceae on erotettu pois koko Malpighiales-lahkosta.
Maaliskuussa 2007 julkaistun mitokondrio-DNA:n analysointiin perustuvan tutkimuksen mukaan Rafflesiaceae on eriytynyt tyräkkikasveista (Euphorbiaceae) noin 46 miljoonaa vuotta ennen haarautumistaan edellä mainittuihin kolmeen sukuun. Tämän evoluution aikana heimo on paitsi erikoistunut täysin loiselämään, myös kasvattanut kukkien läpimitan keskimäärin 79 kertaa suuremmaksi kuin tyräkkikasveilla keskimäärin. Tämä on luultavasti evolutiivisen gigantismin ennätys monisoluisten eliöiden joukossa.
Rafflesiakasvien marjamaiset hedelmät ovat mehukkaita ja täynnä pieniä siemeniä. Rafflesioilla ainakin eräät oravat (Callosciurus) ja tupaijat (Tupaia) toimivat siemeten levittäjinä. Rhizantheksien ja Saprioiden siementen levittäjää ei tunneta.
Rafflesiakasvit (Rafflesiaceae) on Itä- ja Kaakkois-Aasiassa esiintyvä loiskasviheimo. Ne ovat lehdettömiä, varrettomia ja juurettomia kasveja, joilla ei ole lainkaan yhteyttäviä kasvinosia. Etenkin eräillä Rafflesia-suvun lajeilla on valtavankokoiset kukat.
Rafflesiakasvit ovat erittäin sopeutuneita loisia. Ne ovat elävät lähes koko elämänsä Tetrastigma-suvun viiniköynösten sisällä, missä ne muodostavat sienimäistä rihmastoa. Kukinto, joka puhkeaa esiin isäntäkasvin rungosta tai juuristosta, on rafflesiakasvien ainoa isännän ulkopuolelle kasvava osa. Kukat tuoksuvat mädäntyneelle ja houkuttelevat pölyttäjiksi kärpäsiä.
Rafflesiakasveihin luetaan kuuluvaksi kolme kasvisukua (ohessa esimerkkikuva)
Rafflesia (esimerkiksi Rafflesia arnoldii) Rhizanthes (esimerkiksi Rhizanthes zippelli) Sapria (esimerkiksi Sapria himalayana)Aikaisemmin heimo tulkittiin laajemmaksi, mutta sittemmin niin ikään sisäloisina eläviä kasveja edustavat heimot Mitrastemonaceae, Cytinaceae ja Apodanthaceae on erotettu pois koko Malpighiales-lahkosta.
Maaliskuussa 2007 julkaistun mitokondrio-DNA:n analysointiin perustuvan tutkimuksen mukaan Rafflesiaceae on eriytynyt tyräkkikasveista (Euphorbiaceae) noin 46 miljoonaa vuotta ennen haarautumistaan edellä mainittuihin kolmeen sukuun. Tämän evoluution aikana heimo on paitsi erikoistunut täysin loiselämään, myös kasvattanut kukkien läpimitan keskimäärin 79 kertaa suuremmaksi kuin tyräkkikasveilla keskimäärin. Tämä on luultavasti evolutiivisen gigantismin ennätys monisoluisten eliöiden joukossa.
Rafflesiakasvien marjamaiset hedelmät ovat mehukkaita ja täynnä pieniä siemeniä. Rafflesioilla ainakin eräät oravat (Callosciurus) ja tupaijat (Tupaia) toimivat siemeten levittäjinä. Rhizantheksien ja Saprioiden siementen levittäjää ei tunneta.
Les Rafflésiacées sont une famille de plantes dicotylédones qui comprend 50 espèces réparties en 3 à 9 genres.
On les trouve dans les régions tempérées chaudes (bassin méditerranéen, moyen-orient) et dans les régions subtropicales à tropicales (Amérique du Sud, centrale, sud ouest des États-Unis, Afrique du Sud, Madagascar, Asie du Sud-Est, Malaisie, Australie). En France elle est représentée par le Cytinus hypocistis parasite du ciste à fleur blanche sur le pourtour méditerranéen. En Malaisie, Rafflesia arnoldii produit la plus grosse fleur du monde (un mètre de diamètre environ).
Le nom vient du genre type Rafflesia donné en hommage au militaire et naturaliste britannique Thomas Stamford Raffles (1781–1826), connu pour avoir fondé, en 1819 un poste de commerce qui deviendra la ville de Singapour. Il découvrit la plante avec le naturaliste britannique Joseph Arnold (1782–1818).
En classification phylogénétique APG (1998) et classification phylogénétique APG II (2003) cette famille est acceptée, mais est évaluée à une position incertaine.
Le Angiosperm Phylogeny Website accepte les Rafflésiacées, famille d'environ 20 espèces en trois genres.
Les Mitrastémonacées (Mitrastemon (en)), les Cytinacées (Cytinus) et les Apodanthacées (Apodanthes (es)) sont aussi des familles à la position incertaine selon les classification APG et classification APG II.
Une étude de leur ADN mitochondrial en 2004 les place parmi les euphorbiacées[1].
Ce sont des plantes totalement parasites, généralement sans chlorophylle et sans racines, fixées par des suçoirs sur les racines de leurs hôtes. Beaucoup ont des fleurs cadavres dotées d'un périanthe simple, parfois pétaloïde. Les filets des étamines sont soudés, formant un tube qui entoure le style ou y est soudé. Le fruit est souvent du type baie contenant de nombreuses graines. Le diamètre des fleurs est passé de 24 à 189 mm sur une période de 46 millions d'années, ce qui représente une augmentation de taille de 8 % par million d'années. La tendance au gigantisme floral au sein de cette famille est associée à une meilleure efficacité de la production et de la diffusion de l'odeur de charogne qui attire les insectes nécrophages pollinisateurs (diptères, coléoptères)[2].
Selon Angiosperm Phylogeny Website (25 mai 2010)[3], NCBI (25 mai 2010)[4] et DELTA Angio (25 mai 2010)[5] :
Selon [réf. nécessaire] :
Les Rafflésiacées sont une famille de plantes dicotylédones qui comprend 50 espèces réparties en 3 à 9 genres.
On les trouve dans les régions tempérées chaudes (bassin méditerranéen, moyen-orient) et dans les régions subtropicales à tropicales (Amérique du Sud, centrale, sud ouest des États-Unis, Afrique du Sud, Madagascar, Asie du Sud-Est, Malaisie, Australie). En France elle est représentée par le Cytinus hypocistis parasite du ciste à fleur blanche sur le pourtour méditerranéen. En Malaisie, Rafflesia arnoldii produit la plus grosse fleur du monde (un mètre de diamètre environ).
Rafflesiaceae, biljna porodica u redu malpigijolike sa tridesetak vrsta[1] biljaka koja je dobila ime po rodu Rafflesia, cvijetu lešini, koji je ovo ime dobio po neugodnom smradu koji ispušta cvijet, kojim privlači kukce oprašivače.
Rafflesiaceae su paraziti na korijenima i stabljikama drugih biljaka, točnije endoparaziti, čiji su vegetativni organi toliko reducirani i modificirani da biljno tijelo postoji samo kao mreža končanih staničnih lanaca koji žive gotovo u cijelosti unutar tkiva biljke domaćina. Nemaju zelenog fotosintetskog tkiva, lišća, korijena ili stabljika u opće prihvaćenom smislu, iako u nekim vrstama postoje ostaci listova nalik ljuskama. Cvjetovi su, međutim, dobro razvijeni i mogu biti iznimno veliki.
Porodica je raširena u suptropskim krajevima jugoistočne Azije. Nekada je u nju bilo uključeno 7 rodova. Rodovi Bdallophytum i Cytinus se sada vode pod porodicu Cytinaceae, a Apodanthes i Pilostyles u Apodanthaceae.[2]
Rafflesiaceae, biljna porodica u redu malpigijolike sa tridesetak vrsta biljaka koja je dobila ime po rodu Rafflesia, cvijetu lešini, koji je ovo ime dobio po neugodnom smradu koji ispušta cvijet, kojim privlači kukce oprašivače.
Rafflesiaceae su paraziti na korijenima i stabljikama drugih biljaka, točnije endoparaziti, čiji su vegetativni organi toliko reducirani i modificirani da biljno tijelo postoji samo kao mreža končanih staničnih lanaca koji žive gotovo u cijelosti unutar tkiva biljke domaćina. Nemaju zelenog fotosintetskog tkiva, lišća, korijena ili stabljika u opće prihvaćenom smislu, iako u nekim vrstama postoje ostaci listova nalik ljuskama. Cvjetovi su, međutim, dobro razvijeni i mogu biti iznimno veliki.
Porodica je raširena u suptropskim krajevima jugoistočne Azije. Nekada je u nju bilo uključeno 7 rodova. Rodovi Bdallophytum i Cytinus se sada vode pod porodicu Cytinaceae, a Apodanthes i Pilostyles u Apodanthaceae.
Parazitničkowe rostliny (Rafflesiaceae) su swójba symjencowych rostlinow (Spermatophytina).
Wobsahuje sćěhowace rody:
Parazitničkowe rostliny (Rafflesiaceae) su swójba symjencowych rostlinow (Spermatophytina).
Wobsahuje sćěhowace rody:
parazitnička (Rafflesia) hoberska parazitnička (Rafflesia arnoldii)Rafflesiaceae adalah salah satu suku anggota tumbuhan berbunga. Menurut Sistem klasifikasi APG II suku ini belum ditentukan ke dalam bangsa mana ia dimasukkan. Kajian lebih lanjut menunjukkan adanya kedekatan dengan suku kastuba-kastubaan (Euphorbiaceae) dan kemudian dimasukkan ke dalam bangsa Malpighiales, klad euRosidae I.
Suku ini memiliki tiga marga anggota: Rafflesia, Rhyzanthes, dan Sapria. Semuanya adalah tumbuhan parasit obligat.
Hasil penelitian Davis et al. (2007) secara mengejutkan telah menunjukkan bahwa Rafflesiaceae merupakan percabangan dari proses evolusi pada Euphorbiaceae.[1] Tiga marga Euphorbiaceae: Pogonophora, Pera, dan Clutia, diketahui memisah di bagian lebih mendasar dari Euphorbiaceae. Penemuan ini akan membuat Rafflesiaceae dimasukkan ke dalam Euphorbiaceae untuk membuat suku ini monofiletik.
Rafflesiaceae adalah salah satu suku anggota tumbuhan berbunga. Menurut Sistem klasifikasi APG II suku ini belum ditentukan ke dalam bangsa mana ia dimasukkan. Kajian lebih lanjut menunjukkan adanya kedekatan dengan suku kastuba-kastubaan (Euphorbiaceae) dan kemudian dimasukkan ke dalam bangsa Malpighiales, klad euRosidae I.
Suku ini memiliki tiga marga anggota: Rafflesia, Rhyzanthes, dan Sapria. Semuanya adalah tumbuhan parasit obligat.
Hasil penelitian Davis et al. (2007) secara mengejutkan telah menunjukkan bahwa Rafflesiaceae merupakan percabangan dari proses evolusi pada Euphorbiaceae. Tiga marga Euphorbiaceae: Pogonophora, Pera, dan Clutia, diketahui memisah di bagian lebih mendasar dari Euphorbiaceae. Penemuan ini akan membuat Rafflesiaceae dimasukkan ke dalam Euphorbiaceae untuk membuat suku ini monofiletik.
Le Rafflesiacee (Rafflesiaceae) sono una famiglia di piante angiosperme (ordine Malpighiales) nota per comprendere specie rigorosamente parassite delle radici e degli steli di altre specie di piante e per le strane strutture con cui si sono adattate a questo stile di nutrizione. I membri della famiglia sono endoparassiti, il che significa che i loro organi vegetativi si sono così ridotti e modificati che quasi tutta la pianta esiste solo sotto forma di una rete di filamenti cellulari filiformi che vivono quasi interamente all'interno dei tessuti della pianta ospite. Non sono presenti tessuti fotosintetici verdi, foglie, radici o steli veri e propri, anche se in alcune specie esistono vestigia delle foglie sotto forma di squame. I fiori, tuttavia, sono ben sviluppati, e possono essere eccezionalmente grandi.
La famiglia Rafflesiaceae comprende i seguenti tre generi, diffusi prevalentemente nelle zone sub-tropicali del Vecchio Mondo: Rafflesia (circa 28 specie), Rhizanthes (4 specie) e Sapria (1 o 2 specie). La tassonomia della famiglia è stata piuttosto controversa, specialmente a causa della difficoltà nell'ottenere esemplari da studiare. In passato all'interno del gruppo venivano classificati sette generi, riuniti insieme sulla base di similitudini morfologiche, ma le analisi molecolari hanno portato a una drastica riorganizzazione da parte del sistema di classificazione botanico dell'Angiosperm Phylogeny Group III (APG III). I generi Bdallophytum e Cytinus furono quindi trasferiti nella famiglia Cytinaceae (ordine Malvales), e i generi Apodanthes e Pilostyles furono spostati nella famiglia Apodanthaceae (ordine Cucurbitales).
Il genere Rafflesia consiste in circa 28 specie originarie del Sud-est asiatico, tutte quante parassite che aderiscono alle radici dei rampicanti del genere Tetrastigma (famiglia Vitaceae). Il genere comprende la gigantesca R. arnoldii, nota con il nomignolo di «fiore cadavere», che produce il fiore individuale più grande del regno vegetale ed è diffusa nelle foreste di montagna di Sumatra e del Borneo. Il suo fiore pienamente sviluppato appare sul terreno come una spessa e carnosa struttura pentalobata che può pesare fino a 11 kg e misurare quasi un metro di diametro. Esso rimane aperto per cinque-sette giorni, emettendo un fetido odore che attira mosche che si nutrono di carogne, che si pensa siano i suoi agenti impollinatori. Il fiore ha un colore rossastro o bruno-violaceo, talvolta macchiettato, con gli organi sessuali in una coppa centrale. Il frutto è una bacca contenente semi maleodoranti che si pensa vengano disseminati da roditori frugivori. Altri membri del genere hanno una biologia riproduttiva simile, e almeno una specie (R. magnifica) viene classificata come specie in pericolo critico dalla Lista Rossa IUCN delle Specie Minacciate.
I fiori del genere Sapria sono simili a quelli di Rafflesia ed emettono anch'essi un odore di carogna. I membri del genere Rhizanthes producono fiori muniti di nettarii, e alcune specie non sono maleodoranti. Una specie, Rhizanthes lowii, è nota per generare calore con i fiori e i boccioli, forse per attirare gli impollinatori. Varie specie sia di Sapria che di Rhizanthes sono considerate rare, e sono minacciate dalla distruzione dell'habitat.
Raflezijiniai (lot. Rafflesiaceae) – magnolijūnų (Magnoliophyta) augalų šeima, kuriai priklauso parazitiniai augalai, paplitę Azijos rytų ir pietryčių dalyje.
Šį puslapį ar jo dalį reikia sutvarkyti pagal Vikipedijos standartus.Šeimoje yra 9 gentys, apie 50 rūšių. Labiausiai iš visų rūšių išsiskiria Rafflesia arnoldii. Šios rūšies gėlės užaugina didžiausia žiedą pasaulyje. Ši reta gėlė randama atogrąžų miškuose, Indonezijoje. Žiedo skersmuo gali siekti net metrą ir sverti daugiau nei 7 kg. Tai parazitinis augalas, neturintis nei lapų, šaknų ar stiebo. Raflezija apsirūpina vandeniu ir maistingomis medžiagomis siurbdama jas iš kitų augalų. Augalas žydi labai retai tik kas 3 ar 4 metus, todėl labai svarbu, kad kiekvieną kartą jos žiedą apdulkintų vabzdžiai, o kiti gyvūnai išnešiotų sėklas. Šie augalai evoliucijos eigoje sukūrė savitą mechanizmą, padedantį išplisti. Kai gėlė pražysta, ima skleisti pūvančios maitos kvapą. Tokiu būdu gėlė privilioja vabzdžius, kurie ją apdulkina.
Šeimoje yra 9 gentys, apie 50 rūšių. Labiausiai iš visų rūšių išsiskiria Rafflesia arnoldii. Šios rūšies gėlės užaugina didžiausia žiedą pasaulyje. Ši reta gėlė randama atogrąžų miškuose, Indonezijoje. Žiedo skersmuo gali siekti net metrą ir sverti daugiau nei 7 kg. Tai parazitinis augalas, neturintis nei lapų, šaknų ar stiebo. Raflezija apsirūpina vandeniu ir maistingomis medžiagomis siurbdama jas iš kitų augalų. Augalas žydi labai retai tik kas 3 ar 4 metus, todėl labai svarbu, kad kiekvieną kartą jos žiedą apdulkintų vabzdžiai, o kiti gyvūnai išnešiotų sėklas. Šie augalai evoliucijos eigoje sukūrė savitą mechanizmą, padedantį išplisti. Kai gėlė pražysta, ima skleisti pūvančios maitos kvapą. Tokiu būdu gėlė privilioja vabzdžius, kurie ją apdulkina.
Raflēziju dzimta (Rafflesiaecae) ir dienvidaustrumu Āzijas tropu lietus mežos sastopamā parazītaugu dzimta, kas iekļauj trīs ģintis.[1][2] Dzimtas pārstāvji ir arī augi ar pasaulē vislielāko ziedu Arnolda raflēzija (Rafflesia arnoldii) un jaunekļa raflēzija (Rafflesia tuan-mudae)[3]
Raflēzijas ir vieni no pasaules visapbrīnotākajiem augiem. Pirms Arnolda raflēzijas zinātniskas aprakstīšanas 1821. gadā Sumatras pamatiedzīvotājiem tā bija pazīstama kā patma jeb pakma, ar ko tie apzīmēja neparastas dzīvības formas veidošanos dabā.
Dzimtas blīvākais izplatības apgabals ir ekvatoriālās joslas salas Filipīnās, Indonēzijā, kā arī Borneo gan Malaizijas, gan Indonēzijas teritorijā. Areāls tāpat ietver Malakas pussalas dienvidus, Kambodžu, Vjetnamu, Indijas ziemeļaustrumus, daļu Ķīnas.
Tie ir reti mitro, mežaino apgabalu augi, kuru ziedēšanas ilgums ir dažas dienas, bet atrašanai nepieciešams zinošs pavadonis un veiksme.
Ziedi pacieti, gaļīgi, veidojas pa vienam, ar apziedņa daivām, kuras dēvē par perikonu. Raflēzijām ziedi ir piecdaivu, saprijām — desmitdaivu, auklraflēziju ziedam ir līdz sešpadsmit daivām ar gariem auklveida pagarinājumiem galā. Visām trijām ģintīm ziedi plaukst pēc mēnešiem ilga attīstības perioda pumpurā un nozied strauji. Lielākajām sugām pumpurs sasniedz volejbola bumbas lielumu. Zieda centrā ir logs, caur kuru apputeksnētāji kukaiņi iekļūst kolonnveida diskā, kur atrodas putekšņlapas un augļlapas.
Parazitē pamatā uz Tetrastigma ģints liānām no vīnkoku dzimtas. Augu veģetatīvās daļas ir liānu iekšienē un redzamas tikai ziedēšanas laikā.
Vismazākās ir saprijas, kuras bieži dēvē par "mazajām raflēzijām". To atvēries zieds ir 8–15 cm, auklraflēzijām — ap 20 cm plats, raflēzijām, atkarībā no sugas ir 30–105 cm plati ziedi. Raflēziju un safriju ziedi ir oranži, sarkani ar baltiem plankumiem, pat dzelteni un melni, auklraflēziju — brūnsārti vai brūndzelteni. Par viskrāšņāko dzimtas sugu bieži uzskata Paisa raflēziju (Rafflesia pricei) to karmīnsarkanās krāsas un daudzo balto kārpveida izaugumu dēļ.[4][5] Zied laiku pa laikam visa gada garumā, biežāk lietus sezonā no novembra līdz februārim. Sugām piemīt asa puvušas gaļas smarža, kas pievilina mušas.
Mīkstais auglis satur lielu daudzumu sēklas. No augļiem pārtiek un to sēklas izplata skaistās vāveres (Callosciurus) un tupajas (Tupaia). Augu plašāku areālu veidošanos varētu veicināt arī ziloņi, meža cūkas, tapīri, grauzēji.[4]
Raflēziju dzimtas ģintis:
Saskaņā ar APG II sistēmu (segsēkļu klasifikācijas taksonomiskā sistēma), raflēziju dzimta ir iekļauta malpīgiju rindā.[6]
Iepriekš raflēziju dzimtai pieskaitīja arī ģintis Apodantes, Bdallophyton, Berlinianche, Cytinus, Pilostyles, bet pašu dzimtu iekļāva raflēziju rindā (Rafflesiales).
Raflēziju dzimta (Rafflesiaecae) ir dienvidaustrumu Āzijas tropu lietus mežos sastopamā parazītaugu dzimta, kas iekļauj trīs ģintis. Dzimtas pārstāvji ir arī augi ar pasaulē vislielāko ziedu Arnolda raflēzija (Rafflesia arnoldii) un jaunekļa raflēzija (Rafflesia tuan-mudae)
Raflēzijas ir vieni no pasaules visapbrīnotākajiem augiem. Pirms Arnolda raflēzijas zinātniskas aprakstīšanas 1821. gadā Sumatras pamatiedzīvotājiem tā bija pazīstama kā patma jeb pakma, ar ko tie apzīmēja neparastas dzīvības formas veidošanos dabā.
Rafflesiaceae is een botanische naam, voor een familie van bedektzadigen. Een familie onder deze naam wordt tegenwoordig vrij algemeen erkend door systemen voor plantentaxonomie, al is er wel onzekerheid over de omschrijving: er wil nog wel verschil van opvatting bestaan over het invoegen van de planten die anders de families Cytinaceae en Mitrastemonaceae vormen.
Die planten horen niet bij de familie volgens het APG II-systeem (2003), het APG-systeem (1998) of het APG III-systeem (2009). Noch APG, noch APG II, plaatst de familie in een orde, maar de APWebsite en het APG III-systeem plaatsen haar in de orde Malpighiales.
Het Cronquist systeem (1981) plaatste haar in een orde Rafflesiales; aldaar wordt wel de aparte familie Mitrastemonaceae onderscheiden, maar niet een familie Cytinaceae.
De familie is vooral bekend omdat de grootste bloem ter wereld (Rafflesia arnoldii) tot deze familie hoort.
Rafflesiaceae is een botanische naam, voor een familie van bedektzadigen. Een familie onder deze naam wordt tegenwoordig vrij algemeen erkend door systemen voor plantentaxonomie, al is er wel onzekerheid over de omschrijving: er wil nog wel verschil van opvatting bestaan over het invoegen van de planten die anders de families Cytinaceae en Mitrastemonaceae vormen.
Die planten horen niet bij de familie volgens het APG II-systeem (2003), het APG-systeem (1998) of het APG III-systeem (2009). Noch APG, noch APG II, plaatst de familie in een orde, maar de APWebsite en het APG III-systeem plaatsen haar in de orde Malpighiales.
Het Cronquist systeem (1981) plaatste haar in een orde Rafflesiales; aldaar wordt wel de aparte familie Mitrastemonaceae onderscheiden, maar niet een familie Cytinaceae.
De familie is vooral bekend omdat de grootste bloem ter wereld (Rafflesia arnoldii) tot deze familie hoort.
Rafflesiaceae er en plantefamilie i ordenen Malpighiales. Den har ikke fått noe norsk navn.
De er stamme- eller rotparasitter på lianer i slekten Tetrastigma i vinfamilien. Rafflesiaceae mangler blader, stengel og røtter. De har ikke klorofyll og får all næring fra vertsplanten. Blomstene lukter som råtne åtsler, og pollineringen utføres av fluer.
Arten Rafflesia arnoldii har verdens største blomst med en diameter rundt én meter og en vekt på mer enn seks kg.
Rafflesiaceae hadde tidligere større omfang og ble i Cronquist-systemet plassert i ordenen Rafflesiales. Alle disse plantene var stamme- eller rotparasitter uten klorofyll. Oppbygningen av blomstene viste at Rafflesiaceae i vid betydning omfattet fire grupper. Molekylærgenetiske analyser har bekreftet de fire gruppene, og plantene er nå fordelt på fire familier i fire ulike ordener: Rafflesiaceae (Malpighiales), Mitrastemonaceae (Ericales), Apodanthaceae (Cucurbitales) og Cytinaceae (Malvales).
Rafflesiaceae er en plantefamilie i ordenen Malpighiales. Den har ikke fått noe norsk navn.
De er stamme- eller rotparasitter på lianer i slekten Tetrastigma i vinfamilien. Rafflesiaceae mangler blader, stengel og røtter. De har ikke klorofyll og får all næring fra vertsplanten. Blomstene lukter som råtne åtsler, og pollineringen utføres av fluer.
Arten Rafflesia arnoldii har verdens største blomst med en diameter rundt én meter og en vekt på mer enn seks kg.
Rafflesiaceae hadde tidligere større omfang og ble i Cronquist-systemet plassert i ordenen Rafflesiales. Alle disse plantene var stamme- eller rotparasitter uten klorofyll. Oppbygningen av blomstene viste at Rafflesiaceae i vid betydning omfattet fire grupper. Molekylærgenetiske analyser har bekreftet de fire gruppene, og plantene er nå fordelt på fire familier i fire ulike ordener: Rafflesiaceae (Malpighiales), Mitrastemonaceae (Ericales), Apodanthaceae (Cucurbitales) og Cytinaceae (Malvales).
Bukietnicowate (Rafflesiaceae ) – rodzina roślin okrytonasiennych z rzędu malpigiowców. Obejmuje trzy rodzaje liczące ok. 20 gatunków, z czego 15 należy do rodzaju bukietnica (Rafflesia). Przedstawiciele rodziny występują w Azji południowo-wschodniej – na Półwyspie Indochińskim, na wyspach Sumatra, Jawa i Borneo oraz na Filipinach[3][1]. Bukietnica Arnolda (Rafflesia arnoldii) znana jest jako roślina o największych kwiatach na Ziemi, przez co stanowi atrakcję dla ekoturystów[3].
Bezzieleniowe rośliny zielne będące wyspecjalizowanymi endopasożytami roślin z rodzaju Tetrastigma (rodzina winoroślowate Vitaceae)[3]. O przynależności do roślin naczyniowych świadczą organy generatywne, bowiem żadne inne nie występują. Rośliny żywicielskie przenikają szeregi wielojądrowych komórek przypominające grzybnię[4]. Promieniste, pojedyncze lub skupione w kwiatostany kwiaty wyrastają bezpośrednio z tkanek żywicieli (korzeni lub pędów). Kwiaty są zazwyczaj jednopłciowe, tylko u rodzaju Rhizanthes obupłciowe. Osiągają znaczne rozmiary – od 8 cm średnicy (rodzaj Rhizanthes) do 1 m i masy 7 kg (rodzaj bukietnica Rafflesia). Kwiaty są różnobarwne; od białych poprzez pomarańczowe, czerwone do brązowych, często są biało, żółto lub czarno kropkowane. Okwiat jest złożony z jednego okółka składającego się z 5 (u Rafflesia), 10 (u Sparia) lub 16 (u Rhizanthes) listków, połączonych u dołu. Z podstawy listków okwiatu wyrasta przesłona otaczająca znajdujący się pośrodku prętosłup (brak jej u Rhizanthes). W kwiatach żeńskich na obrzeżach górnej tarczy prętosłupa znajdują się powierzchnie znamienia przyjmujące ziarna pyłku. W kwiatach męskich pyłek produkowany jest w rurkowatych i skręconych woreczkach pyłkowych zagłębionych w górnej części prętosłupa. Pyłek otoczony śluzem wypychany jest otworem na górnej powierzchni prętosłupa, skąd przenoszony jest przez zapylające owady do kwiatów żeńskich. Zalążnia jest położona dolnie i tworzona jest z 4–8 połączonych owocolistków. Owocem jest jagoda zawierająca liczne nasiona pogrążone w śluzowej masie owocowej, powstającej w wyniku rozpuszczenia ścian zalążni[3][4].
Rodzina w przeszłości była szeroko ujmowana, obejmując około dziesięć rodzajów silnie wyspecjalizowanych roślin pasożytniczych. Silna redukcja organów skutkująca podobieństwem tych roślin oraz słabo poznana biologia były powodem długiego, łącznego traktowania tej grupy taksonów. Dopiero analizy molekularne wykazały, że w istocie cała grupa składa się z kilku niespokrewnionych linii ewolucyjnych. Grupy opisywane jako plemiona (ew. wyodrębniane jako rodziny, ale łączone w jednym rzędzie bukietnicowców (Rafflesiales) – jak w systemie Tahtajana z 1997) klasyfikowane są obecnie (system APG IV z 2016) następująco[1][3][5]:
Bukietnicowate w wąskim ujęciu (Rafflesiaceae sensu stricto) stanowią grupę siostrzaną do rodziny wilczomleczowatych (Euphorbiaceae), a z kolei grupą siostrzaną dla tej pary rodzin jest rodzina Peraceae[1][3].
Humiriaceae – pochodnikowate
Violaceae – fiołkowate
Passifloraceae – męczennicowate
Salicaceae – wierzbowate
Rafflesiaceae – bukietnicowate
Euphorbiaceae – wilczomleczowate
Phyllanthaceae – liściokwiatowate
Linaceae – lnowate
Bukietnicowate (Rafflesiaceae ) – rodzina roślin okrytonasiennych z rzędu malpigiowców. Obejmuje trzy rodzaje liczące ok. 20 gatunków, z czego 15 należy do rodzaju bukietnica (Rafflesia). Przedstawiciele rodziny występują w Azji południowo-wschodniej – na Półwyspie Indochińskim, na wyspach Sumatra, Jawa i Borneo oraz na Filipinach. Bukietnica Arnolda (Rafflesia arnoldii) znana jest jako roślina o największych kwiatach na Ziemi, przez co stanowi atrakcję dla ekoturystów.
Rafflesiaceae é uma família botânica cuja espécie mais conhecida, Rafflesia arnoldii, é uma planta de cor vermelha escura e cheiro parecido com o de carne podre, cujas flores são consideradas umas das maiores do mundo (podendo ter mais de um metro de largura e pesando até sete quilos), sendo encontrada no chão das selvas do sudeste da Ásia.
É uma planta parasita (se abriga junto a casca da parreira tropical, e se alimenta dos nutrientes da planta) da família de plantas angiospérmicas (plantas com flor - divisão Magnoliophyta).
A ordem à qual pertence esta família está por sua vez incluida na classe Magnoliopsida (Dicotiledóneas): desenvolvem portanto embriões com dois ou mais cotilédones.
Esta família inclui 9 géneros, que na sua totalidade se subdividem em cerca de 50 espácies.
A família dessa planta é a euphorbiaceae, tal descoberta deu-se a partir da análise do DNA da planta por pesquisadores americanos. Em janeiro de 2007, conforme publicado na revista Science, utilizou-se a técnica mencionada para identificar os ancestrais da Rafflesiaceae, que engloba cerca de cinquenta espécies individuais.
Tal fato foi marcado por surpresa pela comunidade botânica pois a referida família é composta de plantas com flores minúsculas como a seringueira e o arbusto da mandioca. Tal estudo mostrou que há cerca de 46 milhoes de anos a flor começou a evolui em um ritmo acelerado, cerca de 2mm a cada ano, para poder ter as dimensões que tem hoje.
Segundo um pesquisador do estudo que revelou a correta família da Rafflesiaceae, Charles Davis da Universidade de Harvard, as plantas em questão nascem exclusivamente em florestas tropicais, e ficam no chão, sendo prejudicada normalmente sua polinização pela pouca luz. Assim, sustenta o autor, evolutivamente a planta obteve o odor de carne podre e de flores gigantesca pois "se transformaram em um sinal de parada e pista visual mais eficaz para atrair estas moscas para que elas possam polinizar a planta".
Rafflesiaceae é uma família botânica cuja espécie mais conhecida, Rafflesia arnoldii, é uma planta de cor vermelha escura e cheiro parecido com o de carne podre, cujas flores são consideradas umas das maiores do mundo (podendo ter mais de um metro de largura e pesando até sete quilos), sendo encontrada no chão das selvas do sudeste da Ásia.
Rafflesiaceae este o familie de plante parazite răspândite în Asia de Est și Sud-Est. Un exemplu de specie este Rafflesia arnoldii.
Cladogramă conform Catalogue of Life:[1]
Rafflesiaceae
Rafléziovité (Rafflesiaceae) je čeľaď vyšších dvojklíčnolistových rastlín z radu malpígiotvaré (Malpighiales). Sú to parazitické nezelené byliny, rozšírené v Ázii. Raflézia Arnoldova je známa najväčším kvetom v rastlinnej ríši.[1]
Zástupcovia čeľade rafléziovité sú bezlisté a bezkorenné byliny, parazitujúce na koreňoch a kmeňoch lián rodu Tetrastigma z čeľade viničovité. Rastliny sú dvojdomé (raflézia a Sapria) alebo aj jednodomé (rod Rhizanthes má samčie, samičie i obojpohlavné kvety). Korene sú premenené vo vlákna prenikajúce do cievnych zväzkov hostiteľskej rastliny a pripomínajúce podhubie. Listy úplne chýbajú alebo sú prítomné len ako listene na báze kvetu. Kvety sú veľké, dužinaté, vyvíjajú sa jednotlivo priamo z kmeňa alebo koreňov hostiteľskej liany. Okvetie je zložené z 5 (raflézia), 10 (Sapria) alebo až 16 (Rhizanthes) plátkov, na báze zrastajúcich sa v rúrku. Cípy okvetia rodu Rhizanthes majú dlhé prívesky. Rody Sapria a raflézia majú v strednej časti kvetu vyvinutú manžeta a v jej strede je otvor nazývaný diafragma. V spodnej časti vnútra kvetu sú u týchto rodov vyvinuté zvláštne, často vetvené alebo kyjovité chlpy, ktoré majú funkciu nektárii , z ktorých sa šíri zápach lákajúci opeľovače. Tyčinky u rodu raflézia vyrastajú v počte 5 a viac v spodnej časti okvetia, nachádzajúceho sa v strede kvetu. Rod Rhizanthes tvorí množstvo tyčiniek kruh okolo spodného okraja šupku v strednej časti kvetu. Semenník je spodný, zrastený so 4 až 8 plodolistov s mnohými vajíčkami. Rod Rhizanthes má jedinú komôrku, rod raflézia sa tvorí množstvo druhotných komôrok so sieťovitou štruktúrou. Čnelka je kožovitá a na vrchole rozšírená v „terč“. Plodom je nepukavá alebo nepravidelne pukajúca bobuľa.
Čeľaď zahŕňa 20 druhov v 3 rodoch. Je rozšírená v Ázii od južnej Číny po indonézske ostrovy. Najväčším rodom je raflézia (16 druhov).
Kvety rafléziovitých sú opeľované muchami, ktoré sú lákané zápachom kvetov k nakladeniu vajíčok. Plody raflézie jedia veverice rodu Callosciurus a stromové tany z rodu Tupaia, ktorí pravdepodobne tiež šíria semená. Spôsob šírenia semien u ostatných dvoch rodov nie je známy.
V minulosti bola čeľaď rafléziovité často zaraďovaná do blízkosti čeľade vlkovcovité (Aristolochiaceae).
Čeľaď v skoršom poňatí zahŕňala celkovo 9 rodov parazitických rastlín. V priebehu aktualizácií systému APG bola väčšina týchto rodov preradená do 3 iných čeľadí a dokonca aj do iných poriadkov: rody ozorina (Cytinus) a Bdallophytum do čeľade ozorinovité (Cytinaceae), v rade slezotvaré (Malvales), rod Mitrastema do čeľade mitričkovité (Mitrastemonaceae), v rade vresovcotvaré (Ericales) a rody Apodanthes, Berlinianche a Pilostyles do čeľade podkôrovníkovité (Apodanthaceae), zatiaľ nejasného taxonomického zaradenia.
Podľa kladogramov APG je sesterskou skupinou čeľade Rafflesiaceae čeľaď prýštecovité (Euphorbiaceae).
Kvety raflézií sú známe ako najväčšie kvety v rastlinnej ríši. U raflézie Arnoldovej (Rafflesia arnoldii) môžu mať v priemere až 1 meter a vážiť až 7 kg.[1]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rafléziovité
Rafléziovité (Rafflesiaceae) je čeľaď vyšších dvojklíčnolistových rastlín z radu malpígiotvaré (Malpighiales). Sú to parazitické nezelené byliny, rozšírené v Ázii. Raflézia Arnoldova je známa najväčším kvetom v rastlinnej ríši.
Rafflesiaceae là một họ thực vật ký sinh, được tìm thấy trong khu vực Đông và Đông Nam Á, bao gồm Rafflesia arnoldii, loài cây có hoa lớn nhất trong số các loài thực vật. Hiện tại vẫn chưa có tên gọi bằng tiếng Việt cho họ này. Tên tiếng Trung của nó là 大花草 (đại hoa thảo).
Rafflesiaceae đã từng được coi là họ không đặt vào nhánh nào trong hệ thống APG II, trong khi các tác giả khác lại đặt nó vào trong bộ Rafflesiales cùng với một vài họ thực vật ký sinh khác. Các nghiên cứu gần đây đặt họ này (theo định nghĩa hẹp) vào trong bộ Sơ ri (Malpighiales) (Barkman và ctv.., 2004), cũng như không coi các họ khác của bộ Rafflesiales là có quan hệ họ hàng nữa (Nickrent và ctv.., 2004).
Họ này theo nghĩa rộng (sensu lato) theo truyền thống bao gồm 9 chi, với khoảng 50 loài.
Các hệ thống phân loại khác nhau cũng sắp xếp họ này rất khác nhau, với một số tác giả đặt các chi khác nhau trong họ của chính chúng (Meijer, 1997)[1]. Các công trình phân loại học gần đây coi họ Rafflesiaceae như là họ được hiểu theo nghĩa rộng (Rafflesiaceae sensu lato) với 4 tông, lần đầu tiên được Harms (1935) công nhận và sau đó được Takhtajan và ctv. (1985) ủng hộ.
Các nghiên cứu gần đây cho thấy họ Rafflesiaceae theo định nghĩa truyền thống là đa ngành, do vậy họ Rafflesiaceae bị giới hạn chỉ gồm các chi Rafflesia, Rhizanthes và Sapria. Các chi khác được chuyển sang các họ như: Apodanthaceae (Apodanthes, Berlinianche, Pilostyles), Cytinaceae (Bdallophyton, Cytinus) và Mitrastemonaceae (Mitrastemon) (Nickrent và ctv., 2004)[2], phù hợp với khái niệm của Harms và Takhtajan và ctv..
Các công trình sớm hơn về các mối quan hệ ở bậc cao đã có khả năng đặt họ Rafflesiaceae (theo nghĩa hẹp) vào trong bộ Malpighiales, nhưng đã không thể giải quyết được vấn đề tổ tiên gần gũi nhất trong phạm vi bộ này[3]. Phân tích phát sinh loài gần đây đã tìm thấy sự ủng hộ mạnh mẽ cho giả thuyết cho rằng họ Rafflesiaceae có nguồn gốc từ trong họ họ Đại kích (Euphorbiaceae), một điều gây ngạc nhiên do các thành viên khác của họ Đại kích thông thường có hoa rất nhỏ[4]. Theo phân tích của họ, tỷ lệ tiến hóa của kích thước hoa đã ở mức độ nhiều hay ít chỉ xấp xỉ là một hằng số trong cả họ, ngoại trừ vào lúc khởi nguyên họ Rafflesiaceae – một thời kỳ khoảng 46 triệu năm tính từ khi nhóm này tách ra khỏi các loài trong họ Euphorbiaceae và khi các loài trong họ Rafflesiaceae đang tồn tại tách ra khỏi nhau – khi mà hoa tiến hóa rất nhanh để trở nên lớn hơn rất nhiều trước khi quay lại với tốc độ thay đổi chậm hơn. Nếu giả thuyết này được xác nhận thì để đảm bảo tính đơn ngành của họ Euphorbiaceae hoặc là người ta phải tách nhánh cơ sở (các chi Pogonophora, Pera, và Clutia trong mô hình trên) ra khỏi họ Đại kích, hoặc họ Rafflesiaceae phải bị hạ cấp xuống thành phân họ trong phạm vi họ Đại kích.
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
|coauthors= bị phản đối (trợ giúp); Kiểm tra giá trị ngày tháng trong: |date= (trợ giúp); |đồng tác giả= cần |tác giả= (trợ giúp) Rafflesiaceae là một họ thực vật ký sinh, được tìm thấy trong khu vực Đông và Đông Nam Á, bao gồm Rafflesia arnoldii, loài cây có hoa lớn nhất trong số các loài thực vật. Hiện tại vẫn chưa có tên gọi bằng tiếng Việt cho họ này. Tên tiếng Trung của nó là 大花草 (đại hoa thảo).
Rafflesiaceae đã từng được coi là họ không đặt vào nhánh nào trong hệ thống APG II, trong khi các tác giả khác lại đặt nó vào trong bộ Rafflesiales cùng với một vài họ thực vật ký sinh khác. Các nghiên cứu gần đây đặt họ này (theo định nghĩa hẹp) vào trong bộ Sơ ri (Malpighiales) (Barkman và ctv.., 2004), cũng như không coi các họ khác của bộ Rafflesiales là có quan hệ họ hàng nữa (Nickrent và ctv.., 2004).
Họ này theo nghĩa rộng (sensu lato) theo truyền thống bao gồm 9 chi, với khoảng 50 loài.
Các chi Apodanthes Bdallophyton Berlinianche Cytinus Mitrastemon (bao gồm cả Mitrastemma) Pilostyles Rafflesia Rhizanthes (bao gồm cả Brugmansia) SapriaCác hệ thống phân loại khác nhau cũng sắp xếp họ này rất khác nhau, với một số tác giả đặt các chi khác nhau trong họ của chính chúng (Meijer, 1997). Các công trình phân loại học gần đây coi họ Rafflesiaceae như là họ được hiểu theo nghĩa rộng (Rafflesiaceae sensu lato) với 4 tông, lần đầu tiên được Harms (1935) công nhận và sau đó được Takhtajan và ctv. (1985) ủng hộ.
Các tông Rafflesieae: Rafflesia, Rhizanthes, Sapria Apodantheae: Apodanthes, Pilosytles Cytineae: Bdallophyton, Cytinus Mitrastemeae: MitrastemonRafflesiaceae Dumort., nom. cons.
Роды
Раффле́зиевые (лат. Rafflesiaceae) — семейство растений-паразитов класса Двудольные (Magnoliopsida). Насчитывает около 30 видов, объединяемых в три рода. По результатам исследований генов митохондриальной ДНК семейство включается в порядок Мальпигиецветные[2].
Согласно Системе классификации APG II семейство состоит только из трёх родов: Раффлезия, Ризантес и Саприя.
Раффлезиевые — растения-паразиты, живущие в стеблях и корнях разных растений. Всё их тело состоит из одного только цветка или из соцветия, тогда как вегетативная часть растения находится внутри корня или ветви хозяина и не видна снаружи. В тканях растения-хозяина тело раффлезии распространяется в виде клеточных тяжей, напоминающих грибные гифы. Такой способ паразитизма называется эндопаразитизмом.
Для цветка раффлезии характерна находящаяся над завязью массивная колонка, в которой соединены андроцей и гинецей. Подобное образование встречается среди цветковых растений только у раффлезиевых и орхидных.
Плод — ягода; семя — с белком и с нерасчленённым зародышем.
В Системе классификации APG III (2009) это семейство включено в порядок Malpighiales.
Таксономическое положение семейства в системе Системе классификации APG II (2003) является неопределённым, семейство входит в «Список семейств и родов, не имеющих в Системе APG II определённого места». Ранее семейство включали в порядок Malpighiales или выделяли в отдельный порядок Rafflesiales.
Согласно Системе классификации APG II в семейство входят три рода:
Ранее в семейство включали и другие роды: Apodanthes, Cytinus, Hydnora, Pilostyles, Prosopanche.
.JPG)
.JPG)
Бутон и цветок саприи Раффле́зиевые (лат. Rafflesiaceae) — семейство растений-паразитов класса Двудольные (Magnoliopsida). Насчитывает около 30 видов, объединяемых в три рода. По результатам исследований генов митохондриальной ДНК семейство включается в порядок Мальпигиецветные.
大花草科（学名：Rafflesiaceae）属真双子叶植物金虎尾目，是一类生长在东南亚的寄生植物，其中阿诺尔特大花草的花是世界上所有植物中最大的花。
在金虎尾目之中，大戟科（Euphorbiaceae）与本科的关系最亲近，其次是蚌壳木科（Peraceae）[1]。
自2003年APG II分类法发表以来，本科受广泛承认的只有3属约22种[2]，即：
在过去，克朗奎斯特分类法将其单列为大花草目，并将其他一些寄生植物也列入其中，包括9个属，共约50种：
1985年塔赫塔江分类法将其分为4族（Harms 1935，被Takhtajan et al. 1985支持）：
1990年代开始有学者认为这些族应该分出来成为独立科[3]，2003年APG II分类法将本科列为系属有待厘清的科，其目级分类地位未定。
2004年的分子学研究证实[4]原来分入大花草科的植物是多种起源的多系群，4个族都单独各列为一个“科”（大花草科、离花科、簇花草科、帽蕊草科）；同年的遗传学研究[5]进一步显示本科应当包含在金虎尾目之中，获2009年的APG III分类法所承认。至APG IV，已确定离花科属葫芦目，簇花草科属锦葵目，帽蕊草科则属杜鹃花目。
ラフレシア科 (Rafflesiaceae) は寄生植物の科で、東南アジアに産する世界最大の花、ラフレシアを含む。
他のいくつかの寄生植物の科と共にラフレシア目に所属させる研究者が多かったが、ラフレシア科はAPG分類体系では分類未確定の科であった。最近の研究では、一部の属のみを狭義のラフレシア科としてキントラノオ目に所属させ (Barkman et al. 2004)、ラフレシア目の他の科との関連を否定する (Nickrent et al. 2004)。
ラフレシア科は非常に変わった形態の植物である。典型的なラフレシア属では、栄養部分は寄主の中で糸状あるいは菌糸状で、根や機能する葉はなく花のみが寄主の外に現れる。ラフレシア#形態を参照。
熱帯を中心に広く分布する。中南米、地中海沿岸、中東、東南アジアなど。
分類学上の扱いは研究者によって異なり、さまざまな属を独立の科として扱ってきている (Meijer 1997)。最新の分類学的研究によれば、広義のラフレシア科は Harms (1935) によって最初に認識され、Takhtajan他 (1985) で支持された4連に分けられる。
最近の研究では旧来のラフレシア科は多系統であることが示されている。ラフレシア科はRafflesia、RhizanthesとSapriaに限定され、それ以外の属はアポダンテス科 (Apodanthaceae, Apodanthes, Berlinianche, Pilostyles)、シティヌス科 (Cytinaceae, Bdallophyton, Cytinus) とヤッコソウ科 (Mitrastemonaceae, Mitrastema) に分割される(Nickrent et al., 2004)。
この狭義のラフレシア科については、トウダイグサ科の系統に含まれるとの報告がある（Davis et al., 2007）。トウダイグサ科はいずれも小型の花を持ち、ラフレシア科のみ花が例外的に巨大化したことになる。
ポータル 植物 プロジェクト 生物 ラフレシア科 (Rafflesiaceae) は寄生植物の科で、東南アジアに産する世界最大の花、ラフレシアを含む。
他のいくつかの寄生植物の科と共にラフレシア目に所属させる研究者が多かったが、ラフレシア科はAPG分類体系では分類未確定の科であった。最近の研究では、一部の属のみを狭義のラフレシア科としてキントラノオ目に所属させ (Barkman et al. 2004)、ラフレシア目の他の科との関連を否定する (Nickrent et al. 2004)。
