Antilopa skákavá[3] alebo springbok[3] (lat. Antidorcas marsupialis) je druh antilopy z juhozápadnej Afriky.
Antilopa skákavá je kontrastne sfarbená: jej srsť je krátka, na chrbte a krku svetlohnedá. Má tiež tmavý pruh na hlave, ktorý vedie od ucha cez oko až k ňufáku. Hlava a brucho sú obvykle biele, výnimočne do siva.
Samci a samice vyzerajú podobne a majú silné čierne rožky so zreteľnými prstencami, ktoré sú u samíc menšie a slabšie. Antilopy skákavé majú neobvyklý kožný záhyb, ktorý sa tiahne od stredu chrbta až ku koreňu chvosta. Keď je zviera vyrušené alebo vyplašené, roztvorí tento záhyb a vztýči dlhé, biele chlpy, ktoré rastú vo vnútri.
Živí sa listami krov a trávou a nie sú závislé na vode. V dobe rozmnožovania si samec niekedy zakladá teritórium a hárem 10 až 30 samíc, ale bežné sú aj zmiešané stáda. Boje samcov sú v období ruje pozoruhodné, keďže pri nich samci vyskakujú do výšky a zrážajú sa svojimi rohmi. Smrteľné úrazy sú však výnimkou. Springboci sa pária väčšinou v období sucha a pôrody prichádzajú väčšinou v októbri a novembri, kedy je Obdobie dažďov. Samice rodia po asi 6 mesačnej gravidite jedno mláďa.
Žije v stádách. Tento druh sa vyznačuje vysokými skokmi, ktoré sa predovšetkým zaslúžili o ich známosť. Skáče tak, že trhá všetkými 4 nohami do vzduchu, skloní hlavu a chrbát prehne do oblúkovitého tvaru a na chrbte sa jej rozorve a zvýrazní biely pruh, ktorým dáva najavo ostatným členom stáda, že je niečo v neporiadku. Pri stádách týchto antilop sa môžu občas zdržiavať aj stáda iných veľkých cicavcov (zebier, byvolov…), ktoré pri poplachu utekajú s nimi. Skákať ale môže springbok napríklad len pri hre. Tieto skoky môžu dosahovať až 3,5 metrov.
Kedysi boli veľmi početné a až miliónové stáda podnikali v období sucha migráciu za čerstvou pastvou, pričom zničili všetky pastviny a poľnohospodárske pôdy, ktoré im ležali v ceste. V dôsledku toho boli antilopy prenasledované a tisícky ich bolo zabitých, ale dnes sú znovu vysádzané vo svojom pôvodnom areáli a ich stavy opäť stúpajú.