Laločníkovité (Callaeidae alebo Callaeatidae) sú malá čeľaď vrabcotvarých, ktorá sa endemitne vyskytuje na Novom Zélande. Všetky rody z tejto čeľade sa po slovensky volajú laločník.
Laločníkovité (Callaeidae, Callaeatidae):[1]
Laločník huia je považovaný za vyhynutého z dôvodu straty prirodzeného prostredia, nadmerného lovu a vplyvu nepôvodných predátorov, čiastočne možno aj z dôvodu nejakej choroby introdukovanej na ostrov spoločne so škorcom hnedým. Posledné potvrdené pozorovanie druhu pochádza z decembra roku 1907.[2] Laločník kokako je hodnotený ako kriticky ohrozený, pravdepodobne vyhynutý, posledné potvrdené pozorovanie pripadá na rok 1967. Aj napriek veľkému množstvu neoverených správ neboli predložené žiadne priame dôkazy potvrdzujúce existenciu vtáka.[2]
Najbližší žijúci príbuzný tejto čeľade je novozélandský vták hihi bútľavinový (Notiomystis cincta), vzťahy s ostatnými druhmi vtákov sú stále neznáme. Takisto molekulárna analýza skúmajúca vzťahy medzi jednotlivými rodmi sa ukázala byť nepresvedčivá, výsledky označili za bazálny rod Callaeas alebo Heteralocha. Laločníkovité pravdepodobne predstavujú reliktnú čeľaď z čias včasnej kolonizácie Nového Zélandu vrabcotvarými.[3][4]
Laločníkovité obývajú husté lesy, živia sa hmyzom, sú monogamné a držia sa jedného územia. Sú to pozemné vtáky s dĺžkou tela 26 – 38 cm. Vyznačujú sa silnými končatinami a neoperenými lícnymi lalokmi za zobákom. Krídla sú slabé, následkom čoho sú ich nositelia zlými letcami.[5] Najväčším druhom čeľade bol laločník huia s dĺžkou tela až 48 cm (u samíc). Tento druh vykazoval aj výrazný sexuálny dimorfizmus, keďže samica mala dlhý tenký zobák a samec mal zobák krátky a silný.[2]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Laločníkovití na českej Wikipédii.
Laločníkovité (Callaeidae alebo Callaeatidae) sú malá čeľaď vrabcotvarých, ktorá sa endemitne vyskytuje na Novom Zélande. Všetky rody z tejto čeľade sa po slovensky volajú laločník.