Jedle japonská (Abies firma) je jehličnatý, značně odolný, strom z čeledi borovicovité, z rodu jedlí.
Stálezelený, jehličnatý strom dorůstající 50 m. Koruna široce pyramidální, časem seshora zploštělá. Borka zpočátku šedá a hladká, později rozbrázděná a tmavší. Pupeny vejčité, 10 mm dlouhé a 5 mm široké, šedohnědé. Letorosty rýhované, žlutozelené. Jehlice 1,5–3,5 cm dlouhé a 2–4 mm široké, pichlavé, seshora tmavozelené, vespod šedožluté. Samčí šištice 25–30 mm dlouhé, válcovité, žlutavé. Šišky vejčitě podlouhlé až kuželovité, 8–15 cm dlouhé a 3–5 cm široké, zpočátku zelené, později žlutohnědé. Semena 6–8 mm dlouhá, světlehnědá, s 10–15 mm dlouhým, hnědým křídlem. Strom kvete duben–květen, semena dozrávají říjen–listopad.
Domovinou stromu je Japonsko (ostrov Honšú, ostrov Kjúšú, souostroví Rjúkjú, ostrov Šikoku). V Evropě a v USA často pěstován jako okrasný strom.
Horský strom, roste na kopcích a horách v nadmořských výškách 50–1900 m. Klima vlhké. Není náročný na světlo (roste i ve stínu) ani typ půdy, upřednostňuje půdy těžké, jílovité a vlhké, optimální pH půdy je kyselé až neutrální, ve své domovině roste v různých horských půdách sopečného původu či půdách aluviálních a půdách mesických (vlhké půdy, zadržující v sobě vodu). Je mrazuvzdorný do −23 °C. Jedle japonská nesnáší znečištění ovzduší, zato je velmi odolná vůči nepřátelům a nákazám – například vůči fytoftorové kořenové hnilobě. Strom roste většinou dohromady se stromy jiných druhů (například buk Fagus crenata, habr Carpinus laxifolia, jedle nikkoská (Abies homolepis), borovice drobnokvětá (Pinus parviflora), smrk ajanský (Picea jezoensis poddruh hondoensis) a jiné), se kterými tvoří smíšené lesy, jen málokdy tvoří samostatné lesy.
Strom je v Japonsku využíván pro své lehké, měkké a snadno opracovatelné dřevo ve stavebnictví, vyrábí se z něj krabice a rakve, ale především dřevovina.
Strom není považován za ohrožený, stav jeho populace je ovšem klesající.
Jedle japonská (Abies firma) je jehličnatý, značně odolný, strom z čeledi borovicovité, z rodu jedlí.
Die Momi-Tanne (Abies firma) ist eine Pflanzenart aus der Gattung der Tannen (Abies) und der Familie der Kieferngewächse (Pinaceae). Sie kommt nur in Japan vor.
Die Momi-Tanne ist ein immergrüner Baum, der Wuchshöhen von bis zu 50 Meter und Brusthöhendurchmesser von bis zu 2 Metern erreichen kann. Vom geraden Stamm gehen die langen Zweige waagerecht oder aufsteigend ab. Bei jungen Bäumen ist die Krone breit pyramidenförmig bis kuppelförmig. Im Alter flacht sie mehr ab. Die glatte Borke ist gräulich gefärbt und weist in der Jugend meist Harzblasen auf. Im Alter wird die Borke dunkler und reißt auf. Die Rinde der Zweige ist gelblich-grün bis graubraun. Sie kann sowohl mit feinen schwarzen Haaren bedeckt als auch komplett haarlos sein.[1]
Die graubraunen Knospen werden rund 10 Millimeter lang und 5 Millimeter dick. Sie sind oval bis konisch geformt und leicht harzig. Junge Nadeln sind zweigeteilt und weisen eine stechende Spitze auf. Man findet sie vor allem in Stammnähe von Altbäumen. Ältere Nadeln sind an der Basis verdreht und besitzen eine stumpfe oder eingekerbte Spitze. Die Nadeloberseite ist gerillt, während die Unterseite gekielt ist. Die Färbung ist an der Nadeloberseite dunkelgrün, während die Nadelunterseite eine blaugrün-gelbliche Färbung aufweist. Die Nadeln stehen meist kammförmig an den Zweigen angeordnet. An der Nadelunterseite findet man 12 bis 13 Stomatareihen.[1]
Die Blütezeit erstreckt sich von April bis Mai.[2] Die zylindrischen, männlichen Blütenzapfen sind gelblich gefärbt und werden rund 2,5 bis 3 Zentimeter groß. Man findet sie einzeln hängend an den Blattachseln. Die grün bis gelb gefärbten weiblichen Blütenzapfen sind breitoval bis konisch geformt und an der Spitze abgerundet. Die Zapfen reifen im Oktober.[2] Reife Zapfen sind gelblich-braun gefärbt und werden 8 bis 15 Zentimeter lang und 3 bis 5 Zentimeter dick. Die hellbraunen Samen sind 6 bis 8 Millimeter lang und besitzen einen 10 bis 15 Millimeter langen, braunen, Flügel.[1]
Die Chromosomenzahl beträgt 2n = 24.[3]
Das ursprüngliche Verbreitungsgebiet der Momi-Tanne umfasst die japanischen Inseln Honshū, Shikoku, Kyushu sowie Yakushima. Die Baumart wächst in Höhenlagen von 50 bis 1900 Metern. Die jährliche Niederschlagsmenge beträgt über 1000 mm.[1]
Reinbestände werden nur sehr selten gebildet und wachsen dann meist auf trockenen Standorten. Mischbestände werden vor allem mit anderen Koniferenarten wie der Nikko-Tanne (Abies homolepis), der Hinoki-Scheinzypresse (Chamaecyparis obtusa), der Sicheltanne (Cryptomeria japonica), der Japanischen Rotkiefer (Pinus densiflora), der Mädchen-Kiefer (Pinus parviflora), der Japanischen Douglasie (Pseudotsuga japonica), der Schirmtanne (Sciadopitys verticillata), der Japanischen Nusseibe (Torreya nucifera) und der Südlichen japanischen Hemlocktanne (Tsuga sieboldii) aber auch mit Laubbäumen wie Carpinus laxifolia, der Japanischen Kastanie (Castanea crenata), der Kerb-Buche (Fagus crenata), der Japanischen Buche (Fagus japonica) sowie verschiedenen Eichenarten (Quercus) gebildet.[1]
Das Holz findet als Konstruktionsholz sowie zur Herstellung von Särgen Verwendung. Außerhalb Japans wird die Art häufig als Garten- und Parkbaum gepflanzt.[1]
Die Momi-Tanne wird innerhalb der Gattung der Tannen (Abies) der Sektion Momi und der Untersektion Firmae zugeordnet. Die Erstbeschreibung als Abies firma erfolgte 1848 durch die beiden deutschen Botaniker Philipp Franz von Siebold und Joseph Gerhard Zuccarini.[1]
Die Art wird in der Roten Liste der IUCN als „nicht gefährdet“ geführt. Es wird jedoch darauf hingewiesen das eine neuerliche Überprüfung der Gefährdung nötig ist.[4]
Die Momi-Tanne (Abies firma) ist eine Pflanzenart aus der Gattung der Tannen (Abies) und der Familie der Kieferngewächse (Pinaceae). Sie kommt nur in Japan vor.
Abies firma (лат. Abies firma) – быдмассэзлӧн пожум котырись ньыв увтырын торья вид. Ньывпуыс быдмӧ 50 метра вылына да овлӧ 2 метра кыза диаметрын. Ньывпу пантасьӧ Ниппонын (Хонсю, Сикоку, Кюсю да Яку).
Abies firma, the momi fir, is a species of fir native to central and southern Japan, growing at low to moderate altitudes of 50–1600 m.
Abies firma is a medium-sized to large evergreen coniferous tree growing to 50 metres (160 ft) tall and 2 metres (6 ft 7 in) in trunk diameter, with a broad conical crown of straight branches rising at an angle of about 20° above horizontal. The bark is scaly grey-brown, with resin blisters on young trees. The shoots are grooved, buff to grey-brown, glabrous or finely pubescent. The leaves ("needles") are flattened, 2–5 centimetres (0.79–1.97 in) long and 2–4 millimetres (0.079–0.157 in) broad, spread at nearly right angles from the shoot; the apex is sharp, bifid (double-pointed) on the leaves of young trees, single-pointed on mature trees. They are bright green above, and greyish-green below with two broad stomatal bands. The cones are 7–15 centimetres (2.8–5.9 in) long by 3–5 centimetres (1.2–2.0 in) wide, green maturing yellow-brown, tapering to a 2–3 centimetres (0.79–1.18 in) broad bluntly rounded apex. The scale bracts are exserted 3–6 millimetres (0.12–0.24 in), triangular. The seeds are 7–9 millimetres (0.28–0.35 in) long with a wedge-shaped wing 1.5 centimetres (0.59 in) long, are released after the cones disintegrate at maturity in October.
Momi fir is sometimes, but not commonly, used as an ornamental tree, particularly in warm temperate regions with hot, humid summers such as the southeastern United States. It is also used as a grafting understock for fir cultivars in these areas.
Abies firma, the momi fir, is a species of fir native to central and southern Japan, growing at low to moderate altitudes of 50–1600 m.
Abies firma is a medium-sized to large evergreen coniferous tree growing to 50 metres (160 ft) tall and 2 metres (6 ft 7 in) in trunk diameter, with a broad conical crown of straight branches rising at an angle of about 20° above horizontal. The bark is scaly grey-brown, with resin blisters on young trees. The shoots are grooved, buff to grey-brown, glabrous or finely pubescent. The leaves ("needles") are flattened, 2–5 centimetres (0.79–1.97 in) long and 2–4 millimetres (0.079–0.157 in) broad, spread at nearly right angles from the shoot; the apex is sharp, bifid (double-pointed) on the leaves of young trees, single-pointed on mature trees. They are bright green above, and greyish-green below with two broad stomatal bands. The cones are 7–15 centimetres (2.8–5.9 in) long by 3–5 centimetres (1.2–2.0 in) wide, green maturing yellow-brown, tapering to a 2–3 centimetres (0.79–1.18 in) broad bluntly rounded apex. The scale bracts are exserted 3–6 millimetres (0.12–0.24 in), triangular. The seeds are 7–9 millimetres (0.28–0.35 in) long with a wedge-shaped wing 1.5 centimetres (0.59 in) long, are released after the cones disintegrate at maturity in October.
Momi fir is sometimes, but not commonly, used as an ornamental tree, particularly in warm temperate regions with hot, humid summers such as the southeastern United States. It is also used as a grafting understock for fir cultivars in these areas.
Abies firma, el abeto japonés momi,[2]es una especie de abeto nativo del centro y sur de Japón que se desarrolla en altitudes de 50-1600 msnm.
Se trata de un árbol mediano a grande perennifolio de coníferas que alcanza los 50 m de altura y 2 m de diámetro, tiene una amplia corona cónica de ramas rectas aumentando en un ángulo de unos 20° por encima de la horizontal. La corteza es gris con escamas de color marrón y con ampollas de resina en los árboles jóvenes. Los brotes son acanalados, parecidos a gris-marrón, glabros o finamente pubescente. Las hojas ("agujas") son aplanadas, 2-5 cm de longitud y 2-4 mm de ancho, el ápice agudo, bífido en las hojas de los árboles jóvenes y único en los árboles maduros, son de color verde brillante por el haz y gris-verde en el envés con dos grandes bandas de estomas. Las piñas son de 7-15 cm de largo por 3-5 cm de ancho de color verde-amarillo y que al madurar torna marrón. Las escalas son brácteas triangulares de 3-6 mm. Las semillas tienen 7-9 mm de largo con una cuña en forma de ala de 1,5 cm de largo y son liberadas después de que los conos se desintegren en su maduración en octubre.
Abies firma es a veces, pero no frecuentemente, utilizado como árbol ornamental, sobre todo en las regiones templadas cálidas con cálidos y húmedos veranos como el sureste de Estados Unidos.
Abies firma fue descrita por Siebold & Zucc. y publicado en Flora Japonica 2: 15, pl. 107. 1842.[3]
Abies: nombre genérico que viene del nombre latino de Abies alba.[4]
firma: epíteto latino que significa "fuerte".[5]
Abies firma, el abeto japonés momi,es una especie de abeto nativo del centro y sur de Japón que se desarrolla en altitudes de 50-1600 msnm.
Vista del árbol IlustraciónAbies firma est une espèce de conifères de la famille des Pinaceae, appelé en japonais momi (モミ/樅?).
On trouve ce sapin au Japon sur les îles de Honshu, Kyushu, Nansei-shoto et Shikoku. Il pousse sur les collines et montagnes entre 50 et 1 900 m d'altitude (le plus souvent entre 300 et 1 000 m). Le climat est humide, frais au nord de son étendue et chaud-tempéré au sud, avec des précipitations annuelles supérieures à 1 000 mm[2].
Ce sapin fait généralement partie de forêts mixtes, où on peut le trouver avec les espèces ; F. japonica, Castanea crenata, Carpinus laxifolia, Quercus spp. (Chênes), Tsuga sieboldii, Pinus parviflora (Pin blanc du Japon), Pinus densiflora (Pin rouge du Japon), Pseudotsuga japonica, Abies homolepis (Sapin de Nikko), Cryptomeria japonica, Sciadopitys verticillata, Chamaecyparis obtusa, Torreya nucifera et Picea jezoensis[2].
Selon Tropicos (28 août 2014)[1] (Attention liste brute contenant possiblement des synonymes) :
Abies firma est une espèce de conifères de la famille des Pinaceae, appelé en japonais momi (モミ/樅?).
Vætuþinur, eða Abies firma, er tegund af þin ættaður úr mið og suður Japan, þar sem hann vex við fjallsrætur og nokkuð upp í hlíðar (50–1600 m).
Abies firma er meðalstórt til stórt tré að 50 metra hátt og að tvemur metrum í þvermál , með breiða keilulaga krónu með beinum greinum sem vaxa í um 20° út frá stofni. Börkurinn er hreistraður, grábrúnn, með kvoðublöðrur á ungum trjám. Sprotarnir eru rákóttir, daufgulir til grábrúnir, hárlausir eða fínhærðir og standa nær vinkilrétt út frá greinum. Barrið er nálarlaga, flatt, 2 til 5 sm langt og 2 til 4 mm breitt, nær vinkilrétt út frá sprotanum; oddurinn er hvass, en sýldur á ungum trjám, með einum oddi á eldri trjám. Barrið er skærgrænt að ofan, og grágrænt að neðan með tvemur breiðum loftaugarákum. Könglarnir eru 7 til 15 sm langir og 3 til 5 sm breiðir, grænir og verða við þroska gulbrúnir, og mjókka í 2 til 3 sm breiðan, sljótt rúnnaðan topp. Köngulblöðkurnar standa út (3 til 6 mm), þríhyrningslaga. Fræin eru 7 til 9 mm löng með fleyglaga væng 1.5 sm löngum, sem dreifast er köngullinn sundrast við þroska í október.
Vætuþinur er einstaka sinnum notaður sem prýðistré, sérstaklega í heittempruðum svæðum með heitum, rökum sumrum svo sem í suðaustur Bandaríkjunum.
Vætuþinur, eða Abies firma, er tegund af þin ættaður úr mið og suður Japan, þar sem hann vex við fjallsrætur og nokkuð upp í hlíðar (50–1600 m).
Abies firma er meðalstórt til stórt tré að 50 metra hátt og að tvemur metrum í þvermál , með breiða keilulaga krónu með beinum greinum sem vaxa í um 20° út frá stofni. Börkurinn er hreistraður, grábrúnn, með kvoðublöðrur á ungum trjám. Sprotarnir eru rákóttir, daufgulir til grábrúnir, hárlausir eða fínhærðir og standa nær vinkilrétt út frá greinum. Barrið er nálarlaga, flatt, 2 til 5 sm langt og 2 til 4 mm breitt, nær vinkilrétt út frá sprotanum; oddurinn er hvass, en sýldur á ungum trjám, með einum oddi á eldri trjám. Barrið er skærgrænt að ofan, og grágrænt að neðan með tvemur breiðum loftaugarákum. Könglarnir eru 7 til 15 sm langir og 3 til 5 sm breiðir, grænir og verða við þroska gulbrúnir, og mjókka í 2 til 3 sm breiðan, sljótt rúnnaðan topp. Köngulblöðkurnar standa út (3 til 6 mm), þríhyrningslaga. Fræin eru 7 til 9 mm löng með fleyglaga væng 1.5 sm löngum, sem dreifast er köngullinn sundrast við þroska í október.
Vætuþinur er einstaka sinnum notaður sem prýðistré, sérstaklega í heittempruðum svæðum með heitum, rökum sumrum svo sem í suðaustur Bandaríkjunum.
L'abete giapponese (Abies firma Siebold & Zucc., 1842) è un albero della famiglia delle Pinaceae endemico del Giappone.[1]
Il nome generico Abies, utilizzato già dai latini, potrebbe, secondo un'interpretazione etimologica, derivare dalla parola greca ἄβιος = longevo.[2] Il nome specifico firma deriva dal latino firmus= fermo, stabile, e fa riferimento alla rigidità delle foglie aghiformi.[3]
L'abete giapponese ha un portamento conico, con la cima che diventa piatta negli esemplari anziani; raggiunge i 50 m di altezza, con tronco fino a 2 m di diametro. I rami secondari sono di color dal verde-giallastro fino al grigio-marrone, glabri o ricoperti di fine peluria nera.[4]
Sono lunghe 1,5–3,5 cm, aghiformi, di colore verde brillante sulla faccia superiore, giallo chiaro in quella inferiore; presentano apice ottuso, emarginato o dentellato. Si dispongono a pettine lungo i rami, quelle più giovani spesso bifide.[4]
Gli strobili maschili, di color giallastro, sono cilindrici, solitari e pendenti, lunghi 2,5-3 cm.[4]
Sono coni femminili ovoidali-oblunghi o conici, inizialmente verdi con brattee giallastre, poi giallo-marroni a maturazione, lunghi 8-15 cm e larghi 3-5 cm, resinosi con punta arrotondata. Possiedono squame lisce o striate longitudinalmente, di 2-2,5 cm. I semi sono di color marrone chiaro, lunghi 6-8 mm, con ala di 10-15 mm, anch'essa marrone.[4]
Di colore grigio-bruno, è liscia sulle piante giovani con fessure resinose, e diviene rugosa e tendente a spaccarsi in placche scure con l'avanzare dell'età.[4]
Si ritrova in ambienti collinari e montani del Giappone centrale e meridionale (Honshū, Kyūshū, Shikoku e Yakushima), a quote comprese tra i 50 e i 1.900 m (più comunemente tra i 300 e i 1000 m), su suoli vulcanici o alluvionali; il clima di riferimento è umido e fresco nella parte settentrionale dell'areale, caldo temperato in quella meridionale, con precipitazioni annue che superano i 1.000 mm. I boschi puri sono rari, comuni invece le formazioni miste con Fagus crenata, Fagus japonica, Castanea crenata, Carpinus laxifolia, Tsuga sieboldii, Pinus parviflora, Pinus densiflora, Pseudotsuga japonica, Abies homolepis, Cryptomeria japonica, Sciadopitys verticillata, Chamaecyparis obtusa, Torreya nucifera e Picea jezoensis hondoensis.[1]
Sono stati riportati i seguenti sinonimi:[5]
Il suo legno leggero e facilmente lavorabile, seppur necessitante di trattamenti per la tendenza a incurvarsi, viene utilizzato in carpenteria, nelle pavimentazioni, in falegnameria, ma in gran parte nell'industria cartaria. In Giappone è molto utilizzato per rimboschimenti, mentre altrove viene coltivato come pianta ornamentale in orti e giardini botanici.[3]
Nonostante si sia registrata una riduzione della popolazione nelle ultime 2-3 generazioni (con una stima di un'ulteriore perdita del 5-10 % nei prossimi 100 anni), a causa del degrado delle parti di areale più contigui alle grandi conurbazioni urbane, la sopravvivenza della specie non è in pericolo a causa della sua presenza molto comune nell'areale di riferimento; viene classificata pertanto come specie a rischio minimo (least concern in inglese) nella Lista rossa IUCN.[1]
L'abete giapponese (Abies firma Siebold & Zucc., 1842) è un albero della famiglia delle Pinaceae endemico del Giappone.
Abies firma é uma árvore do gênero Abies nativa do centro e do sudeste do Japão, que cresce entre altitudes baixas e moderadas de 50 a 1900 metros.[1][2] Atinge cerca de 50 metros de altura e 2 metros de diâmetro e é também utilizada para fins ornamentais.[2][1][3] Faz parte da seção Momi.[3] O período de floração se estende de abril a maio.[4] O estado de conservação da espécie é pouco preocupante.[1] Ocorre naturalmente em colinas e montanhas com solos de origem vulcânica, aluvial e mésica com precipitação anual de mil milímetros no Japão, de temperaturas mornas a geladas, nas ilhas de Honshu, Kyushu, Shikoku, e Yakushima.[1]
Abies firma é a espécie de abeto mais comum do sul do Japão e é considerada uma árvore importante por sua madeira. A madeira é leve, suave e com nervura reta e fácil de trabalhar, embora requeira cuidados para evitar deformações.[1] A madeira tem diversos usos, mas maiores quantidades são convertidas em polpa para fazer papel.[1] Sua silvicultura é comum apenas no Japão, noutros lugares é utilizada apenas como árvore ornamental ou é plantada em viveiros de plantas ou em jardins botânicos. Requer condições climáticas moderadamente frias e com chuvas abundantes.[1]
A espécie tem cerca de 50 metros de altura e 2 metros à altura do peito. O tronco é maciço, reto, com longos galhos horizontais ou ascendentes. A casca da árvore é cinza, lisa e com bolhas de resina quando imatura; rachaduras, cortiças e escoras aparecem com a idade. Os brotos são ovoides a cônicos, ligeiramente resinosos, com casca amplamente cônicas, marrom acinzentadas, resistindo por vários anos. As folhas juvenis são bífidas, com pontas pontudas, presentes na base das árvores maduras.[2] Os cones cilíndricos masculinos são amarelos e tem cerca de 2,5 a 3 centímetros.[4][2] Os cones femininos são oblongo ovoides a cônicos, com o topo arredondado, verde com brácteas amarelas, que quando maduras adquirem uma tonalidade amarelo marrom, com 8 a 15 centímetros de comprimento e 3 a 5 centímetros de largura, é resinoso. Sementes tem entre 6 a 8 centímetros de comprimento, com um brilho marrom.[2]
Media relacionados com Abies firma no Wikimedia Commons
Abies firma é uma árvore do gênero Abies nativa do centro e do sudeste do Japão, que cresce entre altitudes baixas e moderadas de 50 a 1900 metros. Atinge cerca de 50 metros de altura e 2 metros de diâmetro e é também utilizada para fins ornamentais. Faz parte da seção Momi. O período de floração se estende de abril a maio. O estado de conservação da espécie é pouco preocupante. Ocorre naturalmente em colinas e montanhas com solos de origem vulcânica, aluvial e mésica com precipitação anual de mil milímetros no Japão, de temperaturas mornas a geladas, nas ilhas de Honshu, Kyushu, Shikoku, e Yakushima.
Abies firma é a espécie de abeto mais comum do sul do Japão e é considerada uma árvore importante por sua madeira. A madeira é leve, suave e com nervura reta e fácil de trabalhar, embora requeira cuidados para evitar deformações. A madeira tem diversos usos, mas maiores quantidades são convertidas em polpa para fazer papel. Sua silvicultura é comum apenas no Japão, noutros lugares é utilizada apenas como árvore ornamental ou é plantada em viveiros de plantas ou em jardins botânicos. Requer condições climáticas moderadamente frias e com chuvas abundantes.
Росте в центральній і південній Японії, від низьких до помірних висот: 50-1600 м. Росте на пагорбах і в горах на різних гірських ґрунтах вулканічного походження або алювіальних з помірною кількістю вологи. Клімат вологий або мокрий, холодний на півночі ареалу і помірно теплий на півдні, з річною кількістю опадів вище 1000 мм. Цей вид є складовою змішаних лісів (рідко в чистих поселеннях на сухих ділянках) з, наприклад, Fagus crenata, Fagus japonica, Castanea crenata, Carpinus laxifolia, Quercus, Tsuga sieboldii, Pinus parviflora, Pinus densiflora, Pseudotsuga japonica, Abies homolepis, Cryptomeria japonica, Sciadopitys verticillata, Chamaecyparis obtusa, Torreya nucifera і Picea jezoensis ssp. hondoensis.
Дерево до 50 м заввишки і 200 см діаметра. Стовбур масивний, прямий, з довгими гілками горизонтальними або висхідними. Крона широко пірамідальна або куполоподібна, стає з плоскою вершиною з віком. Кора сіра, гладка з пухирями смоли, стає тріщинуватою і темнішою з віком. Бруньки від яйцеподібних до конічних, розміром до 10 × 5 мм, злегка смолисті, з широко конічними лусками, сірувато-коричневого кольору, зберігаються кілька років. Листки гребінчасті, яскраві темно-зелені зверху, сизо-жовті знизу, 1,5-3,5 см в довжину і 2-4 мм шириною. Пилкові шишки циліндричні, жовтуваті, одиночні, довжиною 2,5-3 см. Насіннєві шишки від овально-довгастої до конічної форми, вершини округлі, зелені з жовтими приквітками, дозрівши стають жовто-коричневого кольору, довжиною 8-15 см, діаметром 3-5 см. Насіння 6-8 мм довжиною, світло-коричневі з коричневими крилами довжиною 10-15 мм.
Деревина використовується як будівельний ліс і для виробництва трун. Деревина легка, м'яка з прямими волокнами і легко обробляється, але вимагає ретельного осушення для запобігання деформації. Іноді, але не часто, використовується як декоративне дерево, особливо в теплих регіонах з помірним кліматом з жарким, вологим літом, таких як південний схід США.
Природні лісові масиви поблизу міст зменшуються. Проживає в деяких охоронних районах.
Abies firma là một loài thực vật hạt trần trong họ Thông. Loài này được Siebold & Zucc. miêu tả khoa học đầu tiên năm 1842.[1]
Abies firma là một loài thực vật hạt trần trong họ Thông. Loài này được Siebold & Zucc. miêu tả khoa học đầu tiên năm 1842.
Abies firma Siebold et Zucc., 1842
СинонимыПи́хта крепкая, или Пихта твёрдая[2] (лат. Ábies fírma) — вечнозелёное однодомное дерево; вид рода Пихта семейства Сосновые (Pinaceae). Эндемичное растение, встречающееся в естественных условиях только на островах Хонсю, Сикоку, Кюсю и Яку в смешанных лесах на высоте 50—1900 м.[1]
Дерево занесено в опубликованный в 1998 году Красный список угрожаемых видов, категория LC (низший риск исчезновения).
Высокое дерево до 50 метров, диаметр ствола до 2 метров. Крона широко-пирамидальная или куполообразная. Кора в молодости серая, гладкая, железистая, с возрастом темнеет, становится пробковой.
Почки яйцевидные или конические, серовато-коричневые, с коническими чешуйками, до 10×5 мм.
Хвоинки сверху тёмно-зелёные, снизу жёлто-голубовато-зелёные, 1,5—3,5 см длиной и 2—4 мм шириной.
Мужские шишки цилиндрические, жёлтоватые, 2,5—3 см длиной. Женские — продолговато-яйцевидные или конические, зелёные, с возрастом становящиеся жёлто-коричневыми, железистые, 2—2,5 см шириной и 2,8—3,2 см длиной.
Семя 6—8 мм длиной, светло-коричневые, с коричневатым крылышком 10—15 мм длиной[1].
Пи́хта крепкая, или Пихта твёрдая (лат. Ábies fírma) — вечнозелёное однодомное дерево; вид рода Пихта семейства Сосновые (Pinaceae). Эндемичное растение, встречающееся в естественных условиях только на островах Хонсю, Сикоку, Кюсю и Яку в смешанных лесах на высоте 50—1900 м.
Дерево занесено в опубликованный в 1998 году Красный список угрожаемых видов, категория LC (низший риск исчезновения).
日本冷杉(拉丁语:Abies firma)是冷杉属下的常绿针叶树,主要分布在日本中部和南部,在日本冷杉属中分布在最为温暖的地区,从北端的秋田县到南端的屋久岛。
树高 达40m。冷杉属的树木皮大多为白灰色较多,枞树皮则呈褐色。
在日本的冷杉属中,枞树叶最为硬,大。幼枝生有软毛。叶为硬细针状,先端分尖利两叉,但老木叶先端呈圆状。球果10 - 15cm较大,早为绿色,10月左右熟后变灰褐色。熟后果鳞脱落,不会像松塔一样完整掉落。因松鼠等好食其种,会常见树下有青色果鳞堆落。
和日本铁杉同混于阔叶林生长在照叶林帶,在照叶林帶和落叶广叶林帶的中間地帶,作为高木往往被枞树和冷杉独居成林,有时被称为中溫帶林。在东京附近的高尾山,有枞树的密生地带、在索道山顶站周边可见高大的枞树。在紀伊半岛和杉柏混立。
日本冷杉(拉丁语:Abies firma)是冷杉属下的常绿针叶树,主要分布在日本中部和南部,在日本冷杉属中分布在最为温暖的地区,从北端的秋田县到南端的屋久岛。
モミ(樅、学名:Abies firma)は、マツ科モミ属の常緑針葉樹である。日本に自生するモミ属で最も温暖地に分布し、その北端は秋田県、南端は屋久島に達する。
樹高は40mにも達するものもある。モミ属全般に樹皮が白っぽい灰色である樹種が多いが、モミの樹皮はかなり茶色がかっている。
日本に自生するモミ属では最も葉が大きくて硬い。若枝には軟毛が生える。葉は細くて固い針状で、先端は二叉して鋭く尖るが、老木では先の丸まった葉をつける。球果は10 - 15cmと大柄で、はじめ緑色、10月頃成熟すると灰褐色になる。成熟すると鱗片が脱落するので、松かさの様にそのままの姿で落下することはない。リスなどがその種子を好んで食うので、樹下に青い鱗片が集まって落ちているのを見ることがよくある。
ツガとともに照葉樹林帯で広葉樹に混じって生育するが、照葉樹林帯と落葉広葉樹林帯の中間地帯には、往々にして高木にモミとツガが優占する森林が成立することがあり、これを中間温帯林と称する場合もある。東京近辺の高尾山には、モミの密生する地域があり、また高尾登山電鉄ケーブルカー高尾山駅の周辺でモミの大木を見ることができる。紀伊半島などではトガサワラも混成する。